Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2T-82-2013.pdf
PDF · 83.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/82/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, samosudkyňou JUDr. Janou Grendárovou, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.novembra 2013 v Bratislave
rozhodol:
obžalovaný H. L. M. U. E. M. V. : nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., G. Č.. X, prechodne bytom G., Š. Č.. X
u z n á v a s a z a v i n n é h o , že
napriek zákonnej vyživovacej povinnosti prispievať na výživu svojich detí J. L., nar. XX.XX.XXXX a M. L., nar. XX.XX.XXXX, vyplývajúcej mu z ustanovenia § 62 zákona o rodine, deklarovanej mu i rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 8 C/295/09, zo dňa 23.marca 2010, vykonateľný dňa 20.mája 2010, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu dcéry J. sumou 100,-- Euro a N. M. sumou 85,-- Euro mesačne vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky X. L. ej, nar. XX.XX.XXXX, si túto svoju povinnosť neplní od 10.septembra 2010 do 4.novembra 2013, s výnimkou obdobia od 15.októbra 2010 do 2.júla 2012, kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody, pri nástupe, ktorého oznámil vyživovaciu povinnosť voči týmto deťom, a s výnimkou mesiacov, v ktorých na výživu prispel, a to v júli 2012 sumou 10,-- Euro, v septembri 2012 sumou 150,-- Euro, v októbri 2012 sumou 130,-- Euro, v novembri 2012 sumou 50,-- Euro, v decembri 2012 sumou 70,-- Euro, v januári až v júli 2013 sumami 100,-- Euro v každom mesiaci, v auguste a v septembri 2013 sumami 50,-- Euro v každom mesiaci, v dôsledku čoho mu vznikol na výživnom dlh vo výške 1 935,-- Euro, pričom v tomto období bol od 3.júla 2012 evidovaný ako nezamestnaný, dávky v hmotnej núdzi poberal od mesiaca júl 2012 v sume 62,50 Euro mesačne, avšak nevyvinul dostatočnú aktivitu nájsť si stabilné zamestnanie s pravidelným príjmom, pracoval iba brigádnicky aj to nie každý pracovný deň a ponuku brigádnickej práce u zamestnávateľa G.-I. G. od októbra 2012 odmietol, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že
trestnými rozkazmi Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3 T/5/2010, zo dňa 25.januára 2010, právoplatný dňa 13.februára 2010 a sp. zn. 3 T/147/2010, zo dňa 30.augusta 2010, právoplatný dňa 18.septembra 2010 bol za prečin zanedbania povinnej výživy odsúdený na nepodmienečné tresty odňatia slobody - aj vykonal dňa 15.decembra 2011 a dňa 2.júla 2012.
T e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/Trestného zákona a za to sa
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 15 /pätnásť/ mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona sa z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítal a oboznámil ostatné listinné dôkazy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne zistil a ustálil skutkový stav veci tak, ako ho uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obžalovaný bol poučený o svojich právach a umožnené mu bolo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej Tr. por.). Tento urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný ku skutku uvedeného v obžalobe. Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo skutkov uvedených v obžalobe, súd následne postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por. Samosudkyňa formou otázok zistila, že obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Po súhlasnom stanovisku i prokurátora súd rozhodol podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. por. a to, že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Pri právnom hodnotení dospel súd dokazovaním k záveru, že obžalovaný svojím konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona (ďalej Tr. zák.). Základnou podmienkou žalovaného trestného činu je nárok na výživu, ktorý vyplýva z ustanovení Zákona o rodine (ďalej ZR). Podľa § 62 ods. 1, 2 veta prvá ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Obsahom vyživovacej povinnosti podľa § 207 Tr. zák. sa teda rozumie neplnenie výživného poskytované v peniazoch, ale i neplnenie povinnosti zaopatrovať iného, teda neplnenie povinnosti poskytovať dieťaťu stravu, ošatenie, bývanie, starať sa o jeho zdravie a čistotu, vykonať nad ním dohľad a prípadne opatrovať ďalšími prostriedkami potrebnými pre jeho všestranný rozvoj v zmysle zákona o rodine. Z dokazovania ako vyššie súd už rozviedol bolo jednoznačne zo strany obžalovaného preukázané subjektívne zavinenie - neplnenie si vyživovacej povinnosti. Obžalovaný od mesiaca 10.septembra 2010 do vyhlásenia rozsudku - 4.novembra 2013 si neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť vo vzťahu k dcére - Natálii Zacharovej a k synovi Alexovi Zacharovi, ktorá mu bola nariadená i súdom v občianskom konaní. Týmto svojím postojom ignoroval svoje základné povinnosti vo vzťahu ku svojim deťom. Tieto deti neboli v jeho osobnej starostlivosti. Jeho jedinou povinnosťou bolo uhrádzanie výživného v pravidelných mesačných intervaloch. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že výživné bolo určené súdom. Jeho povinnosťou bolo nájsť si riadne zamestnanie a riadne aspoň finančnou čiastkou prispievať pravidelne na výživné. Do predmetnej situácie sa nedostal vinou svedkyne Lucie Zacharovej. Naopak tejto môže byť veľmi vďačný za to, že sa stará vzorne o jeho maloleté deti a to i napriek tomu, že tiež nemá dostatok finančných prostriedkov.
Obžalovaný ako už bolo vyššie konštatované si musí uvedomiť, že jeho povinnosťou bolo len platiť výživné - ale celá starostlivosť bola na strane matky, ktorá sa finančne vyčísliť nedá.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Obžalovaný svojím úmyselným konaním porušil vzťahy vo sfére ochrany rodiny, ktoré chránia nielen ustanovenia Trestného zákona, ale i Zákona o rodine. Svojím ľahostajným postojom k tejto základnej povinnosti vyživovať svoje maloleté deti aspoň vo forme výživného ich dostal do nepriaznivej situácie, pretože i na jeho finančnú pomoc bola tieto v žalovanom období odkázané. Vznesené obvinenie pre žalovaný trestný čin - prečin bolo dňa 18.marca 2013. Obžalovaný bol osobne vypočutý prvýkrát k uvedenej veci dňa 25.marca 2013 Od predmetného času kedy bol vo veci vypočutý uhradil čiastočne výživné a to ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Obžalovaný ako bolo preukázané z odpisu registra trestov, ale i z pripojených spisov - i v minulosti sa dostal do rozporu so zákonom a to rovnaký trestný čin - vo vzťahu ku svojim maloletým deťom (trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3 T/5/2010 - i keď bol mu pôvodne uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu - tento bol premenený na nepodmienečný trest odňatia slobody - z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený dňa 2.júla 2012 a určená mu bola skúšobná doba v trvaní tri roky a následne opätovne trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3 T/147/2010 bol tiež uznaný vinným podľa § 207 ods. 1,3 písm. c/ Tr. zák. a uložený mu bol trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov so zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Predmetný trest bol vykonaný dňa 15.decembra 2011. Súd preto v danom prípade aplikoval i ustanovenie § 207 ods. 3 písm. c/ Tr. zák.
Vo vzťahu k obžalovanému súd zistil poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. - t. j., že ku skutku kladenému za vinu priznal. Vo věci bolo z jeho strany vykonané vyhlásenie podľa § 257 písm. b/ Tr. por. Iné poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti vo vzťahu k obžalovanému neboli zistené.
Navyše je potrebné uviesť, že ide o trestný čin veľkej spoločenskej nebezpečnosti pretože nezanedbateľným spôsobom konania obžalovaného vplyvňuje nepriaznivo i budúci život svojich detí a to jednak materiálnym nedostatkom, ale aj nasledovným vzťahom k povinnostiam a životu.
Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní päťnásť mesiacov (základná trestná sadzba - jeden rok - päť rokov, s prihliadnutím však na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák.- je potom trestná sadzba jeden rok - tri roky a osem mesiacov.
Obžalovaný bol zaradený pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (aplikácia ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák.). Z pripojeného odpisu registra trestov ako i z pripojených spisov, ktoré boli oboznámené v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že obžalovaný bol celkove v minulosti postavený pred súd a právoplatne odsúdený celkove päťkrát - z toho dvakrát sa na jeho osobu hľadí akoby nebol odsúdený. V minulosti bol trest odňatia slobody vykonal v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Práve s prihliadnutím na ustanovenie § 48 ods. 4 Tr. zák. - ktoré pripúšťa výnimku možnosti zaradenia do iného ústavu, ako by mal byť zaradený súd v danom prípade aplikoval.
Kritéria zákona pre zaraďovanie páchateľov do nápravnovýchovných skupín nemožno totiž uplatňovať len mechanicky. Zásadu individualizácie trestu treba rešpektovať aj pri určení spôsobu výkonu trestu odňatia slobody. Sama povaha trestného činu, prípadne recidíva páchateľa ešte nevyjadrujú vždy presne stupeň a povahu narušenia páchateľa.
Pokiaľ ide o závažnosť trestného činu súd musí vždy zhodnotiť túto skutočnosť komplexne, nielen vo vzťahu k zákonným znakom trestného činu a trestnej sadzbe za daný trestný, ale aj vo vzťahu k ostatným okolnostiam charakterizujúcim trestný čin - predovšetkým k ustanoveniu § 34 ods. 4 Tr. zák. Tieto okolnosti súd rozviedol podrobne v časti ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zák. Mieru narušenia páchateľa treba hodnotiť tak podľa spáchaného trestného činu, ako i podľa všetkých okolností, ktoré charakterizujú celú osobnosť páchateľa z hľadiska jeho morálneho narušenia. Súd má v danom prípade za to, že jeho náprava bude lepšie zaručená v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Nie je u neho hĺbka a intenzita narušenia taká, že by musel byť zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Výška zaostalého výživného vo výške 1 935,-- Euro bola zistená nasledovne:
Neplnenie vyživovacej povinnosti
- od10.septembra 2010 do 15.októbra 2010 - čiastka 185,-- Euro.
- od 15.októbra 2010 do 2.júla 2012 - bol vo výkone trestu odňatia - kde nahlásil vyživovaciu povinnost Rok 2012
- júl 2012 - december 2012 - 6 mesiacov x 185,-- Euro = 1 110,-- Euro Rok 2013
- január 2013 - 4.november 2013 - 10 mesiacov x 185,-- Euro = 1 850,-- Euro celkový dlh tak bol vo výške 3 145,-- Euro uhradené výživné zo strany obžalovaného a preukázané v trestnom konaní dokazovaním bolo vo výške
- 1 210,-- Euro
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a taký čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave pro- stredníctvom tunajšieho súdu.