Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_10P-65-2013.pdf
PDF · 87.28 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci starostlivosti o maloletú P. P., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, dieťa rodičov: Q. I., nar. XX. X. XXXX, bytom O. D., Y. XXX/ XX a I. P., nar. X. X. XXXX, bytom O. D., J. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
M e n í s a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 9. 2010, číslo konania 4P/284/2010-53, v časti o bežnom výživnom tak, že otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej P. P., nar. XX. X. XXXX, zvýšeným výživným v sume 150 eur mesačne k rukám matky maloletého dieťaťa a na tvorbu úspor sumou vo výške 50 eur mesačne, na účet maloletého dieťaťa v peňažnom ústave, ktorý v prospech maloletého dieťaťa zriadi matka, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca vopred, od 20. 9. 2013.
Zameškané zvýšené výživné za obdobie od 20. 9. 2013 do 31. 10. 2013 v sume 41 eur je otec p o v i n n ý zaplatiť najneskôr do 30. 11. 2013 k rukám matky dieťaťa.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 20. 9. 2013, sa matka maloletej P. P. domáhala zvýšenia výživného na sumu 150 eur mesačne. V návrhu uviedla, že od posledného rozhodnutia výrazne stúpli životné náklady na potreby maloletej. Jej príjem je na hranici životného minima. Pomerne nízky životný štandard na maloleté dieťa negatívne vplýva.
Na súdnom pojednávaní matka na podanom návrhu trvala. Uviedla, že otec platí bežné výživné 120 eur mesačne, nevedela sa vyjadriť k tomu, či poukazuje prostriedky aj na tvorbu úspor, ona maloletej účet nezriadila.
Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil.
Matka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že návrh si podala z dôvodu, že sa zvýšili náklady. Mesačne vynakladá na bývanie 200 eur. Býva v 1-izbovom byte 2 roky, predtým bývala v garsónke, 3 mesiace bývala v rodinnom dome. Byt má v nájme od fyzickej osoby. Poberá príjem z opatrovateľského príspevku vo výške 140 eur mesačne a zo živnosti, ktorú vykonáva vo firme I., kde je približný príjem 160 eur mesačne v čistom, ako aj z ubytovania, jedná sa však len o príjem sezónny. Príjmy v minulom roku a v tomto roku sú približne na rovnakej úrovni. Úvery ani pôžičky nemá. Maloletá navštevuje 8. triedu základnej školy. Do školy chodí pešo, stravuje sa v škole, kde je výdavok 20 eur mesačne. Je zdravá, pravidelne neužíva žiadne lieky. V minulom školskom roku chodila na volejbal, v tomto školskom roku už
nechodí, nenavštevuje žiadne krúžky, z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Zvýšenie výdavkov na maloletú súvisí aj so zvýšením výdavkov na hygienu. Býva v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý jej mesačne prispieva na bývanie sumou 100 eur. Dom, ktorý prenajíma, patrí jej rodičom. Otec sa s maloletou stretáva. Mali však krízu, asi 5 týždňov spolu neboli. Otec maloletej prispieva na sviatky, na Vianoce. Kúpil jej počítač, mobil, kupuje jej oblečenie. Potvrdila, že v minulom školskom roku otec platil maloletej stravu v školskej jedálni, internet. Požičal jej lyže, kúpil výstroj na lyžiarsky výcvik, výstroj na volejbal.
Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že od posledného rozhodnutia sa jeho situácia zmenila, nakoľko mu pribudla partnerka, aj vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré bude mať 2 roky. Jeho partnerka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 199 eur mesačne. Na maloletú platí výživné 120 eur mesačne, 50 eur na tvorbu úspor neplatil, nakoľko platil maloletej stravu v škole a internet. Od augusta tohto roku začal prispievať na tvorbu úspor sumou 50 eur mesačne na účet, ktorý maloletej zriadil. Pokiaľ mal nejaké peniaze navyše, snažil sa, aby sa na nich podieľala aj maloletá. Maloletej kúpil notebook, telefón, požičal lyžiarsku výstroj na lyžiarsky výcvik, kúpil jej ošatenie na lyžiarsky výcvik, výbavu na volejbal. Príjem má z nájmu nebytového priestoru vo výške 150 eur mesačne a z pracovného pomeru. Na bývanie platí 66,39 eura mesačne nájomné, 118 eur elektriku, 93,04 eura splátku Štátnemu fondu rozvoja bývania. Vlastní len byt, v ktorom býva. Úspory má vo výške asi 1000 eur. Do augusta sa s maloletou stretával každé 2 týždne na celý víkend, potom, ako prehodnotil platby, tak sa to naštrbilo.
Kolízny opatrovník maloletej uviedol, že zvýšenie výživného je na prospech maloletého dieťaťa, nakoľko od posledného určenia výživného sa zvýšili výdavky na výživu maloletej. Príjem otca sa zvýšil, preto aj keď mu pribudla vyživovacia povinnosť, je zvýšenie výživného dôvodné. Navrhol, aby bola ponechaná aj určená časť výživného na tvorbu úspor.
Okrem výsluchu rodičov súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to lustráciou rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, správami Úradu práce, soc. vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, správou Daňového úradu Žilina, daňovým priznaním matky, potvrdením o príjme otca, listinnými dôkazmi preukazujúcimi výdavky otca, potvrdením o podaní daňového priznania k dani z príjmu fyzických osôb otca a obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 4P/284/2010, zistiac nasledovný skutkový stav:
Naposledy bolo o výživnom na maloletú P. P. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. 9. 2010, č. k. 4P/284/2010-53, ktorým bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej tak, že bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi bolo uložené prispievať na výživu maloletej sumou vo výške 120 eur mesačne ako bežné výživné a sumou vo výške 50 eur mesačne na tvorbu úspor, na účet maloletej zriadený na jej meno v peňažnom ústave. V čase rozhodovania súdu bola maloletá žiačkou 5. ročníka základnej školy. Matka mala 1 vyživovaciu povinnosť, podnikala na základe živnostenského oprávnenia, pričom jej príjem za ubytovanie predstavoval, po odpočítaní výdavkov, približne 272 eur mesačne. Otec bol zamestnaný v pracovnom pomere a poberal aj príjem z nájmu nebytového priestoru, spolu 911,57 eura mesačne. Mal 1 vyživovaciu povinnosť. Býval v byte, za ktorý splácal úver Štátnemu fondu rozvoja bývania.
Matka je v súčasnosti poberateľkou opatrovateľského príspevku vo výške 140 eur mesačne. Okrem toho podniká na základe živnostenského oprávnenia, pričom jej priemerný čistý mesačný príjem za rok 2012 predstavoval 198,14 eura. Má 1 vyživovaciu povinnosť.
Otec je zamestnaný v pracovnom pomere u zamestnávateľa X., H.. H.. Z.. A.., s priemerným čistým mesačným príjmom 1031,42 eura. Taktiež má príjem z nájmu nebytových priestorov vo výške 150 eur mesačne, spolu teda jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavuje 1181,42 eura. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania predstavoval priemerný čistý mesačný príjem otca za rok 2012 1384,77 eura. Má 2 vyživovacie povinnosti.
Z listinných dôkazov, predložených otcom, mal súd preukázanú výšku poplatku za komunálne odpady za rok 2013 65,37 eura, výšku preplatku za užívanie bytu za rok 2012 v sume 197 eur, výšku zálohovej platby v sume 66,39 eura, výšku dane z nehnuteľnosti 66,228 eura, výšku nedoplatku za elektrickú
energiu 212,28 eura a výšku zálohovej platby 118 eur, výšku poistného na investičné životné poistenie 40 eur mesačne, výšku úhrad za mobilný telefón 12,10 eura.
Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa Zákona o životnom minime.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 2 písm. c) zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v znení platnom od 1. 7. 2013, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa alebo o nezaopatrené dieťa.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrhu matky v celom rozsahu vyhovel a zvýšil výživné na maloletú na sumu 150 eur mesačne ako výživné splatné k rukám matky dieťaťa, za súčasného ponechania časti bežného výživného vo výške 50 eur na tvorbu úspor. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že od posledného rozhodnutia o výške výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane povinného otca, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného. Priemerný čistý mesačný príjem otca sa oproti naposledy posudzovanému stavu zvýšil o 269,85 eura (z 911,57 eura na 1181,42 eura). Uvedené podstatné zvýšenie príjmov otca, a to aj zohľadniac skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu, odôvodňovalo zvýšiť výživné na matkou požadovanú sumu 150 eur mesačne. Je nepochybné, že od posledného rozhodnutia o výživnom sa zvýšili aj výdavky na výživu maloletej, ktorá je vekovo staršia, nachádza sa v pubertálnom veku, kedy sú zvýšené výdavky na ošatenie, obutie, nakoľko dieťa rýchlejšie rastie, hygienické potreby. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj ku skutočnosti, že otec maloletej prispieva aj nad rámec výživného, a to na sviatky, Vianoce, mimoriadne výdavky (lyžiarsky výcvik, volejbalový krúžok) a s maloletou sa stretáva (situáciu, kedy sa s maloletou určité obdobie nestretával súd považoval za výnimočnú a ojedinelú).
Preto súd zvýšil výživné len na matkou požadovanú sumu 150 eur mesačne, hoci by (v prípade, že by sa otec nepodieľal na výživnom na maloletú aj nad rámec určeného výživného a s maloletou sa nestretával) zvýšenie príjmov otca odôvodňovalo zvýšiť výživné aj na vyššiu sumu. Príjmové pomery matky sa oproti naposledy posudzovanému stavu mierne zlepšili, a to o 66,14 eura (z 272 eur na 338,14 eura), pričom na nákladoch na bývanie sa podieľa spolu so svojím priateľom. Súd mal za dôvodné aj ponechanie povinnosti otca prispievať maloletej na tvorbu úspor, nakoľko uvedené prostriedky sú v záujme maloletého dieťaťa, keďže predstavujú prostriedky, ktoré môžu byť v budúcnosti využité najmä na štúdium maloletej. Príjmové pomery otca tvorbu úspor umožňujú.
Počiatok platenia zvýšeného výživného súd určil od podania návrhu, t. j. od 20. 9. 2013, nakoľko mal preukázané, že už v uvedenom čase existovala podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného. Zameškané zvýšené výživné vzniklo za obdobie od 20. 9. 2013 do 31. 10. 2013 v výške 41 eur, a to za 11 dní mesiaca september vo výške 11 eur a za október vo výške 30 eur (150 eur - 120 eur), ktoré súd uložil otcovi zaplatiť do 30. 11. 2013, prihliadajúc na výšku zameškaného výživného. Súd mal za to, že zameškané výživné z titulu povinnosti otca platiť na tvorbu úspor nevzniklo, nakoľko otec v auguste 2013 zriadil maloletej účet, na ktorý jej prispieval po 50 eur mesačne.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s citovaným zákonným ustanovením tak, že ich náhradu účastníkom konania nepriznal, nakoľko konanie bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.