Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoE-272-2013.pdf
PDF · 82.22 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/272/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, (predtým Mliekarenská 10, Bratislava), IČO: 35792752, právne zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47233516, proti povinnej: Z. P., bytom V. G. XXX/XX, K., zastúpenej ustanoveným opatrovníkom JUDr. Petrom Štefčíkom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Partizánske, o vymoženie 4.267,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 16Er/1988/2008-36 zo dňa 4. februára 2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1 Ex. por., zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4, § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, čl. 3 ods. 1-3 a bod 1 písm. q/ smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.06.2008, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 28.07.2008 domáhal vykonania exekúcie proti povinnej, a to na podklade rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RK 338/07-EK zo dňa 25.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2007 a vykonateľnosť dňa 14.08.2007. Z predloženého rozhodcovského rozsudku súd prvého stupňa zistil, že dňa 12.05.2006 uzatvoril oprávnený s povinnou zmluvu o revolvingovom úvere č. 8000038870, na základe ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej sumu vo výške 2.789,09 eur a povinná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 36 mesačných splátkach vo výške 77,47 eur. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a na vzťah medzi oprávneným a povinnou je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním predmetných Zmluvných dojednaní, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o revolvingovom úvere, konkrétne čl. 18 označeného ako Riešenie sporov - rozhodcovská doložka, vzhliadol v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku. V danom prípade bola voľba rozhodcu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinnej si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže pred tým ako k uzatvoreniu zmluvy vôbec pristúpila. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní podľa § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach značnú nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvoreniu zmluvy. Rozhodcovská doložka obsiahnutá v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere podľa názoru súdu prvého stupňa spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, § 54 Občianskeho zákonníka platného ku dňu uzatvoreniu zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady č. 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie prebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Ex. por. vedená exekúcia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúciu z úradnej moci vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Uviedol, že o trovách exekúcie vzhľadom na vyjadrenie súdneho exekútora v podaním zo dňa 23.01.2011 bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý poukázal na zmätočnosť, nepreskúmateľnosť. Uviedol, že rozsah preskúmavacej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k exekučnému titulu je daný a vymedzený preskúmaním materiálnej a formálnej vykonateľnosti exekučného titulu a na posúdení rozporu plnenia priznaného exekučným titulom ako plnenia objektívne možného, plnenia právom dovoleného alebo plnenia v súlade s dobrými mravmi. Súd sa môže zaoberať len plnením priznaným rozhodcovským rozsudkom ako takým a len toto podrobovať svojmu preskúmavaniu. Odkazy na judikatúru Súdneho dvora EÚ predstavujú zo strany exekučného súdu účelovú a skresľujúcu selekciu nielen spomedzi jeho rozhodnutí, ale najmä z odôvodnenia týchto rozhodnutí. Súdom používané rozhodnutia Súdneho dvora EÚ nemajú všeobecnú použiteľnosť, sú výkladom ku konkrétnej fáze súdneho konania. Ako jeden z dôvodov pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., teda popieranie platnosti rozhodcovskej doložky. Pri podaní žaloby musí žalobca dodržať zákonnú lehotu a vymedziť niektorý z dôvodov podľa § 40 ods. 1 uvedeného zákona. Dôsledkom postupu exekučného súdu je, že opomenutie či zmeškanie lehoty nahradí exekučný súd svojím postupom ex offo, hoci ani ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, a ani ustanovenia Ex. por. ho neoprávňujú iniciovať konanie a posudzovanie o dôvodoch v spomenutom ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V rozhodnutí Mostaza Claro Súdny dvor EÚ vychádzal pre posúdenie nekalosti podmienky z nutnosti príslušnej procesnej aktivity spotrebiteľa, ak spotrebiteľ namietal túto neplatnosť v rámci žaloby o zrušenie, ale nie v rámci rozhodcovského konania. Pre konanie o výkon rozhodnutia ustanovenie právneho poriadku, a to nielen národného, ale ani komunitárneho, nemá žiadne ustanovenia o práve súdu posudzovať otázky, ktoré mohli byť posúdené v predchádzajúcich štádiách konania. Exekučný súd tak konal nielen bez zákonnej opory, ale v hrubom rozpore s právom EÚ, z ktorého v obsahu odôvodnenia vyvodzuje svoju právomoc. Súd prvého stupňa podľa oprávneného nevystupuje v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o platnosti zmluvy, v pozícii prvostupňového súdu rozhodujúceho o priznaní plnenia, či v pozícii súdu konajúceho o zrušení rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa mal v konaní rozhodovať ako exekučný súd a teda vychádzať z povahy konania, ktorá mu rozsah právomoci jednoznačne určuje. Na tomto mieste preto vzniká otázka, z akej časti § 44 Ex. por. vyplýva právo exekučného súdu ex offo rozhodovať o otázkach, o ktorých pri postupe podľa § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní môže konať len na návrh. Rozhodnutie je porušením rovnosti účastníkov. Ochrana spotrebiteľa neznamená absolutizovanie jeho postavenia v tom zmysle, že súd bude brať do úvahy len to, čo je v prospech spotrebiteľa. Napríklad v uznesení chýba základný fakt, a to je kvalifikované zhodnotenie procesnej pasivity povinnej. Napriek tomu, že tento fakt Súdny dvor Európskej únie a jeho význam v rozhodnutí C 40/08 Asturcom zdôrazňuje, konajúci exekučný súd toto evidentne nepovažuje za nutné. Dôvodil, že exekučný súd nie je oprávnený nahrádzať procesnú pasivitu povinnej svojou aktivitou založenou na argumentácii o postupe ex offo, ktorý je porušením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Oprávnený zásadne odmieta a ohradzuje sa voči tvrdeniam súdu prvého stupňa týkajúcich sa spochybňovania nezávislosti rozhodcov. Pokiaľ chcel súd prvého stupňa takéto pochybnosti vysloviť, mal sa dôkladne oboznámiť s celým rozhodcovským konaním a vysloviť v uznesení konkrétne preukázané skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce takýto záver. Nakoľko takéto skutočnosti absentujú, napadnuté uznesenie sa potom dôvodne javí ako rozporné so zásadou rovnosti účastníkov v konaní ako aj s čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. Uviedol, že všetky ustanovenia rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve možno považovať vo všetkých jej aspektoch za dohodnuté v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré v každom štádiu rozhodcovského konania dôsledne dodržiavajú zásadu rovnosti účastníkov konania. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 199,04 eur vrátene DPH za 2 úkony- prevzatie a príprava zastúpenia a podanie odvolania zo sumy vo výške á 90,64 eur vrátene DPH + 2x paušálnu náhradu nákladov vo výške á 8,89 eur vrátane DPH.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu. V danom prípade nemohli vzniknúť pochybnosti o spotrebiteľskom charaktere uzatvorenej úverovej zmluvy, pretože oprávnený poskytol povinnej úver v rámci vykonávania svojej obchodnej činnosti, túto finančnú službu prijala povinná ako spotrebiteľ, ktorý bol pri uzatváraní úverovej zmluvy jednoznačne v pozícii slabšej zmluvnej strany a nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, ktorá bola súdom prvého stupňa správne posúdená ako nekalá. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na zákon č. 150/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.04.2004, teda pred uzatvorením úverovej zmluvy a zakotvil do právneho poriadku Slovenskej republiky inštitút spotrebiteľských zmlúv. Aj keď predmetný zákon zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník za spotrebiteľské priamo neoznačuje, dospel odvolací súd k záveru, že uvedená právna úprava nemá taxatívny charakter (ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvoreniu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere), a preto bola súdom prvého stupňa aplikovaná správne. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto ustanovenia sú tzv. neprijateľnými podmienkami, a ako také ich Občiansky zákonník označuje za neplatné. Na základe takejto interpretácie dospel odvolací súd k záveru, že Občiansky zákonník poskytoval ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami aj pred 01.01.2008.
Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje iba taká zmluva, kde spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Aj ustanovenie § 52 a nasl. Obč. zákonníka sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa. Obč. zákonník v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či boli individuálne dohodnuté alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú dôležité tie, s ktorými sa síce mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ich ovplyvniť.
Výpočet neprijateľných podmienok (ustanovení v zmluvách) uvedený v § 53 ods. 3 Obč. zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretiu predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere nie je taxatívny, a preto sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj pred inými, než tam uvedenými podmienkami, ktoré je možné považovať za neprijateľné a ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To je akási všeobecná (generálna) klauzula, podľa ktorej sa predovšetkým bude posudzovať určitá podmienka, či môže byť neprijateľná.
V posudzovanej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, kde súd prvého stupňa poverením č. 5307 053259 zo dňa 02.09.2008 poveril súdneho exekútora Mgr. Ing Ivana Šteinera, PhD. na vymoženie 4.267,81 eur s príslušenstvom, na podklade rozhodcovského rozsudku, sp. zn. RK-338/07-EK zo dňa 25.06.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 08.08.2007 a vykonateľnosť dňa 14.08.2007.
Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať, má v zmysle ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Žalobou podanou na príslušnom súde sa preto účastník rozhodcovského konania môže domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. a/ až j/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní). Vykonateľný tuzemský rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, v zmysle ktorého exekučný súd už v štádiu preskúmania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a predmetného exekučného titulu rozhodne o tom, či súdneho exekútora poverí vykonaním exekúcie alebo žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré bolo aj v danej veci vydané, však samo o sebe ešte neznamená, že súdny exekútor pohľadávku reálne vymôže. Exekučný súd je totiž v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu
preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu sa exekučné konanie nachádza. Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Ex. por. sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní tak nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Ex. por.
Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, konajúci na základe rozhodcovskej doložky, ktorej dojednanie je neprimeranou podmienkou, súd prvého stupňa v konečnom dôsledku správne vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, a preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.