Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Cb/53/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu I.. C. T., advokát, T. XXXX/XX, Y., IČO: 42033063 proti žalovanému Mesto Medzilaborce, Mierová 326/4, Medzilaborce, IČO: 00323233, zastúpeného JUDr. Matejom Sýkorom, advokátom, Františkánska 5, Košice o zaplatenie 10 370,29 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5194,75 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 26.1.2011 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 6.4.2011 sa domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 10 679,27 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 25.1.2011 do zaplatenia z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 2011-01-01, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté právne služby.

Rozsudkom č.k. -72 zo dňa 19.12.2011 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 308,98 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 26.1.2011 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Keďže proti výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 308,98 eur s príslušenstvom nebolo podané odvolanie, tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2012.

Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -112 zo dňa 25.10.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

Po vrátení veci tak predmetom konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie sumy 10 370,29 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania od 25.1.2011 do zaplatenia (10 679,27 - 308,98 = 10 370,29).

Podľa pokynov odvolacieho súdu súd doplnil dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobcu vyplýva, že žalobca ako advokát mal uzatvorenú Zmluvu o poskytovaní právnej služby so žalovaným, ktorú za žalovaného podpísal predchádzajúci primátor mesta Medzilaborce W.. K., a to na zastupovanie žalovaného v konaní pod sp. zn. , ktoré sa viedlo na Okresnom súde Humenné. Počas konania došlo zo strany žalovaného k vypovedaniu plnej moci a k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalobcom, a preto žalobca vyúčtoval žalovanému svoju odmenu, ktorá bola dohodnutá v zmluve, pričom išlo tarifnú odmenu.

V súvislosti s výškou odmeny žalobca uviedol, že tarifná hodnota bola vypočítaná tak, že predmetom konania vo veci sp. zn. boli pozemky zapísané na liste vlastníctva žalovaného a z kariet dlhodobého majetku žalovaného bola zistená hodnota týchto pozemkov, a teda aj hodnota sporu, a tak bola vypočítaná aj tarifná odmena s tým, že túto hodnotu pozemkov žalobca so žalovaným považoval za nespornú, pretože sa vychádzalo z evidencie, ktorá bola predložená samostatným žalovaným. Následne však faktúru, ktorú žalobca zaslal žalovanému, žalovaný žalobcovi vrátil.

Počas konania žalobca v rámci návrhu na uzavretie súdneho zmieru vystavil vyúčtovanie, v ktorom sa domáhal náhrady svojej odmeny vo výške 5503,73 eur (čl. 61 spisu).

V súvislosti s uplatňovaným nárokom žalobca poukazoval na to, že išlo iba o jeho prejav vôle s tým, že žalovaný tento návrh neakceptoval, a preto trval na podanom návrhu v celom rozsahu.

Žalobca svoj nárok opieral o dohodu so štatutárnym zástupcom žalovaného s tým, že podľa žalobcu sa pri dohode vychádzalo z kariet dlhodobého majetku žalovaného, ktoré žalobca súdu predložil a navrhoval vypočuť aj pracovníčku žalovaného pani M., ktorá vykonávala u žalovaného účtovnú evidenciu.

Zástupca žalovaného počas konania žiadal žalobu zamietnuť s odôvodnením, že právne služby, ktoré mal žalobca poskytnúť žalovanému v konaní pod sp. zn. neboli poskytnuté v štandardnej kvalite s tým, že žalovaný spochybňoval výšku odmeny, ktorú si žalobca uplatňoval, a to s odôvodnením, že podľa názoru žalovaného mala byť žalobcovi priznaná odmena podľa , Vyhlášky č. t.j. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, pretože v konaní sp. zn. išlo o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V súvislosti s hodnotou nehnuteľnosti, na ktorú sa žalobca odvolával, zástupca žalovaného poukazoval na to, že karty dlhodobého majetku nie sú dostatočným podkladom na zistenie všeobecnej hodnoty veci, pretože toto nie je reálna cena s tým, že ide iba o účtovnú hodnotu, ktorá nezodpovedá všeobecnej hodnote.

Z výsluchu svedka W.. B. K. vyplýva, že svedok bol primátorom Mesta Medzilaborce a podpisoval za Mesto Medzilaborce zmluvu o poskytovaní právnej pomoci so žalobcom. Svedok potvrdil, že skôr než uzavrel zmluvu so žalobcom toto prejednával aj s inými advokátmi a nakoniec sa dohodol so žalobcom s tým, že pri určení hodnoty sporu vychádzali z evidenčných kariet majetku Mesta Medzilaborce, pričom tieto evidenčné karty boli predložené finančným oddelením Mesta Medzilaborce s tým, že ide o hodnotu majetku evidovanú v účtovnej evidencii Mesta Medzilaborce. Svedok v súvislosti s kartami dlhodobého majetku, na ktoré sa odvolával žalobca uviedol, že tieto karty on osobne nevyhotovoval a nevedel uviesť dôvod prečo je na nich uvedené jeho meno.

Z obsahu zmluvy o poskytovaní právnej služby zo dňa 14.10.2009 vyplýva, že medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb a zastupovaní v súdnom spore vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. .

Z obsahu čl. III tejto zmluvy vyplýva, že za poskytovanie právnej služby s prihliadnutím na vecnú náročnosť prác sa dohodla tarifná odmena podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb t.j. z hodnoty sporu a počtu vykonaných právnych úkonov.

V prípade ukončenia zastupovania pred rozhodnutím vo veci samej advokátovi platí odmena za úkony, ktoré vykonal do ukončenia zastupovania.

Z obsahu spisu OS Humenné sp. zn. vyplýva, že žalobca ako advokát predložil súdu dňa 21.10.2009 plnú moc na zastupovanie žalovaného v konaní sp. zn. zo dňa 14.10.2009.

Z obsahu spisu OS Humenné sp. zn. vyplýva, že žalobca v rámci tohto konania predložil súdu dňa 10.11.2009 písomné vyjadrenie k žalobe, dňa 6.5.2010 predložil súdu ďalšie písomné vyjadrenie a v dňoch 10.5.2010 a 8.12.2010 zastupoval žalovaného na súdnych pojednávaniach. Dňa 10.1.2011 bolo súdu doručené oznámenie žalobcu o ukončení zastupovania žalovaného v konaní pod sp. zn. .

Z obsahu faktúry č. 2011-01-01 zo dňa 10.1.2011 a prílohy k tejto faktúre vyplýva, že predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 10 679,27 eur za poskytnuté právne služby v konaní .

Z obsahu listu žalovaného zo dňa 20.1.2011 vyplýva, že žalovaný predmetným listom vrátil žalobcovi faktúru č. 2011-01-01 zo dňa 10.1.2011, pričom žalovaný v tomto liste spochybňoval výšku odmeny vyúčtovanej vzhľadom na to, že hodnota sporu je veľmi pochybná, pretože ide o lesné pozemky a nedá sa jednoznačne určiť hodnota predmetu sporu.

Z obsahu listu žalobcu zo dňa 5.12.2011 vyplýva, že žalobca predložil žalovanému vyúčtovanie odmeny za poskytnuté služby právnej pomoci vo výške 5503,73 eur.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť čiastočne.

Podľa Vyhlášky č. v znení noviel, odmena advokáta sa určuje na základe medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len zmluvná odmena); ak nedôjde k dohode na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene ( až 14).

Podľa Vyhlášky č. pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi

Podľa Vyhlášky č. zmluvná odmena sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na vybavenie veci (hodinová odmena),

b) paušálnou sumou (paušálna odmena),

c) podielom na hodnote veci (podielová odmena),

d) tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

Podľa Vyhlášky č. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Podľa odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena.

Podľa prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

Podľa pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

Podľa prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a v čas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa zmenilo a doplnilo , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V prejednávanej veci je nespornou skutočnosťou, že žalobca ako advokát uzavrel so žalovaným dňa 14.10.2009 Zmluvu o poskytovaní právnej služby t.j. na zastupovanie v súdnom konaní, vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. . Túto skutočnosť nespochybňoval ani samotný žalovaný s tým, že taktiež je nesporné, že počas konania došlo k vypovedaniu plnej moci zo strany žalovaného, teda ešte pred ukončením sporu sp. zn. .

Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie poskytnutých právnych služieb, pričom žalobca sa odvolával na dohodu k zmluve, kedy si dohodol odmenu podľa § 10 t.j. tarifnú odmenu z hodnoty sporu a v tejto súvislosti sa žalobca odvolával na tzv. kartu dlhodobého majetku žalovaného, ktorú predložil žalobcovi samotný žalovaný a v ktorej je uvedená účtovná hodnota pozemkov, ktoré boli predmetom konania vo veci sp. zn. .

Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že samotný text zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným zakladá nárok žalobcu na tarifnú odmenu dohodnutú medzi účastníkmi konania s tým, že je zrejmé, čo potvrdil aj svedok W.. K., že hodnota sporu bola určená medzi účastníkmi konania podľa dohody s tým, že sa vychádzalo z účtovnej evidencie žalovaného.

Je však zrejmé, že ide o hodnotu majetku žalovaného evidovanú v účtovnej evidencii, ktorá nemôže byť základom pre výpočet odmeny žalobcu s tým, že súd zobral v úvahu aj tú skutočnosť, že žalobca počas konania odlišne vypočítal svoju výšku odmeny vyúčtovaním zo dňa 5.12.2011 v celkovej výške 5503,73 eur, a keďže samotný žalobca takúto sumu navrhoval, súd nevykonával ďalšie dôkazy, pretože výsluch pracovníčky žalovaného pani M. by do konania nepriniesol nič nové a znalecké dokazovanie by v tejto veci bolo značne nehospodárne.

Z týchto dôvodov súd teda ustálil to, že medzi účastníkmi konania došlo síce k dohode o odmene žalobcu za zastupovanie v konaní sp. zn. , pričom súd vzal v úvahu to, že samotný žalobca nakoniec vyúčtoval svoju odmenu vo výške 5503,73 eur (čl. 61 spisu), a preto súd vychádzal z tohto vyúčtovania a po odpočítaní sumy 308,98 eur, ktorá už bola žalobcovi predtým priznaná rozsudkom č.k. -72 zo dňa 19.12.2011 súd priznal žalobcovi zvyšnú časť t.j. 5194,75 eur.

Súd priznal žalobcovi aj uplatňovaný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z priznanej sumy z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením faktúry, avšak nie od dátumu 25.1.2011, pretože žalovaný sa dostal do omeškania až dňom 26.1.2011, čo vyplýva z faktúry č. 2011-01-01, ktorej lehota splatnosti bola dňa 25.1.2011. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu na úrok z omeškania za deň 25.1.2011 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa , pričom súd vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní, a keďže účastníci konania mali približne rovnaký úspech, súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.