Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/154/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2013 takto

rozhodol:

Podľa

súd obžalovaného W. H., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom S. Q. Č.. XX, V. Ž. R. H., adresa na doručovanie písomností D. Š., B.. B. Č.. XXXX/X,

oslobodzuje

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Martin, sp. zn. z 16.08.2012 na tunajší súd doručenú 17.08.2012, ktorou sa mal dopustiť prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 03.08.2011 v čase okolo 06.15 hod. vo Vrútkach, okres Martin, na Ul. Dielenskej Kružnej č. 2, vo výrobných priestoroch obchodnej spoločnosti ŽOS, a.s. Vrútky, po predchádzajúcej vzájomnej hádke, fyzicky napadol X.. Š. J., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že ho jedenkrát udrel pravou rukou do ľavej časti hlavy medzi oko a ucho, v dôsledku čoho poškodený X.. Š. J. stratil stabilitu a spadol ľavou časťou tela na betónovú podlahu, pričom utrpel pomliaždenie ľavej temennej oblasti hlavy, pomliaždenie oblasti ľavej očnice, jednoduchý úrad hlavy bez otrasu mozgu, narazenie prstenníka a prostredníka ľavej ruky a natiahnutie chrbtice v driekovej oblasti s potrebnou dobou práceneschopnosti v trvaní do 14 dní, počas ktorej bol pre bolestivosť v dôsledku natiahnutia driekovej časti chrbtice obmedzený v obvyklom spôsobe života a s potrebnou dobou liečenia do 21 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. podal dňa 17.08.2012 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému W. H., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka

- poškodeného, výsluchom svedkov, vykonaním konfrontácie medzi obžalovaným a poškodeným ako i prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný W. H. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo skutku, ktorý sa mu kladie za vinu v obžalobe prokurátora. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bolo to v strede týždňa, kedy asi po krátkej dobe trikrát mu zmenili prácu, kým vedel, že čo vykonávať. Okolo 6,15 hod. išiel si vziať pracovné pomôcky, cestou stretol pána J., ktorý bol jeho majstrom, ktorý na neho vyletel, vtedy začala tá ich slovná potýčka, stále mu ukazoval koľko je hodín. Posielal ho všade kde aj domov, pri tomto rýchlo gestikuloval. Mykal rukami, ukazoval mu kde má ísť, ktorým smerom. Je možné, možno sa cítil aj ohrozený, tak ho chytil možno za tie ruky. On ho však neudrel, zrazu sa posadil či ležal na boku, nevedel to už popísať. Nevie ako sa tam dostal, možnože vtedy ako mu pustil tie ruky, vtedy začal na zemi vykrikovať, či to niekto videl, vtedy tam prišiel jeden pán. Potom, keď sa postavil ešte sa následne spolu rozprávali, už si nepamätal na predmet toho ich rozhovoru, bol v tom, že tú prácu skončil a ide domov. Potom išli na vrátnicu za SBS-kou, kde zisťovali alkohol, on nenafúkal, pán J. nafúkal. Je pravdou, že z poškodeného nebolo cítiť alkohol, ale to, že holdoval alkoholu vyplývalo z jeho jednania, kedy sa na tvári začervenal, dával zmätočné rozkazy a posielal ho domov. Keď bol ten konflikt poškodený bol rozčúlený, dá sa povedať, že bol zúrivý. Poškodený stál pred ním pol metra, kedy rýchlo gestikuloval rukami, je možné, že ho chytil rukami. On mu tie ruky chytil, lebo mykal s nimi blízko neho, nevedel či ho nimi ide udrieť alebo niečo, chcel sa ubrániť. Keď sa stal ten konflikt a poškodený spadol, následne sa postavil, spolu išli von z haly, on na ňom nevidel žiadne zranenia, nesťažoval sa na žiadne bolesti chrbtice. Ani vtedy keď stáli na tej vrátnici, ani vtedy si nevšimol na ňom zranenia, ani vtedy sa na tie zranenia poškodený nesťažoval. On žiadne povrchové zranenia nevidel, stojí si za tým, ak si tie zranenia spôsobil poškodený, tak len sám a to pod vplyvom alkoholu.

Svedok poškodený X.. Š. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň prácu obžalovanému prideľoval on. Obžalovaný vtedy stál, nič nevykonával - žiadnu prácu. On mu pridelil prácu na tom ráme. Obžalovaný povedal, že nemá vykonanú prácu z predchádzajúceho dňa, ale bolo potrebné najskôr dokončiť a uprednostniť prácu na tom ráme, preto mu zadelil túto prácu. On mu povedal, že to nebude robiť. Na základe toho mu on povedal, že ak to nebude robiť, tak môže ísť domov. Obžalovaný s tým súhlasil, že ide domov. On si siahol po pero, chcel mu vypísať priepustku, bez ktorej by nemohol opustiť areál. Vtedy utŕžil ten úder. Podľa neho to bolo rukou. Nevedel sa vyjadriť, či to bol úder päsťou, alebo facka. Bol to silný úder. Následkom toho úderu spadol na podlahu dielne, on to nečakal. Keď sa chcel postaviť, obžalovaný mu ešte hovoril, že či mu ešte nestačilo, preto zostal radšej sedieť. Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania poškodený uviedol, že keď udával, že to bolo päsťou, tak je to tak. Tá debata medzi ním a obžalovaným, aj v ten deň, bola normálna. V minulosti nemal s obžalovaným nejaké problémy, že by nechcel vykonávať prácu. On len počul na dielni, nevie či to je pravda, že čo sa týka tohto konania obžalovaného, to spočívalo v tom, že obžalovaný nespal celú noc, lebo dostal nového spolubývajúceho na tej ubytovni, kde býval. Z toho bol nervózny. Hovorili, že išlo o rómskeho spoluobčana. Na vrátnici sa mu ešte obžalovaný vyhrážal, že vie, kde býva, že býva v J., mal obavy. Na vrátnici má sídlo SBS-ka, tam spísali aj záznam o tom pracovnom úraze. Tam bol podrobený dychovej skúške. Nafúkal, myslí, že mal hodnotu 0,43mg/l. Na tej vrátnici sa riešil záznam z toho pracovného úrazu za prítomnosti bezpečnostného pracovníka. Čo sa týka toho úrazu, mal viditeľné zranenia - mal odretú spánkovú časť nad ľavým okom a potom ten prst ľavej ruky. Keď sa to na tej vrátnici spísalo, on išiel následne na ošetrenie na chirurgiu a odtiaľ ho poslali na CT vyšetrenie. V ten deň nespadol, nemohol si spôsobiť zranenia inak. Ďalej poškodený uviedol, že to nebolo pohladkanie, bol to silný úder následkom čoho spadol na zem a udrel si hlavu a prsty. Keď obžalovanému prideľoval prácu, rukami negestikuloval. Obžalovaný ho nedržal za ruky. Na prvom ošetrení bol u K.. Č. na poliklinike. Čo sa týka zranenia prstov; laicky povedané, tie mal narazené, nie je lekár. Nemohol prsty zohnúť. Myslel si, že ich má zlomené. Na RTG bolo zistené, že tieto prsty nie sú zlomené. V ten prvý deň, kedy sa stal ten skutok, absolvoval CT, chirurgiu a ten RTG. PN bol myslí, že mesiac. Lieky užíval celý mesiac. Keď sa stal ten konflikt, on

následne išiel za obžalovaným. Chcel sa ho spýtať, či musel takto jednať, ako jednal. On odpovedal, že áno. Začal si baliť veci. Vedel, čo to pre neho značí. Potom sa videli na tej vrátnici.

Pri konfrontácii tak poškodený ako i obžalovaný zotrvali na svojich tvrdeniach, rozpory sa nepodarilo odstrániť.

Svedok O. A. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedol, že po tom ako mu Š. J. zadelil prácu, tak sa odobral k rámu vagónu a začal si chystať pomôcky potrebné na výkon práce. S ním tam boli na uvedenom pracovisku na ráme vagónu aj iné osoby. Všimol si ako k rámu vagónu si W. H. doniesol pracovné náradie, avšak po chvíli si toto náradie od rámu vagónu odniesol preč z čoho usúdil, že bol majstrom prevelený na inú prácu. On sa začal venovať svojej práci a bol otočený chrbtom k dielni a čelom k ráme vagónu. Vykonával svoju prácu na ráme vagónu, keď v tom asi do 5 minút od začiatku vykonávania práce počul ako za ním niečo šuchlo. Otočil sa a asi vo vzdialenosti 2 metrov odo neho videl ako majster Š. J. ležal na boku na podlahe dielne. Podlaha dielne je z betónu. Krv na podlahe dielne nevidel a ani nevidel krv na tele Š. J.. Po tom ako sa k majstrovi otočil tak asi do pol minúty sa on zo zeme zdvihol a postavil sa na nohy. Následne išiel smerom k W. H. , ktorý v tom čase stál od majstra vo vzdialenosti asi 8-12 metrov. W. H. na majstra zvýšeným hlasom hovoril nasledovné výrazy: „ Máš nejaké problémy ešte“. Majster prišiel k W. H. a niečo sa spolu rozprávali. Nepočul však o čom bol ich rozhovor. Všimol si na mieste kde ležal Š. J., že na podlahe zostalo pero, alebo okuliare. To zodvihol a odniesol pánovi J.. Ako k zraneniu majstra došlo nevedel uviesť, nakoľko sa venoval práci.

Svedok N. S. po zákonnom poučení a po zložení prísahy na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď sa vrátil, vtedy sa od niekoho dozvedel, že bol konflikt medzi pánom H. a Š.. Bral to skôr ako nejakú srandu. Také veci sa u nich nestávajú často, je to veľmi výnimočná situácia. Keď sa vrátil zozadu, jemu niekto povedal, že bol konflikt medzi nimi. Bol sa pýtať aj majstra, čo sa stalo. Majster mu povedal, že ho napadol obžalovaný. Bližšie mu k tomu nič nepovedal a išiel do svojej kancelárie. On si všimol, že Š. bol z toho dezorientovaný, fyzické zranenia si nevšimol žiadne. Vie, že potom prišli do haly SBS-kári. Videl, ako išiel poškodený fúkať. On obžalovanému v ten deň zadelil prácu. Išiel zvárať, ale majster má vždy posledné slovo. Môže zmeniť prácu zamestnancovi, bežne to býva.

Svedkyňa X.. I. J. na hlavnom pojednávaní uviedla, keď s pánom J. a pánom D. odchádzali na vrátnicu, pán J. jej povedal, že dostal od pána H. po hube a že ho bolí, myslí si, že pravá ruka. Na hlavnej vrátnici, spomenula si, že pán H. povedal pánovi J. - daj to na súd, viem, kde bývaš. Pána H. našli na šatni, kde si balil veci, pretože vedel, že dostane výpoveď. Čo sa týka obdobia, bola celozávodná dovolenka, robili len niektoré divízie. Keby tam robil, čo i len jeden človek, v práci musel byť aj bezpečnostný technik. Spomenula si na telefón od X.. I., ktorý jej uviedol, že na hale V2, že mal majster dostať po hube, aby to riešila. Na vrátnici pán J. bol kľudný, pán H. bol rozrušený. Pri tom vyjadrení pána H. pánovi J., aby to dal na súd, že vie, kde býva, bol tam prítomný ešte jeden člen SBS-ky, asi pán K.. Tí majú aj ten dräger na zisťovanie alkoholu. Jej úlohou ako bezpečnostného technika bolo vyriešiť pracovný úraz, či sa neporušili smernice, poskytnúť prvú pomoc - napríklad zavolať sanitku, pýtať sa na zranenie poškodeného a následne tá kancelárska robota - spísať záznam o pracovnom úraze. Poškodený išiel k K.. C., je to závodný lekár. On ďalej usmerňuje, čo má poškodený robiť s utŕženými zraneniami. Celý ten prípad potom skončil a uznali to ako pracovný úraz. Oni vykonali v tejto veci aj šetrenie. Vzniklo to tak, že pán J. pánovi H. prideľoval prácu, čo vysvitlo aj z výpovedí ďalších svedkov. Pán H. vtedy dostal veľa roboty a pán J. ho stále naháňal, že prečo to ešte nemá urobené. Pán J. mal pozitívnu skúšku na alkohol, pán H. mal negatívnu. Na poškodenom si všimla zranenie. Mal opuchnuté prsty na ruke, teraz už nevedela na ktorej ruke, ako klasický pracovný úraz - vyvrtnutie. Sťažoval sa, že ho bolí pera. Mal opuchnutú peru. V tomto nie je si istá. Stopercentne vie, že mal opuchnuté prsty na ruke.

Svedok K.. O. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v odbornom vyjadrení ustálil, že poškodený X.. Š. J.J. utrpel dňa 09.12.2011 pri predmetnom skutku pomliaždenie v ľavej temennej oblasti hlavy, pomliaždenie v oblasti ľavej očnice. Uvedené diagnózy boli stanovené len na subjektívnom udaní poškodeného, na pohmatovej bolestivosti. Iné známky, ako opuch, krvný výron zistené neboli. Ďalej bolo zistený jednoduchý úraz hlavy bez otrasu mozgu, narazenie prstenníka a prostredníka ľavej ruky, a natiahnutie chrbtice v driekovej oblasti. Čo sa týka pomliaždenia v oblasti ľavej očnice, v danom prípade je možné uviesť, že sa nemohlo jednať o úder päsťou do oblasti tváre, nakoľko v danej lokalite nebol zistený krvný výron, resp. opuch. Ak sa pripustí fyzický inzult zo strany inej osoby,

mohlo by sa jednať len o slabý úder otvorenou rukou, slabá facka do oblasti tváre. Avšak v danom prípade sa nedá vylúčiť, že takéto poranenie mohlo veľmi dobre vzniknúť aj pri páde poškodeného na podložku. Čo sa týka pomliaždenia ľavej temennej oblasti hlavy, jednoduchého úrazu hlavy bez otrasu mozgu, narazenie prstenníka a prostredníka ľavej ruky, natiahnutie chrbtice v driekovej oblasti, tieto poranenia vznikli nepochybne pri páde poškodeného na pevnejšiu podložku. Avšak príčinu jeho pádu nie je možné objektívne zhodnotiť. Bolo tam zistené požitie alkoholu. Uvedené poranenia, okrem údajov, ohľadom úrazu ľavej očnice, spadajú do predmetného fyzického napadnutia a zodpovedajú údajom, ktoré vypovedal poškodený. Mechanizmus vzniku poranenia ľavej očnice s veľkou mierou pravdepodobnosti, nezodpovedá údajom, ktoré uviedol poškodený. Uvedené zranenia sú hodnotené ako ľahké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie PN v trvaní do 14 dní. Doba liečenia nepresiahne v danom prípade 21 dní. Poranenie prstov ľavej ruky obmedzovalo poškodeného bolestivosťou a čiastočne aj nemožnosťou vykonávať nejaké práce so zapojením ľavej ruky. Natiahnutie driekovej časti chrbtice obmedzovalo poškodeného, počas trvania PN, bolestivosťou. Poranenia nezanechajú žiadne trvalé následky. Čo sa týka pomliaždenia ľavej očnice, vychádzal z výmenného lístka K.. Č., ktorý ošetroval poškodeného, pričom zistil lokálnu palpačnú - pohmatovú citlivosť v oblasti ľavej orbity (očnice) a temporálnej (spánkovej) oblasti. Vzhľadom k charakteru takéhoto poranenia je možné vylúčiť, že toto poranenie vzniklo ako následok pôsobenia tupého násilia vo forme úderu rukou zovretou do päste. Nakoľko takéto poranenie by malo za následok minimálne vznik opuchu a následne na to krvné podliatiny v danej oblasti, pretože pri údere päsťou dochádza k pomliaždeniu mäkkých štruktúr v zasiahnutej oblasti, čo má za následok pomliaždenie a poškodenie drobných cievnych štruktúr, čo sa vlastne zobrazí ako opuch a následne ako krvná podliatina. V danom prípade to nie je uvedené v správe K.. Č.. Čo sa týka úderu päsťou, v tomto prípade by v zasiahnutej oblasti, pri použitej strednej intenzite úderu, došlo minimálne k vzniku opuchu, ak nie krvnej podliatiny. V prípade, že by došlo len k priloženiu päste k tvári a posunutia, by sa dalo očakávať poranenia popísané u K.. Č.. Ale taktiež by tam očakával minimálne opuch, pretože dôjde k pomliaždeniu tejto oblasti. Ak sa berie päsť ako predmet, je charakterizovaná pevnými kostnými výbežkami a pri kontakte s mäkkými časťami tváre by malo dôjsť minimálne k opuchu. Čo sa týka pôsobenia tupého násilia vo forme otvorenej dlane, tu je možné uviesť, že takéto poranenie býva spravidla menšieho rozsahu, nakoľko ak sa berie ako dlaň ako predmet, tento je jednak väčšej kontaktnej plochy a je oveľa menej pevnej konzistencie, nakoľko kostné výbežky sú prekryté mäkkými časťami - kožou, podkožím, svalom. Pri takomto pôsobení dochádza k vzniku, ak sa berie do úvahy stredná intenzita, vznik začervenania v danej oblasti, prípadne opuch, avšak začervenanie postupne s odstupom času od vzniku zranenia vymizne a môže byť sprevádzané len bolestivosťou zasiahnutej oblasti. Čo sa týka aj narazenia prostredníka a prstenníka ľavej ruky, v tomto prípade, je v správe K.. Č. uvedená len palpačná citlivosť a zistená obmedzená hybnosť. Nie je tam uvedené, že by tam bol uvedený opuch. Takéto poranenie zvyčajne nie je fyzicky viditeľné. Takéto zranenie spravidla nebýva manifestované viditeľným efektom (opuchom, alebo krvnou podliatinou). Jedná sa o ložiskové poranenie kĺbneho aparátu, či už šľachy, alebo kostného puzdra šľachy, pričom pri mechanizme narazenia dochádza k nadmernému pohybu, ktorý prekračuje fyziologickú hybnosť a dochádza tam k natiahnutiu štruktúr kĺbu. Takéto poranenia nie je možné zaznamenať ani dostupnými fyziologickými testami - RTG, CT. Uvedená diagnóza sa stanovuje len na podklade fyzického vyšetrenia vo forme zisťovania citlivosti na bolesť, resp. obmedzení hybností daného kĺbu. Celý znalecký záver bol nadviazaný na lekárske správy dodané vo vyšetrovacom spise, pričom primárny záznam K.. Č. vykazoval diagnózy stanovené len na základ jeho fyzického vyšetrenia poškodeného, pacienta, pričom nebola skúmaná relevancia týchto vyšetrení. V danom prípade bola daná do úvahy skutočnosť, že dané poranenia nastali. V prípade poranenia ľavej očnice a ľavej spánkovej oblasti, poranenie nebolo vylúčené, bola spochybnená len časť týkajúca sa vzniku mechanizmu - úder päsťou. V danom prípade bolo uvedené, že toto poranenie mohlo vzniknúť buď pri úderu fackou, nanajvýš strednej intenzity, alebo sa tam jednalo o poranenia v súvislosti s pádom. V danom prípade bolo zistené, že poškodený utrpel poranenia lokalizované na ľavej ruke, t.j. tie poranenia prostredníka a prstenníka. Pričom z hľadiska mechaniky pri utrpení poranenia tváre v dôsledku facky na ľavú stranu, by s najväčšou pravdepodobnosťou došlo k stranovému pádu smerom doprava, pričom by aj pádové poranenia vznikli na tejto pravej strane, avšak vzhľadom k neznalosti terénu, v ktorom došlo k pádu, nie je možné vylúčiť ani súvislosť pádu a vzniku poranení prstov ľavej ruky. Vzhľadom na skutočnosť, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, je možné pripustiť aj tú možnosť, že tieto zranenia vznikli aj pádom poškodeného na pevnú podložku. Ak poškodený bol pod vplyvom alkoholu okolo hladiny 1 promile, takáto hladina alkoholu v krvi u človeka nie je príčinou na samovoľný

pád takého človeka na zem. Je však väčšia pravdepodobnosť u takého človeka, ako u človeka, ktorý nemá požitý alkohol, že napríklad zakopne a spadne na zem. Pri takejto hladine, ak by poškodený stál, svojvoľne by nedošlo k pádu poškodeného na zem. Pri takejto hladine sú len mierne narušené motorické schopnosti človeka, vrátane rovnováhy. Natiahnutie chrbtice v driekovej oblasti, u takého zranenia nie je možné uviesť stranové zranenie, teda či to je z ľavej, alebo z pravej strany. Ani v správe K.. Č. nie sú uvedené bližšie ďalšie skutočnosti k tomuto zraneniu. Utŕžené zranenie poškodeného v ten deň popisuje K.. Č. - chirurg.

Svedok K.. K. C. na hlavnom pojednávaní uviedol, že on však nebol svedkom predmetnej udalosti. V tom čase bol na dovolenke, zastupoval ho kolega K.. X. V.. On má k dispozícii aj výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodeného X.. Š. J.. On poškodeného nevidel. Ak prišiel s nejakým zranením, ošetroval ho K.. V.. Podľa údajov, ktoré zapísal K.. V. dňa 03.08.2011 o 8.30 hod., poškodený X.. J.J. lekárovi uviedol, že bol napadnutý spolupracovníkom v zamestnaní, boli tam údery do hlavy. Bola konštatovaná odrenina v ľavej čelovej oblasti hlavy. Poškodený naviac udával, že pri úderoch padol na ľavú hornú končatinu a taktiež udával bolesti v pravej bedrovej oblasti. K.. V. poškodeného odoslal na chirurgické ošetrenie za účelom vylúčenia zlomeniny kosti lebky. Z jeho praxe môže uviesť, že takéto zranenia sú spôsobené zavinením inou osobou. On vylučuje, že by si tie zranenia mohol spôsobiť poškodený sám. Takéto zranenia vznikajú pádom, pričom ten pád môže byť zapríčinený aj inou osobou. Takéto zranenia môžu vzniknúť, aj keď sa dotyčný potkne a je pod vplyvom alkoholu. Tá exkoriácia - odrenina vzniká zväčša kontaktom napr. hlavy a pevného povrchu, napr. podlahy, podložky. V prípade úderov päsťou sa predpokladá vznik pomliaždenia. U poškodeného to však K.. V. nespomína.

Svedok E. T. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy uviedol, že v ten deň prišiel do práce na 6.00 hod. Majster pán J. im povedal, čo majú robiť. S kolegom A. zvárali konzoly zo spodku vozňa. Pre neho je to obtiažne, keďže je vysoký. Pri tom zváraní mali masku. O tom konflikte môže uviesť, že on nič nevidel. Keď dozváral tie veci a dal dole masku, videl len, že sa pán J. zdvihol zo zeme. Nevedel uviesť prečo sa zdvíhal zo zeme. Či to bolo preto, že sa pošmykol, alebo z nejakého incidentu. Nevedel uviesť, či pán H. bol vtedy pri ňom. Čo sa týka poškodeného pána J., nevšimol si, že by bol pod vplyvom alkoholu v predmetný deň. Nevšimol si, že by v ten deň pán J. mal nejaký spor s pánom H..

Svedok N. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po zložení prísahy uviedol, že pracuje ako pracovník SBS. Vtedy mal služby, bol vedúci služby. Ráno pán J. zavolal na vrátnicu, aby zavolali políciu, že ho pán H. udrel dlaňou po tvári, že mu dal facku. Následne prišli policajti na vrátnicu a neskôr prišli aj pán J. a pán H., pričom tam bol prítomný aj pán D. a bezpečnostný technik pani J.. Pán J. a pán H. sa podrobili dychovej skúške. Pán J. s výsledkom pozitívnym, pán H. s výsledkom negatívnym. Spísal sa zápis. V tom zápise je uvedené, že pán H. fyzicky napadol pána J., že mu dal facku. Následne pán J. išiel na ošetrenie, pán H. odišiel na šatňu a potom opustil fabriku. Keď policajti prišli, pýtali sa poškodeného, či chce podať trestné oznámenie. On povedal, že trestné oznámenie chce podať. Medzi sebou poškodený a obžalovaný na vrátnici nekomunikovali. Neskôr začul, pán H. to povedal tak potichu. Vtedy pán H. povedal poškodenému, že si to vybavia mimo fabriky. Z toho mal dojem taký, že si počká na poškodeného a ešte si to vybavia fyzicky. Že mu dá nielen jednu, ale aj ďalšie facky. Zranenia na poškodenom nevidel žiadne, žiadnu odreninu, začervenenie na pánovi J. nevidel. Z pána J. tiahol alkohol.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal listiny pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým lekárske správy, lekárske potvrdenia, odborné vyjadrenie, listiny a doklady zo spoločnosti ŽOS Vrútky, výpis zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, odpis z registra trestov a výpis z evidencie priestupkov.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. l Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.

Podľa § 123 ods. 2 Tr. zák. ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého nie iba na krátky čas bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa síce dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora, avšak obžalovaný svojim

vyššie uvedených konaním nenaplnil všetky znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § l56 ods. l Tr. zák. a to z nasledovných dôvodov.

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku obžalovaného, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu - prečinu ublíženia na zdraví podľa § l56 ods. l Tr. zák., tento trestný čin je úmyselným trestným činom. Ak sa páchateľ dopustí toho skutku z nedbanlivosti, jeho konanie nemôže byť kvalifikované ako predmetný prečin, pretože páchateľ nenaplnil jeden zo základným znakov tohto trestného činu - zavinenie, úmysel ublížiť inému na zdraví. Záver o zavinení páchateľa je právnym záverom, ale musí byť vždy preukázaný výsledkami dokazovania a musí z neho logicky vyplynúť. Úmysel, rovnako ako iné formy zavinenia je možné zistiť aj na základe iných dôkazov, nielen priznaním páchateľa.

Čo sa týka skutkových okolností obžalovaný poprel, že by udrel poškodeného, poškodený svojou výpoveďou ho z predmetného skutku usvedčuje. Súdu nie je známy dôvod, prečo by mal poškodený klamať a tak krivo obviniť obžalovaného, pričom samotný poškodený uviedol, že nemá žiaden dôvod ublížiť obžalovanému a keď nafúkal, mohol túto udalosť zamiesť pod koberec, ale on išiel podľa smerníc, išlo o útok na človeka. Naviac svedok O. A. vypovedal, že pán H. zvýšeným hlasom poškodenému hovoril

- máš ešte niečo, máš nejaký problém. Nepriamo to potvrdzujú i slová obžalovaného voči poškodenému na vrátnici, kedy za prítomnosti viacerých osôb obžalovaný povedal poškodenému v podstate, že si to „ ešte vybavia mimo fabriky“, čo potvrdili svedkovia X.. I. J. a N. K.. Aj z toho súd usudzuje, že medzi obžalovaným a poškodeným došlo ku konfliktu a obžalovaný udrel poškodeného (a teda nešlo len o chytenie rúk poškodeného ako vypovedal obžalovaný ).

Na hlavnom pojednávaní poškodený nevedel uviesť, či to zo strany obžalovaného bol úder päsťou alebo facka, v prípravnom konaní uvádzal, že to bol úder päsťou do tváre. Svedok N. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ráno pán J. zavolal na vrátnicu, aby zavolali políciu, že ho pán H. udrel dlaňou po tvári, že mu dal facku. Taktiež súdny lekár K.. O. H. v odbornom vyjadrení uviedol, že v danom prípade je možné uviesť, že sa nemohlo jednať o úder päsťou do oblasti tváre, nakoľko v danej lokalite nebol zistený krvný výron, resp. opuch. Ak sa pripustí fyzický inzult zo strany inej osoby, mohlo by sa jednať len o slabý úder otvorenou rukou, slabá facka do oblasti tváre. Z týchto skutočností súd ma za to, že obžalovaný udrel poškodeného otvorenou rukou, dal mu slabú facku do oblasti tváre a v dôsledku požitého alkoholu (čo priznal i samotný poškodený) následne poškodený spadol na betónovú podlahu a utŕžil predmetné zranenia.

Samosudca dôsledným vyhodnotením vykonaných dôkazov dospel k záveru, že nie možné preukázať, že by obžalovaný svojím konaním chcel poškodenému úmyselne ublížil na zdraví. V tejto súvislosti súd poukazuje na počet útokov, úderov, ich intenzitu, lokalizáciu a má za to, že v dôsledku len jednej slabej facky síce do oblasti tváre poškodeného, obžalovaný nechcel spôsobiť a ani nebol uzrozumený s tým, že takýmto konaním poškodenému môže ublížiť na zdraví a spôsobiť také poškodenie zdravia, ktoré si objektívne vyžiada lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie poškodeného ( a následné jeho sťaženie obvyklého života nie iba na krátky čas). Následný pád poškodeného na betónovú podlahu a vznik zranení u poškodeného podľa názoru súdu bolo spôsobené tou skutočnosťou, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu. Samotný súdny lekár uviedol, že ak poškodený bol pod vplyvom alkoholu okolo hladiny 1 promile, pri takejto hladine sú mierne narušené motorické schopnosti človeka, vrátane rovnováhy.

Z týchto dôvodov konanie obžalovaného nemôže byť kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa §156 ods. 1 Tr. zákona, pre chýbajúci jeden zo základným znakov tohto trestného činu - úmysel ublížiť inému na zdraví. Avšak uvedené konanie obžalovaného by mohlo byť posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1, písm. b/ Zákona o priestupkoch v platnom znení.

Podľa § 20 Zákona o priestupkoch v platnom znení, priestupok nemožno prejednať, ak od jeho spáchania uplynuli dva roky / zánik zodpovednosti za priestupok/.

Vzhľadom k tomu, že od spáchania konania obžalovaného /03.08.2011/, ktoré vykazovalo znaky priestupku uplynuli dva roky, z tohto dôvodu súd nemohol postúpiť predmetnú trestnú vec inému orgánu

- Obvodnému úradu v Martine, odboru všeobecnej vnútornej správy na prejednanie priestupku, keďže zo zákona došlo k zániku zodpovednosti obžalovaného za tento priestupok. Preto bolo povinnosťou súdu

postupovať podľa a oslobodiť obžalovaného spod obžaloby prokurátora, nakoľko skutok nie je trestným činom / a nie je ho možné ani prejednať ako priestupok v inom konaní/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor. Odvolanie má odkladný účinok.