Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-219-2012.pdf
PDF · 93.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-37C/219/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu v 1. rade : X. U., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, A., žalovanej v 2. rade : D. U., nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, A., obaja právne zast. : JUDr. Milan Slebodník, advokát, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému : Q. vlastníkov bytov J. č. XX A., so sídlom J. XX, A., D.: XX XXX XXX, právne zast. : JUDr. Ivan Husár, so sídlom Vojenská 14, Košice, v konaní o neplatnosť uznesenia zhromaždenia vlastníkov bytov, takto
rozhodol:
Žalobu o určenie neplatnosti uznesenia žalovaného č. 5 zo dňa 7.6.2012, zamieta. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 557,81 eura, v prospech právneho zástupcu žalovaného, JUDr. Ivana Husára, advokáta, so sídlom Vojenská 14, Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.9.2012 domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti uznesenia žalovaného č. 5, prijatého na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 7.6.2012, vrátane náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že dňa 7.6.2012 sa konala schôdza vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej, okrem iného, prítomní vlastníci rozhodovali o výbere správcovskej spoločnosti. Žalobcovia na schôdzi neboli prítomní a teda sa nezúčastnili hlasovania. Uznesením č. 5 prítomní vlastníci schválili spoločnosť B. Q. s.r.o., so sídlom G. 7, A. za správcovskú spoločnosť bytového domu na J. ulici č. XX v A.. Predmetné uznesenie žalobcovia považujú za neplatné. Na správu bytového domu J. XX, A. bolo zriadené Q. vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. XX A. (ďalej len SVB). Hlasovanie o výbere správcovskej spoločnosti bolo podľa žalobcov hlasovaním o zmene formy výkonu správy. Schválením uznesenia č. 5 bol vytvorený taký právny stav, že správa bytového domu bola zabezpečovaná dvoma formami správy, čo je v rozpore s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z.. Ďalším dôvodom neplatnosti uznesenia podľa žalobcov je skutočnosť, že o zmene formy výkonu správy nehlasovala dvojtretinová väčšina všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko o výbere správcovskej spoločnosti hlasovali len traja vlastníci, pričom v bytovom dome je 5 bytov. Žalovaný žalobcami uplatnený nárok v konaní neuznal. V písomnom vyjadrení k žalobe namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov na podanie žaloby dôvodiac, že žalobcovia sa nezúčastnili na hlasovaní, a teda v ich prípade nejde o prehlasovaných vlastníkov, ktorý by mohli uplatniť nároky v zmysle ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z.. Navyše podľa žalovaného, žaloba bola podaná po uplynutí 15 dní od oznámenia výsledkov hlasovania, keďže výsledky hlasovania boli vyvesené vo vchode bytového domu po hlasovaní na schôdzi dňa 12.6.2012, v dôsledku čoho lehota na podanie žaloby uplynula dňa 27.6.2012, pričom žaloba bola podaná na súde dňa 7.9.2012. Žalovaný zároveň namietol svoju pasívnu vecnú legitimáciu dôvodiac, že žaloba mala smerovať nie voči SVB, ale voči vlastníkom tvoriacich predmetné SVB, ktoré je samostatným subjektom práva, odlišným od vlastníkov bytov. Nedôvodnosť podanej žaloby žalovaný odôvodňoval aj tým, že uznesenie, ktorého neplatnosti sa žalobcovia domáhajú, nemuselo byť prijaté 2/3 hlasov všetkých vlastníkov bytov, nakoľko nešlo o
rozhodnutie o zmene formy výkonu správy v zmysle ust. § 14 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z. z.., ale o schválenie subjektu, ktorý na základe následne uzatvorenej mandátnej zmluvy mal pre SVB ako mandatár vykonávať dohodnuté činnosti, najmä vedenie ekonomickej agendy. Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav. Zmluvou o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 6.6.2000, uzavretej medzi F. A. ako vlastníkom bytového domu súpisné číslo XX, na ulici J. XX A. a vlastníkmi bytov (v počte 5 bytov), bolo založené „Q. vlastníkov bytov J. XX A.“ so sídlom v A. na ul. J. 19 (Zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov zo dňa 6.6.2000 na č. l. 6). SVB vzniklo jeho registráciou dňom 7.8.2000. Osobou oprávnenou konať v mene SVB je od 15.6.2012 D. A. (Výpis z registra spoločenstiev vlastníkov bytov na č. l. 5). Žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 4 v bytovom dome súpisné číslo XX, na ulici J. XX, A. zapísaného na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Q., okres A. IV, obec A. - P., s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti XXXX/XXXXX. Žalobca v 1. rade je zároveň aj podielovým spoluvlastníkom bytu č. X v bytovom dome súpisné číslo XX, na ulici J. XX, A. zapísaného na LV č. XXXXX pre katastrálne územie Q., okres A. IV, obec A. - P. v podiele 1/3, s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastníckym podielom k pozemku o veľkosti 1950/10000 (výpis z listu vlastníctva č. XXXXX na č. l. 20). Z listiny označenej ako „POZVÁNKA“ zo dňa 30.5.2012 súd zistil, že sa na nej nachádza rukou napísaná žiadosť žalobcu v 1. rade o preloženie termínu konania zhromaždenia na 19.00 hod. Žiadosť odôvodnil tým, že dňa 7.6.2012 je mimo mesta a jeho predpokladaný príchod je v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod. Na listine sa nachádza aj rukou písaný text podpísaný Tatianou O., ktorá takisto žiadala preložiť termín konania zhromaždenia na 18.00 hod., z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, a to vzhľadom na jej pracovnú dobu do 17.30 hod. (POZVÁNKA na č. l. 60). Dňa 7.6.2012, v čase o 16.00 hod., sa konalo zhromaždenie vlastníkov bytov v bytovom dome na ulici J. XX, A.. Programom zhromaždenia, okrem iného, bolo ročné vyúčtovanie za rok 2011, správa o hospodárení za rok 2011, voľba predsedu SVB, voľba rady SVB, odovzdanie celej agendy, dokladov, bankových výpisov, pokladničných dokladov a faktúr za rok 2012, účtovných závierok od roku 2007, pečiatky novému predsedovi SVB alebo poverenému členovi SVB a výber správcovskej spoločnosti (Zápisnica zo dňa 7.6.2012 na č. l. 15). Z výpovede žalobcu v 1. rade vyplynulo, že na zhromaždení vlastníkov bytov, ktoré sa konalo dňa 7.6.2012 sa nezúčastnil z pracovných dôvodov, avšak na pozvánke zvolávajúcej zhromaždenie vlastníkov bytov písomne požiadal o preloženie začiatku zhromaždenia na 18.00 hod. Žiadosti žalobcu v 1. rade vyhovene nebolo a zhromaždenie sa konalo v pôvodnom čase o 16.00 hod. Skutočnosť, či jeho žiadosti o preloženie termínu konania zhromaždenia na neskorší čas bolo, resp. nebolo vyhovené, si žalobca v 1. rade žiadnym spôsobom neoveril. Žalobca v 1. rade nesplnomocnil žiadnu inú osobu, aby sa zúčastnila zhromaždenia vzhľadom na komplikovanú problematiku a závažnosť otázok, ktoré mali byť prerokované na zhromaždení. Žalobkyňa v 2. rade sa takisto nemohla zúčastniť na zhromaždení, nakoľko v čase jeho konania bola v práci (výpoveď žalobcu v 1. rade v zápisnici o pojednávaní na č. l. 105). Z výpovede štatutárnej zástupkyne žalovaného vyplynulo, že o žiadosti žalobcu v 1. rade o preloženie termínu konania zhromaždenia nemala vedomosť. Vzhľadom na to, že nebýva na ulici Rázusovej XX v A., ale na ulici F. X v A., nemala sa ako o žiadosti žalobcu v 1. rade dozvedieť a telefonicky ju nikto ohľadne uvedenej žiadosti nekontaktoval. Pozvánka zvolávajúca zhromaždenie vlastníkov bytov bola vyvesená na oznamovacej tabuli vo vchode bytového domu na J. XX v A.. Pri príchode na zhromaždenie zvesila pozvánku z oznamovacej tabule a vtedy si všimla, že je na nej žiadosť. Napriek tomu sa zhromaždenie konalo, keďže bolo uznášaniaschopné (výpoveď štatutárnej zástupkyne žalovaného v zápisnici o pojednávaní na č. l. 105). Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len zákon č. 182/1993 Z. z.), tento zákon upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku. Podľa ust. § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie
zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom v dome obvyklým. Podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3 nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd. Na základe vykonaného dokazovania a po posúdení žaloby žalobcov v zmysle citovaných ustanovení zákona č. 182/1993 Z.z. dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. V zmysle citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov sa zúčastňujú na správe domu a hlasovaním rozhodujú o spoločných častiach, zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Na tejto schôdzi má každý vlastník právo i povinnosť sa zúčastniť. V prípade, že je vlastník pri rozhodovaní na schôdzi vlastníkov prehlasovaný má právo obrátiť sa podľa § 14 ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov na súd, aby vo veci rozhodol. Rovnaké právo má aj ten vlastník, ktorý sa o výsledku hlasovania nemohol dozvedieť a každý z vlastníkov ak bola pri hlasovaní rovnosť hlasov alebo sa nedosiahla väčšina. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva účastníkom konania je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom súdneho konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že žalovaný, o ktorom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. žalobca v konaní nepreukáže, že žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorej plnenie je predmetom súdneho konania. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov, podľa názoru súdu žalobcovia sú aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v zmysle citovaného ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., keďže takýto prostriedok právnej ochrany môžu využiť aj vlastníci, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť. Žalobcovia síce vedeli o termíne konania zhromaždenia vlastníkov, vedeli o programe zhromaždenia, avšak na ich strane boli pracovné dôvody, pre ktoré sa objektívne nemohli zúčastniť na zhromaždení vlastníkov, a pre ktoré žiadali o preloženie termínu konania zhromaždenia na neskorší čas. Ich žiadosti však vyhovene nebolo, a teda nemali žiadnu možnosť reálne ovplyvniť hlasovanie na zhromaždení vlastníkov. Súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalovaného, že žalobcovia podali žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty. Vzhľadom na to, že v prípade žalobcov sa jedná o kategóriu vlastníkov, ktorí sa o výsledku hlasovania nemohli dozvedieť, žalobu na súd mohli podať v 3-mesačnej lehote, pričom zákon č. 182/1993 Z. z. viaže plynutie tejto lehoty od hlasovania, teda odo dňa konania zhromaždenia. Zhromaždenie vlastníkov sa konalo dňa 7.6.2012 a žalobcovia podali žalobu na súd dňa 7.9.2012, teda v rámci prekluzívnej 3-mesačnej lehoty. Žalovaný však správne argumentoval, keď namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie, ktorá skutočnosť bola aj dôvodom, pre ktorý súd žalobu zamietol. Žalobcovia ako žalovaného označili Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. 19 A., ktoré podľa názoru súdu nie je v konaní podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. pasívne vecne legitimované. Spoločenstvo síce združuje a zastupuje všetkých vlastníkov bytov, ide však o samostatný právny subjekt, odlišný od vlastníkov, ktorý má nielen vlastnú právnu subjektivitu, ale aj samostatnú procesnú spôsobilosť. Z textu zákona síce priamo nevyplýva, kto má byť pasívne legitimovaný v takomto type sporov, avšak z povahy veci vyplýva, že v konaniach podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z. ide o spor medzi jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa názoru súdu, v konaní o neplatnosť uznesení možno žalovať len vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí sú oprávnení hlasovať na zhromaždení vlastníkov, pretože práve títo vlastníci vytvárajú vôľu spoločenstva ako právnickej osoby, ktorá túto vôľu ďalej prejavuje prostredníctvom štatutárneho orgánu. Rozhodnutia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú právne záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a keďže sa v ich prípade jedná o nerozlučné spoločenstvo, aj rozhodnutie súdu sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov tvoriacich spoločenstvo na jednej strane. Vzhľadom na to, že súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ďalej už neskúmal platnosť, či neplatnosť napadnutého uznesenia. Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaný mal vo veci plný úspech. Náhrada trov konania spočíva v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalovaný bol v konaní zastúpený právnym zástupcom. Ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, podľa ust. § 11 ods. 1 a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. V roku 2012 predstavovala jedna trinástina výpočtového základu výšku 58,69 eura a v roku 2013 výšku 60,07 eura. Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí: 1/Odmena vypočítaná podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1, § 14 ods. 5 § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013:
- prevzatie a príprava zastúpenia - odmena 58,69 eura, režijný paušál 7,63 eura,
- písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.11.2012 - odmena 58,69 eura a režijný paušál 7,63 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 28.3.2013, odročenom bez prejednania veci - odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 15,02 eura a režijný paušál 7,81 eura. 2/ Odmena vypočítaná podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1, ods. 2 písm. d), § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013
- porada s klientom dňa 20.9.2013 - odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny 30,04 eura, režijný paušál 7,81 eura,
- písomné podanie vo veci samej - písomné vyjadrenie zo dňa 19.9.2013 - odmena 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 7.10.2013- odmena 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura,
- písomné podanie vo veci samej - písomné vyjadrenie zo dňa 8.10.2013 - odmena 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura,
- účasť na pojednávaní dňa 4.11.2013 - odmena 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura. 3/ Daň z pridanej hodnoty z odmeny a náhrady, keďže právny zástupca žalovaného je platiteľom dane z pridanej hodnoty, v sume 92,97 eura. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyčíslení trov právneho zastúpenia, úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom dňa 20.9.2013, vyčíslil vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 40,05 eura. Právny zástupca žalovaného však nepostupoval správne. V danom prípade sa jedna o úkon právnej služby vykonaný dňa 20.9.2013. Podľa ust. § 20a vyhlášky za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013. To znamená, že pri úkonoch právnej služby vykonaných po 1.7.2013 je potrebné pri vyčíslení odmeny postupovať podľa vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013. Právny zástupca žalovaného postupoval pri vyčíslení odmeny za úkon právnej služby vykonaný po 1.7.2013 podľa vyhlášky v znení účinnom do 30.6.2013. Právnemu zástupcovi žalovaného teda správne prislúcha odmena za ďalšiu poradu s klientom dňa 20.9.2013 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 30,04 eura podľa ust. § 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky v znení účinnom od 1.7.2013 a nie vo výške 2/3 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 40,05 eura podľa ust. § 14 ods. 2 písm. a) vyhlášky v znení účinnom do 30.6. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II . V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že : a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)