Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5P-35-2013.pdf
PDF · 79.55 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-5P/35/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, dieťa matky R. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX/XXX, P. V. a otca L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, P. V., v konaní o zmenu priezviska takto
rozhodol:
Súd p o v o ľ u j e matke maloletého Z. O., nar. XX. XX. XXXX, aby v mene dieťaťa podala žiadosť na príslušnom úrade na zmenu priezviska dieťaťa na priezvisko „Z.Á.“.
odôvodnenie:
Matka maloletého požiadala súd, aby povolil zmenu priezviska maloletého z „O.“ na „Z.“.
Uviedla, že otec maloletého sa o syna nezaujíma, neplní si rodičovské povinnosti, nestretáva sa s ním, namiesto neho s ním do škôlky, k lekárovi a podobne chodí jej súčasný manžel. Poukázala tiež na to, že maloletý od septembra 2013 nastúpil do školy, kde sa mu môžu deti v dôsledku odlišného priezviska posmievať, taktiež sama sa musí často preukazovať, že je skutočne matka maloletého. Tvrdila tiež, že jej i jej súčasnému manželovi je nepríjemné, keď oboch oslovujú „pán a pani O.“.
Otec maloletého uviedol, že so zmenou priezviska by súhlasil, avšak len formou osvojenia, ku ktorému je ochotný dať súhlas. Poprel, že sa so synom nestretáva, tvrdil, že pre neho chodia jeho rodičia a on sa s maloletým stretáva u nich. Výživné na maloletého platí.
Opatrovník maloletého nevidel dôvod na zmenu priezviska maloletého, dieťa má vytvorené väzby k otcovi i k starým rodičom a domnieval sa, že maloletý si prisvojuje názor matky, keďže z pohovoru s ním vyplynulo, že situácii okolo mien nerozumie. Rovnako triedna učiteľka uviedla, že neregistruje, že by dieťa v súvislosti s takýmto priezviskom malo nejaké problémy, v triede je 7 detí, ktoré sa volajú inak ako matky.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, opatrovníka, svedka P. Z., oboznámením spisu Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 9P/32/2013 a zistil nasledovné:
Maloletý Tomáš sa narodil dňa 11.11.2006 z mimomanželského vzťahu rodičov, pričom v rodnom liste je zapísané jeho ako jeho priezvisko „O.Ý.“.
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 4.7.2007, sp. zn. 14P/2507/2007-8 právoplatným 8.8.2007 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol maloletý zverený do
osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou po 2.500,- Sk mesačne od 1.7.2007. Následne bolo výživné upravené viacerými rozhodnutiami tunajšieho súdu, pričom posledným rozsudkom, zo dňa 24.5.2012, č.k. 4P/50/2012-17 právoplatným 22.6.2012 bol otec maloletého zaviazaný prispievať výživným vo výške 120,- € mesačne.
Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 12.1.2010, č.k. 10P/88/2009-9 právoplatným 26.1.2010 bola schválená dohoda rodičov maloletého ohľadne styku s maloletým, a to tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý víkend v párnom týždni mesiaca tak, že si dieťa pred bytom matky vyzdvihne v piatok o 17:00 hod. a vráti jej ho späť v nedeľu o 17:00 hod. pred jej byt. Z výpovedí účastníkov vyplynulo, že maloletého si brávajú rodičia otca, pričom otec tvrdil, že sa s ním stretáva tam, matka naopak uviedla, že s dieťaťom sa otec nestretáva, čo bol i dôvod prečo podala v roku 2013 návrh na zverenie maloletého do striedavej starostlivosti. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 27.5.2013, č.k. 9P/32/2013-21 právoplatným 26.6.2013 bol uvedený návrh zamietnutý. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplynulo, že otec maloletého o striedavú starostlivosť nemá záujem, nakoľko sa o maloletého nemá čas starať, voľný víkend má len každý piaty týždeň a vtedy má povinnosti v súvislosti so starostlivosťou o vlastnú domácnosť a o chatu.
V súčasnosti rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti, matka maloletého sa pred troma rokmi vydala, z nového manželstva má 3 - ročného syna P. Z.. Rovnako sa oženil i otec, z ktorého manželstva pochádza 9- mesačný syn.
Opatrovník vykonal pohovor s maloletým Z., z ktorého vyvodil záver, že maloletý situáciu okolo mien nechápe, prisvojuje si názor matky, ktorá mu povedala, že bude Z. a on si to osvojila povedal, že sa tak chce volať. Nevie aké priezvisko má dieťa, ktoré má matka z terajšieho manželstva. Má veľmi dobrý vzťah so starými rodičmi, ktorých pravidelne navštevuje a niekedy za ním príde i otec. Otca volá L. a otcom volá manžela matky.
Rovnako bol vykonaný pohovor s triednou učiteľkou, ktorá uviedla, že neregistruje, že by dieťa malo problémy v súvislosti s priezviskom, v triede je 7 detí, ktoré sa volajú inak ako matky, pričom pokiaľ ide o oslovovanie matky maloletého, prisľúbila, že si dá pozor na to, aby ju nevolala priezviskom dieťaťa.
Svedok P. Z., manžel matky maloletého, uviedol, že so zmenou priezviska by súhlasil, nakoľko žijú v jednej rodine, ich vzťah je veľmi dobrý a sám maloletý povedal, že je to jeho vôľa. Uviedol, že i jemu sa stalo, že keď išiel pre maloletého Z. do školy, oslovili ho priezviskom O..
Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.
Citované ustanovenie § 35 zákona o rodine vyjadruje explicitne formou demonštratívneho výpočtu skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória i aplikačná prax. Súd však môže ako podstatnú vec posúdiť aj inú otázku, pričom takouto je práve zmena priezviska maloletého dieťaťa. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že súd dá k takejto zmene súhlas, ak sú pre to závažné dôvody, a to ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, neplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, neprejavuje o dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit spolupatričnosti s ním bol u dieťaťa udržiavaný a prehlbovaný.
V danom prípade mal súd preukázané, že maloletý pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Maloletý bol zverený od osobnej starostlivosti matky, s ktorou žije v spoločnej domácnosti spolu s jej novým manželom a súrodencom, pričom všetci majú priezvisko Z..
Ďalej mal súd za preukázané, že otec maloletého, hoci má súdom určený styk s maloletým Z., s týmto sa stretáva sporadicky, maloletého si brávajú jeho rodičia a otec sa s maloletým stretáva u nich. Tieto skutočnosti boli potvrdené výpoveďou maloletého, ale vyplynuli aj z výpovedí otca v predchádzajúcich súdnych konaniach, najmä v konaní o zverenie maloletého do striedavej starostlivosti, kde otec maloletého sa vyjadril, že na syna nemá čas, má voľno raz za päť týždňov a v tom čase sa venuje svojej novej rodine. Rovnako boli potvrdené v tomto konaní, keď otec maloletého sa jednoznačne vyjadril, že so zmenou priezviska by súhlasil iba v prípade, že by si ho nový manžel matky osvojil.
Vzhľadom na uvedené má súd dospel k záveru, že otec maloletého nejaví skutočný záujem o svojho syna, po tom čo si vytvoril si novú rodinu, maloletému Z. sa venuje zriedka, pričom túto skutočnosť potvrdil i opatrovník na pojednávaní, a preto má súd za to, že zmena priezviska maloletého nepredstavuje zásah do rodičovských práv otca a jeho nesúhlas je len prejavom určitého vzdoru. Ďalej, na základe skutočnosti, že maloletý má s manželom matky dobrý vzťah, volá ho otec, naopak biologického otca volá krstným menom, má súd za to, že zmena priezviska bude i v záujme maloletého Z., nakoľko touto zmenou bude prehlbovaný i pocit spolupatričnosti všetkých členov rodiny, v ktorej je maloletý vychovávaný a v ktorej vyrastá.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 alebo tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) alebo tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.