Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-78-2013.pdf
PDF · 113.8 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/78/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom v Bratislave, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, proti žalovaným: 1) W. R., B.. XX. X. XXXX, O. X. T. XXX a 2) Z. I., O. X. I. V., Y.. W. XXX/X, O.. Č. X. I. V., Š. XXX/XX, o zaplatenie 637,81 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná 1) a žalovaná 2) s ú p o v i n n é zaplatiť žalobcovi 428,81 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 428,81 eura od 7. 3. 2011 do zaplatenia, pričom plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej, ktoré súd p o v o ľ u j e žalovaným splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 100 eur, splatných vždy k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
Žalobcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 6,61 eura a náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 40,14 eura, ktoré sú žalovaná 1) a žalovaná 2) povinné zaplatiť advokátovi žalobcu, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 8. 3. 2013, sa žalobca domáhal voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 637,81 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 637,81 eura od 7. 3. 2011 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 108,90 eura, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 26. 8. 2010 uzavrel so žalovanou 1) ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420101813, na čiastku 550 eur, za odplatu vo výške 209 eur. Žalovaná 1) sa zaviazala celkovú sumu vo výške 759 eur uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, a to prvé tri mesačné splátky vo výške 2,75 eura a ďalej v pravidelných 10-tich mesačných splátkach vo výške 75,08 eura. Dňa 26. 8. 2010 bolo so žalovanou 2) uzatvorené prehlásenie ručiteľa a dohoda o podmienkach ručenia, ktorým sa žalovaná 2) zaviazala zaplatiť pohľadávku v celkovej výške 984,23 eura, v prípade, ak ju neuspokojí žalovaná 1). Doposiaľ žalovaní uhradili 121,19 eura, pričom posledná uhradená suma bola zaplatená dňa 15. 4. 2011. Nakoľko žalovaná 1) neplnila riadne a včas svoje povinnosti, oznámil jej stratu výhody splátok v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 22. 2. 2011 upozornil žalovanú 1) na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 12. 4. 2011 oznámil žalovanej 1), že celý dlh sa stal splatným ku dňu 6. 3. 2011. Vo výzve ručiteľovi zo dňa 29. 7. 2011 vyzval žalovanú 2) na úhradu dlžnej sumy do 5. 8.
2011. Dlžná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom, spolu s odplatou, v celkovej výške 759 eur a sumou vo výške 121,19 eura, ktorá bola žalovanými zaplatená. V zmysle bodu 3) obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, sa žalovaní zaviazali zaplatiť v prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,3 % z istiny úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac z omeškania, až do zaplatenia dlžnej sumy. Zmluvná pokuta predstavuje 18,15 eura mesačne.
Žalovaní k podanej žalobe výhrady nemali.
Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, sa jedná o nový produkt, ktorý je už uzavretý podľa nového zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o údaj o konečnej splatnosti úveru, ten je v obchodných podmienkach v čl. 2). Žalovaná 2) je žalovaná ako ručiteľka.
V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vykonal súdne pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a žalovanej 1), ktorým bolo predvolanie na súdne pojednávanie riadne a včas doručené. Žalobca bol na súdnom pojednávaní zastúpený svojim právnym zástupcom a svoju neúčasť neospravedlnil včas a dôležitými dôvodmi. Žalovaná 1) sa ospravedlnila zo zdravotných dôvodov, pričom z lekárskeho potvrdenia nevyplynulo, že by sa nemohla zúčastniť súdneho pojednávania bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu Súd preto konal a rozhodol v ich neprítomnosti, prihliadajúc na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že úver bol mame poskytnutý vo výške 550 eur. Dohodu o ručení podpísala. Navrhla povoliť splátky po 50 eur mesačne. Zo strany žalobcu jej neboli doručené žiadne výzvy. Na Š. D. býva asi 1 rok, predtým bývala na W. D., kde aj preberala poštu. Pober príjem z invalidného dôchodku 370 eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý má príjem z invalidného dôchodku 345 eur mesačne. Na bývanie mesačne platia 280 eur. Majú dcéru, ktorá chodí na vysokú školu. Majetok nevlastní. Jej mama poberá starobný dôchodok 400 eur, býva v spoločnej domácnosti so sestrou, ktorá poberá opatrovateľský príspevok asi 90 eur a s bratom, ktorý je nezamestnaný. Za bývanie platia približne 200 eur mesačne. Mama majetok nevlastní.
Okrem výsluchu žalovanej 2) súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere číslo 420101813, prehlásením ručiteľa a dohodou o podmienkach ručenia, predžalobnou upomienkou vrátane poštového podacieho hárku, oznámením o zosplatnení záväzku vrátane poštového podacieho hárku, výzvou ručiteľovi vrátane poštového podacieho hárku, zistiac nasledovný skutkový stav:
Žalobca ako veriteľ a žalovaná 1) ako dlžník uzavreli dňa 26. 8. 2010 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 420101813, na základe ktorej bol žalovanej 1) poskytnutý úver vo výške 550 eur. Podľa čl. I. zmluvy bol úver poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 14 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval odmenu vo výške 18 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 5 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, ktoré označoval v zmluve ako odplatu. Podľa čl. II. zmluvy sa žalovaná 1) zaviazala zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 550 eur a odplatu vo výške 209 eur, a to v 13-tich mesačných splátkach, prvé 3 mesačné splátky vo výške 2,75 eura a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 75,08 eura, pričom prvá splátka je splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia splatná v 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná ročná percentuálna miera nákladov ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 47,39 %. Podľa čl. 1) obchodných podmienok ročná percentuálna miera nákladov pri splatnosti úveru na 13 mesiacov predstavovala 67,70 %. Podľa čl. 2) obchodných podmienok konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle zmluvy o úvere rozumie uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzatvorenia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru. Podľa čl. 3) obchodných podmienok zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. II. zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac z omeškania, až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky.
Dňa 26. 8. 2010 podpísala žalovaná 2) prehlásenie ručiteľa, v ktorom sa zaviazala zaplatiť žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 984,23 eura zo zmluvy o úvere číslo 420101813, ak ju žalovaná 1) nezaplatí žalobcovi ani po písomnej výzve.
Výzvou zo dňa 22. 2. 2011, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 28. 2. 2011, bola žalovaná 1) vyzvaná na úhradu sumy vo výške 175,24 eura a súčasne upozornená na možnosť straty výhody splátok.
Oznámením zo dňa 12. 4. 2011, odovzdaným na poštovú prepravu dňa 16. 4. 2011, oznámil žalobca žalovanej 1), že záväzok zo zmluvy o úvere bol ku dňu 6. 3. 2011 zosplatnený, z dôvodu omeškania s jeho splácaním a súčasne ju vyzval na úhradu dlžnej istiny, vrátane úroku a nákladov na vymáhanie, vo výške 810,75 eura.
Výzvou zo dňa 29. 7. 2011, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 29. 7. 2011, bola žalovaná 2) vyzvaná na úhradu dlžnej sumy vo výške 637,81 eura.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere ( § 497).
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 25a ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. januárom 2013 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31. 12. 2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaná 1) ako dlžník uzatvorili dňa 26. 8. 2010 zmluvu o úvere číslo 420101813, ktorou sa zaviazal žalobca poskytnúť žalovanej 1) úver vo výške 550 eur, za odmenu vo výške 18 % z istiny a úrok vo výške 20 % z istiny, pričom žalovaná 1) sa zaviazala istinu vo výške 550 eur a odplatu (úrok a odmenu) vo výške 209 eur, t. j. spolu 759 eur, zaplatiť veriteľovi v 13 mesačných splátkach, prvé tri vo výške 2,75 eura a 10 splátok vo výške 75,08 eura. Priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov predstavovala 47,39 %, podľa obchodných podmienok ročná percentuálna miera nákladov pri splatnosti úveru na 13 mesiacov 67,7 %. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Vzhľadom na charakter zmluvy a jej obsah, sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalovaní poskytnutie úveru žalobcom, jeho výšku ani žalovanú sumu nespochybnili. Žalovaná 2) prehlásila dňa 26. 8. 2010, že sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi pohľadávku v celkovej výške 984,23 eura zo zmluvy o úvere číslo 420101813, ak ju žalovaná 1) nezaplatí žalobcovi ani po písomnej výzve. Nakoľko povinnosťou dlžníka zo zmluvy o úvere je poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť dojednaný úrok, súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 428,81 eura, ako rozdielu medzi poskytnutým úverom vo výške 550 eur a zaplatenými splátkami spolu vo výške 121,19 eura. Vzhľadom na prevzatie ručiteľského záväzku žalovanou 2), súd zaviazal žalované na úhradu dlhu tak, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej. Žalobca bol oprávnený domáhať sa splnenia dlhu od žalovanej 2), keďže žalovaná 1) nesplnila svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ju na to žalobcu písomne vyzval. V zostávajúcej časti uplatnenej istiny, t. j. vo výške 317,90 eura, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V prípade absencie uvedenej náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere sa spotrebiteľský úver, podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, uzavretá medzi žalobcom a žalovanou 1), neobsahovala uvedenú zákonom stanovenú náležitosť, preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa zmluvných dojednaní sa zaviazala žalovaná 1) splatiť veriteľovi poskytnutý úver vo výške 550 eur a odplatu vo výške 209 eur, splátkami vo výške 2,75 eura resp. 75,08 eura. V zmluve však absentuje údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere nerozlišuje splátku istiny, úrokov a ostatných poplatkov. Žalobca v zmluve formuloval povinnosť žalovanej 1) na vrátenie istiny vo výške 550 eur a odplaty vo výške 209 eur, bez rozlíšenia istiny, úroku a ostatných poplatkov. Taktiež zmluva neobsahovala údaj o dobe jej trvania a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, absencia ktorých má rovnako za následok bezúročnosť a bezpoplatnosť úveru. Dojednanie, uvedené v čl. 2) obchodných podmienok, nie je údajom o konečnej splatnosti úveru, keďže konečnú splatnosť úveru neurčuje konkrétnym dátumom, ale poníma ju ako uhradenie poslednej splátky veriteľovi. Uvedené dojednanie však nezodpovedá zákonnému ustanoveniu § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko termínom sa rozumie konkrétny dátum, kedy mala byť uhradená posledná splátka spotrebiteľského úveru.
Súd taktiež zamietol žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Dojednanie o zmluvnej pokute je obsiahnuté len v obchodných podmienkach, a to v článku 3). Súd mal za to, že uvedené dojednanie o zmluvnej pokute je v rozpore s dobrými mravmi. Občiansky zákonník sankcionuje právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, neplatnosťou. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby ustanovenie o zmluvnej pokute bolo zahrnuté v obchodných podmienkach, nakoľko postihuje spotrebiteľa sankciou, ktorá je pre neho nevýhodná a môže jeho pozornosti uniknúť. Obchodné podmienky predstavujú dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ v obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, najmä v jeho majetkovej sfére, ktorým nepochybne ustanovenie o zmluvnej pokute je.
Nakoľko žalovaní sa dostali s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške úrokov z omeškania podľa občianskoprávnych predpisov, t. j. 9 % ročne, ktoré však súd priznal žalobcovi len z priznanej istiny, t. j. zo sumy 428,81 eura. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania od 7. 3. 2011, keďže podľa oznámenia o zosplatnení záväzku sa úver stal splatný dňom 6. 3. 2011, teda odo dňa nasledujúceho sa dostali žalovaní s plnením svojho záväzku voči žalobcovi do omeškania. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd povolil žalovaným splácať priznanú sumu v splátkach vo výške 100 eur mesačne, prihliadajúc k pomerom žalovaných, ktorí sú dôchodcovia a výške priznaného plnenia. Súd mal za to, že vzhľadom na osobu žalobcu, povolením splátok nebudú jeho práva ohrozené.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd priznal žalobcovi pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalobcu v konaní predstavoval 428,81 eura, čo percentuálne činí 57,43 %, jeho neúspech 317,90 eura, čo percentuálne činí 42,57 % a pomer úspechu a neúspechu potom predstavoval 14,86 % (57,43 % - 42,57 %). Súd preto priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 14,86 % zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 44,50 eura, čo činí 6,61 eura a 14,86 % z celkovej náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, t. j. zo sumy 270,14 eura, čo činí 40,14 eura, a to tarifnú odmenu za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd - podanie žaloby, účasť na súdnom pojednávaní dňa 4. 11. 2013 (§ 14 ods. 1 písm. a/, b/, c/ citovanej vyhlášky v spojení s § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky) po 41,50 eura, režijný paušál k 3 úkonom právnej služby vykonaným v roku 2013 po 7,81 eura (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky), náhradu cestovných výdavkov v sume 77,19 eura, t. j. vo výške 1-ice uplatnených výdavkov, keďže právny zástupca žalobcu sa v rovnaký deň zúčastnil dvoch súdnych pojednávaní, pričom cestovné výdavky mu vznikli len jedenkrát, t. j. nie v každej z vecí v plnej výške, za účasť na súdnom pojednávaní dňa 4. 11. 2013 na trase Bratislava- Liptovský Mikuláš a späť, spolu 566 km, pri použití osobného motorového vozidla advokáta žalobcu značky Honda CR-V, evidenčné číslo X. (§ 15 písm. a), § 16 ods. 4 uvedenej vyhlášky v spojení s § 7 zákona číslo 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov), a to základnú náhradu 0,183 eura x 566 km, t. j. 103,58 eura a náhradu za spotrebované pohonné látky 566 km x 7,4 l/100 km (spotreba) x 1,363 eura/l (cena paliva), t. j. 57,09 eura, spolu 160,67 eura, keďže si žalobca uplatnil len 154,38 eura, súd nemohol priznať náhradu nad uplatnenú výšku a DPH 20 % z priznanej tarifnej odmeny, režijného paušálu a náhrady cestovného, t. j. zo sumy 225,12 eura, čo činí 45,02 eura. Nakoľko žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť náhradu trov konania k rukám advokáta žalobcu, a to tak, že plnením jednej zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhej žalovanej, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, z rovnakých dôvodov, pre ktoré im povolil splácať priznané plnenie v splátkach. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za stratu času, nakoľko cesta na súdne pojednávanie nebola vykonaná advokátom, ale advokátskym koncipientom, ktorý je zamestnancom advokáta žalobcu. Advokátsky koncipient teda pri ceste na súdne pojednávanie plní svoje pracovné povinnosti v rámci pracovnej cesty, na ktorú bol ako zamestnanec vyslaný. Advokátovi prislúcha náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky preto, že počas cesty nemôže vykonávať iné
povinnosti. Počas cesty advokátskeho koncipienta na súdne pojednávanie však advokátovi ako jeho zamestnávateľovi strata času nevzniká.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.