Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1C-141-2013.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/141/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom v právnej veci navrhovateľa B. Y., nar. XX.X.XXXX, B. XXX, okr. A. E., právne zastúpeného JUDr. Stanislavom Lampartom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, Námiestie sv. Mikuláša 29, proti odporcovi B. Y., nar. XX.X.XXXX, E. XX, A. E., o zrušenie vyživovacej povinnosti takto
rozhodol:
I. Súd počnúc dňom 1.9.2013 z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa B. Y., nar. XX.X.XXXX, k odporcovi B. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/172/2010-53 zo dňa 14.4.2011.
II. Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi s účinnosťou od 1.9.2013, ktorá mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/172/2010 - 53 zo dňa 14.4.2011, a to s poukazom na to, že uvedená vyživovacia povinnosť zanikla, vo vzťahu k čomu poukazoval na skutočnosť, že odporca dosiahol plnoletosť a v mesiaci máj 2013 ukončil štúdium, čím nadobudol schopnosť sa sám o seba starať.
Odporca v písomnom vyjadrení k podanému návrhu s týmto súhlasil, poukázal na to, že štúdium ukončil dňa 22.5.2013 maturitnou skúškou, t.č. pracuje u navrhovateľa a teda má vlastný príjem.
Na pojednávanie nariadené na deň 31.10.2013 sa účastníci konania nedostavili, pričom nik z nich nežiadal o odročenie pojednávania, preto súd vec postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal v ich neprítomnosti.
-X- XC/XXX/XXXX
Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podaného návrhu na začatie konania a k nemu pripojenej kópie vysvedčenia o maturitnej skúške, správy SOŠ Jarmočná 108 Stará Ľubovňa podanej súdu 30.9.2013, vyjadrenia odporcu doručeného súdu 29.10.2013, dohody o vykonaní práce, ostatného spisového materiálu, ako aj obsahu celého spisu OS Stará Ľubovňa sp. zn. 2C/172/2010, a zistil tento skutkový stav:
Odporca je synom navrhovateľa, pričom rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 2C/172/2011
- 53 zo dňa 14.4.2011, vydaným v konaní o rozvod manželstva navrhovateľa a matky odporcu, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bol navrhovateľ povinný prispievať na výživu odporcu sumou 200,- eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti uvedeného rozsudku. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.5.2011. Doklad o prípadnej zmene tejto úpravy vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa k odporcovi nebol súdu v priebehu konania žiadnym z účastníkov predložený. Odporca dňa 22.5.2013 ukončil vykonaním maturitnej skúšky štúdium na Strednej odbornej škole, Jarmočná 108, Stará Ľubovňa. Na výzvu súdu v konaní neoznámil či pokračuje v súvislej príprave na povolanie, ani nepredložil doklad o prípadnom ďalšom štúdiu - podaním doručeným súdu 29.10.2013 odporca s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti súhlasil, pričom poukázal na to, že v súčasnosti pracuje u navrhovateľa a má vlastný príjem. Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľa predložil súdu dohodu o vykonaní práce uzavretú medzi účastníkmi konania.
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (ďalej tiež iba „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. Odporca je v súčasnosti už plnoletý, pričom preukázateľne ukončil absolvovaním maturitnej skúšky dňa 22.5.2013 súvislú prípravu na povolanie - doklady o tom, že by v súvislej príprave na povolanie ďalej pokračoval (napr. vysokoškolským štúdiom) odporca súdu nepredložil. Rovnako neboli súdu predložené ani žiadne doklady, resp. oznámené zo strany odporcu tak skutočnosti, v dôsledku ktorých by odporca napriek plnoletosti a ukončeniu súvislej prípravy na povolanie naďalej nebol objektívne schopný sám sa živiť. Z uvedeného má súd za to, že v zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla, a to dňom 22.5.2013. Samotný odporca v tomto konaní vyjadril súhlas s navrhovaným zrušením vyživovacej povinnosti, ako aj sám poukázal na to, že v súčasnosti pracuje, a to práve u navrhovateľa a teda má aj vlastný príjem. V danom prípade, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mal súd za preukázané, že od úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi rozsudkom tunajšieho súdu 2C/172/2010 - 53 zo 14.4.2011 došlo k zmene pomerov, majúcej za následok samotný zánik zákonnej vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľa k odporcovi, ku ktorému došlo podľa súdu už dňom 22.5.2013. Preto súd podanému návrhu v celom rozsahu vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi, určenú vyššie uvedeným rozsudkom, počnúc dňom 1.9.2013 zrušil.
-X- XC/XXX/XXXX
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 143 O.s.p., odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.
Súd poukazuje na to, že v danom prípade by napriek výsledku konania bolo dôvodné rozhodovať o prípadnom priznaní náhrady trov odporcovi podľa § 143 O.s.p. a nie v tomto konaní úspešnému navrhovateľovi (podľa § 142 ods. 1 O.s.p.), pretože toto konanie bolo jednoznačne dôsledkom potreby úpravy vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi v minulosti v súdnom konaní. Úspešný navrhovateľ náhradu trov konania nepožadoval; rovnako v konaní náhradu trov konania nepožadoval ani odporca, ktorému podľa obsahu spisu v danom konaní preukázateľné trovy ani nevznikli. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
-X- XC/XXX/XXXX
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.