Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/155/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. F. O. nar. X.X.Q. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov N.. Z. O. nar. XX.X.Q. bývajúcej v G. D. U. X.. Č.. X zastúpenej advokátkou JUDr. Ingrid Kovalčíkovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ul. č. 33 a L. F. O. nar. XX.X.Q. bývajúceho v G. D. N. X.. Č.. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Adamovskou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Žižkovej ul. č. 6 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 20.2.2013 č.k. -168 takto

rozhodol:

P o t v v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku tak, že právo zastupovať mal. T. F. O. nar. X.X.Q. a spravovať jeho majetok majú obidvaja rodičia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril mal. T. F. O. nar. X.X.Q. do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti, otca zaviazal prispievať na výživu maloletého 125 € mesačne od 1.7.2011 do budúcna, ktoré je povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred matke maloletého. Dlžné výživné 2.334 € za obdobie od 1.7.2011 do 28.2.2013 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého s poukazom na ust. , a to proti výroku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky v časti tohto výroku, ktorým oprávnil a zaviazal matku zastupovať maloletého a spravovať jeho záležitosti, o určení bežného výživného a proti výroku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia. Vyslovil názor, že výrok týkajúci sa zastupovania a spravovania záležitostí maloletého matkou predstavuje obmedzenie, až vylúčenie rodičovských práv otca k dieťaťu, pričom ani obmedzenie, ani vylúčenie rodičovských práv nebolo predmetom konania a výsledky vykonaného dokazovania nijako nenasvedčujú takýto záver. Vo vzťahu k výroku o určení bežného výživného uviedol, že stanovené výživné považuje za neprimerané, a to z pohľadu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, plnenia si vyživovacej povinnosti otcom formou osobnej starostlivosti o maloletého a značného rozdielu v príjmoch obidvoch rodičov, ktorý je u matky preukázateľne a nepomerne vyšší, ako u otca. Konštatoval, že odôvodnené potreby maloletého vo veku dvoch rokov sú bežné a primerané vzhľadom k veku a ako jediný vyšší náklad je zakupovanie plienok, ktoré však v dohľadnej dobe maloletý nebude potrebovať. Vytkol konajúcemu súdu, že zohľadnil vlastníctvo motorového vozidla, ktoré vlastní a na druhej strane nezohľadnil žiadnym spôsobom vlastníctvo motorového vozidla matky, ktoré zakúpila v r. 2012, pričom on svoje motorové vozidlo zakúpil v r. 2009, z čoho je zrejmé, že motorové vozidlo matky má podstatne vyššiu hodnotu. Poukázal na účelové a zavádzajúce tvrdenia matky v súvislosti s plnením si vyživovacej povinnosti voči svojmu plnoletému synovi F., nakoľko tento syn u matky býva len sporadicky a prevažne sa zdržiava u svojho otca. Na rozdiel od matky on ako otec si plnení vyživovaciu povinnosť voči synovi z predchádzajúceho manželstva L. F. O. nar. X.XX.Q. vo výške 83 € mesačne s tým, že na Okresnom súde Košice II prebieha konanie o zvýšenie výživného, kde matka žiada zvýšenie z 83 € na 200 € mesačne, vrátane dlžného výživného, pričom v danom prípade je dôvodný predpoklad, že súd návrhu matky vyhovie. Vo vzťahu k dlžnému výživnému považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za likvidačné a ohrozujúce jeho majetkové pomery, aj životnú situáciu, nakoľko nie je v jeho finančných možnostiach zaplatiť dlžnú sumu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zdôraznil, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, býva v družstevnom byte, nie je podnikateľom, ani spoločníkom žiadnej obchodnej spoločnosti a jeho jediným zdrojom príjmu je mzda od zamestnávateľa. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že mal. T. F. O. nar. X.X.Q. zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať. Obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého a spravovať jeho záležitosti. Určuje výživné otca pre maloletého 83 € mesačne od 1.7.2011 a dlžné výživné povoľuje otcovi splácať v splátkach po 41,50 € spolu s bežným výživným.

K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že výšku výživného ponecháva na úvahe súdu s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na finančné možnosti otca.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu v jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny a zákonný potvrdiť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie. Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že určené výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, dostatočne zohľadňuje odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi z manželstva. Odvolací súd poukazuje na ust. Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na odsek 5 tohto zák. ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec disponuje dostatkom finančných prostriedkov slúžiacich mu na uspokojenie vlastných potrieb v rozsahu bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytoval svojmu maloletému dieťaťu formou určeného výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Dodáva, že výživné určené súdom prvého stupňa je dôsledne určené v zmysle ust. Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre zvýšenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť aj vyššie. Výživné 125 € mesačne predstavuje výživné na 1 deň 4,03 €, čo zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho kompletné finančné zabezpečenie. Okrem toho sa o maloleté dieťa osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Z uvedených dôvodov sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva a námietky otca vo vzťahu k jej príjmovým a majetkovým pomerom, ktoré tvoria podstatnú časť jeho odvolania, majú v preskúmavanej veci minimálny význam, pretože otec je povinný rodič, ktorému sa určuje výživné a nie matka maloletého dieťaťa, ktorá si dobrovoľne, bez súdneho rozhodnutia svoje rodičovské povinnosti plní. Preto ani skutočnosť, že matka maloletého má vyšší príjem ako otec, resp. auto vyššej finančnej hodnoty ako otec, nemajú v konečnom dôsledku výraznejší vplyv na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu. K námietke otca, že súd neprihliadol na konanie o zvýšenie výživného voči mal. synovi L. odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď nezohľadnil konanie vedené na Okresnom súde Košice II o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa otca z predchádzajúceho vzťahu, keďže predmetné konanie v čase rozhodnutia nebolo právoplatne skončené ( ) a súd nemohol vychádzať len z úvahy otca a jeho predpokladu, že výživné bude zvýšené. Pre úplnosť dodáva, že v prípade, ak dôjde k takému zvýšeniu výživného, ktoré neprimerane zhorší schopnosť otca platiť výživné na mal. T., otec bude mať možnosť riešiť situáciu súdnou cestou na základe zmeny pomerov. Konajúci súd bude konať podľa príslušných zákonných ustanovení, vykoná a vyhodnotí dokazovanie na základe ktorého rozhodne. Preto ani odvolací súd na túto námietku otca neprihliadol. Na základe uvedeného odvolací súd výrok určení výživného otca pre maloletého v zmysle ust. potvrdil. K odvolacej námietke otca týkajúcej sa splatnosti dlhu na výživnom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne ak uložil povinnosť otcovi zaplatiť dlžné výživné naraz v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Dodáva, že vzhľadom na pomery otca, výšku dlhu na výživnom a charakteru predmetu konania, ktorým je určenie výživného pre maloleté dieťa neschopné samé sa živiť, by nebolo spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do troch dní ( ). Určenie vyživovacej povinnosti mohol otec predpokladať od začiatku konania 26.7.2011 a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti jeho príjmu, pretože na to mal dostatočný časový priestor. Odvolací súd pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom prihliadol aj na skutočnosť, že ani matka dieťaťa nebola pri uspokojovaní potrieb maloletého dieťaťa zvýhodnená splátkami a musela ich uspokojovať postupne tak, ako vznikali. Javí sa preto byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech maloletého dieťaťa. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil výrok rozsudku o dlžnom výživnom a spôsobe jeho zaplatenia ( ).

Odvolanie otca smerovalo aj proti výroku ktorým súd rozhodol, že matka je oprávnená a povinná sa o maloletého osobne starať, zastupovať ho a spravovať jeho záležitosti. Otec nesúhlasil s touto formuláciou výroku z dôvodu, že takto formulovaný výrok považuje za obmedzenie, až vylúčenie jeho rodičovských práv k dieťaťu. Podľa § 38 ods. 1 Zákona o rodine, ak niektorému z rodičov bráni vo výkone jeho rodičovských práv a povinností závažná prekážka a ak je v záujme maloletého dieťaťa, súd môže pozastaviť výkon rodičovských práv a povinností. Podľa odstavca 2 cit. zák. ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv: a) žijú trvalo neusporiadaným spôsobom života, b) svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností nevykonávajú vôbec alebo c) nezabezpečujú výchovu maloletého dieťaťa. Podľa odstavca 3 cit. zák. ustanovenia v rozhodnutí o obmedzení výkonu rodičovských práv podľa odseku 2, súd uvedie rozsah práv a povinností, na ktoré s obmedzenie vzťahuje. Podľa odstavca 4 cit. zák. ustanovenia, ak rodič zneužíva svoje rodičovské práva a povinnosti najmä týraním, zneužívaním, zanedbávaním maloletého dieťaťa alebo iným zlým zaobchádzaním s maloletým dieťaťom alebo výkon rodičovských práv a povinností napriek predchádzajúcim upozorneniam závažným spôsobom zanedbáva, súd pozbaví rodiča výkonu rodičovských práv.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie (). Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k napadnutému výroku o zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav. Zastupovanie dieťaťa navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne a v iných než bežných veciach (ktoré zákon ustanoví § 35 nazýva podstatné veci) sú rodičia povinní sa dohodnúť. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto právo patrí rodičom, pokiaľ sú známi, žijú a nebolo im súdom zasiahnuté do spôsobilosti na právne úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. Zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine, a to buď pozastavením výkonu, obmedzení výkonu alebo úplným pozbavením výkonu rodičovských práv a povinností. Preto možno v konaní o úpravu výkonu výkonu rodičovských práv a povinností rozhodnúť tak, že súd ponechá právo zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok obom rodičom. Realizovať ho budú v bežných veciach, každý samostatne na základe svojho rozhodnutia, v podstatných veciach môže dieťa zastúpiť aj jeden z rodičov, avšak len po dohode s druhým rodičom, keďže o podstatných veciach musia rozhodovať spoločne. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa, okrem výnimočných prípadov uvedených v zákone (§ 28 ods. 3). Patria osobám, ktoré sú podľa zákona považované za rodičov, teda matke a otcovi, pričom platí podmienka plnej spôsobilosti na práve úkony, inak im výkon rodičovských práv a povinností nepatrí. Výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého manželia alebo nie, a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má dieťa právo na starostlivosť oboch rodičov. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru musia vynaložiť všetko úsilia na to, aby sa uznala zásada spoločnej zodpovednosti rodičov za výchovu a vývoj dieťaťa s cieľom zabezpečiť ochranu jeho najlepších záujmov. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov, nestráca druhý rodič žiadnu časť výkonu rodičovských práv. Trvajú v plnom rozsahu naďalej, súd je však povinný upraviť v rozsudku, ktorým rozhoduje o rozvode manželstva, resp. zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jednému z rodičov výkon ich rodičovských práv. To však neznamená, že súd má oprávnenie ktorému z rodičov časť výkonu rodičovských práv a povinností odobrať. Zásahy do ich výkonu možno robiť len v súvislosti s konaním podľa ust. § 28 Zákona o rodine. Pre aplikáciu tohto ustanovenia však rodič musí naplniť niektoré zo zákona kvalifikovaných konaní. Bez splnenia tejto podmienky, do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov zasahovať nie je možné. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zastupovaní maloletého dieťaťa a správe jeho majetku podľa zmenil tak, že právo zastupovať mal. T. a spravovať jeho majetok majú obidvaja rodičia.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.