Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/23/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v právnej veci navrhovateľa: HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, IČO: 36 727 334, zastúpeného TORNYOS Legal s. r. o., Tomášikova 50/D, Bratislava, IČO: 36 868 191, proti odporcovi: P E R E X , a. s., Trnavská cesta 39/ A, Bratislava, IČO: 00 685 313, zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., Ľubinská 18, Bratislava, IČO: 36 677 175 a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu: S. R., s.r.o., W. XXXX/XX, U., Z.: XX XXX XXX, o zaplatenie 5 871,80 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 5 871,80 eura s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 27. 10. 2011 až do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca a vedľajší účastník na strane odporcu sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3 261,11 eura (z čoho náhrada trov právneho zastúpenia navrhovateľa predstavuje sumu 2 909,11 eura) na účet právneho zástupcu navrhovateľa TORNYOS Legal s. r. o., IČO: 36 868 191, v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého z nich plniť.

odôvodnenie:

Návrhom na začatie konania zo dňa 31. 10. 2011 sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 27. 10. 2011 až do zaplatenia z titulu neuhradenia časti fakturovanej odmeny za právne služby, ktoré poskytoval navrhovateľ odporcovi na základe uzavretej zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30. 09. 2010, pričom dňa 12. 10. 2011 v zmysle čl. IV ods. 2.1 tejto zmluvy vystavil faktúru č. 332/2011, ktorou odporcovi vyfakturoval odmenu za právne služby poskytnuté v mesiaci september 2011 v sume 10 277,63 eura. Odporca dňa 26. 10. 2011 uhradil navrhovateľovi časť fakturovanej odmeny za právne služby vo výške 4 405,83 eura. Napriek skutočnosti, že odmena za právne služby bola v plnej výške splatná dňa 26. 10. 2011, odporca časť fakturovanej odmeny za právne služby vo výške 5 871,80 eura navrhovateľovi už neuhradil.

V rámci dokazovania navrhol navrhovateľ výsluch svedka H.. J. K., advokáta, za účelom objasnenia okolností jeho spolupráce s navrhovateľom, pričom požiadal súd, aby H.. J. K., ktorý bol zároveň právnym zástupcom odporcu, nebol prítomný na súdnom pojednávaní až do jeho výsluchu ako svedka.

Podľa ust. pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom aj na to, aby svedkovia, ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.

Podľa ust. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

Podľa ust. prvá veta každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok.

Podľa ust. ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť poučení.

Podľa ust. o advokácii advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak v tej istej veci alebo vo veci s ňou súvisiacej poskytol právne služby inému, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada.

Podľa ust. o advokácii advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak sú záujmy advokáta alebo osôb jemu blízkych v rozpore so záujmami osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť.

Súd vydal dňa 12. 09. 2012 uznesenie, ktorým v prebiehajúcom konaní pripustil výsluch H.. J. K., advokáta ako svedka a zároveň pripustil právne zastupovanie odporcu právnym zástupcom H.. J. K., a to hneď po začatí prvého pojednávania vo veci tak, aby po ukončení svedeckej výpovede mohol vystupovať ako právny zástupca odporcu, nakoľko navrhovateľ v tom čase podľa názoru súdu dostatočne nepreukázal, že boli naplnené podmienky ust. , o advokácii, teda že v tomto konaní ide o totožnú vec, resp. o vec súvisiacu s vecou, v ktorej advokát H.. J. K., poskytol právne služby spoločnosti S. R., s.r.o., Z.: XX XXX XXX, a rovnako navrhovateľ nepreukázal, že záujmy advokáta H.. J. K. a osôb jemu blízkych sú v rozpore so záujmami právnickej osoby, ktorej by sa právne služby mali poskytnúť.

Podľa ust. o advokácii advokát je povinný odmietnuť poskytnutie právnych služieb, ak informácia, ktorú má o inom klientovi alebo o bývalom klientovi, by mohla toho, kto o poskytnutie právnych služieb žiada, neoprávnene zvýhodniť.

Podľa ust. veta druhá ak nejde o zastupovanie podľa , môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu.

Podľa ust. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa ust. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktorýmkoľvek občanom spôsobilým na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa ust. súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v rôznych veciach opätovne.

Súd vydal dňa 13. 12. 2012 uznesenie, ktorým v prebiehajúcom konaní nepripustil právne zastupovanie odporcu právnym zástupcom H.. J. K., advokátom, pretože boli naplnené podmienky podľa ust. a o advokácii, nakoľko právny zástupca odporcu H.. J. K. poskytoval právne služby navrhovateľovi, za ktoré si vyfakturoval odmenu faktúrou č. 011/2011, na základe ktorej si navrhovateľ uplatnil u odporcu faktúrou č. 332/2011 zaplatenie právnych služieb, ktoré pre navrhovateľa vykonal právny zástupca odporcu H.. J. K..

Podľa ust. na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane navrhovateľa.

Súd vydal dňa 20. 02. 2013 uznesenie, ktorým v prebiehajúcom konaní nepripustil do konania právnickú osobu S. R., s.r.o., W. XXXX/XX, U., Z.: XX XXX XXX ako odporcu v 2. rade, pretože táto spoločnosť

vystavila faktúru č. 011/2011 na sumu 5 871,80 eura pre navrhovateľa ako odberateľa za poskytnuté právne služby; tieto právne služby však neposkytla táto spoločnosť, ale advokát H.. J. K., štatutárny zástupca spoločnosti S. R., s.r.o., Z.: XX XXX XXX, pričom odporca nepreukázal poskytnutie právnych služieb fakturovaných zo strany spoločnosti S. R., s.r.o., Z.: XX XXX XXX navrhovateľovi, teda nebol preukázaný priamo zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a spoločnosťou S. R., s.r.o., Z.: XX XXX XXX, čím nemohli byť dotknuté ani práva, ani povinnosti tejto spoločnosti z hľadiska prebiehajúceho súdneho sporu.

Podľa ust. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ust. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ust. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Nakoniec v zmysle ust. právnická osoba S. R., s.r.o., W. XXXX/XX, U., Z.: XX XXX XXX vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu, a to na základe písomného oznámenia tejto spoločnosti súdu o vstupe do konania zo dňa 11. 03. 2013.

Na základe vyššie uvedeného súd všetky vyjadrenia H.. J. K., advokáta a štatutárneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorý bol na začiatku konania vypočutý ako svedok (na pojednávaniach v dňoch 26. 11. 2012 a 05. 12. 2012), považoval za výpoveď účastníka konania podľa ust. (resp. vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu), nakoľko jeho procesné postavenie po vyriešení procesných otázok nespočívalo v pozícii svedka alebo právneho zástupcu odporcu, ale spočívalo v pozícii účastníka konania (resp. vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu).

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní uviedol, že navrhovateľ mal s odporcom uzavretú zmluvu o poskytovaní služieb od roku 2002 a na jej základe vyplatil odporca navrhovateľovi desaťtisíce eur. Spoločnosť S. R., s.r.o. ako vystaviteľ vystavila faktúru č. 011/2011 na sumu 5 871,80 eura pre navrhovateľa ako odberateľa za poskytnuté právne služby. Uvedená faktúra bola touto spoločnosťou riadne vystavená a doručená navrhovateľovi. Odporca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2011 od spoločnosti S. R., s.r.o. pohľadávku voči navrhovateľovi vo výške 5 871,80 eura. Uvedenú skutočnosť navrhovateľovi písomne oznámil tak postupca (spoločnosť S. R., s.r.o.), ako aj postupník (odporca). Odporca písomne dňa 26. 10. 2011 oznámil navrhovateľovi započítanie vzájomných pohľadávok vo výške 5 871,80 eura (časť pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi na základe faktúry č. 332/2011 s pohľadávkou odporcu voči navrhovateľovi nadobudnutou na základe zmluvy o postúpení pohľadávky). V danom prípade došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok navrhovateľa a odporcu v časti, v ktorej sa pohľadávky krížili (vo výške 5 871,80 eura). Z uvedeného dôvodu pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi už neexistuje a navrhovateľom uplatnený nárok je v plnom rozsahu nedôvodný.

Vedľajší účastník na strane odporcu v konaní uviedol, že H.. J. K. poskytoval právne služby pre navrhovateľa od roku 2002, pričom od roku 2005 ako advokát a odo dňa 25. 04. 2008 ich poskytoval H.. J. K. prostredníctvom S. R., s.r.o. ako jej konateľ a spoločník v rovnakom rozsahu, ako tomu bolo v predchádzajúcich mesiacoch a rokoch. Neexistuje žiadna písomná zmluva medzi navrhovateľom a H.. J. K., advokátom ani medzi navrhovateľom a S. R., s.r.o. Navrhovateľ neudeľoval substitučné plné moci právnickým osobám, ale len advokátom ako fyzickým osobám. Úkony boli vykonávané advokátmi ako fyzickými osobami a fakturované boli advokátskymi právnickými spoločnosťami ako v prípade H.. J. K.. Služby navrhovateľa súvisiace so žalovanou faktúrou poskytla spoločnosť S. R., s.r.o. Faktúry S. R., s.r.o. vystavené navrhovateľovi boli vystavené na základe poskytnutých služieb spoločnosťou S. R., s.r.o., titulom na ich vystavenie bolo zadanie na vykonanie právnych služieb a správy spisov, čo spoločnosť S. R., s.r.o. vykonala. Navrhovateľ realizoval úhrady spoločnosti S. R., s.r.o. na mesačnej

báze (teda za každý mesiac poskytnutých právnych služieb za obdobie od apríla 2008 do septembra 2011) z bankového účtu navrhovateľa na bankový účet S. R., s.r.o. na základe priebežne vystavovaných faktúr. Faktúry boli spoločnosťou S. R., s.r.o. vystavované až vtedy, kedy mal navrhovateľ peniaze na ich uhradenie. Prax bola medzi navrhovateľom a S. R., s.r.o. v rokoch 2008 - 2011 taká, že sa vychádzalo zo súm skutočne poskytnutých právnych služieb a reálnych nákladov vynakladaných S. R., s.r.o. pri úkonoch právnych služieb poskytovaných pre klientov navrhovateľa. Z uvedeného dôvodu preto neexistuje jediná špecifikácia k jedinej faktúre vystavenej spoločnosťou S. R., s.r.o., za právne služby v období 2008 - 2011 a odmena sa vždy vypočítavala dohodnutým spôsobom. Špecifikáciu k faktúre č. 011/2011 nebolo treba prikladať, pretože v minulosti sa špecifikácie k faktúram vystavenými S. R., s.r.o. navrhovateľovi neprikladali. Fakturačný systém navrhovateľa nebol jednoduchý, v prípade H.. J. K. boli 2 sadzby, jedna bola vo výške 45 % pre všetkých klientov, ktorých riešil s výnimkou správy pohľadávok spoločnosti AVÍZO, pri ktorej mal sadzbu 42,5 %, pretože išlo o vlastného klienta a táto sadzba prináležala spoločnosti S. R., s.r.o. bez ohľadu na podiel spolupráce iných právnikov pri správe pohľadávok tejto spoločnosti, pretože sa na službách pre spoločnosť AVÍZO podieľali aj iní právnici, konkrétne H.. N. a N.. Pohľadávky odporcu realizoval iba H.. J. K. a pohľadávky spoločnosti AVÍZO, ktorých bolo veľké množstvo, a ktoré H.. J. K. zabezpečil ako prácu, boli realizované týmito dvoma koncipientkami, pričom H.. J. K. ich prácu organizoval a kontroloval, a cez neho plynula komunikácia voči odporcovi, pod ktorého spoločnosť AVÍZO patrila. Odmena 42,5 % za správu týchto pohľadávok patrila H.. K. bez ohľadu na množstvo vykonanej práce a bez ohľadu na osoby, ktoré tieto služby realizovali, alebo sa na realizácii služieb podieľali. Uvedené sadzby sa odvodzovali zo sumy, ktorá bola fakturovaná klientovi, teda z takto fakturovanej sumy sa vypočítalo príslušné % ako odmena. Tieto sadzby boli určené na základe dohody a na základe toho, že sa viedla evidencia aj u navrhovateľa aj u S. R., s.r.o. Navrhovateľ od roku 2008 do októbra 2011 bez problémov vystavené faktúry (asi 36 vystavených faktúr) spoločnosti S. R., s.r.o. zaplatil. Navrhovateľ niekedy nemal na uhradenie odmien za poskytnuté služby, preto bolo preňho výhodnejšie uhrádzať fakturované sumy za poskytnuté plnenie advokátovi ako fyzickej osobe, ktorá nebola platcom DPH. Faktúry sa hradili podľa úkonov, pričom je dôležité, že tieto úkony boli uskutočnené a nie to, kto ich uskutočnil. Navrhovateľ listom zo dňa 17. 04. 2011 uviedol, že vznikol nárok na doplatenie poskytnutých právnych služieb S. R., s.r.o. vo výške 42,43 eura bez DPH, ale faktúru vystavenú S. R., s.r.o. č. 9/2012 vrátil späť z dôvodu, že žiadal, aby bola vystavená H.. J. K. ako fyzickou osobou, pričom v minulosti všetky faktúry navrhovateľovi vystavoval S. R., s.r.o. a navrhovateľ tieto faktúry S. R., s.r.o. uhrádzal. Faktúra č. 011/2011 bola vystavená aj napriek tomu, že S. R., s.r.o. nemala poverenie na zastupovanie, pretože takéto poverenie na zastupovanie nemala ani fyzická osoba H.. J. K., rovnako ako ani objednávku na právne služby. Na zastupovanie na pojednávaniach mal H.. J. K. udelenú substitučnú plnú moc a všetky ostatné právne služby navrhovateľovi poskytovala S. R., s.r.o. a navrhovateľ ich platil. Navrhovateľa na súdnych pojednávaniach zastupovala fyzická osoba H.. J. K., advokát. Celkový nárok na odmenu S. R., s.r.o., za poskytnuté právne služby, prestavoval náhradu za stratu času a náhrady hotových výdavkov vo výške 4 929,42 eura bez DPH, čo predstavuje sumu 5 915,30 eura s DPH, pričom spoločnosťou S. R., s.r.o., bola faktúrou č. 011/2011 fakturovaná suma 4 893,17 eura bez DPH, čo predstavuje sumu 5 871,80 eura s DPH (teda suma nižšia, na akú jej vznikol nárok). V októbri 2011 sa H.. J. K. snažil doriešiť otázky fakturácie, nakoľko navrhovateľ na jeho maily, SMS správy a telefonáty nereagoval, takže vystavil v zmysle zákona o DPH do 15 dní od poskytnutia zdaniteľného plnenia faktúru č. 011/2011 (pričom posledným dňom, kedy boli poskytnuté služby S. R., s.r.o. navrhovateľovi bol deň 30. 09. 2011) a následne sa snažil osobne s konateľom navrhovateľa vyriešiť túto skutočnosť, avšak tento mu na osobnom stretnutí povedal, že mu nič nezaplatí. Faktúra č. 011/2011 S. R., s.r.o. bola vystavená navrhovateľovi dňa 14. 10. 2011 a bola navrhovateľom prevzatá už dňa 21. 10. 2012. Pohľadávka S. R., s.r.o. z tejto faktúry bola odporcovi postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 24. 10. 2011 a postúpenie pohľadávky bolo navrhovateľovi spoločnosťou S. R., s.r.o. oznámené písomne dňa 24. 10. 2012, ktoré si navrhovateľ prevzal a oboznámil sa s ním dňa 25. 10. 2011. K započítaniu nadobudnutej pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa došlo dňa 26. 10. 2011, pričom započítaním odporcom nadobudnutej pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa táto zanikla. Navrhovateľ do času doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky S. R., s.r.o., odporcovi (teda od 21. 10. 2011 do 25. 10. 2011) túto pohľadávku nijako nerozporoval a ani sa nepokúsil o vrátenie tejto faktúry spoločnosti S. R., s.r.o. ako nedôvodnej. Ak navrhovateľ spochybňuje faktúru č. 011/2011 spoločnosti S. R., s.r.o. voči navrhovateľovi za právne služby a hotové výdavky, nemôže navrhovateľ žiadať od odporcu uhradenie žalovanej sumy, nakoľko sa jedná o tie isté právne služby a tie isté hotové výdavky. Týmto spochybňuje aj svoju pohľadávku voči odporcovi uplatnenú v tomto súdnom konaní. K spolupráci S. R., s.r.o. a odporcu prišlo po ukončení spolupráce odporcu s navrhovateľom na základe toho, že odporca oslovil S. R., s.r.o. s návrhom na spoluprácu začiatkom októbra 2011.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v konaní ešte uviedol, že špecifikácia právnych služieb k faktúre č. 322/2011 sa týka výlučne nároku navrhovateľa voči odporcovi ako subjektu, ktorému boli právne služby poskytnuté a nepreukazuje nároky spoločnosti S. R., s.r.o. voči navrhovateľovi najmä vzhľadom na absenciu preukázania vzťahu medzi S. R., s.r.o. a navrhovateľom, ako aj absenciu preukázania titulu a výšky nároku spoločnosti S. R., s.r.o. Medzi navrhovateľom a H.. J. K., advokátom síce nebola uzavretá písomná zmluva, ale fakticky prebiehala dlhoročná spolupráca, na ktorú je nutné aplikovať režim mandátnej zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia predpisov Slovenskej advokátskej komory o spolupráci medzi advokátmi, keďže jej základnou črtou bolo, že H.. J. K. ako advokát poskytoval právne služby pre navrhovateľa, resp. v mene navrhovateľa pre klientov navrhovateľa. Navrhovateľ nespochybnil, že H.. J. K. ako advokát poskytoval služby pre navrhovateľa (a to aj služby týkajúce sa odporcu), avšak nie je pravdou, že poskytoval právne služby odporcovi, nakoľko tento bol klientom navrhovateľa. Ako je zrejmé zo špecifikácií k faktúram č. 332/2011, č. 325/2011 a č. 329/2011, jednotlivé úkony v mene navrhovateľa vykonával H.. J. K. osobne, nie spoločnosť S. R., s.r.o., pričom vo väčšine prípadov išlo o zastupovanie v jednotlivých súdnych konaniach. Časť služieb nebola vôbec vykonávaná H.. J. K., ale priamo navrhovateľom prostredníctvom svojich zamestnancov J.. H. N. a J.. H. N. v rámci delegácie práce, pričom úkony v rámci pohľadávok odporcu (pôvodne AVÍZO, s.r.o.) vykonávala takmer výlučne J.. H. N., zamestnanec navrhovateľa. S H.. J. K. bol dohodnutý režim sadzby za delegované úkony 35 % + 7,5 % polovičného bonusu pre H.. J. K. za to, že tohto klienta priniesol on. Navrhovateľ nespolupracoval s S. R., s.r.o., ale len s H.. J. K., advokátom, a to od doby, kedy mu bola udelená licencia na výkon advokácie, pričom spoločnosť S. R., s.r.o. vznikla až v roku 2008, avšak žiadna zmena v subjekte, poskytujúcemu služby navrhovateľovi nebola zo strany H.. J. K., advokáta (ani iného subjektu) oznámená navrhovateľovi. Je faktom, že H.. J. K. poskytoval právne služby pre navrhovateľa aj v období pred vznikom spoločnosti S. R.., s.r.o., následne bez zmeny aj po tomto momente. Navrhovateľ nikdy nepožiadal spoločnosť S. R., s.r.o. o poskytnutie právnych služieb. V rámci odmeňovania H.. J. K. (ani iných advokátov spolupracujúcich s navrhovateľom) nikdy nedochádzalo k úhrade jednotlivých úkonov, ale k úhrade dohodnutých podielov (percentuálnych) zo súm uhradených klientmi v rámci jednotlivých mesiacov. Išlo o dlhodobo akceptovaný systém. Predmetná faktúra spoločnosti S. R., s.r.o., ktorá bola postúpená ako pohľadávka odporcovi, bola dňa 26. 10. 2011 vrátená spoločnosti S. R., s.r.o. ako nedôvodná vzhľadom na neexistenciu právneho titulu na jej vystavenie, a preto ju navrhovateľ ani neeviduje vo svojom účtovníctve. Nespôsobilosť uplatnenej pohľadávky odporcu na zápočet oznámil navrhovateľ vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu a odporcovi dňa 26. 10. 2011. Odporca teda vykonal zápočet neexistujúcej pohľadávky, a preto v danom prípade nedošlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok navrhovateľa a odporcu. Faktúra č. 11/2011, odhliadnuc od fakturačného subjektu, je nedôvodná a teda aj nespôsobilá na úhradu, resp. na započítanie aj z dôvodu, že bola vystavená už dňa 14. 10. 2011 ešte pred úhradou odmien odporcom za právne služby fakturované zo strany navrhovateľa jeho klientovi, ktorým bol odporca (a na ktorých sa podieľal aj H.. J. K.), čo znamená ešte pred vznikom nároku na túto odmenu (bez ohľadu na subjekt, ktorému nárok vznikol). Faktúra č. 11/2011 počíta s celou úhradou faktúr vystavených odporcovi, čo sa dodnes nestalo. Korektné vzťahy boli zásadným spôsobom narušené a ukončené v momente zistenia, že H.. J. K. (prípadne jeho spoločnosť S. R., s.r.o.) sa zúčastnil v septembri 2011 výberového konania na poskytovanie právnych služieb vyhláseného odporcom, a to jednak spolu s navrhovateľom a súčasne aj samostatne, čím porušil princípy korektnej spolupráce, ako aj povinnosti vyplývajúce z mandátu, v rámci ktorého vystupoval v mene navrhovateľa voči klientom vrátane odporcu. Namiesto toho však H.. J. K. (s vedomím obchodných podmienok ponúkaných navrhovateľom, na ktorých príprave sa podieľal) ponúkol v predmetnom výberovom konaní odporcovi výhodnejšie podmienky, ktorými v konečnom dôsledku uspel a tým pádom nekorektným spôsobom prevzal navrhovateľovi odporcu ako dlhoročného klienta už ku dňu 01. 10. 2011.

Svedkyňa J. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že pracuje u navrhovateľa zhruba 20 rokov na pozícii, kde rieši účtovné a finančné veci, pričom realizuje všetky platby z faktúr odsúhlasených konateľmi navrhovateľa. Keď je na dovolenke alebo nie je prítomná, sú aj iné osoby, ktoré majú prístup k účtu navrhovateľa. V období 2008 - 2011 sa podielové odmeny u navrhovateľa vypočítali na základe prijatých platieb, ktoré boli pripísané na účet na základe špecifikácie podľa jednotlivých úkonov konkrétnemu klientovi tak, že sa do 18-teho až 20-teho dňa nasledovného mesiaca na základe stanoveného percenta odmeny podľa počtu úkonov advokáta vypočítala odmena za predchádzajúci mesiac pre jednotlivých advokátov. Toto sa potom poslalo konateľom na odsúhlasenie a po ich odsúhlasení jednotlivým advokátom na odsúhlasenie. Pokiaľ jednotlivý advokáti toto odsúhlasili, vystavili faktúru na základe vypočítanej podielovej odmeny a táto sa následne vyplácala. Ak nebola uhradená

od klienta faktúra vystavená navrhovateľom úplne alebo v časti, 15 dní po splatnosti faktúry navrhovateľ klientovi posielal výzvu na zaplatenie. Faktúry vystavovali jednotlivý advokáti do určitého momentu ako fyzické osoby a od momentu, kedy bolo možné založiť si s.r.o. tak ich vystavovali ako s.r.o., pričom tak robili od tohto momentu striedavo, čo záležalo od rozhodnutia advokáta, ako si prispôsobí svoje daňové a odvodové veci. Navrhovateľ akceptoval, ak si advokáti vystavili svoje faktúry na s.r.o., zaujímala ho len správnosť fakturovanej sumy. Navrhovateľovi poskytovali služby len advokáti, lebo keď svedkyňa vystavovala špecifikáciu pre klienta, bolo v nej uvedené výslovne meno advokáta. Nikdy advokát nevystavil faktúru skôr, než klient nezaplatil ale až vtedy, keď prišla na účet navrhovateľa platba od klienta. Všetky faktúry spolupracujúcich advokátov boli navrhovateľom uhradené. Žiadne navrhovateľove objednávky na uskutočnenie právnych služieb u H.. J. K., advokáta neexistovali, bola len vystavená plná moc pre H.. J. K. ako fyzickú osobu, ktorý zastupoval konkrétneho klienta na základe klientových požiadaviek. S klientom bola uzavretá zmluva o poskytovaní právnych služieb a tieto služby poskytoval advokát ako fyzická osoba. Navrhovateľ spolupracoval s H.. J. K. ako fyzickou osobou a nie so spoločnosťou S. R., s.r.o. Konatelia navrhovateľa neodsúhlasovali odmenu pre S. R., s.r.o., ale pre H.. K.. H.. K. od momentu, kedy bolo možné založiť si s.r.o., vystavoval faktúry striedavo ako S. R., s.r.o. aj ako fyzická osoba, pričom právne služby dodal navrhovateľovi ako fyzická osoba. H.. J. K. si môže sám vypočítať odmenu na základe navrhovateľom vystavených faktúr klientovi, ale je rozdiel vypočítať odmenu na základe navrhovateľom vystavených faktúr klientovi a vypočítať odmenu na základe zaplatených faktúr klientom, pretože navrhovateľom vystavená faktúra klientovi neznamená, že bude klientom navrhovateľovi zaplatená. Nárok na fakturovanie vznikol advokátovi - fyzickej osobe, ktorá konkrétnych klientov zastupovala a s ktorou navrhovateľ spolupracoval. Dohodnutá odmena bola všeobecne vo výške 45 %. Pri spoločnosti Avízo bola zvlášť dohodnutá odmena medzi konateľom navrhovateľa a advokátom, nakoľko tam išlo o delegované úkony a bola vo výške 42,5 %. Mechanizmus výpočtu odmeny bol u navrhovateľa taký, že sa vystavila klientovi faktúra, ktorú klient zaplatil a za mesiac, v ktorom od neho prišli úhrady na účet navrhovateľa sa z týchto úhrad za tento mesiac vypočítavala podielová odmena normálne 45%, a pri klientoch s iným režimom podľa takto inak dohodnutej percentuálnej výšky. Delegácia a vypočítanie 35 % výšky odmeny pre advokáta platili pre úkony, ktoré bežne nerobil advokát, ale robil ich koncipient alebo asistent. Zo špecifikácie sa vypočítala suma za úkony, ktoré urobil koncipient alebo asistent a advokátovi za tieto úkony sa vypočítavala odmena 35 %. Bonus za vlastných klientov bol na základe dohody konateľa a advokáta stanovený na 15 % a týkal sa klientov, ktorí oslovili tohto advokáta a prišli do kancelárie navrhovateľa po osi tohto advokáta. Asi tri - štyri dni pred ukončením spolupráce H.. J. K. požiadal o vyplatenie zálohy, ktorá mu bola vyplatená. Záloha bola určite vyplatená fyzickej osobe, pretože tam prebehla mailová komunikácia a účet, ktorý svedkyni bol oznámený, patril fyzickej osobe. Po ukončení spolupráce bola doručená jedna faktúra H.. J. K. a na základe pokynu konateľov navrhovateľa bola vrátená späť ako neopodstatnená. Suma v nej uvádzaná im nesedela so žiadnom sumou a bola predložená predčasne, pretože od klienta ešte na účet neprišli peniaze, takže nebolo ani možné vypočítať podielovú odmenu. Za august 2011 boli podielové odmeny vyplatené na H.. J. K., v septembri nebola dopočítaná podielová odmena, následne H.. J. K. odišiel a zaslal predmetnú rozpornú faktúru, ale všetky odmeny boli hradené H.. J. K.. Podielovú odmenu za september 2011 navrhovateľ nemal prečo uhradiť, lebo k nej nemal žiaden podklad. Navrhovateľ má od septembra 2011 až doteraz vypočítanú podielovú odmenu z platieb, ktoré boli uhradené. Za obdobie od 2008 do 2011 spoločnosť S. R., s.r.o. vystavila navrhovateľovi niekoľko faktúr, pričom uhradené boli všetky okrem poslednej, ktorá je nesprávna z dôvodu, že nesedí suma uplatnenej odmeny so sumou, ktorú vypočítal navrhovateľ. Ani jedna z týchto uhradených faktúr obsahovala prílohu zo špecifikáciou úkonov. Právne služby pre klienta navrhovateľa, ktorým bol odporca, robil H.. J. K.. Určite boli niektoré úkony poskytované v kanceláriách navrhovateľa. Keď prišiel H.. J. K. do kancelárie, určité delegované úkony si s príslušným koncipientom vybavil. H.. J. K. svedkyňu nežiadal o zmenu označenia subjektu v systéme navrhovateľa, pričom svedkyňa bola oprávnená vykonávať zmeny v evidenčnom systéme navrhovateľa v súvislosti so zmenou označenia subjektu, teda na koho bude uvedená kauza.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu navrhovateľa, právnych zástupcov účastníkov konania, štatutárneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, svedkyne J. W. a listinnými dôkazmi, a to: zmluvou o poskytovaní právnych služieb zo dňa 30. 09. 2010, informovaním H.. K. o odmene za máj, jún, júl a august 2011, zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 24. 10. 2011, písomné oznámenie odporcu navrhovateľovi o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 26. 10. 2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 13/2011, špecifikáciou k faktúre č. 13/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 51/2011, špecifikáciou k faktúre č. 13/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 100/2011,

špecifikáciou k faktúre č. 100/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 145/2011, špecifikáciou k faktúre č. 145/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 183/2011, špecifikáciou k faktúre č. 183/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 236/2011, špecifikáciou k faktúre č. 236/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 271/2011, špecifikáciou k faktúre č. 271/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 290/2011, špecifikáciou k faktúre č. 290/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 293/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 294/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 324/2011, špecifikáciou k faktúre č. 324/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 325/2011, špecifikáciou k faktúre č. 325/2011, špecifikáciou k faktúre č. 329/2011, špecifikáciou k faktúre č. 331/2011, faktúrou navrhovateľa odporcovi č. 332/2011, špecifikáciou k faktúre č. 332/2011, faktúrami S. R., s.r.o. navrhovateľovi za rok 2008, faktúrami S. R., s.r.o. navrhovateľovi za rok 2009, faktúrami S. R., s.r.o. navrhovateľovi za rok 2010, faktúrami S. R., s.r.o. navrhovateľovi za rok 2011, faktúrami H.. K. navrhovateľovi za rok 2011, oznámením S. R., s.r.o. navrhovateľovi o započítaní pohľadávky zo dňa 24. 10. 2011, oznámením odporcu navrhovateľovi o započítaní pohľadávok zo dňa 26. 10. 2011, faktúrou S. R., s.r.o. navrhovateľovi č. 011/2011, vrátením faktúry navrhovateľom S. R., s.r.o. zo dňa 26. 10. 2011, oznámením navrhovateľa odporcovi zo dňa 26. 10. 2011, výpismi z účtu, mailom H.. K. konateľovi navrhovateľa zo dňa 18. 10. 2011, SMS správou H.. K. konateľovi navrhovateľa, navrhovateľovým vrátením faktúry č. 9/2012 S. R., s.r.o. zo dňa 25. 04. 2012, mailovou komunikáciou konateľa navrhovateľa a konateľa vedľajšieho účastníka na strane odporcu, žiadosťou vedľajšieho účastníka na strane odporcu navrhovateľovi o úhradu podielovej odmeny zo dňa 27. 05. 2013, výpismi z obchodného registra spoločností navrhovateľa, odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ako aj ďalšími dokladmi, založenými v spise, a zistil skutkový stav veci, zistený vykonaním uvedených dôkazov.

Podľa ust. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Podľa SR štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ust. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.

Podľa ust. občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.

Vedľajší účastník na strane odporcu predložil v konaní ako dôkaz písomný prepis rozhovoru medzi Mgr. Kubovičom, JUDr. Priečinským a H.. K., ktorý vyhotovil H.. K. a zároveň žiadal ako dôkaz vykonať prehratie zvukového záznamu uvedeného rozhovoru. Súd vykonanie tohto dôkazu nepripustil s odvolaním sa na ust. a a nasl. , pretože vykonanie takéhoto dôkazu nie je v súlade s a , ust. a 3 a príslušnými ustanoveniami .

Súd otázku vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ktorú položil na pojednávaní svedkyni J. W. a ktorá znela „Uveďte ako sa navrhovateľ vysporiadal a uhradil odmenu H.. K., alebo spoločnosti S. R., s.r.o. v súvislosti s nárokom na podielovú odmenu u klienta PEREX v súvislosti s konaniami Východoslovenská vodárenská, Hutné montáže a Y. U.“ nepripustil s odôvodnením, že sa netýkala predmetu sporu a preto odpoveď na ňu bola pre prejednávanú vec bezpredmetná.

Podľa ust. (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí , a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa ust. § 2 ods. 1 Obch. Z. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.

Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a) Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri,

Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa ust. § 272 ods. 1 Obch. Z. zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana je pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej podobe.

Podľa ust. § 566 ods. 1 Obch. Z. mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa ust. § 567 ods. 1 Obch. Z. mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitosti s odbornou starostlivosťou.

Podľa ust. § 567 ods. 2 Obch. Z. činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré môžu myť vplyv na zmenu pokynov mandanta.

Podľa ust. § 568 ods. 1 Obch. Z. mandatár je povinný zariadiť záležitosť osobne, len ak to určuje zmluva. Ak túto povinnosť poruší, zodpovedá za škodu tým spôsobenú mandantovi.

Podľa ust. § 568 ods. 4 Obch. Z. ak plnomocenstvo nie je obsiahnuté v zmluve, nenahrádza ho prevzatie zmluvného záväzku mandatárom konať v mene mandanta, a to ani v prípade, že osoba, s ktorou mandatár rokuje, o tomto záväzku vie.

Podľa ust. § 569 Obch. Z. mandatár je povinný odovzdať bez zbytočného odkladu mandantovi veci, ktoré za neho prevzal pri vybavovaní záležitosti.

Podľa ust. § 571 ods. 1 Obch. Z. ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

Podľa ust. § 571 ods. 2 Obch. Z. ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa ust. § 576 Obch. Z. ustanovenia § 567 až 575 sa použijú primerane v prípadoch, keď je povinnosť podľa iných ustanovení tohto zákona zariadiť určitú záležitosť na účet iného, ibaže z týchto iných ustanovení vyplýva niečo iné.

Podľa ust. § 324 ods. 1 Obch. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa ust. § 340 ods. 1 Obch. Z. dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.

Podľa ust. § 340 ods. 2 Obch. Z. ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Prechodné ustanovenie účinné od 15. januára 2009 Podľa ust. § 768f Obch. Z. ustanovenia účinné od 15. januára 2009 sa nevzťahujú na omeškanie, ktoré vzniklo pred 15. januárom 2009.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. februára 2013 Podľa ust. § 768k ods. 2 Obch. Z. práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

Podľa ust. § 768k ods. 3 Obch. Z. ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

Podľa ust. § 365 Obch. Z. dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. Z. ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 369 ods. 2 písm. a) Obch. Z. úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom.

Podľa ust. § 369 ods. 3 Obch. Z. veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak došlo k omeškaniu pred 1. júlom 2010, výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa sa riadi podľa predpisov účinných do 30. júna 2010.

Podľa ust. nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa ust. (ďalej len „“) upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Podľa ust. a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. veta prvá postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.

Podľa ust. námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.

Podľa ust. § 358 Obch. Z. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa ust. § 359 Obch. Z. proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa ust. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa ust. veta druhá proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. Z. ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Podľa ust. ak nejde o veci uvedené v odseku, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa ust. osd. 4 súd je povinný okrem vecí podľa odesku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie () najneskôr do vyhlásenia rozhodntuia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie považoval súd za nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom ako podnikateľmi došlo v zmysle ust. dňa 30. 09. 2010 k uzavretiu zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Obsah tejto zmluvy zahŕňal v zmysle ust. podstatné časti mandátnej zmluvy v zmysle ust. a nasl. . Vzhľadom na vyššie uvedené sa na záväzkový vzťah navrhovateľa a odporcu vyplývajúci zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb použili ustanovenia podľa jeho .

Na základe tejto zmluvy sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytovať právne služby súvisiace s podnikateľskou činnosťou odporcu, pričom navrhovateľ sa zaviazal poskytovať tieto služby prostredníctvom svojich konateľov ako advokátov, spolupracujúcich advokátov, advokátskych koncipientov, prípadne iných zamestnancov navrhovateľa a odporca sa zaviazal poskytnúť navrhovateľovi bez zbytočného odkladu všetky potrebné informácie, podklady a dôkazné prostriedky a uhradiť navrhovateľovi odmenu za právne služby v zmysle čl. IV tejto zmluvy, pričom sa odporca zaviazal, že počas platnosti a účinnosti tejto zmluvy nebude využívať právne služby poskytované inými subjektmi ako je navrhovateľ. Spôsob fakturácie bol v tejto zmluve upravený v čl. IV bode 4.3 tak, že navrhovateľ fakturoval odporcovi odmenu za poskytnuté právne služby, vynaložené hotové výdavky a iné náklady, režijný paušál a náhradu za stratu času mesačne, a to do 15. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca s výnimkou odmeny podľa ods. 2 bodu 2.7, ktorú navrhovateľ fakturoval odporcovi až po právoplatnom ukončení príslušného prípadu. Podľa tohto článku predmetnej zmluvy bola súčasťou každej faktúry špecifikácia vykonaných úkonov právnych služieb, vynaložených hotových výdavkov a iných nákladov,

režijného paušálu a náhrady za stratu času, pričom odporca sa zaviazal navrhovateľom vystavenú faktúru uhradiť v lehote 15 dní od jej doručenia.

Súd považoval za nesporné, že navrhovateľ v zmysle vyššie uvedených zmluvných podmienok vystavil odporcovi dňa 12. 10. 2011 faktúru č. 332/2011, splatnú dňa 26. 10. 2011 na sumu 10 277,63 eura za poskytnuté právne služby navrhovateľom odporcovi za mesiac september 2011. K tejto faktúre bola v zmysle predmetnej zmluvy priložená aj špecifikácia úkonov právnych služieb vykonaných navrhovateľom pre odporcu. Odporca predmetnú faktúru navrhovateľovi ako nedôvodnú, nesprávnu, chybne alebo neúplne vystavenú nevrátil, pričom časť z takto fakturovanej sumy dňa 26. 10. 2011 navrhovateľovi uhradil, čím v zmysle ust. potvrdil a teda uznal aj zvyšok dlžnej sumy, ktorú si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil.

V priebehu konania odporca a vedľajší účastník na strane odporcu namietli zánik pohľadávky navrhovateľa uplatnenej v tomto konaní z dôvodu jednostranného započítania tejto pohľadávky voči pohľadávke odporcu, vzniknutej z neuhradenia faktúry č. 11/2011 navrhovateľom, ktorú navrhovateľovi vystavil vedľajší účastník na strane odporcu a ktorú tento vedľajší účastník ako postupca zmluvou o postúpení zo dňa 24. 10. 2011 postúpil na odporcu ako postupníka.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že predmetná faktúra č. 332/2011 vystavená navrhovateľom odporcovi za úkony právnych služieb poskytnutých navrhovateľom odporcovi za mesiac september 2011 bola vystavená riadne, dôvodne a plne v súlade s podmienkami pre odmeňovanie uvedených v čl. IV. odseku 4 bodu 4.3 v predmetnej zmluve o poskytovaní právnych služieb, čo potvrdil aj odporca svojím správaním (zaplatením časti z fakturovanej sumy a jednostranným započítaním), pričom spornou otázkou bolo, či došlo k zániku tejto navrhovateľovej pohľadávky jednostranným započítaním s pohľadávkou odporcu.

Započítanie je v zmysle ust. spôsob zániku záväzku navzájom sa kryjúcich pohľadávok, pričom ide o spôsob nahrádzajúci splnenie záväzku, nakoľko jeho následky sú podobné ako pri splnení, keďže dochádza k uspokojeniu veriteľa. Právna úprava započítania je obsiahnutá v , pričom obsahuje len niektoré odchýlky. Pri jednostrannom započítaní pohľadávok, na ktoré sa odvolával aj odporca, aj vedľajší účastník na strane odporcu, museli byť splnené tri predpoklady, a teda aby došlo týmto spôsobom k zániku pohľadávok, započítané pohľadávky museli byť navzájom sa kryjúce, teda veriteľ jednej pohľadávky musel byť súčasne dlžníkom druhej pohľadávky a muselo ísť o pohľadávky rovnakého druhu, navyše tieto pohľadávky museli byť spôsobilé na započítanie. Vzhľadom na to, že súd pohľadávku navrhovateľa považoval za dôvodnú na to, aby mohol rozhodnúť, či došlo k zániku tejto pohľadávky uvedeným započítaním, musel skúmať dôvodnosť pohľadávky odporcu, resp. jej spôsobilosť na započítanie, pretože ide o základnú podmienku, ktorá musí byť pri jednostrannom započítaní záväzku splnená, inak k zániku započítaním vzájomne sa kryjúcich pohľadávok rovnakého druhu nepríde. Súd sa preto pri skúmaní dôvodnosti pohľadávky odporcu, ktorú započítal voči pohľadávke navrhovateľa, ktorú odporca nenamietal a súd z vyššie uvedených dôvodov považoval za dôvodnú, musel zaoberať otázkou či prišlo k vzniku nároku uplatneného faktúrou č. 11/2011.

Súd považoval za preukázané, že systém odmeňovania medzi odporcom a navrhovateľom a navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu, resp. H.. J. K. bol nastavený v praxi tak, že navrhovateľ na základe špecifikácie reálne vykonaných úkonov (právnych služieb) H.. J. K., ktoré tento spolupracujúci advokát vykonal v mene navrhovateľa pre odporcu ako navrhovateľovho klienta, vystavil v zmysle čl. IV odseku 4 bodu 4.3 predmetnej zmluvy faktúru odporcovi. Po tom, ako odporca takúto vystavenú faktúru navrhovateľovi uhradil, sa na základe dohodnutého percenta odmeny vypočítala z takto zaplatenej sumy odporcom navrhovateľovi odmena pre spolupracujúceho advokáta, pričom takto vypočítaná odmena musela byť odsúhlasená konateľmi navrhovateľa a aj samotným spolupracujúcim advokátom, čiže H.. J. K.. Až po splnení týchto všetkých podmienok mohol vystaviť spolupracujúci advokát navrhovateľovi faktúru za vykonané úkony (právne služby), ktoré v mene navrhovateľa uskutočnil pre odporcu, čiže až po splnení týchto podmienok vznikol H.. J. K. ako spolupracujúcemu advokátovi nárok na peňažné plnenie od navrhovateľa.

Súd mal za to, že úkony právnych služieb vykonával v mene navrhovateľa pre odporcu H.. J. K., pričom odkazuje na znenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, podľa ktorej navrhovateľ vykonával

úkony právnych služieb pre odporcu buď prostredníctvom svojich konateľov ako advokátov, alebo spolupracujúcich advokátov a koncipientov, pričom vedľajší účastník na strane odporcu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by medzi navrhovateľom a týmto vedľajším účastníkom existoval zmluvný vzťah, naopak sám vedľajší účastník sa vyjadril, že navrhovateľ udeľoval na zastupovanie klientov plné moci pre spolupracujúcich advokátov, teda pre fyzické osoby a nie advokátske kancelárie - právnické osoby, ktoré si spolupracujúci advokáti v priebehu spolupráce s navrhovateľom pozakladali. Z tohto jasne vyplýva, že nárok na vyplatenie odmeny vznikal H.. J. K. ako advokátovi - fyzickej osobe, pričom v praxi navrhovateľ akceptoval, ak faktúra na základe takto vzniknutého nároku bola vystavená práve advokátskou kanceláriou - právnickou osobou, v tomto prípade vedľajším účastníkom na strane odporcu, ktorého konateľom je práve H.. J. K..

Súd považoval za preukázané, že vedľajší účastník na strane vystavil pre navrhovateľa faktúru č. 11/2011 dňa 14. 10. 2011, teda dva dni po tom, čo bola vystavená faktúra navrhovateľa č. 332/2011 pre odporcu, pričom obidve faktúry boli splatné dňa 26. 10. 2011. Vedľajší účastník na strane odporcu ako postupník dňa 24. 10. 2011 postúpil zmluvou o postúpení pohľadávku vyplývajúcu z tejto faktúry na odporcu, pričom táto skutočnosť bola v zmysle ust. oznámená navrhovateľovi dňa 26. 10. 2011, ktorý následne toho istého dňa vrátil vedľajšiemu účastníkovi faktúru č. 11/2011 späť ako nepodloženú a predčasne vystavenú a započítanie odporcu namietol ako právne irelevantné, nakoľko pohľadávka odporcu neexistovala. Súd považoval za preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi len časť z fakturovanej sumy a to až dňa 26. 10. 2011, teda až po tom, čo si vedľajší účastník u navrhovateľa uplatnil nárok na odmenu. Z toho jasne vyplýva, že vedľajší účastník vystavil faktúru č. 11/2011 v čase, keď H.. J. K. ešte nevznikol nárok na vyplatenie odmeny za poskytnuté právne služby, ktoré v mene navrhovateľa vykonal pre odporcu, pretože odporca v čase vystavenia tejto faktúry ešte neuhradil faktúru č. 332/2011, a teda nebola splnená prvá podmienka vzniku nároku H.. J. K. na odmenu, ktorou bolo zaplatenie navrhovateľovej faktúry (v tomto prípade č. 332/2011) jeho klientom (v tomto prípade odporcom).

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že pohľadávka odporcu vyplývajúca z faktúry č. 11/2011 nebola spôsobilá na započítanie, nakoľko k vzniku nároku uplatneného faktúrou č. 11/2011 nedošlo, a teda pohľadávka, ktorá bola na odporcu vedľajším účastníkom na strane odporcu postúpená vôbec nevznikla. Z toho dôvodu nemohlo dôjsť k zániku pohľadávky navrhovateľa uplatnenej v tomto konaní jednostranným započítaním s neexistujúcou pohľadávkou odporcu, a preto súd považujúc pohľadávku navrhovateľa čo do dôvodu a výšky za dôvodnú rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a navrhovateľovmu návrhu na začatie konania ako dôvodne uplatnenému vyhovel, pričom obranu odporcu považoval za nedôvodnú vzhľadom k faktu, že predmetné postúpenie pohľadávky a následné započítanie pohľadávok bolo podľa názoru súdu neplatné.

Nakoľko navrhovateľ a odporca nemali úrok z omeškania dohodnutý, navrhovateľovi omeškaním odporcu s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa ust. . Výšku úrokov z omeškania, nakoľko k omeškaniu odporcu prišlo po 15. 01. 2009, súd stanovil s odvolaním sa na ust. , a platného v čase od 15. 01. 2009 do 01. 02. 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu z faktúry č. 332/2011 (deň omeškania odporcu bol deň 27. 10. 2011, čo bol deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry) predstavovala výšku 1,5 % ročne, takže navrhovateľovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 9,5 % ročne. Súd priznal navrhovateľovi právo na úroky z omeškania z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy odporcom navrhovateľovi.

Podľa ust. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Trovy konania vo veci úspešného účastníka - navrhovateľa - pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 352,- eura podľa položky 1 písm. b/ o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a sumy 2 909,11 eura, ktorá predstavuje náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. a nasl. vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnych služieb:

- prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 31. 10. 2011 v sume 200,85 eura,

- vypracovanie návrhu na začatie konania zo dňa 31. 10. 2011 v sume 200,85 eura,

- vyjadrenie vo veci zo dňa 08. 02. 2012 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 30. 05. 2012 v sume 200,85 eura,

- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21. 06. 2012 v sume 200,85 eura,

- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21. 11. 2012 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2012 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 05. 12. 2012 v sume 200,85 eura,

- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 21. 02. 2013 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 20. 03. 2013 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 22. 05. 2013 v sume 200,85 eura,

- vyjadrenie vo veci samej zo dňa 11. 10. 2013 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 16. 10. 2013 v sume 200,85 eura,

- účasť na pojednávaní v rámci vyhlásenia rozsudku dňa 04. 11. 2013 v sume 100,43 eura,

- 2 x režijný paušál po 7,41 eura v sume 14,82 eura,

- 6 x režijný paušál po 7,63 eura v sume 45,78 eura,

- 6 x režijný paušál po 7,81 eura v sume 46,86 eura,

- náhradu za stratu času v počte 7 hodín v sume 90,17 eura.

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 994,92 eura vzniknutých vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, nakoľko ide o tie isté úkony právneho zastúpenia, ktoré navrhovateľ vykonal vo vzťahu k odporcovi a ktoré súd navrhovateľovi vo výroku o trovách aj priznal.

Súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. , a preto na zaplatenie trov konania úspešného účastníka konania zaviazal spoločne a nerozdielne odporcu ako stranu, ktorá v konaní nemala úspech a súčasne aj vedľajšieho účastníka na strane odporcu, nakoľko ten má v zmysle ust. rovnaké práva a povinnosti ako účastník, na ktorého strane stojí, pričom tento vedľajší účastník na strane odporcu mal právny záujem v celom uplatnenom nároku navrhovateľa a konanie odporcu a tohto vedľajšieho účastníka bolo od začiatku súdneho konania úzko späté a preto súd rozhodol tak, že zaviazal spoločne a nerozdielne odporcu a vedľajšieho účastníka na strane odporcu na zaplatenie trov konania navrhovateľa k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. , podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

Podľa ust. vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, cestou tunajšieho súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).