Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/231/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanej F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX W., zastúpená V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. I. XXX/X, XXX XX W., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou, Dobrianského 1651, Vranov nad Topľou, o zaplatenie 609,16 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 370,16 eur spolu s 9,25% ročným úrokom z omeškania od 18.11.2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie 239,- eur s príslušenstvom, súd žalobu zamieta.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 7,75 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť trovy vedľajšieho účastníka Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa

- HOOS vo výške 67,34 eur k rukám jeho právneho zástupcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca podal dňa 17.07.2013 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 609,16 eur s príslušným úrokom z omeškania a náhradu trov konania, z dôvodu neuhradenia faktúr za poskytnuté telekomunikačné služby, nevyužívania jeho služieb po dohodnutú dobu a na náhradu škody.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o pripojení, a to dňa 19.05.2009. Následne k zmluve bol v rovnaký deň 19.05.2009 uzatvorený i Dodatok k Zmluve, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanej benefit na využívanie jeho služieb, pričom žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom v prípade všetkých uzatvorených zmlúv po dobu 24 mesiacov, platiť riadne a včas poplatky za poskytnuté služby a pri porušení zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu. Žalovaná porušila podmienky zmluvy tým, že nezaplatila mesačné úhrady za poskytnuté služby za obdobie od 07/2011 do 09/2011, preto uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 239 eur ako paušalizovanej náhrady škody. Žalovaná napriek výzve na úhradu splatných záväzkov tieto neuhradila.

Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Listom doručeným súdu dňa 31.08.2013 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, zároveň z opatrnosti týmto podaním vznieslo námietku premlčania nároku a poukázalo na neprijateľné a teda absolútne neplatné zmluvné podmienky.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ani vedľajší účastník, ktorí svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnili a požiadali, aby súd vo veci rozhodol v ich neprítomnosti, v súlade s ust -

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve, faktúrami, pokusom o pokonávku, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil nasledovný skutkový stav.

Zástupkyňa žalovanej na pojednávaní uviedla, že je dcérou žalovanej, ktorá sa pojednávania zo zdravotných dôvodov zúčastniť nemohla a preto jej udelila plnú moc na zastupovanie v konaní. Ďalej uviedla, že žalobu žiada čiastočne zamietnuť, nakoľko pred súdom uznala iba nárok v časti hovorného. Dokonca žalovaná už časť hovorného na základe pokusu o pokonávku v sume 142 eur uhradila. Žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 370,16 eur a vo zvyšnej časti žiadala žalobu zamietnuť, nakoľko s náhradou škody nesúhlasila, keďže nevedela z akého dôvodu mala žalobcovi vzniknúť škoda.

Dňa 19.05.2009 účastníci konania uzatvorili Zmluvu o pripojení č. F. s účastníckym programom Nonstop, na základe ktorej bolo žalovanej pridelené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Zároveň toho istého dňa, t.j. 19.05.2009 uzatvorili aj dodatok k tejto zmluve, na základe ktorého bolo so žalovanou dohodnuté, že počas platnosti dodatku k zmluve má žalovaná nárok na poskytnutie cenového zvýhodnenia na služby využívané prostredníctvom pridelenej SIM karty a žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov, využívať jeho služby a uhrádzať za nich poplatky. V prípade porušenia zmluvných povinností sa žalovaná zaviazala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 497,91 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv o pripojení boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu.

Podľa čl. 2, bod. 2.3. písm. a) Dodatku zo dňa 19.05.2009 vyplýva, že žalovaná sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov.

Žalovaná podmienky zmluvy nedodržala, lebo nezaplatila poplatky za poskytnuté služby vyúčtované faktúrami za obdobie od 07/2011 do 09/2011 v celkovej výške 512,16 eur.

Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy pokusom o pokonávku zo dňa 03.11.2011, zároveň ju v ňom upozornil, že z dôvodu porušenia zmluvných podmienok, jej vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu celkovo vo výške 497,91 eur, v podanej žalobe na súd však zaplatenie sumy z titulu zmluvnej pokuty nežiadal. Žalovaná po zaslaní pokusu o pokonávku reagovala čiastočnou úhradou pohľadávky za poskytnuté služby vo výške 142 eur.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej, Združenie HOOS vo svojom vyjadrení uviedlo, že žalobca uplatnil voči žalovanej dva samostatné nároky, a to sumu 370,16 eur za nezaplatené telekomunikačné služby a sumy 239 eur titulom náhrady škody. Samostatný uplatnený nárok žalobcu titulom nezaplateného hovorného vedľajší účastník nespochybňoval, namietal však opodstatnenosť nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že žalobca si už neuplatňuje nárok titulom zmluvnej pokuty, uvedomujúc si zákonnú prekážku podľa , ktorú predstavujú právoplatné rozsudky vo vzťahu k žalobcovi formulovaným ustanoveniam o zmluvnej pokute v Dodatkoch k zmluve o pripojení a ktoré sú postihnuté absolútnou neplatnosťou ako neprijateľné zmluvné podmienky. Z uvedených dôvodov si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom škodu vyčíslil ako rozdiel medzi trhovou cenou a poskytnutou zľavnenou cenou mobilného zariadenia. Samotný žalobca sa však dopustil protiprávneho konania tým, že konal v rozpore s o ochrane spotrebiteľa, tretia veta, podľa ktorej predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby ( ďalej len „viazanie predaja“ ) na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby. Podľa ust. ; za viazanie predaja sa nepovažuje, ak predávajúci predáva tieto výrobky aj samostatne. Podľa názoru vedľajšieho účastníka však žalobca iba vytvára zdanie, že predáva mobilné telefóny samostatne,

aby obišiel zákaz viazaného predaja a poskytovanie služieb, čo predstavuje svojou podstatou nekalú obchodnú praktiku. Ďalej uviedol, že súd sa musí vyporiadať s existenciou jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorých skúmanie je potrebné pre uplatnenie nároku na náhradu škody. Tvrdenie žalobcu, že škodu predstavuje poskytnutá zľava za mobilný telefón nemôže obstáť ani z hľadiska skúmania príčinnej súvislosti ako predpokladu zodpovednosti za škodu, nakoľko zľavu poskytol žalobca dobrovoľne ešte pred konaním žalovanej. Vznik škody u žalobcu vedľajší účastník nepoprel, avšak táto nemôže predstavovať rozdiel medzi trhovou a akciovej cenou mobilného zariadenia.

Vedľajší účastník namietal len samostatný nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody, nie nezaplatených telekomunikačných služieb, preto navrhol, aby v časti hovorného v sume 370,16 eur s príslušenstvom súd žalobe vyhovel, v prevyšujúcej časti, t.j. o zaplatenie náhrady škody v sume 239 eur žalobu zamietol. Zároveň žiadal o náhradu trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatneného hovorného dôvodná.

Podľa o elektronických komunikáciách, elektronická komunikačná služba (ďalej len "") je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaný pomocou sietí a služieb a nezahŕňa informačnej spoločnosti, 3) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná je verejne dostupná , o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna je verejná na uskutočnenie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Volanie je elektronické komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej telefónnej , ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzky schopnosť služieb je také nastavenie prenosových parametrov , pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej . Za užívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú a túto ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie . Koncový užívateľ je spotrebiteľ4) a v prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia , o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace . Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej , miesto jej poskytovania a cena za . Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená dňa 19.05.2009 zmluva o pripojení, na základe ktorej žalobca dodal žalovanej a žalovaná je povinná platiť cenu za poskytnuté . Žalovaná cenu za poskytnuté vo výške 370,16 eur neuhradila, preto súd v tejto časti žalobe vyhovel v prospech žalobcu.

Podľa ustanovenia veta prvá dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ustanovenia ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Je nepochybné, že žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku v časti o zaplatenie 370,16 eur a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Súd priznal žalobcovi podľa ustanovenia , úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ustanovením nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

Po vykonanom dokazovaní súd žalobu v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 239 eur zamietol z dôvodov nižšie uvedených.

V prípade náhrady škody, žalobca po tom ako sú mu zamietané návrhy o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že: a) predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, b) vzhľadom na rozhodnutie KS v Prešove sp. zn. je tu daná podľa povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, c) je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú

pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel pri uzatvorenej zmluve 239 eur a tento rozdiel považuje žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovanej.

Žalobca ďalej poukazuje na Čl. III. bod 3.7 Dodatku k Zmluve o pripojení č. F. XXXXXXX zo dňa 19.05.2009, podľa ktorého - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov v prípade všetkých zmlúv. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa je:

1. protiprávny úkon,

2. spôsobenie škody,

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov v prípade všetkých zmlúv.

Pri tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v Článku 4 (Doba platnosti a ukončenie Zmluvy) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.

Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.

VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov.

Podľa Článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa Článku 2 bodu 2.6 VP - zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

Podľa - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

V predmetnom konaní žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal a ani zo strany žalovanej súd nemal preukázané, že by takúto listinu od žalobcu obdržala. Treba teda uzavrieť, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo a teda žalovaná svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č.2), k tomu súd uvádza - podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971, s. 151 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkový hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971, s. 152 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou MT a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva MT za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz žalobcom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou MT, tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za MT obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po

určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcom (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 239 eur z titulu náhrady škody, vrátane úroku z omeškania zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V danom prípade mal žalobca v konaní úspech len čiastočný, nakoľko súd v časti náhrady škody vo výške 239 eur žalobu zamietol. Dlžná istina bola 609,16 eur, pričom súd žalobcovi priznal 370,16 eur a teda jeho úspech predstavuje 60,76 % a neúspech 39,4 %. Po odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu patrí žalobcovi náhrada trov konania vo výške 21,52 % z celkovej výšky uplatnených trov konania.

Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania vo výške 36,50 eur a táto suma predstavuje zaplatený súdny poplatok.

Súd priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 21,52 % podľa jeho úspechu v konaní zo sumy 36,50 eur, čo predstavuje 7,75 eur.

O náhrade trov konania vedľajšieho účastníka, Združenia HOOS, súd rozhodoval podľa ust. , nakoľko vedľajší účastník namietal len opodstatnenosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 239 eur, titulom náhrady škody. V tejto časti súd žalobu zamietol, teda žalovaná bola úspešná v celom rozsahu obrany vznesenej vedľajším účastníkom, preto súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS vychádzal z ust. , nakoľko tento mal v časti, v ktorej bol vedľajším účastníkom plný úspech.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, že najmä pričinením vedľajšieho účastníka Združenia HOOS, ktorý v konaní vystupoval od 31.08.2013, pričom žaloba na začatie konania bola súdu doručená dňa 17.07.2013, vzhľadom obranu vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na neopodstatnenosť nároku na náhradu škody, rovnako z dôvodu nesplnenia všetkých predpokladov pre vznik škody, súd žalobu v tejto časti zamietol. Trovy konania vedľajšieho účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 67,34 eur.

za / úkon súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného 20,25 eur, tak ako žiadal vo svojom vyúčtovaní priznať právny zástupca vedľajšieho účastníka a ktorý by mal byť výsledkom výpočtu :

- sadzba tarifnej odmeny je 16,60 eur + (( 239 - 165,97 ) /33,19 x 1,66 = 16,60 + 3 x 1,66 = 20,25 eur ( matematicky správne je 21,58 eur, avšak žiadala 20,25 eur )

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 20,25 eur

- vyjadrenie k žalobe 20,25 eur

- režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur x 2 15,62 eur

- +20 %DPH 11,22 eur

Právny zástupca vedľajšieho účastníka si uplatnil ešte jeden úkon, a to vyjadrenie k pojednávaniu zo dňa 28.10.2013. Súd mu však za tento úkon odmenu nepriznal, nakoľko ho považoval za neúčelný, keďže bol obsahovo totožný s vyjadrením k žalobe zo dňa 30.09.2013, ktorý si právny zástupca vedľajšieho účastníka rovnako vyúčtoval. Súd po preštudovaní oboch vyjadrení mal za to, že sú obsahovo identické, keďže v oboch sa uvádzajú rovnaké tvrdenia na obranu žalovanej ( jedná sa o skutkovo 2 samostatné nároky - hovorné a náhradu škody, on vstúpil iba do časti náhrady škody, ktorá predstavuje modifikovanú zmluvnú pokutu a v tejto časti žiadal žalobu zamietnuť, v oboch vyjadreniach žiadal tento nárok vylúčiť na samostatné konanie ), pričom vyjadrenie zo dňa 28.10.2013 je rozšírené o citáciu z rozsudku OS Košice -okolie, týkajúce sa náhrady definície škody, čo právny zástupca vedľajšieho účastníka už vedel a mohol použiť vo svojom prvom vyjadrení. Súd vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že sa jedná o duplicitný úkon, ktorý považoval vzhľadom na už prvé vyjadrenie vedľajšieho účastníka, za neúčelný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.