Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-47-2022.pdf
PDF · 106.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/47/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Česká spořitelna, a.s., so sídlom Olbrachtova 1929/62, 140 00 Praha 4, Česká republika, IČ: 452 44 782, právne zast. JUDr. Pavel Novák, usadený euroadvokát, Fazuľová 1, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto proti žalovanej: S. H., J.. X.X.XXXX, I. Ž.F. XXX, o zaplatenie 325.367,49 CZK s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 325.367,49 CZK (slovom: českých korún) spolu s úrokom vo výške 8,70 % p.a. zo sumy 288.149,93 CZK od XX.XX.XXXX do zaplatenia, najneskôr však do dňa konečnej splatnosti úveru, to je do XX.XX.XXXX; úrokom z omeškania vo výške 8,25 % p. a. zo sumy 288.149,93 CZK od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.5.2022 sa žalobca domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 325.367,49 CZK s úrokom z omeškania vo výške 8,70 % ročne zo sumy 288.149,93 CZK od XX.X.XXXX do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 288.149,93 CZK od XX.X.XXXX do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa XX.X.XXXX uzatvorená Smlouva o úvěru č. XXXXXXXXXX, (ďalej len „Úverová zmluva“), ktorou sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver v dohodnutej výške, pričom žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver v dohodnutej dobe splatiť spolu s dohodnutým úrokom a uhradiť ďalšie poplatky v Úverovej zmluve dohodnuté. Neoddeliteľnou súčasťou Úverovej zmluvy boli aj Všeobecní obchodní podmínky České spořitelny, a.s. (ďalej len „VOP“) a Cenník České spořitelny, a.s. pro bankovní obchody (ďalej len „Cenník“) platné a účinné ku dňu uzatvorenia Úverovej zmluvy. V Úverovej zmluve sa žalobca a žalovaná dohodli na poskytnutí úveru vo výške 200.000,00 Kč (ďalej len „Úver“), ktorý bola žalovaná v súlade s Úverovou zmluvou povinná splácať v mesačných splátkach v dohodnutej výške.
2. V zmysle ustanovenia článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „Nariadenie Rím I“): „Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.“ V zmysle ustanovenia článku 6 ods. 1 Nariadenia Rím I: „Bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo
výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.“. Podľa ustanovenia článku 6 ods. 2 Nariadenia Rím I: „Bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodné právo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným“. Podľa ustanovenia článku 31.1 VOP: „Smlouvy, na které se vztahují tyto obchodní podmínky, se řídí právem ČR a soudní spory z nich rozhodují obecné soudy ČR.“ Vzhľadom na vyššie uvedené, a teda vzhľadom na to, že sa tak zmluvné strany dohodli, sa úverová zmluva spravuje právnym poriadkom Českej republiky.
3. Podľa článku 8.1 Úverovej zmluvy: „Podmínky této smlouvy porušíte v kterémkoli z následujících případů: a) dostanete se do prodlení se splacením 1 splátky úvěru po dobu delší než 3 měsíce nebo se dostanete do prodlení se splacením více než 2 splátek, ...“. Podľa článku 8.2 Úverovej zmluvy: „Dohodli jsme se, že v každém jednotlivém případě porušení podle článku 8.1 můžeme uplatnit tato naše práva, a to i obě najednou: a) omezíme nebo zastavíme další čerpání úvěru, pokud nebyl vyčerpán v plné výši, a b) prohlásíme celý úvěr za splatný ve stanovené lhůtě. V tom případě nám jednorázově zaplatíte všechny Vaše dluhy z úvěru, a to za podmínek podle naší písemné výzvy.“.
4. Nakoľko žalovaná prestala uhrádzať jednotlivé splátky úveru riadne a včas, dostala sa do omeškania so splácaním úveru, a teda porušila vyššie uvedené ustanovenia úverovej zmluvy. Žalovaná však, aj napriek tejto písomnej výzve žalobcu zo dňa 2.5.2020, ktorou bola vyzvaná na zaplatenie dlžných splátok úveru, zameškané splátky úveru neuhradila, na základe čoho sa rozhodnutím o okamžitej splatnosti celkového dlhu zo dňa 3.6.2020 stal splatným celý nesplnený dlh z úveru žalovanej, a to v sume v celkovej výške 290.388,00 Kč. Následne bola žalovaná opätovne vyzvaná na zaplatenie dlhu, a to výzvou zo dňa 9.3.2021, pričom aj napriek tejto výzve dlžnú sumu neuhradila. Zo strany žalovanej teda nedošlo do dnešného dňa, t.j. do dňa podania žaloby k celkovému splateniu dlžnej sumy vzniknutej v dôsledku nesplácania úveru v zmysle úverovej zmluvy, pričom žalobca ku dňu podania návrhu eviduje voči žalovanej neuhradenú dlžnú sumu v celkovej výške 325.367,49 CZK.
5. V zmysle článku 17 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Brusel I“) „Vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.“. V zmysle článku 18 ods. 2 Nariadenia Brusel I: „Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.“. Nakoľko má žalovaný trvalé bydlisko na území Q. J. má za to, že v zmysle Nariadenia Brusel I je daná právomoc súdov Slovenskej republiky. 6. Súdu sa postupom podľa § 106 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), nepodarilo doručiť žalobu žalovanej na adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky a zároveň podľa § 116 ods. 1 C.s.p. sa nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovanej, preto postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p. súd zverejnil dňa 9.12.2022 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke tunajšieho súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia sa žaloba považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa žalovaný o tom nedozvedel. Oznámenie o podanej žalobe bolo zvesené z úradnej tabule a z webovej stránky tunajšieho súdu dňa 10.1.2023. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila. 7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 13.6.2023 na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 9.5.2023 a zároveň súhlasil s konaním bez jeho účasti. Žalovaná, ktorej predvolanie na pojednávanie bolo doručené v zmysle § 111 C.s.p. fikciou doručenia, svoju neprítomnosť na pojednávaní nijako neospravedlnila. Keďže boli splnené procesné
podmienky podľa § 180 C.s.p. na prejednanie veci v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanú, súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti. 8. Súd vykonal oboznámenie sa s listinnými dôkazmi a to: poslednej výzvy k úhrade dlžnej čiastky, rozhodnutia o okamžitej splatnosti celého dlhu, cenníka, potvrdenia o odklade splátok úveru, predžalobnej výzvy, dodatku k zmluve o úvere, zmluvy o úvere, všeobecných obchodných podmienok, výpisu z účtu, výpisu z obchodného registra, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav: 9. Zo Smlouvy o úvěru zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 300.000,00 CZK. V Zmluve bola dojednaná úroková sadzba vo výške 8,70 % ročne. Žalovaná sa zaviazala úver splatiť najneskôr do XX.X.XXXX, pričom výška mesačnej splátky bola 4.030,00 Kč. RPSN bola vo výške 9,19 %. V zmysle článku 3. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že úver a úroky z úveru bude dlžník splácať v rámci pravidelných mesačných splátok vo výške 4.030,00 Kč, vždy v 15. deň každého kalendárneho mesiaca. Prvú splátku mala žalovaná zaplatiť dňa XX.X.XXXX a poslednú splátku vo výške 385,00 Kč dňa XX.X.XXXX podľa Dodatku k zmluve. 10. Podľa článku 8.1. zmluvy sa zmluvné strany zmluvy o revolvingovom úvere dohodli, že porušenie podmienok tejto zmluvy nastane v ktoromkoľvek z nasledujúcich prípadov: (a) dostane sa dlžník do omeškania so splácaním 1 splátky úveru po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo sa dostane do omeškania so splácaním viac než 2 splátok. 11. Podľa bodu 8.2. zmluvy sa zmluvné strany zmluvy o revolvingovom úvere dohodli, že v každom jednotlivom prípade porušenia podľa článku 7.1. môže veriteľ uplatniť tieto práva, a to obe súčasne: (a) obmedziť alebo zastaviť ďalšie čerpanie úveru, pokiaľ nebol vyčerpaný v plnej výške, a (b) vyhlásiť celý úver za okamžite splatný. V tomto prípade dlžník jednorazovo zaplatí všetky dlhy z úveru, a to v lehote a za podmienok podľa písomnej výzvy veriteľa. Stanovená lehota nebude kratšia než 3 pracovné dni. 12. Z listu žalobcu zo dňa 2.5.2020 adresovaného žalovanej vyplýva, že žalobca upozornil žalovanú, že na jej úverovom účte je ku dňu 2.5.2020 dlh po splatnosti a vyzval ju k úhrade dlhu vo výške 14.128,00 CZK, najneskôr do 3.6.2020. Ďalej žalobca žalovanú upozornil, že pokiaľ dlžnú čiastku neuhradí v uvedenom termíne, bude požadovať okamžité splatenie celého úveru, ktorého výška k uvedenému dňu je 288.107,00 CZK. 13. Z listu žalobcu zo dňa 3.6.2020 adresovaného žalovanej vyplýva, že žalobca oznámil žalovanej, že keďže v stanovenom termíne nebola uhradená pohľadávka na jej úverovom účte, rozhodol na základe predchádzajúcej upomienky, že odo dňa 2.5.2020 je celá jej zostávajúca čiastka splatná. Táto úverová pohľadávka je odo dňa 4.6.2020 úročená súbežne sadzbou riadneho úroku i sadzbou úroku z omeškania. Ku dňu 3.6.2020 žalovaná dlhuje celkovú čiastku 290.388,00 CZK a táto čiastka každým dňom narastá. 14. Z denného kurzového lístka ECB zverejneného Národnou bankou Slovenska vyplýva, že ku dňu 23.4.20201 bol referenčný výmenný kurz 1 Eur za 25,860 CZK. 15. Podľa § 2395 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, smlouvou o úvěru seúvěrující zavazuje, že úvěrovanému poskytne na jeho požádání a v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a úvěrovaný se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky. 16. Podľa § 2396 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu peněžní prostředky v měně, ve které mu byly poskytnuty. V téže měně platí i úroky. 17. Podľa § 2398 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, úvěrující poskytne úvěrovanému peněžní prostředky na jeho žádost v době určené v žádosti; neurčí-li úvěrovaný dobu plnění v žádosti, poskytne je úvěrující bez zbytečného odkladu. 18. Podľa § 2398 ods. 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, váže- li smlouva použití úvěru jen na určitý účel, může úvěrující omezit poskytnutí peněz pouze na plnění povinností úvěrovaného vzniklých v souvislosti s tímto účelem. 19. Podľa § 2399 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, úvěrovaný vrátí úvěrujícímu poskytnuté peněžní prostředky v dohodnuté době, jinak do měsíce ode dne, kdy byl o vrácení požádán. 20. Podľa § 2399 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, úvěrovaný může vrátit úvěrujícímu peněžní prostředky před smluvenou dobou. Úroky zaplatí jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků. 21. Podľa § 1968 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, dlužník, který svůj dluh řádně a včas neplní, je v prodlení. Dlužník není za prodlení odpovědný, nemůže-li plnit v důsledku prodlení věřitele.
22. Podľa § 1970 zákona č. 89/2012 Sb. Občanského zákonníka Českej republiky, po dlužníkovi, který je v prodlení se splácením peněžitého dluhu, může věřitel, který řádně splnil své smluvní a zákonné povinnosti, požadovat zaplacení úroku z prodlení, ledaže dlužník není za prodlení odpovědný. Výši úroku z prodlení stanoví vláda nařízením; neujednají-li strany výši úroku z prodlení, považuje se za ujednanou výše takto stanovená. 23. Podľa § 2 nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši reposazby stanovené Českou národní bankou pro první den kalendářního pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o 8 procentních bodů. 24. Podľa § 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů, tentozákon zapracovává příslušné předpisy Evropské unie a upravuje některá práva a povinnosti související se spotřebitelským úvěrem. Spotřebitelským úvěrem se rozumí odložená platba, půjčka, úvěr nebo jiná obdobná finanční služba poskytovaná nebo přislíbená spotřebiteli věřitelem, nebo zprostředkovatelem. 25. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů,pro účely tohoto zákona se rozumí a) spotřebitelem fyzická osoba, která nejedná v rámci své podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, b) věřitelem osoba nabízející nebo poskytující spotřebitelský úvěr v rámci své podnikatelské činnostinebo v rámci samostatného výkonu svého povolání, 26. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů,smlouva, ve které se sjednává spotřebitelský úvěr, vyžaduje písemnou formu a musí obsahovat informace stanovené v příloze č. 3 k tomuto zákonu uvedené jasným, výstižným a zřetelným způsobem. Nesplnění této informační povinnosti nebo písemné formy nemá za následek neplatnost smlouvy. Je-li část smlouvy určena odkazem na obecné podmínky, musí připojit věřitel ke smlouvě jen takovou část obchodních podmínek, která se týká uzavírané smlouvy. Použitá velikost písma nesmí být menší než ve smlouvě. Jedno vyhotovení smlouvy musí obdržet spotřebitel v listinné podobě nebo na jiném trvalém nosiči dat. 27. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), prostriedkamiprocesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 28. Podľa § 150 ods. 1, 2 C.s.p., strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. 29. Podľa § 151 ods. 1, 2 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sapovažujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 30. V danom sporovom konaní ide o konanie s tzv. cudzím prvkom, ktorý je daný stranami - žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v Českej republike a žalovaný je štátnym občanom SR s bydliskom na území SR. Vzhľadom na to, že ide o konanie s cudzím prvkom, súd skúmal prvotne otázku právomoci súdu SR a následne rozhodného práva pre daný vzťah. V danom prípade súd posudzuje svoju právomoc v zmysle ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, keďže Slovenská republika a Česká republika sú členmi Európskej únie. 31. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1a), toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné a správne veci ani na zodpovednosť štátu za úkony a opomenutia pri výkone štátnej moci (acta iure imperii). 32. Podľa článku 17 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1a), vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 6 a článku 7 bodu 5, ak ide: a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky; b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru, alebo
c) vo všetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom, ktorý obchoduje alebo podniká v členskom štáte bydliska spotrebiteľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností. 33. Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel 1a), druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. 34. V tomto spore žalovaná ako spotrebiteľ má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky v obci I. Ž., Q.. I. J. Y.. Za tejto situácie je daná právomoc a príslušnosť Okresného súdu Vranov nad Topľou rozhodnúť o podanej žalobe. 35. Podľa čl. 1 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom právepre zmluvné záväzky (Rím I), ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom. 36. Podľa Kapitoly II článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť. 37. Súd sa ďalej zaoberal otázkou rozhodného práva pre zmluvné záväzky, ktoré je upravené nariadením Európskeho parlamentu a rady (ESS) č. 593/2008 zo 17.6.2008 (Rím I). Podľa článku 3 ods. 1, zmluva sa spravuje Právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany, pričom podľa článku 31.1. Všeobecných obchodných podmienok žalobcu sa zmluvné vzťahy riadia právnym poriadkom Českej republiky. Zmluva o úvere medzi stranami sporu bola teda uzatvorená podľa § 2395 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb., Občanský zákonník a podľa zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském úvěru, teda podľa právnych predpisov, ktoré tvoria právny poriadok Českej republiky. Vzhľadom na to, že medzi zmluvnými stranami došlo k voľbe rozhodného práva v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sa vzťahujú ku zmluvu o úvere, súd na zistený skutkový stav aplikoval právne predpisy platné v Českej republike. 38. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané a v konaní nebolo sporným, že žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom uzavrel dňa XX.X.XXXX Zmluvu o úvere v zmysle § 2395 Občianskeho zákonníka ČR, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 300.000,00 CZK a žalovaná sa zaviazala úver uhrádzať spolu s úrokom z úveru a poplatkami v pravidelných mesačných splátkach vo výške 4.030,00 Kč. Nakoľko žalovaná neplnila svoju povinnosť splácať dlh riadne a včas, žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru k 3.6.2020. V zmysle § 1970 Občianskeho zákonníka ČR v spojení s nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb. je žalovaný ako dlžník, ktorý je v omeškaní so splácaním svojho záväzku zo zmluvy o úvere povinný platiť žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania a to vo výške 8,25 %, resp. 8,70 % ročne. Z výpisu z úverového účtu bolo jednoznačne preukázané, že žalovanej z úverového vzťahu so žalobcom vznikol celkový dlh vo výške 325.367,49 CZK, pozostávajúci z dlžnej istiny vo výške 288.149,93 CZK, dlžného riadneho úroku vo výške 22.631,58 CZK, dlžného úroku z omeškania vo výške 12.485,98 CZK, dlžných poplatkov vo výške 2.100,00 CZK. Súd v danom prípade priznal žalobcovi všetko, nakoľko v zmluve neexistujú neprijateľné zmluvné podmienky. Dohodnutý úrok 8,70 % sa zdá byť v súlade s českým spotrebiteľským právom. Oproti petitu žaloby súd tento dohodnutý úrok priznal maximálne iba do XX.X.XXXX, t. j. do dňa konečnej splatnosti úveru dohodnutým Dodatkom k zmluve o úveru č. XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, ktorý bol oproti pôvodnej úverovej zmluve, kde bol termín konečnej splatnosti do XX.X.XXXX, termín skrátený na uvedený dátum, čo je v súlade so spotrebiteľským právom, ale žiadať dohodnutý úrok aj po dobu presahujúcu dohodnutú konečnú splatnosť úveru podľa pôvodnej úverovej zmluvy by bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak ako vyplýva z rozhodovacej praxe súdov SR. Čiže vo všetkom ostatnom súd žalobe vyhovel.
39. Podľa § 262 ods.1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 41. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. spojení s §262 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalobca mal plný úspech vo veci, preto mu súd priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.