Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/2/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Daniela Babinová a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v sporovej veci žalobkyne: Union zdravotná poisťovňa, a. s., Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, IČO: 36 284 831, zastúpeného: JUDr. Ľudmila Jurčová, advokátka, Hodžovo námestie 2A, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 42171083, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zaplatenie 183,17 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -51 zo dňa 15.12.2023, takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie súdu prvej inštancie.

Nárok na náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej aj „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením konanie vo veci zastavil s tým, že predmetnú veci postúpi zdravotnej poisťovni Union zdravotná poisťovňa, a. s. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že v predmetnom konaní sa žalobkyňa proti žalovanému domáha vydania rozhodnutia, ktorým by mal súd zaviazať žalovaného na zaplatenie nedoplatku na poistnom vo výške 183,17 eur, ktorý žalovanému ako poistencovi na zdravotnom poistení vznikol podľa výkazu nedoplatkov. O nedoplatku na poistnom rozhoduje v zmysle v dôvodoch rozhodnutia citovaných ustanovení i samotná zdravotná poisťovňa a o námietkach proti jej rozhodnutiu rozhoduje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vec nie je vecou, ktorá by vyplynula zo súkromnoprávneho vzťahu, a preto v zmysle ustanovenia a ustanovenia nie je daná právomoc súdu na rozhodnutie o predmetnej žalobe. Preto s odkazom na ustanovenie vec postúpil na rozhodnutie Union zdravotnej poisťovni, a. s.

3. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil súd prvej inštancie procesným zavinením žalobkyne na zastavení konania i tým, že žalovanému žiadne trovy preukázateľne nevznikli, a preto pri aplikácii , , rozhodol, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

4. Proti tomuto uzneseniu včas podala odvolanie žalobkyňa. Podľa jej názoru súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V reakcii na obsah odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zdôrazňuje, že žalobkyňa vykonala pre žalovaného ročné zúčtovanie poistného za rok 2020 a podľa výsledku tohto vyúčtovania vznikol žalovanému preplatok v sume 183,17 eur po zdanení. Žalobkyňa zaslala žalovanému oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.8.2021. Žalovaný neoznámil žalobkyni nesúhlasné stanovisko voči tomuto

zúčtovaniu, a preto žalobkyňa poštovým poukazom vyčíslenú výšku preplatku poukázala žalovanému. Následne však dňa 3.11.2021 žalobkyňa pristúpila k opätovnému prepočítaniu ročného zúčtovania poistného pre žalovaného za rok 2020, pričom dospela k záveru o nesprávnosti výpočtu uvedeného v oznámení. Namiesto preplatku bol vyčíslený nedoplatok v sume 251,32 eur. Tento nedoplatok žalobkyňa od žalovaného vymáhala v osobitnom konaní na podklade výkazu nedoplatkov. Žalobkyňa však žalovanému poukázala sumu pôvodne vykázaného preplatku v sume 183,17 eur, o ktorú sa žalovaný bezdôvodne obohatil a napriek výzve žalobkyne túto sumu žalovaný žalobkyni nevrátil. Uvedený nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom o tomto nároku má rozhodnúť súd. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Súd prvej inštancie doručil rovnopis odvolania žalovanému, ktorý však k podanému odvolaniu napriek tomu nezaujal stanovisko.

6. Krajský súd v Prešove najskôr pred vecným prejednaním podaného odvolania skúmal procesné podmienky, za ktorých môže predmetnú vec na základe podaného odvolania prejednať a rozhodnúť.

7. Predmetná vec napadla na súd prvej inštancie a bola zapísaná do registra vecí obchodnoprávnych. Okresný súd Vranov nad Topľou túto vec ako vec obchodnoprávnu s odôvodnením kauzálnej príslušnosti postúpil Okresnému súdu Prešov. Ten s postúpením veci nesúhlasil, a preto predložil vec Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o príslušnosti. Tunajší krajský súd uznesením zo dňa 12.10.2023 č.k. -36 rozhodol, že príslušný na prejednanie veci je Okresný súd Vranov nad Topľou. Z dôvodov uvedeného rozhodnutia plynie okrem iného aj to, že predmetná vec nie je vecou obchodnoprávnou a že vec na súde prvej inštancie bola nesprávne zapísaná do súdneho registra vecí obchodnoprávnych. Napriek uvedenému záveru, aj následne Okresný súd Vranov nad Topľou viedol opätovne vec v súdnom registri „Cb“ a o predmetnom návrhu rozhodol teraz odvolaním napadnutým uznesením.

8. Pretože vec bola na okresnom súde zapísaná do registra „Cb“, na tunajšom krajskom súde sa v zmysle ustanovenia Vyhlášky MS SR č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov a jej Prílohy č. 1 časť III. Súdne registre odvolacej agendy, bod B, odsek 1 a platného rozvrhu práce tunajšieho súdu na rok 2024 (strana 26, úprava pod 1.2.2. Súdne registre obchodnoprávnej agendy) sa zapísala do registra „Cob“.

9. Takýto zápis si vyžiadal aj zodpovedanie otázky, či v predmetnej veci nie je daná funkčná a kauzálna príslušnosť iného krajského súdu. Z ustanovenia totiž plynie, že súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. Podľa ustanovenia , na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa a je príslušný Krajský súd v Košiciach. Vychádzajúc zo základu súdnej reformy, ktorou je špecializácia súdov na vybavovanie určitých druhov agend, aj v súvislosti s potrebou zodpovedania nastolenej otázky príslušnosti, treba mať na zreteli dôraz na kauzu – právny charakter predmetného sporu, a to aj pri interpretácii ustanovenia . Napriek tomu, že vec je vedená na súde prvej inštancie ako vec obchodnoprávna a aj na tunajšom súde, vzhľadom na to, v akom registri bola vedená pred súdom prvej inštancie, je vedená v súdnom registri ako vec obchodnoprávna, bolo žiadúcim dať odpoveď na otázku, či charakter obchodnoprávny (obsahovo - podľa kauzy) predmetná vec má. Už vyššie je zdôraznené rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý riešil príslušnosť súdu na prejednanie podaného žalobného návrhu a dospel k záveru o charaktere veci ako nie obchodnoprávnej. Uvedená podmienka kauzálnej a funkčnej príslušnosti Krajského súdu v Košiciach (ako súdu odvolacieho) preto nebola daná. Vzhľadom na ďalej uvedené skutočnosti týkajúce sa skúmania právomoci súdu, Krajský súd v Prešove nemal teda dôvod na postupovanie veci Krajskému súdu v Košiciach, ktorý by konal vo veci odvolania vo veci obchodnoprávnej. O odvolaní ako procesnom úkone, ktorý je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak rozhodoval tunajší krajský súd ako súd druhej inštancie ( ).

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací preto prejednal podané odvolanie v zmysle zásad daných aplikáciou ustanovenia a nasl. . Vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pretože si to nevyžiadala potreba zopakovania, či doplnenia dokazovania ani iný verejný záujem ( ).

Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne pre účely prijatého záveru v napadnutom uznesení zistil potrebné skutočnosti a z nich vyvodil aj správny právny záver. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Len na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa žiada uviesť nasledovné.

11. Podľa Článku 1 , spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.

12. Podľa , súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

13. Podľa , iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

14. Podľa , ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

15. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.

16. Podľa § 17a ods. 4 Zákona o zdravotnom poistení proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.

17. Podľa § 17a ods. 6 Zákona o zdravotnom poistení, ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov, voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje úrad podľa osobitného predpisu.

18. Podľa a o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej ako „“) zriaďuje sa úrad ako právnická osoba, ktorému sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie a/ dohľadu nad verejným zdravotným poistením, b/ dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

19. Podľa pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, postupuje úrad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.

20. Podľa na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahuje Správny poriadok, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

21. Tu zákon odkazuje na § 17a Zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého (§ 17a ods. 9) na konanie o vydanie nedoplatkov sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

22. Podľa proti rozhodnutiu úradu nie je možné podať odvolanie. Rozhodnutie úradu je preskúmateľné správnym súdom.

23. Ako vyplýva z ustanovenia o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení ďalších zákonov a teda o prípadných námietkach rozhoduje ÚDZS.

24. Odvolací súd v zmysle vyššie uvedených ustanovení uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že právomocou na rozhodnutie tohto sporu nedisponuje, a teda odvolateľka si svoj nárok nemôže uplatňovať v civilnom súdnom konaní.

25. Odvolací súd poukazuje taktiež na to, že v zmysle súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

26. V zmysle , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

27. Aj v zmysle (ďalej ako „“), sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.

28. V zmysle sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie zdravotných poisťovní.

29. Ako je vyššie uvedené v predmetnom konaní absentuje právomoc súdu prejednávať uvedenú vec, ktorá je vymedzená v , pretože verejné zdravotné poistenie je verejnoprávny vzťah medzi poistencom a zdravotnou poisťovňou, ktorý sa riadi režimom osobitných právnych predpisov, pričom problematika verejného zdravotného poistenia je v rámci právneho systému Slovenskej republiky zaradená do odvetvia práva verejného.

30. Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom právnom vzťahu závisí od obsahu (materiálnoprávneho aspektu) daného právneho vzťahu a nie od okolnosti, či právny predpis upravujúci tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt) (viď napr. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. ).

31. Podľa o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. 2a) Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.57)“.

32. Podľa o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov „Zdravotná poisťovňa je akciová spoločnosť2) so sídlom na území Slovenskej republiky založená na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia3) na základe na vykonávanie verejného zdravotného poistenia (ďalej len „“).

33. Podľa „Zdravotná poisťovňa vydáva výkaz nedoplatkov podľa osobitného zákona37)“.

34. Pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia zdravotná poisťovňa vykonáva len činnosti vo verejnom záujme, t.j. spravuje verejné zdroje. Vždy je subjektom verejného práva, lebo pri vykonávaní činnosti vo verejnom záujme ani nemôže byť subjektom súkromného práva. Finančné prostriedky používané v rámci vykonávania verejného zdravotného poistenia sú súčasťou verejného rozpočtu Slovenskej republiky. Zdravotná poisťovňa získava prostriedky na svoju činnosti zo zdrojov poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré platia osoby povinne zdravotne poistené podľa Zdroje používané pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia nie sú výsledkom podnikateľskej činnosti zdravotnej poisťovne a teda súkromnými zdrojmi, ale každá zdravotná poisťovňa ich len spravuje a prerozdeľuje a používa ich spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. len na činnosti ustanovené v Zdravotná poisťovňa pri vykonávaní činností nepoužíva vlastné finančné zdroje. Žalobca v predmetnej veci je právnickou osobou, ktorej a zverili vykonávanie činností vo verejnom záujme, ktorých súčasťou je aj vydávanie výkazov nedoplatkov poistného, ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. V skutočnosti aj sú dotknuté. Zdravotná poisťovňa je právnickou

osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

35. Ak odvolateľ poukazuje na to, že uplatňuje nároky titulom vydania bezdôvodného obohatenia potom, čo bolo zrušené oznámenie o preplatku potom sa žiada uviesť, že tento preplatok a jeho vyplatenie žalovanému nevyplynul z práva súkromného (občianskoprávneho).

36. Za občianskoprávne vzťahy totiž v zmysle ustanovenia treba pokladať majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (napr. ). , ako legislatívny základ všetkých občianskoprávnych vzťahov vôbec, upravuje teda všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej rovnosti a autonómie ich subjektov, t.j. fyzických a právnických osôb. Na rozdiel od tohto, subjekty vzťahu plynúceho z verejného zdravotného poistenia vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti, teda v nerovnoprávnom postavení. Vzťah medzi zdravotnou poisťovňou a poistencom nie je vzťahom vyplývajúcim z občianskoprávneho vzťahu, ani zo vzťahu obchodného ( ). Ide o verejnoprávny vzťah založený na činnosti vo verejnom záujme, pri ktorej zdravotná poisťovňa hospodári s verejnými prostriedkami.

37. Na rozdiel od toho, plnenie, ktoré podľa a sa za bezdôvodné obohatenie považuje, musí mať svoj základ v občianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenia a nasl. preto neupravuje právne vzťahy vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov.

38. Z týchto dôvodov je záver súdu prvej inštancie o zastavení konania a o postúpení veci na rozhodnutie zdravotnej poisťovni správny. Správny je aj záver súdu prvej inštancie o trovách konania aj s odôvodnením, aké je uvedené v napadnutom uznesení.

39. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ustanovenia , rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

40. V odvolacom konaní bola žalobkyňa neúspešná, žalovanému preukázateľne trovy nevznikli, preto pri aplikácii ustanovenia v spojení s ustanovením a v spojení s Čl. 17 Základných princípov odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania stranám sporu nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).