Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-1-2023.pdf
PDF · 112.57 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/1/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. H. Z., J.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny K., pochádzajúcu z matky O. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. K., K. XX, právne zastúpenej JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná 137, a z otca Z. N., J.. XX.XX.XXXX, G. Ľ., E. X, právne zastúpeného JUDr. Michalom Kizákom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 29P/195/2022-159 zo dňa 3.11.2022 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je zvýšenie výživného na návrh matky maloletej H. zo sumy 80 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne zo strany otca maloletej.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:
„I. mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 30P/144/2017-59 zo dňa 14.11.2017 vo výroku o výživnom pre mal. H. tak, že zvyšuje výživné zo strany otca pre mal. H. zo sumy 80 Eur na sumu 130 Eur mesačne, ktoré výživné bude platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 01.09.2022 opakovane do budúcna,
II. dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 01.09.2022 do 31.10.2022 vo výške 80 Eur je otec povinný zaplatiť s najbližším splatným bežným výživným k rukám matky,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,
IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.“
3. Súd právne zdôvodnil napadnuté rozhodnutie ust. § 78 ods. 1, § 62 ods. 1-5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. V predmetnom konaní mal súd nepochybne za preukázané, že od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k zmene pomerov. Keďže súd nekonal ohľadom mal. Z., zobral len do úvahy, že maloletý nastúpil do ďalšieho ročníka L. školy a samozrejme matka má náklady na zabezpečenie, či už stravného, jednotlivých pomôcok a podobne. Súd vychádzal z toho, že návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný. Čo sa týka samotnej navrhovanej výšky, tu už mal za to, že samotná navrhovaná výška nie je v súlade s princípmi Zákona o rodine, teda so spôsobom stanovenia výšky výživného. Predovšetkým, hoci došlo k zmenám pomerov, matka žiada navýšenie vyživovacej povinnosti takmer trojnásobne. Súd pri stanovovaní výšky výživného, resp. pri zvyšovaní síce prihliada na zmenu pomerov, ktorá je u maloletej a to nástup na L. školu a zhoršený zdravotný stav, prihliada však aj na celkovú výšku výživného a možnosti a schopnosti povinného. Čo sa týka možnosti a schopnosti povinného, tu súd uvádza, že v súčasnosti otec dosahuje príjem v čistom 550 eur. Ide o sumu, ktorá je blízka minimálnej mzde. Otec vo vzťahu k svojmu zdravotnému stavu nemá žiadne obmedzenia. Keďže nemá vo svojej osobnej starostlivosti maloleté dieťa, súd by predpokladal, že vzhľadom na existujúce vyživovacie povinnosti zvýši úsilie v hľadaní si práce, resp. v hľadaní si lepšie platenej práce. Namiesto toho však otec v minulom roku podal návrh na zníženie výživného, zobral si úver na nehnuteľnosť z ktorého bolo zrejmé, že pokiaľ uhradí svoje existujúce dlhy na riadnu rekonštrukciu nehnuteľnosti, mu nezostane a pokiaľ mu zostali finančné prostriedky, tieto nevyužil napríklad na absolvovanie rekvalifikačného kurzu, ale na úhradu svojich bežných nákladov. Súd vychádzal z toho, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať v súčasnosti príjem aspoň na úrovni 1.000-1.200 eur, tak ako to bolo v minulosti hoci aj v P. a čo je zhruba priemerná mzda v národnom hospodárstve v tomto roku. Pokiaľ teda súd vychádza z tejto sumy, pri veku detí by malo byť výživné približne 290-300 eur celkovo na obe deti (asi 25 %). Pri výživnom 160 eur mesačne na staršieho Z. potom zostáva otcovi a súdu na určenie výživného vo výške približne 130 eur mesačne. Súd zohľadnil nástup maloletej na L. školu a taktiež zohľadnil aj zvýšené zdravotné náklady. Samozrejme matka žiadala zvýšiť výživné na vyššiu sumu, avšak vzhľadom na vyššie uvedené možnosti súdu, súd výživné vo vyššej sume určiť nemohol. V prevyšujúcej časti teda súd návrh matky zamietol. Súd poukazuje na to, že doteraz určené výživné, ktoré má otec, okrem jedného mesiaca, zaplatené, súd zvýšil o viac ako 60 %. Za rozhodujúci dátum pre zvýšenie výživného súd považoval nástup maloletej na L. školu. Súd určil výživné od 1.9.2022 a návrh matky čo do samotnej výšky výživného, ako aj doby zvýšenia výživného ako nedôvodný zamietol. Určením výživného spätne od 1.9.2022 do konca októbra 2022 vznikol otcovi dlh na výživnom vo výške 80 eur. V septembri to bolo 30 eur a v októbri suma 50 eur. Súd uložil otcovi zaplatiť toto dlžné výživné s najbližším splatným bežným výživným k rukám matky.
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 52, § 57 a § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania matky a otca a vyjadrení k odvolaniam
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. Namieta, že rozhodnutie súdu o určenie výšky výživného nie je zákonné a spravodlivé, výšku určenú súdom považuje za nízku, nezodpovedajúcu schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ani odôvodneným potrebám maloletej H.. Zdôraznila, že výživné by malo predstavovať 20-30 % z čistého príjmu oca maloletej. Maloletá H. má špecifické potreby, ktoré si vyžadujú zvýšené výdavky, má závažné zdravotné znevýhodnenie a začala navštevovať M.Ý. krúžok spoplatnený 45 eur mesačne. Matka poukazuje na to, že súd nevzal do úvahy rozhodné zákonné kritériá, nevysporiadal sa s mierou osobnej starostlivosti v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Otec osobne participuje na starostlivosti o maloletú H., ale aj o maloletého Z. v minimálnej miere každý druhý víkend v rozsahu 6 hodín bez prespatia, nad rámec neprejavuje o deti záujem. Ďalej súd sa nezaoberal objektívnou skutočnosťou, ktorou je ďalšia vyživovacia povinnosť matky k maloletému S. A., J.. X.X.XXXX. Rovnako sa nestotožnila s rozhodnutím súdu o určení rozhodnej doby pre zvýšenie výživného, ktoré súd viazal na nástup maloletej H. na L. školu od 1.9.2022, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd vzhliadol dôvody zvýšenia výživného na strane maloletej H., ktorými boli nielen nástup na L. školu, ale aj jej zdravotné problémy -
očné ochorenia. Maloletá H. má vážne zhoršenie zdravotného stavu zistené v roku 2021, je preto podľa matky opodstatnené, aby sa zvýšilo výživné dňom podania návrhu na súd, t.j. dňom 22.7.2022 a nie až od nástupu na L. školu. Navrhla, aby odvolací súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletú H. na sumu 220 eur počnúc dňom podania návrhu, zároveň určil dlžné výživné.
7. Proti rozsudku podal odvolanie aj otec maloletej, ktorý má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Otec chápe zvýšené potreby maloletej, avšak nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť viac ako 100 eur mesačne, poukázal na ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Z. určenú v sume 160 eur mesačne, a takisto poukázal na to, že jeho výdavky prevyšujú príjmy. Podľa jeho názoru súd nekriticky vychádzal z potencionálneho príjmu vo výške 1.200 eur mesačne a nevzal do úvahy, že tento príjem dosahoval v dávnejšom období, keď pracoval v Č. V. a musel si uhrádzať zvýšené výdavky na ubytovanie a cestovanie. V práci sa jeho čistý príjem v tom čase pohyboval na úrovni príjmu v súčasnosti 550 eur mesačne. Uviedol, že nie je vyučený v žiadnom stredoškolskom odbore, nemá vysokoškolské vzdelanie, má všeobecné vzdelanie na A.. V súčasnosti nemá vyriešenú bytovú otázku, býva u svojich rodičov v jednej izbe, preto navrhol, aby odvolací súd rozhodol o zvýšení výživného na maloletú H. na sumu 100 eur mesačne.
8. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že s odvolaním matky nesúhlasí. Namieta argument, že matke vznikla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému S., ktorá bola súdom zohľadnená a jednak primárne sa táto okolnosť odvíja od vôle matky, ktorá sa rozhodla mať ešte ďalšie deti. Nemôže byť preto na jeho ťarchu, že matka žije s maloletým S. a s jeho biologickým otcom vo vzťahu k vyživovacej povinnosti otca maloletej H.. To, že maloletá H. navštevuje M. krúžok, demonštruje fakt, že matka vynakladá výdavky na maloletú H. celkom mimo rámca otcových majetkových pomerov, zárobkových možností a celkových príjmových schopností. Pokiaľ raz otec nie je schopný platiť súdom právoplatne zvýšené výživné v sume 130 eur mesačne, nechápe ako matka mohla prihlásiť maloletú H. na ďalší krúžok a navýšiť jej výdavky.
9. Vo vyjadrení k odvolaniu otca matka uviedla, že zotrváva na svojom odvolaní a poukazuje na jeho písomné vyhotovenie a dôvody v ňom uvedené. Predložila aktuálnu ponuku práce v spoločnosti A., N..V..Q.. I. I. Š., z ktorej vyplýva ponúkaná mzda na úrovni 1.200-1.300 eur netto, ide o prácu v okolí K. bez potreby cestovania za prácou. Má za to, že nemôže obstáť argumentácia otca, že nemá vyriešenú bytovú otázku, nakoľko plnenie vyživovacej povinnosti má prioritné postavenie pred inými výdavkami povinného rodiča.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/, g/ CSP), po konštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
11. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie je zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté dieťa na návrh matky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil výživné na maloletú H. na sumu 130 eur mesačne počnúc dňom 01.09.2022, zároveň určil dlžné výživné od 01.09.2022 do 31.10.2022 vo výške 80 eur, keď námietky oboch rodičov maloletých smerujú proti rozsahu stanoveného výživného súdom prvej inštancie.
12. Zo skutočného stavu veci vyplýva, že maloletá H. pochádza z nemanželského vzťahu rodičov, pričom posledná úprava výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej H. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 30P/144/2017-59 zo dňa 14.11.2017, v zmysle ktorého boli maloletá H.
spolu so súrodencom, maloletým Z., zverení do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné vo výške 160 eur pre maloletého Z. a 80 eur pre maloletú H.. V čase poslednej úpravy bola matka maloletej na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok a prídavky na 2 deti, bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Maloletý Z. navštevoval S. školu a maloletá H. bola v celodennej starostlivosti matky. Otec pracoval v spoločnosti A., N..V..Q.. v 14-dňových turnusoch s príjmom 700 eur mesačne, avšak podľa jeho uvedenia, jeho čistý príjem predstavoval 900 eur mesačne, vykonával sezónnu prácu v lete, v zime nepracoval a býval v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorým prispieval sumou 120 eur mesačne. Neskôr otec dosahoval príjem 1.200 eur v čistom v Č. V., avšak tento pracovný pomer bol ukončený dohodou. V súčasnosti má matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletému S. A., J.. X.X.XXXX, ktorý pochádza z jej vzťahu so súčasným partnerom. Partner matky je zamestnaný ako I. S.V. O. a jeho príjem je cca 1.200 eur čistého mesačne spolu s cestovnými náhradami. Maloletá H. nastúpila v septembri 2022 na L. školu a na jeseň 2021 jej bola diagnostikovaná tupozrakosť a ďalšie diagnózy. Matka vyčíslila výdavky na mal. H. v sume 150 eur strava, 50 eur oblečenie, hygienické potreby 15 eur, školské pomôcky a potreby 200 eur (jednorazový výdavok na školskú tašku a prvotné pomôcky do školy, ZRPŠ, príspevky 15 eur, ŠKD 12 eur mesačne, obedy v škole 29 eur plus jednorazový čip 3 eurá, sporenie 10 eur, voľnočasové aktivity, lieky, zdravotná starostlivosť). Matka okrem vyššie uvedených výdavkov na prvotné vyšetrenie na klinike I., ako aj pravidelné kontroly, uvádzala výdavky 10 eur na cestovné H. a späť, dioptrické okuliare 120 eur, z toho 100 eur bolo preplatených, čiže jej prvotné náklady boli 20 eur, na druhé okuliare po zľave zaplatila 90 eur a ďalšie okuliare bez akéhokoľvek doplatku 130 eur. Otec je s deťmi v kontakte, pri stretnutiach im zakupuje bežné veci v súvislosti s návštevou ZOO, múzeí, aquaparkov a podobne.
13. V prejednávanej veci má odvolací súd za to, že súd správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletej, v čase poslednej súdnej úpravy bola maloletá H. v celodennej starostlivosti matky, v súčasnosti je žiačkou X. N. L. školy. Nepochybne teda došlo k nárastu jej výdavkov, a to vo všetkých smeroch, t.j. pokiaľ ide o stravu, ošatenie, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a voľnočasovými aktivitami a v súvislosti s preukázaným zhoršeným zdravotným stavom. Maloleté deti sú svojou výchovou a výživou prirodzene odkázaní na svojich rodičov, u ktorých vyživovacia povinnosť má mať prednosť pred ostatnými ich výdavkami. Osobne sa o maloletú prevažne stará matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. Na druhej strane osobnú starostlivosť zabezpečuje aj otec maloletej počas dní, keď realizuje styk s dcérou v rozsahu 6 dní v mesiaci. Odvolací súd predpokladá výdavky pohybujúce sa na úrovni medzi 200-300 eur mesačne na dieťa, ak k tomu pripočítame výdavky matky na ubytovanie, cestovné, a výdavky v súvislosti so zdravotným stavom maloletej a ostatné nepravidelné výdaje. Odvolací súd v súčasnej spoločenskej situácii charakteristickej výraznou infláciou a výrazným nárastom cien základných potravín dôvodne očakáva, že výživné zo strany otca v sume spolu 130 eur mesačne na maloletú bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Opomínať nemožno ani ošatenie či obuv, ktoré vyžadujú častú obmenu pre rýchly fyzický vývin maloletých detí typický pre ich vek. Z uvedených dôvodov nie sú odôvodnené potreby maloletej tým kritériám, ktoré by malo dôvodiť znížiť vyživovaciu povinnosť otca. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že potreby dieťaťa v zásade rastú s pribúdajúcim vekom, teda čím je dieťa staršie, tým viac sa socializuje a rozširuje plno jeho aktivít a záujmov (pribúdajú školské a voľnočasové aktivity) a tým prirodzene narastajú aj jeho výdavky. Náklady na výživu žiaka L. školy sú preto v zásade vyššie než náklady na výživu dieťaťa predškolského veku a rovnako tak náklady na výživu žiaka X. N. L. školy v porovnaní s nákladmi na výživu žiaka na X. N. L. školy. Je nepochybné, že výživné určené odvolacím súdom v sume 130 eur mesačne v prepočte 4,30 eura na deň (130/30 dní) je pri aktuálnych cenách nevyhnutných výdavkov maloletej na bývanie, potraviny, drogériu, oblečenie a obuv, lieky, školné, školské potreby primerané do takej miery, že nie je potrebné, ani potrebne dokazovať existenciu a výšku týchto výdavkov.
14. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je
inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje maloleté dieťa zabezpečil, aby maloleté dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám maloletého dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.
15. Otec namieta, že jeho schopnosti a možnosti mu neumožňujú platiť výživné súdom určené, namieta neprimerane vysoké výživné určené súdom prvej inštancie vzhľadom na jeho schopnosti a možnosti. V rámci zisťovania skutočného stavu veci sa súd prvej inštancie zameral a vyhodnocoval aj otázku potencionality príjmu otca (bod 20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Podaným odvolaním otec maloletých prejavil subjektívnu nespokojnosť s výškou výživného, ktorá nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam.
16. Správne konštatoval súd prvej inštancie, že otec má dobrý zdravotný stav, nemá vo svojej osobnej starostlivosti maloleté dieťa, postoj otca k jeho príjmu, resp. k hľadaniu si lepšie platenej práce je veľmi laxný a následne súd vychádzal z toho, že je v možnostiach a schopnostiach otca dosahovať v súčasnosti príjem aspoň na úrovni 1 000 - 1 200 eur, tak ako to bolo v minulosti, hoci aj v P., čo je zhruba priemerná mzda v národnom hospodárstve v tomto roku.
17. K odvolacím námietkam otca, že súd nekriticky vychádzal z potencionálneho príjmu vo výške 1.200 eur mesačne a nevzal do úvahy, že tento príjem dosahoval v dávnejšom období, keď pracoval v Č.D. V. a musel si uhrádzať zvýšené výdavky na ubytovanie a cestovanie, nie je vyučený v žiadnom stredoškolskom odbore, nemá vysokoškolské vzdelanie, má všeobecné vzdelanie na A., nemá vyriešenú bytovú otázku, býva u svojich rodičov v jednej izbe, odvolací súd uvádza, že pracovný pomer bol ukončený dohodou medzi zamestnancom a zamestnávateľom a poukazuje na ďalšiu premennú explicitne uvedenú v ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda možnosti a schopnosti a príjmové pomery z výživného. Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa v ust. § 62 ods. 1, takže nemôže obstáť jeho odvolacia argumentácia. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosti, ktoré by mu objektívne bránili v pracovnom výkone, kde by dosahoval vyšší príjem tak ako v minulosti, jeho pracovná schopnosť nie je znížená a nebola preukázaná neschopnosť plnohodnotne pracovať. Skutočnosť, že sa uspokojil s príjmom 550 eur napriek jeho vyživovacej povinnosti k 2 maloletým deťom, nie je možné hodnotiť ako objektívnu neschopnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak sa otec uspokojil s príjmom 550 eur, nemal na to žiaden opodstatnený dôvod. Takýto spôsob zabezpečovania finančných prostriedkov nemôže byť na úkor platenia výživného pre maloleté dieťa. Odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
18. Námietky otca teda neobstoja, z jeho strany neboli predložené dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že je neakceptovateľné, aby otec nevyvíjal žiadnu snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť voči 2 maloletým deťom.
19. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každého dieťaťa. Hoci na území SR neexistuje tabuľková úprava výšky výživného, z ktorej by bolo možné vychádzať, je možné vzhľadom na podobnosť právneho prostredia zobrať do úvahy materiál Ministerstva spravodlivosti ČR z roku 2010 pod názvom „Doporučená výchozí rozmezí pro stanovení výše výživného za účelem sjednocení rozhodovací praxe soudů v otázkách výživného na nezaopatřené děti“, podľa ktorého výška výživného na dieťa vo veku 6 - 9 rokov by mala predstavovať 13 - 17 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča. Po prepočte výšky výživného (130 eur / 1.000-1.200 eur) percentuálny podiel výživného na mal. H. predstavuje z celkového čistého príjmu otca 13 % pri 1.000 eur a 10,8 % pri 1.200 eur, teda sa pohybuje na spodnej hranici vekového rozpätia dieťaťa.
20. Odvolací súd po dôslednom posúdení zisteného skutočného stavu veci a vyhodnotení vykonaného dokazovania so zreteľom na preukázané zárobkové možnosti a schopnosti otca, jeho výdavky a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, s poukazom na potencionalitu príjmov otca, ktorú súd ustálil na úrovni 1.000-1.200 eur (tak ako to bolo v minulosti hoci aj v P. a čo je zhruba priemerná mzda v národnom hospodárstve v tomto roku), dospel k záveru, že výška výživného pre maloletú H. v sume 130 eur, s prihliadnutím na ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. Z. v sume 160 eur, ktorá síce nebola určená zo skutočného príjmu otca, ale z príjmu, ktorý by dosiahol, ak by využil svoje možnosti a schopnosti s poukazom na jeho schopnosť dosahovať tento príjem v minulosti, je primeraná. Uvedená suma pokryje časť odôvodnených potrieb maloletej s tým, že zvyšná časť bude pokrytá prídavkami na deti a zvyšok z výživného od matky, keďže obaja rodičia majú k maloletému dieťaťu vyživovaciu povinnosť a každý z nich je povinný prispievať podľa svojich schopností a možností.
21. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že jej pribudla vyživovacia povinnosť voči dieťaťu pochádzajúceho z jej súčasného vzťahu odvolací súd uvádza, že stanovené výživné súdom prvej inštancie je primerané aj napriek uvedenej skutočnosti, nakoľko voči dieťaťu pochádzajúceho z jej súčasného vzťahu má vyživovaciu povinnosť jeho biologický rodič, preto táto vyživovacia povinnosť nemôže byť na ťarchu otca mal. H.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považuje túto námietku za nedôvodnú.
22. Následne odvolací súd preskúmal aj výpočet dlžného výživného. Konštatuje, že súd prvej inštancie pri jeho výpočte postupoval v zmysle zákona a vypočítal ho matematicky správne. Pri jeho určení malo vychádzať len z rozdielu medzi zvýšeným výživným a pôvodne určeným výživným. Čo sa týka splatnosti dlžného výživné, súd je povinný postupovať podľa § 232 ods. 3 CSP a zároveň je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej ako zákonnej lehoty.
23. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
24. Vo vzťahu k odvolacej námietke matky, že súd prvej inštancie mal zvýšiť výživné dňom podania návrhu na súd, t.j. dňom 22.7.2022, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že k podstatnej zmene pomerov u mal. H. došlo nástupom do K. ročníka L. školy. Zdravotný stav maloletej bol zohľadnený v konaní o zvýšenie výživného a súd naň pri rozhodovaní prihliadol. Uvedená odvolacia námietka matky je teda nerelevantná.
25. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov konania v zmysle § 55 CMP.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).