Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/16/2023

Potvrdené rozhodnutím 4Cob/141/2023
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Mareka Kotoru v spore žalobcu: EVN - Elektromontáže s.r.o., Gaštanová 1273/84, 066 01 Humenné, IČO: 51 861 381, proti žalovanému: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 17Cb/16/2023-37 z 13. júna 2023, takto rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Humenné č.k. 17Cb/16/2023-37 z 13. júna 2023. II. Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu: EVN - Elektromontáže s.r.o., so sídlom Gaštanová 1273/84, 066 01 Humenné, IČO: 51 861 381, proti žalovanému: UniCredit Leasing Slovakia, a.s., so sídlom Šancová 1/A, 814 99 Bratislava, IČO: 35 730 978, v konaní o návrhu žalobcu zo dňa 19.03.2023 na vydanie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 19.03.2023 doručený súdu dňa 20.03.2023 z a m i e t a.

II. Žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 20.03.2023 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 19.03.2023, ktorým žalobca žiadal, aby súd vydal predbežné opatrenie a zakázal odobratie auta do doby, kedy budú vysvetlené všetky nezrovnalosti, a to aká mala byť celková suma za leasing, koľko, začo boli a podľa akých pravidiel boli účtované pokuty, penále z omeškania.

2. Podanie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.12.2019 uzatvoril so žalovaným leasingovu zmluvu č. XXXXXXXXXX na osobný automobil A. B. (2Rmod.17) B. C. D. 90 C. E. číslo karosérie (VIN) F.. Tak, ako bolo dohodnuté v leasingovej zmluve, žalobca zaplatil všetky poplatky, ktoré požadovala leasingová spoločnosť a následne mu bolo odovzdané auto k používaniu. Po prevzatí vozidla bol žalobcovi zaslaný splátkový kalendár, pričom žalobca sa ho snažil dodržiavať a splátky sa snažil posielať v stanovené termíny. Po zaplatení viac ako polovice požadovanej sumy sa žalobca nie svojou vinou dostal do omeškania (druhotná platobná neschopnosť), ale svoje povinnosti v uhrádzaní si plnil hoci s oneskorením. V každom jednom prípade, keď bola žalobcovi z dôvodu omeškania udelená pokuta z omeškania alebo zaslaná upomienka, tak ju zaplatil. Asi v dvoch prípadoch žalobca postúpil pohľadávku spoločnosti G. B. H., avšak po postúpení pohľadávky boli žalobcovi účtované nejaké administratívne poplatky vo výške 900,- eur s DPH. Na žiadosť žalobcu o vysvetlenie, z čoho vypočítali takúto sumu, mu nikto nedal žiadnu odpoveď a vo faktúre, ktorá mu bola doručená na mail je vyčíslená suma 900,- eur s DPH za náklady spojené s vymáhaním. Žalobca bol viackrát v omeškaní s platbami, vždy však z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, ale svoj dlh vždy zaplatil, a to aj s poplatkami a pokutami. V prípade, že bola pohľadávka postúpená spoločnosti G. B. H., žalobcu kontaktoval p. I. a jeho telefonát znel, kde sa žalobca nachádza, lebo si prídu po autom. Na otázky a žiadosti o vysvetlenie o výške poplatkov, za čo má žalobca platiť, bolo žalobcovi oznámené, že on je len zamestnanec a on nevie, podľa čoho je určovaná výška poplatku a má si to zistiť inde. Žalobca následne žiadal informácie o výške poplatkov u žalovaného, kde mu bolo povedané, že výšku poplatkov určuje spoločnosť G. B. H. a bola mu zaslaná tabuľka, v ktorej je všetko, čo sa akých poplatkov týka, napísané. V tabuľke sú jednotlivé poplatky uvedené pod anglickými názvami. Podľa žalobcu sú tieto praktiky nekalé s úmyslom zavádzať zákazníka a vytiahnuť od neho čím viac peňazí.

3. Ďalej žalobca uviedol, že dňa 05.12.2022 mal uhradiť poslednú splátku vo výške 2 993,10 eur, avšak opäť sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, takže so splátkou mešká. Pohľadávka, ktorá vznikla bola opäť odstúpená spoločnosti G. B. H. a zasa bola suma navýšená o 900,- eur s DPH za náklady spojené s vymáhaním. Na žiadosť o podanie informácie, podľa čoho bola táto suma vypočítaná žalobca dostal odpoveď, že ak nezaplatí, tak mu prídu odobrať auto.

4. Uznesením č. k. -6 zo dňa 22.03.2023 tunajší súd vyzval žalobcu na doplnenie a presnú špecifikáciu žalobného petitu tak, aby z neho bolo zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa domáha.

5. Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.03.2023 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie žalobcu označené ako doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 24.03.2023, v ktorom žalobca uviedol, že ako už uviedol v svojom pôvodnom návrhu, jedná sa o odobratie osobného motorového vozidla A. B. (2Rmod.17) Captur Energy TCe 90 E6c Limited č. karosérie F. XXXXXXXXXXXXX leasingovou spoločnosťou – žalovaným. Návrh na vydanie predbežného opatrenia žalobca podal, pretože pri povinnosti zaplatenia poslednej splátky sa dostal do druhotnej platobnej neschopnosti, a z tohto dôvodu došlo k omeškaniu zaplatenia poslednej splátky za uvedené motorové vozidlo. Z dôvodu, že omeškanie trvalo viac ako 60 dní bola pohľadávka postúpená spoločnosti G. B. H., pričom odstúpenie pohľadávky bolo žalobcovi oznámené mailom a boli mu zaslané dokumenty: faktúra za vymáhanie, oznámenie o postúpení vymáhania neuhradeného zmluvného záväzku, zákazkový list a otvorené položky. Po preštudovaní dokladu otvorené položky žalobca nemohol z jednotlivých položiek zistiť, o čo sa jedná, pretože sú uvádzané v skratkách a k jednotlivým skratkám nie sú uvedené vysvetlivky. Či už v Obchodnom alebo aj v je jasné napísané, že písomnosti v úradnom styku majú by napísané zrozumiteľne tak, aby im porozumel aj laik, človek veci neznalý. Na žiadosť žalobcu mu bola zaslaná finančná tabuľka s vyčíslením jednotlivých položiek a tá bola zasa písaná tak, aby nerozumel jednotlivým položkám, nakoľko sú napísané v anglickom jazyku a v skratkách. Po podrobnom prepočítaní žalobca dospel k výsledku, že vo výpise, ktorý mu bol doručený, nie je jasne a zrozumiteľne napísané, ktorú čiastku má uhradiť. Keď spočíta sumy, ktoré sú uvedené v jednotlivých stĺpcoch, tak mu vychádzajú rozdielne výsledky. V prvom stĺpci vychádza konečná suma 4 078,80 eur, v druhom 3 963,87 eur, v listine otvorené položky je vyčíslená ďalšia suma, a to 3 063,87 eur. Z uvedených skutočností jasne vyplýva, že žalovaný používa nekalé praktiky a spôsobom používania takýchto praktík zavádza svojich zákazníkov do omylu. Na základe uvedeného žiada, aby súd vydal predbežné opatrenie a zakázal odobratie motorového vozidla do vyriešenia uvedeného problému.

6. Uznesením č. k. -21 zo dňa 18.04.2023 tunajší súd odmietol podanie žalobcu zo dňa 19.03.2023, doručené tunajšiemu súdu dňa 20.03.2023, označené ako návrh na vydanie predbežného opatrenia v spojení s doplnením návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 24.03.2023, doručené tunajšiemu súdu dňa 24.03.2023, pretože vady pozdania žalobcu, na odstránenie ktorých žalobcu súd vyzýval, neboli odstránené ani v podaní označenom ako doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 24.03.2023.

7. Proti uzneseniu tunajšieho súdu č. k. -21 zo dňa 18.04.2023 podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. -32 zo dňa 25.05.2023 tak, že zrušil uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie bude buď náležitou výzvou vyzvať žalobcu na odstránenie konkrétnych vád návrhu s alternatívnym využitím niektorých s vyššie uvedených inštitútov a následne vo veci opätovne rozhodnúť.

8. Odvolací súd v bode 23 zrušujúceho uznesenia konštatoval, že žalobca v súdom stanovenej lehote na výzvu reagoval podaním zo dňa 24.03.2023, v ktorom doplnil svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že sa jedná o návrh na vydanie predbežného opatrenia o odobratie osobného motorového vozidla A. B. (žalobcom bližšie špecifikované typovo aj VIN číslom karosérie) žalovaným. Zároveň podrobnejšie rozviedol dôvody, pre ktoré mu hrozí odobratie tohto motorového vozidla, a to najmä jeho druhotnú platobnú neschopnosť.

9. V bode 24 zrušujúceho uznesenia odvolací súd poukázal na to, že žalobca v podanom návrhu jasne uviedol, čoho sa domáha.

10. V bode 25 zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že z návrhu sú zrejmé strany konania, rovnako je tak zrejmý a podrobne špecifikovaný predmet neodkladného opatrenia, osobné motorové vozidlo A. B.. Rovnako zrejmý je aj skutkový dej, ako aj hrozba, pre ktorú sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia.

11. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

12. Cieľom neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán konania.

13. V zmysle citovaných zákonných ustanovení sa na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia alternatívne vyžaduje splnenie dvoch predpokladov; prvým z nich je potreba bezodkladnosti úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia je aj jeho charakter, t.j. upravujú sa ním pomery, alebo sa zabezpečuje, že exekúcia nebude ohrozená do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie neodkladného či zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia).

14. Pre neodkladné opatrenie platí, že pokiaľ sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, musí uviesť a opísať všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a odôvodnenie úpravy pomerov strán. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ musí preukázať z čoho, teda z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia.

15. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má dočasný, predbežný charakter. Z toho dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré má mať zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, ale musia byť osvedčené okolnosti, z

ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (uznesenie NS SR sp. zn. ).

16. Pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdom prvej inštancie. Stavom v čase rozhodovania je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí jeho návrhu. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu. Aby mohol vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, či obavy z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení ide o osvedčovanie tvrdených skutočností, čo na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov. Dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v , predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie, ktoré odôvodňujú túto potrebu, a tieto skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Pred nariadením neodkladného opatrenia, ktorým sa strane sporu ukladá, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo aby niečo znášala, sa vychádza z vymedzenia uvedeného návrhu a skúma sa, či je dostatočne odôvodnený, skúmajú sa skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí vziať zreteľ na fakty, proporcionality následku a príčiny jeho vzniku. Ďalej je potrebné zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacích záujmov za súčasnej minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej (aj keď len dočasnej) úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana alebo osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia (znemožnenie budúceho výkonu rozhodnutia). Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán a v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť neprimeraná ujma povinnému.

18. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami obsiahnutými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj v doplnení návrhu na vydanie neodkladného opatrenia uvedenými žalobcom a k nemu priloženými listinnými dôkazmi dospel súd k záveru, že návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť, nakoľko žalobca vyššie uvádzané požiadavky pre nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil, teda nepreukázal.

19. Účelom neodkladného opatrenia je dosiahnutie predbežných účinkov v prípade, ak nie je zrejmé, kedy bude sporný vzťah účastníkov vyriešený konečným rozhodnutím súdu a vyvstáva potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Súd vychádzal z toho, že žalobca neosvedčil predbežne dôvodnosť svojho nároku, ako aj potrebu dočasne upraviť pomery strán sporu.

20. Žalobca musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu.

21. V prejednávanej veci žalobca síce uviedol, že z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti neuhradil poslednú splátku za motorové vozidlo, preto mu hrozí, že mu bude predmetné motorové vozidlo odobraté, avšak toto samotné tvrdenie je nepostačujúce na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd poukazuje, že žalobca žiadnymi relevantnými dôkazmi neosvedčil konanie žalovaného preukazujúce jeho úmysel odobrať žalobcovi motorové vozidlo takým spôsobom, v dôsledku ktorého by žalobcovi hrozila bezprostredná ujma (oznámenie o postúpení vymáhania neuhradeného zmluvného záväzku, v ktorom je uvedené, že v prípade, ak nepríde k bezodkladnej úhrade záväzku, bude žalovaný nútený pristúpiť k odstúpeniu od zmluvy a k odobratiu predmetu financovania, takýto relevantný dôkaz nepredstavuje). Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že by žalovaný podnikal kroky, ktoré majú smerovať k ohrozeniu práva žalobcu, teda k odobratiu motorového vozidla. Žalobca súdu navyše ani nepreukázal druhotnú platobnú neschopnosť.

22. Zamietnutie tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neznamená, že žalobca sa nebude môcť opätovne domáhať vydania neodkladného opatrenia v prípade zmeny skutkových okolností, ktoré osvedčia naliehavú potreby úpravy pomer medzi stranami sporu.

23. Žalobca teda neosvedčil ani potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami konania a ani to, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený, teda neosvedčil okolnosti, ktoré sú potrebné na to, aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Žalobca nepreukázal žiadne konkrétne konanie žalovaného predstavujúce pre neho reálnu hrozbu ujmy, ktorej je možné zabrániť nariadením neodkladného opatrenia.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

25. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. O trovách konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, v konaní mal úspech žalovaný, ktorému by patrila náhrada trov konania. Keďže žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol, že mu vo vzťahu k žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).