Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15P-49-2023.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, za účasti rodičov : C. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. G. XX/ XX a H. C., nar. XX.XX.XXXX, prihlásený na trvalý pobyt v obci Hriadky o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I./Zvyšuje sa výživné na mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100,-€ mesačne na sumu 130,-€ mesačne od 01.06.2023.
Zvýšené výživné je otec povinný platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 20-tého dňa toho, ktorého mesiaca vopred.
II./ Tým sa mení právoplatný rozsudok Okresného súdu Trebišov č.k. 11P 153/2020-56 zo dňa 23.02.2021.
III./Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1./ Matka dieťaťa sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 29.03.2023 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca na dcéru A. B. zo sumy 100,-€ na sumu 250,-€ mesačne od podania návrhu. Ozrejmila, že od poslednej úpravy výživného v roku 2021 dcéra vyrástla a na uspokojovanie jej potrieb je potrebné investovať viac peňazí. 2./ Otec maloletej sa v obci Hriadky, kde je prihlásený na trvalý pobyt, nezdržiava už dlhú dobu. Nebol osobne prítomný ani predošlého konania v roku 2021. Rodine(svojim súrodencom) o sebe nedáva vedieť. Jeho aktuálny pobyt sa počas konania nepodarilo zistiť. Návrh na začatie konania mu bol doručený oficiálnym spôsobom na webovej stránke súdu a úradnej tabuli súdu. Predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené na Obecný úrad Hriadky. Otec sa k návrhu nevyjadril, na pojednávanie vykonané dňa 13.06.2023 sa nedostavil. 3./ Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné na maloletú zo strany jej otca a to podľa jej potrieb a podľa zárobkových možností a schopnosti jej rodičov. 4./ Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím matky, oboznámením správ o osobných, majetkových a príjmových pomeroch matky, oboznámením výdavkov maloletej podľa matkou predloženého prehľadu, oboznámením pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 11P 153/2020 a zistil tento skutkový stav veci. 5./ Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 6P 19/2012-49 zo dňa 16.10.2012 bolo rozvedené manželstvo rodičov. Matke boli zverené do výchovy dcéry E. C., nar. XX.XX.XXXX a A. B. C., nar. XX.XX.XXXX s povinnosťou otca platiť na výživu každej z dcér sumu vo výške 30% životného minima na každé dieťa. Otec sa v čase konania zdržiaval na neznámom mieste.
6./ Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 15 P 122/2018-108 zo dňa 28.12.2018 bolo otcovi uložené platiť na výživu každej z dcér zvýšené výživné po 80,-€ mesačne od 24.07.2018 z dôvodu zmeny pomerov predovšetkým a strane detí, ktorých potreby od rozvodu vzrástli. 7./ Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 11 P 153/2020-56 bolo zvýšené výživné na dcéru E. zo sumy 80,- €| na sumu 100,-€ mesačne a na dcéru A. B. zo sumy 80,-€ na sumu 100,-€ mesačne u oboch od 01.09.2020. 8./ V roku 2021 ( v čase posledného rozhodovania súdu ) maloletá E. bola žiačkou 2.ročníka Spojenej školy v Sečovciach a mal. A. B. navštevovala 9.ročník ZŠ v Trebišove. Dievčatá okrem školy sa zapájali aj do rôznych aktivít v rámci školou organizovaných krúžkov. 9./ Matka pracovala ako učiteľka materskej škôlky, ktorú profesiu vykonáva od roku 1986. V práci dosahovala priemerný zárobok 826,-€ mesačne v čistom. S deťmi bývala v rodinnom dome v Hriadkach. 10./ Súd v konaní 11P 153/2020 konštatoval, že otec podľa informácie od Sociálnej poisťovne naposledy pracoval na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti TAIP s.r.o. v Dunajskej Lužnej ako pomocný kuchár v reštaurácii a to v období od 01.07.2019 do 31.05.2020. Zamestnávateľ mu každý mesiac vyplatil mzdu vo výške 86,60,-€ ( v hrubom 100,-€). Podľa mzdového listu otec odpracoval každý mesiac v priemere 20 dní po 8 hodín denne. Zamestnávateľ sa o menovanom vyjadril ako o zručnom pracovníkovi. s tým, že jeho pracovný pomer skončil pretože reštaurácia bola pre covid zavretá. Iná pracovná aktivita otca zistená nebola. Pri určení výživného na dcéry po 100,-€ mesačne tak súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca a to konkrétne z priemerného zárobku zamestnanca v potravinárskom priemysel v roku 2020 vo výške od 800 do 1.400,-€ mesačne. Súd dospel k záveru, že na strane otca nebola zistená žiadna taká okolnosť, ktorá by mu bránila riadne pracovať s tým, že otec podľa informácii matky je vyučený mäsiar, v ktorej profesii je možnosť sa na trhu práce uplatniť. 11./ V súčasnosti od poslednej úpravy výživného na maloletú A. B. uplynula doba 2 rokov. Maloletá s matkou naďalej býva v rodinnom dome v obci Hriadky Tu žije aj E. C., ktorá nadobudla v apríli 2022 plnoletosť a na konci mája 2023 ukončila maturitou štúdium na strednej škole. V ďalšom štúdiu v súčasnosti už nepokračuje a chce sa zamestnať. Maloletá A. B. v septembri 2022 nastúpila do 2. Strednej odbornej školy služieb a priemyslu sv. Jozafáta v Trebišove. Matka dcére zabezpečuje okrem základných potrieb ako je strava, hygiena, oblečenie aj študijné pomôcky. Jedná sa predovšetkým o cudzojazyčné učebnice. Tiež je potrebné zaplatiť rôzny kurzy a iné akcie organizované školou. Dcéra cestuje denne do školy s výdavkom na cestovnom 40,- € mesačne. 12./ Matka ako učiteľka v materskej škôlke dosahuje v súčasnosti v práci priemerný čistý mesačný zárobok do 1.000,-€. Okrem mzdy poberá na dcéru aj rodinné prídavky po 60,€ mesačne.. Zo svojho príjmu hradí mesačne náklady bývania vo výške 170,-€ mesačne, za služby mobilného operátora platí spolu 80,-€ mesačne. Ročne vynaloží na kúpu palivového dreva sumu 450,-.€ 13./ O otcovi sa do terajšieho konania nepodarili zistiť žiadne informácie o jeho osobných a zárobkových pomeroch. Bolo zistené, že priemerná mzda v potravinárstve na Slovensku stúpla v roku 2022 na sumu 1.239,-€ mesačne. 14./ Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára : Podľa ust.§ 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmena pomerov v zmysle § 78 Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už na strane oprávneného ( napr. dieťa začne študovať na strednej, alebo vysokej škole, zhoršil sa zdravotný stav oprávneného ), alebo aj na strane povinného. Z podstatných okolností na strane povinného, ktoré odôvodňujú zmenu výživného, možno uviesť pribudnutie alebo odpadnutie vyživovacej povinnosti povinnému, podstatný nárast alebo podstatné dôvodné zníženie príjmov. 15./ Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva vo väčšine prípadov následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti prihliada súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. To znamená, že pri určovaní výšky výživného súd neprihliada len na skutočné príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza sa z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by povinný rodič mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností ( napr. vek, vzdelanie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Rodič, ktorý má vyživovaciu povinnosť sa musí správať tak, aby si zabezpečil príjem potrebný na výživu dieťaťa. Nie je prípustné, aby sa takýto rodič správal pri uplatnení na trhu práce ľahkovážne a tak zbavoval dieťa možnosti zabezpečenia primeranej výživy. Rodič, ktorý nie je v dennom kontakte s dieťaťom má možnosť zvyšovať svoj príjem napríklad aj vycestovaním za prácou, prípadne doplniť svoj základný zdroj príjmu z pracovného pomeru aj ďalšou čiastočnou prácou na dohodu. 16./ Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na mal. A. B. C. došlo k zákonom predpísanej zmene pomerov na jej strane ako aj na strane jej rodičov . Maloletá od poslednej úpravy výživného fyzicky vyrástla, čím sa zvýšili náklady na uspokojovanie jej potrieb ako je strava, ošatenie a ostatné bežné výdavky. V septembri 2022 nastúpila mal. A. B. do 2. ročníka strednej školy a je potrebné platiť jej školské výdavky, medzi ktoré patria aj povinné výlety a školská prax. 17./ Na strane matky došlo k zvýšeniu jej zárobku z 820,-€ na 1.000,-€ . Matka všetky finančné prostriedky investuje do uspokojovania potrieb rodiny. 18./ Čo sa týka otca dieťaťa, súd konštatuje, že tento naposledy ako pomocný kuchár dosahoval podľa mzdového listu predloženého jeho zamestnávateľom mzdu 86,-mesačne. Súd tento príjem považoval už aj v predošlom konaní za nereálny a to aj vzhľadom na skutočnosť, že v mzdovom liste sa uvádza, že menovaný odpracoval každý mesiac 20 dní po 8 hodín denne. Z informácii od matky má súd vedomosť, že otec je vyučený mäsiar a v minulosti pracoval v potravinárskom priemysle. Podľa názoru súdu je objektívne v možnostiach otca pracovať aj v súčasnosti v tejto oblasti, kde by mohol dosahovať zárobok, ktorého priemerná výška za rok 2022 podľa štatistického úradu je 1.239 €. Minimálna mzda na Slovensku v roku 2023 predstavuje na Slovensku 700,-€. Otec si musí byť vedomí svojej povinnosti zabezpečovať výživu dcéry a tomu podriadiť aj svoje pracovné aktivity. To, že otec pracuje len sporadicky a využíva prácu na dohodu nemôže byť na ujmu maloletej. 19./ Súd tiež ozrejmuje, že pri rozhodovaní vzal v úvahu skutočnosť, že obom rodičom od 01.06.2023 zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére E., ktorá ukončila prípravu na budúce povolanie a v ďalšom štúdiu už nechce v súčasnosti pokračovať. 20./ Na základe takto zisteného skutkového stavu rozhodol súd o povinnosti otca platiť na dcéru A. B. zvýšené výživné po 130,-€ mesačne od júna 2023 ako to uviedla matka na pojednávaní- odkedy rodičom zanikla vyživovacia povinnosť k staršej dcére.
21./O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku ( CMP). Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v zmysle §-u 362 Civilného sporového poriadku ( CSP), podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach písomne a v troch vyhotoveniach.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods 1,2 CSP.)uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa §-u 62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku ( CMP) odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa §-u 62 ods.2) CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa §-u 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.