Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/204/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. X. nar. XX.X.R. bývajúceho u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava dieťaťa rodičov: P. X. nar. XX.XX.R. bývajúcej v T. Q. Q. T. Č.. R. a S. X. nar. X.X.R. bývajúceho v ubytovni F. Č.. XX Q. E. Q. Č. H. zastúpeného JUDr. Františkom Hadušovským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na ul. Akademika Hronca č. 3 v Rožňave v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 22.4.2013 č.k. -44 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava tak, že zvyšuje výživné od otca S. X. nar. X.X.R. pre mal. P. X. nar. XX.X.R. z 50 € mesačne na 100 € mesačne od 8.10.2012 do 30.11.2012 a od 7.1.2013 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Rožňava z 5.8.2010 sp.zn. .

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.12.2012 do 6.1.2013.

Dlžné výživné 279,02 € za obdobie od 8.10.2012 do 30.4.2013 povoľuje otcovi splácať s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 € až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok matke maloletého počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. P. z 50 € mesačne na 150 € mesačne od 1.9.2012, naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 5.8.2010 č.k. -38, ktoré zaviazal otca platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu. Návrh matky na zvýšenie výživného od 1.12.2012 do 6.1.2013 zamietol a dlh na výživnom 700 € za obdobie od 1.9.2012 do 30.4.2013 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 10 € mesačne až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

Rozhodol tak na základe zistenia, že vyživovacia povinnosť otca voči mal. P. bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 5.8.2010 č.k. -38 v rozsahu 50 € mesačne. V čase tejto súdnej úpravy výživného čistý priemerný mesačný zárobok matky bol 500 € a otca 13.000 Kč. Obidvaja rodičia mali vyživovaciu povinnosť aj voči v súčasnosti už dospelej dcére a otec maloletého mal vyživovaciu povinnosť aj voči synovi W. M. nar. XX.X.R., na ktorého výživu prispieval a prispieva 60 € mesačne. Zo správy zamestnávateľa matky, ktorou je T. T. v T. zistil, že jej čistý priemerný mesačný

zárobok v súčasnosti predstavuje 564,99 €. Matka býva s maloletým a s plnoletou dcérou a s jej dieťaťom a otcom tohto dieťaťa v rodinnom dome, ktorého je vlastníčkou, v ktorom je vykurovanie zabezpečované ústredným kúrením na tuhé palivo, za ktoré vynakladá ročne 1.200 €. Okrem tejto finančnej čiastky vynakladá mesačne na zabezpečenie chodu domácnosti cca 279 € (poplatky za vodu, elektrinu, TV, internet a pôžičky). V priemere mesačné výdavky na poistku za dom, stočné, domovú daň, poplatky za komunálny odpad predstavujú cca 100 €. Maloletý P. navštevuje Základnú školu v T.G., kde dosahuje výborné výsledky a vo voľnom čase sa venuje rybárstvu a futbalu. Jeho zvýšené odôvodnené potreby spočívajú v kožnom ochorení, pretože trpí na ekzém, vyžadujúci si sústavnú medikamentóznu liečbu, ktorú mu zabezpečuje matka. Matke je na maloletého vyplácaný prídavok 22,54 € mesačne. V súvislosti s edukačným procesom maloletého nevyhnutne potrebuje kúpiť počítač. Konajúci súd rovnako zistil, že otec maloletého od 27.3.2012 do 2.11.2012 pracoval vo firme P. I. v E. s čistým priemerným mesačným zárobkom 18.880 Kč. Otec sa opäť zamestnal 7.1.2013 a jeho čistý priemerný mesačný zárobok je 15.800 Kč. Naďalej má vyživovaciu povinnosť voči X. W. M. nar. XX.X.R.. Vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére, sestre mal. P., mu zanikla. S mal. P. sa nestretáva a žiadnym spôsobom mu nedoplňuje zdroj výživy. Takto zistený skutkový stav konajúci súd právne posúdil podľa §-u 75 ods. 1, §-u 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine a rozhodnutie odôvodnil podstatnou zmenou pomerov u maloletého, ktorého odôvodnené potreby sa od poslednej súdnej úpravy o výživnom podstatne zvýšili. Dospel k záveru, že zvýšené výživné na 150 € mesačne je primerané zárobkovým a majetkovým schopnostiam obidvoch rodičov, najmä otca, ktorému zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére a jeho zárobok sa zvýšil v období od 27.3.2012 do 2.11.2012 na 18.880 Kč a od 7.1.2013 na 15.800 Kč z 13.000 Kč, ktoré zarábal v čase poslednej súdnej úpravy o výživnom. Konštatoval, že na zvýšených odôvodnených potrebách mal. P. sa musí podieľať obidvaja rodičia. Návrh matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.12.2012 do 6.1.2013 zamietol s odôvodnením, že otec v tomto období nepracoval. Dlžné výživné, ktoré vyčíslil ako rozdiel medzi výživným, ktoré otec na výživu mal. P. za preskúmavané obdobie zaplatil a zvýšeným výživným napadnutým rozsudkom, povolil otcovi splácať v súlade s §-om 160 ods. 2 až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/

Otec v štádiu odvolacieho konania splnomocnil na zastupovanie advokáta JUDr. Františka Hadušovského plnomocenstvom z 3.5.2013 (č.l. 58), prostredníctvom ktorého podal odvolanie proti rozsudku podľa §-u 205 ods. 2 písm. d/ Konštatoval, že konajúci súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nesprávne posúdil finančnú situáciu otca a jeho reálnu možnosť prispievať na výživu mal. P. zvýšené výživné. Vytkol konajúcemu súdu, že napriek nepochybnému zisteniu, že na liečbu svojho kožného ochorenia vynakladá mesačne 3.000 Kč, čo v prepočte predstavuje 116,08 €, túto skutočnosť pri rozhodovaní nezohľadnil a zvýšil výživné na 150 € mesačne. Konštatoval, že jeho finančné náklady, vrátane výživného v rozsahu 150 €, predstavujú mesačne 616,28 €, pričom jeho mesačný príjem je 15.800 Kč, v prepočte 611,36 €. Ďalej konštatoval, že všetky jeho mesačné výdavky na nájom 5.000 Kč, cestovné 2.500 Kč, výživné pre ďalšie dieťa 60 € a náklady na lieky 3.000 Kč sú nevyhnutné, preto je ich potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o zvýšení výživného. Žiadal, aby súd priznal jeho právnemu zástupcovi náhradu trov odvolacieho konania a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/

Kolízny opatrovník mal. P. navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť s poukazom na skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného od r. 2010 uplynula doba, počas ktorej sa odôvodnené potreby maloletého podstatne zvýšili a otcovi zanikla vyživovacia povinnosť voči plnoletej dcére P. X. nar. XX.X.R., na výživu ktorej bol zaviazaný prispievať 50 € mesačne. Zdôraznil, že otec okrem výživného na výživu maloletého ničím neprispieva a neudržiava s ním žiaden kontakt.

Matka maloletého vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že jej finančná situácia nie je najlepšia, pretože jej náklady na domácnosť predstavujú vrátane poistiek na dom, domovej dane, nákladov na komunálny odpad 379 € mesačne. Zdôraznila, že maloletý má zvýšené náklady na zabezpečovanie liekov, pretože trpí na ekzém. Navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené.

Podľa §-u 220 odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Zmenou pomerov podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzalo súdne rozhodnutie o výživnom, s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. §-u 62 ods. 1, 2, 4, 5 a ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, a tiež potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnuté potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa a jeho rodičov vyplýva aj to, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti, a to pre súčasnú dobu, ako aj pre budúcnosť. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodiča predstavuje vyšší životný štandard, možno spravodlivo očakávať, že rovnaký štandard umožní aj svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení nepochybne vyplýva, že okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby, sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a správne rozhodol, ak zvýšil výživné pre mal. P., pretože je nesporné, že od poslednej súdnej úpravy sa jeho odôvodnené potreby v každom smere podstatne zvýšili. Maloletý je v období intenzívneho fyzického aj psychického vývoja a každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať výšku životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná, ale ak sa rozhodnúť ustáliť, koľko predstavujú mesačné výdavky povinného rodiča, potom majú rozčleniť výdavky na skupinu výdavkov, ktoré rodič musí nevyhnutne vynaložiť na svoj život (základné bežné potreby na výživu rodičia) a na skupinu výdavkov, ktoré nie sú pre život rodiča nevyhnutné. Nota bene podľa rovnakého kritéria sa posudzuje právo oprávneného dieťaťa pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na náklady otca maloletého dieťaťa, ktoré mesačne vynakladá v rozsahu 3.000 Kč (116,08 €) na liečbu svojho kožného ochorenia, pričom na výživu maloletého, rovnako chorého na kožné ochorenie, doposiaľ prispieval iba 50 € mesačne a v budúcnosti bude prispievať 100 € mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že argumentácia otca rozsahom nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej aj právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti voči mal. P. so zreteľom na vyššie uvedené nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že iba subjektívne vnímanie vlastnej životnej situácie bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletého, preukázaný v priebehu konania na súde prvého stupňa. Zistený skutkový stav dovoľuje záver, že matka pri zabezpečovaní medikamentóznej liečby pre maloletého sa doposiaľ pri vyživovacej povinnosti otca 50 € mesačne musela uspokojiť zrejme s lacnejšími liekmi, a preto je možné to isté požadovať od otca maloletého, so zreteľom na jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť, ktorú je prioritne povinný zabezpečiť a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky pre uspokojenie svojich vlastných potrieb. Schopnosť otca prispievať výživné v rozsahu 100 € mesačne na

výživu mal. S. je daná aj ďalšou podstatnou zmenou v pomeroch otca, ktorou je zánik jeho vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére P., na výživu ktorej doposiaľ prispievať 50 € mesačne a tiež zvýšenie jeho priemerného mesačného zárobku z 13.000 Kč, ktorý dosahoval v čase poslednej súdnej úpravy výživného na 15.800 Kč (611,36 €).

Odvolací súd zmenil aj počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, ktorú určil od 8.10.2012, t.j. dňom podania návrhu matky na zvýšenie výživného, v súlade s §-om 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého možno priznať výživné len odo dňa začatia súdneho konania a pre maloleté dieťa ho možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov späť od začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože takéto dôvody v konaní zistené neboli.

Pretože odvolací súd zmenil rozsah vyživovacej povinnosti otca a tiež počiatok, bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 8.10.2012 do 30.11.2012 a opäť od 7.1.2013 do 30.4.2013 (ku dňu určenia dlhu na výživnom súdom prvého stupňa) je 279,02 €. Dlžné výživné predstavuje rozdiel medzi výživným určeným terajším rozhodnutím 100 € mesačne a výživným 50 €, ktoré otec prispieval na výživu mal. P. v rozhodnom období, t.j. za celé štyri mesiace (november 2012, február, marec, apríl 2013, za 24 dní v októbri 2011 38,70 € a za 25 dní v januári 2013 40,32 €, spolu 279,02 €), ktoré odvolací povolil otcovi v súlade s §-om 160 ods. 1 splácať spolu s bežným výživným v 20 eurových mesačných splátkach až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok so zreteľom na jeho reálne zárobkové schopnosti a možnosti a nevyhnutné mesačné výdavky a tiež na ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Odvolací súd podľa §-u 219 ods. 1 potvrdil výrok napadnutého rozsudku o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.12.2012 do 6.1.2013 z dôvodov uvedených v odôvodnení, s ktorým sa stotožňuje a podľa §-u 219 ods. 2 v odôvodnení svojho rozhodnutia sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti odôvodnenia tohto výroku.

Podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Podľa §-u 224 ods. 1 ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Vyššie citovaného zákonné ustanovenie §-u 146 ods. 1 písm. a/ vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci, vyjadrenej v ust. §-u 142 a druhovo určuje, že na konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu, sa nemôže aplikovať ust. §-u 142 , podľa ktorého sa o náhrade trov konania rozhoduje len v sporovom konaní. Ustanovenie §-u 81 taxatívne vymenúva, kedy súd môže konanie vo veciach začať aj bez návrhu. Sú to najmä veci starostlivosti súdu o maloletých. Starostlivosť o maloleté deti, teda aj konanie o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, je v rámci procesnej úpravy považované za nesporové konanie.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení §-u 146 ods. 1 písm. a/ a §-u 224 ods. 1 rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ich náhradu právny zástupca otca žiadal a predmetom tohto konania je zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktoré je nesporovým konaním, ktoré mohlo začať i bez návrhu podľa §-u 81 ods. 1

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( zák č. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.