Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-80-2013.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/80/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Plzeňské městské dopravní podniky, a.s., IČ: 25 220 683, sídlom Plzeň, Denisovo nábř. 920/12, zast. Mgr. Martinom Zikmundom, advokátom so sídlom AK v Plzni, Šafaříkovy sady 5, proti odporcovi U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., okres C., o vyhlásenie rozsudku Okresného súdu Plzeň - mesto č.k. 28C/162/2009 zo dňa 05. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Revúca č. k. 3Ecud/7/2012-31 zo dňa 06. 06. 2013, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Odvolaním napadnutým uznesením, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka, súd zastavil konanie podľa ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej Zákon o súdnych poplatkoch), keďže navrhovateľ si riadne a včas nesplnil poplatkovú povinnosť, ktorá mu vznikla podaním návrhu na začatie súdneho konania o vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia v zmysle položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov. O následkoch nezaplatenia poplatku bol poučený. Súčasne súd rozhodol o trovách zastaveného konania s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej „O. s. p.“).
Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na čl. 52 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. 12. 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „Nariadenie Rady č. 44/2001“, „nariadenie“), pričom podľa jeho názoru uvedené ustanovenie výslovne zakazuje vyberať akékoľvek poplatky za konanie o vyhlásenie rozsudku za vykonateľný (konanie sui generis), a to aj súdny poplatok určený paušálnou čiastkou. Zdôraznil, že nariadenie má aplikačnú prednosť pred zákonnými normami vydanými Slovenskou republikou, pričom pri aplikácii daného ustanovenia je potrebné zaoberať sa aj účelovým výkladom. Toto ustanovenie je natoľko precízne, že sa snaží prostredníctvom viacerých pojmov (poplatok, odvod alebo iná platba) nadefinovať, že vôbec žiadny súdny poplatok vyberať nemožno. Odvolateľ uviedol, že ide o celkom jednoduché konanie, ktoré nevyžaduje žiadne zložité dokazovanie či zložité právne posúdenie veci a vyberanie súdneho poplatku je potom v rozpore s účelom a zmyslom daného nariadenia. Vzhľadom na tieto odvolacie námietky navrhol uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pokiaľ by sa odvolací súd nestotožnil s názorom odvolateľa, navrhol, aby odvolací súd predložil prejudiciálnu otázku Európskemu súdnemu dvoru a to v nasledujúcom znení : „Je možné za konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v inom členskom štáte podľa Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vyberať akékoľvek poplatky? Je možné vykladať čl. 52 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 tým spôsobom, že je možné za konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v inom členskom štáte podľa Nariadenia Rady ES č. 44/2001 vyberať súdny poplatok určený paušálnou čiastkou?“
Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.
Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonný sudca uviedol, že odvolaniu nemieni vyhovieť a podľa ust. § 374 ods. 4, druhej vety O. s. p. vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd zo spisu zistil, že navrhovateľ sa návrhom domáhal vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Plzeň-mesto zo sp. zn. 28C/162/2009 zo dňa 05. 03. 2010 za vykonateľný v Slovenskej republike. K návrhu pripojil rozsudok spolu s osvedčením podľa článkov 54 a 58 nariadenia pre rozsudky a súdne zmiery zo dňa 27. 08. 2012. Okresný súd rozhodnutím č.k. 3Ecud/7/2012-13 zo dňa 30. 10. 2012 konanie o návrhu navrhovateľa na vyhlásenie rozhodnutia za vykonateľné v Slovenskej republike v súlade s čl. 38 ods. l, čl. 40 ods. 3 a čl. 53 ods. l a 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 zastavil a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania opierajúc sa najmä o § 68c ods. 2 a ods. 3 a § 64 písm. d/ Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMPSP“, „Zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom“) s odôvodnením, že návrh navrhovateľa považoval za neúplný, nakoľko v ňom absentovali podstatné náležitosti návrhu a k návrhu neboli doložené listinné dôkazy podľa zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom aj napriek výzve súdu zo dňa 18. 09. 2012 s poučením, že ak návrh nedoplní a pre tento nedostatok nebude možné v konaní pokračovať, súd konanie zastaví. Na základe odvolania navrhovateľa odvolací súd uznesením č.k. 17CoE/249/2012-22 zo dňa 26. 02. 2013, uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci a vzhľadom na to, že svojím postupom odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom. Súd mal vzhľadom na vstup SR do EÚ vychádzať z nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 ako všeobecne záväzného a v každom členskom štáte Európskej Únie priamo uplatniteľného prameňa komunitárneho práva a nie aplikovať ustanovenia Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Dňa 14. 05. 2013 okresný súd výzvou doručenou právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 17. 05. 2013 uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur podľa Položky č. 18d/ Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch, za podaný návrh na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Vzhľadom na to, že navrhovateľ na výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku nereagoval, riadne a včas nesplnil poplatkovú povinnosť, odvolaním napadnutým uznesením súd konanie zastavil. Dňa 17. 06. 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa k výzve súdu na zaplatenie súdneho poplatku, v ktorom nesúhlasil s povinnosťou platiť súdny poplatok 66,-Eur a zároveň pre prípad, že by sa súd s jeho názorom nestotožnil, navrhol, aby súd položil Európskemu súdnemu dvoru predbežnú otázku o tom, či je možné za konanie o vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné v inom členskom štáte podľa nariadenia vyberať akékoľvek súdne poplatky a či je možné vykladať čl. 52 nariadenia tým spôsobom, že by sa mohol vyberať súdny poplatok určený aj paušálnou čiastkou.
Konanie o návrhu na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia má základ v právnej úprave Nariadenia Rady č. 44/2001, konkrétne v Kapitole III, pričom v právnom poriadku Slovenskej republiky je konanie upravené v § 352b ods. 1 O.s.p.. Z príslušných ustanovení Nariadenia Rady č. 44/2001 vyplýva, že miestne príslušný súd na výkon rozhodnutia v Slovenskej republike (Článok 39 ods. 2) má podľa Článku 42 vydať rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti, oznámiť rozhodnutie navrhovateľovi a doručiť rozhodnutie o vyhlásení vykonateľnosti účastníkovi, proti ktorému sa výkon žiada. Oddiel 2 III. Kapitoly Nariadenia Rady č. 44/2001 upravuje ďalšie podrobnosti konania o vyhlásenie vykonateľnosti. Proti rozhodnutiu je prípustné odvolanie (Článok 43 ods. 1), o odvolaní sa koná podľa noriem upravujúcich sporové konanie. Ďalší postup je v takom prípade upravený v Článkoch 43 až 46 Nariadenia Rady č. 44/2001.
Podľa Článku 38 ods. 1 Nariadenie Rady č. 44/2001 rozsudok vydaný v členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa vykoná v inom členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný na návrh
zainteresovaného účastníka. Podľa Článku 39 ods. 2 miestna príslušnosť sa určí podľa bydliska účastníka, proti ktorému sa rozsudok má vykonať, alebo podľa miesta výkonu. Podľa Článku 40 ods. 1 ods. 3 podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon a k návrhu treba pripojiť písomnosti uvedené v článku 53.
Podľa Článku 50 Nariadenie Rady č. 44/2001 navrhovateľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia trov alebo výdavkov, má v konaní podľa tohto oddielu nárok na poskytnutie najvýhodnejšej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od platenia trov alebo výdavkov podľa právneho poriadku dožiadaného členského štátu.
Podľa § 352b ods. 1 O.s.p. súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o európskom exekučnom titule, ako aj iné osvedčenia podľa osobitných predpisov alebo takéto osvedčenia na základe žiadosti zruší.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch, súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
Podľa § 10 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o súdnych poplatkoch, ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.
Podľa položky 18d/ sadzobníka súdnych poplatkov Zákona o súdnych poplatkoch z návrhu na uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí sa platí súdny poplatok 66,- Eur.
Odvolanie navrhovateľa odvolací súd nepovažuje za opodstatnené a ani výklad príslušných predpisov, podľa ktorých okresný súd konal, za sporný. Odvolací súd, reagujúc na právnu argumentáciu navrhovateľa obsiahnutú v odvolaní, uvádza, že súdny poplatok podľa položky 18d Sadzobníka súdnych poplatkov sa vyberá z návrhu na uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzích rozhodnutí sumou 66,- Eur bez ohľadu na to, či rozhodnutie pochádza z EÚ alebo mimo EÚ. Výška súdneho poplatku podľa položky 18d/ sadzobníka súdnych poplatkov je určená paušálnou sumou bez ohľadu na druh súdneho konania, ktorého sa návrh na uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia týka a nie je závislý na výške vymáhaného nároku. Pokiaľ odvolateľ namietal, že článok 52 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 výslovne zakazuje vyberať akékoľvek poplatky za konanie o vyhlásenie rozsudku za vykonateľný, a to aj súdny poplatok určený paušálnou čiastkou, s týmto názorom odvolací súd nesúhlasí. Uvedený článok nariadenia ustanovuje iba to, že v členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkon rozhodnutia, nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku, nie, že by sa súdny poplatok vôbec nevyberal. Odvolací súd je toho názoru, že článok 52 nariadenia Rady ES č. 44/2001 nebráni vyrubovaniu súdneho poplatku z návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia, ak sa poplatok neodvíja od výšky vymáhaného nároku. Vychádzajúc z obsahového znenia článku je zrejmé, že jeho účelom bolo zjednotiť prax v jednotlivých členských štátoch, pretože niektoré ukladali povinnosť platiť poplatok za návrh na vyhlásenie vykonateľnosti pevnou sumou a v iných členských štátoch bola ukladaná povinnosť v závislosti na výške plnenia stanovenej v rozhodnutí, ktoré malo byť vyhlásené za vykonateľné. Súdny poplatok určený týmto spôsobom (paušál) je v súlade s článkom 52 nariadenia Rady č. 44/2001, podľa ktorého sa v členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkon, nemožno za konanie o vydanie vyhlásenia vykonateľnosti vyberať poplatok, odvod alebo inú platbu vypočítanú z výšky vymáhaného nároku.
Pokiaľ navrhovateľ navrhol predložiť prejudiciálnu otázku Európskemu súdnemu dvoru, odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencii vnútroštátneho súdu po zistení, že pre vydanie jeho rozhodnutia je potrebné rozhodnúť o výklade práva Únie. „Pánom“ rozhodnutia o predložení prejudiciálnej otázky nie sú účastníci konania, ale len (predkladajúci) súd, ktorý dospel k názoru, že pre kvalifikované s právom Únie konformné rozhodnutie potrebuje interpretačnú pomoc Súdneho dvora Európskej únie. Konanie je založené na výlučnej právomoci Súdneho dvora EÚ rozhodovať o platnosti sekundárneho práva Európskej únie a o výklade práva Európskej únie, pričom rozhodnutie je možné len za podmienky existencie sporového konania prebiehajúceho pred vnútroštátnym súdom, keď je na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné rozhodnutie Európskeho súdneho dvora. Odvolací súd v danej veci nepovažuje za nutné postupovať v zmysle čl. 267 Zmluvy o EÚ, pretože prejudiciálne rozhodnutie Súdneho dvora EÚ o navrhovaných otázkach výkladu komunitárneho práva nepovažuje za potrebné a nevyhnutné pre rozhodnutie súdu a to z dôvodu, že nejde o sporové konanie prebiehajúce pred vnútroštátnym súdom, v ktorom by zodpovedanie otázky, ktorú súd v danom prípade nepovažuje za spornú, bolo na rozhodnutie v danej veci nevyhnutné. Slovenská republika zaviedla do svojho právneho poriadku takú právnu úpravu pre platenie súdneho poplatku za návrh na vyhlásenie cudzieho rozhodnutia za vykonateľné, ktorá je kompatibilná s komunitárnym právom, a teda aj s čl. 52 nariadenia.
Odvolací súd po preskúmaní dôvodov odvolania a postupu exekučného súdu uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.