Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-253-2013.pdf
PDF · 84.91 KB
Case nature
Subarea
8CoP/253/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. K. J. nar. XX.X.C. bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa rodičov H. X. nar. XX.X.C. bývajúcej v X. Q. H. I.. Č.. XX zastúpenej JUDr. Adrianou Krajníkovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kuzmányho ul. č. 57 a J. J. nar. XX.X.C. bývajúceho v X. Q. R. I.. Č.. XX v konaní o zákaz styku otca s maloletým o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.5.2013 č. k. 25P/116/2011-224 a o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 9.5.2013 č.k. 25P/116/2011-238 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
M e n í uznesenie tak, že ukladá otcovi poriadkovú pokutu 100 Eur, ktorú je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky na zákaz styku s maloletým, zmenil rozsah styku otca s maloletým naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Košice II z 3.10.2009 sp. zn. 23Nc/1276/2001 tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny týždeň v roku, v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti pracovníčky neziskovej organizácie J. R. Y. so sídlom na F. I.. Č.. XX v Košiciach s tým, že matka je povinná v určenom čase maloletého odovzdať a následne prevziať v mieste sídla neziskovej organizácie J. R. Y. na F. I.. Č.. XX v X. a uložil matke, otcovi a maloletému povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko - psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach po dobu dvoch rokov od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože nesprávne vec právne posúdil. Namietala neurčitosť výroku o zamietnutí jej návrhu na zákaz styku, pretože v ňom nie je jasne uvedené, s kým navrhovala zakázať styk maloletému. Poukázala na to, že znalkyňa R.. E. vo svojom posudku neuvádza tie skutočnosti, o ktoré súd prvého stupňa oprel svoj záver o potrebe zmeny úpravy styku otca s maloletým. Zdôraznila, že znalkyňa odporučila styk maloletého s otcom len za podmienky, že maloletý sa mu nebude brániť a bude s ním súhlasiť. Konštatovala, že znalkyňa neodporúčala pravidelný kontakt otca s maloletým, ale len prvé stretnutie po dvoch rokoch, nakoľko maloletý by mal nadobudnúť istotu, že nebude do ničoho nútený. Namietala, že súd prvého stupňa nerešpektoval vôľu maloletého, jeho záujmy, ani závery znaleckého posudku a preferoval len záujmy jeho otca, napriek tomu, že porušuje zákon a čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa, keď maloletého neprimerane trestá. Vyslovila nedôveru voči osobe, ktorá by mala asistovať pri styku otca s maloletým. Namietala, že konajúci súd sa vôbec nevysporiadal so samodeštrukčnými vyhrážkami maloletého v prípade, ak bude nútený do styku s otcom a v tomto
smere nevypočul maloletého. Poukázala na negatívne povahové črty otca, pre ktoré sa maloletý odmieta s otcom stretávať, a pre ktoré mu aj súd uložil poriadkovú pokutu.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukázal na to, že matka prekrúca jednotlivé myšlienky a závery znalkyne. Konštatoval, že znalkyňa odporúčala jeho pravidelný styk s maloletým po dobu jedného roka. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa sa riadne vysporiadal s vôľou maloletého a zohľadnil, aké negatívne dôsledky by mohol mať stav, že sa ich vzťah neobnoví. Uviedol, že znalkyňa diagnostikovala maloletému syndróm zavrhnutého rodiča stredného typu a zdôraznil, aké vážne dôsledky môže mať matkine nezmyselné správanie na psychiku maloletého do budúcna. Konštatoval, že matka v celom odvolaní predovšetkým sleduje svoje vlastné záujmy a nie záujmy maloletého.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku maloletého s otcom a o zmene úpravy styku otca s mal. K., v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo ku dňu rozhodovania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na zákaz styku otca s maloletým a následne ani o zmene úpravy ich styku. Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že je v záujme mal. K., aby zostal zachovaný jeho styk s otcom, pretože ho to obohatí po citovej, záujmovej a rodinnej stránke. U otca síce bola znalkyňou zistená emočná nevyrovnanosť, ktorá sa prejavuje slabšou kontrolou afektivity v záťažových situáciách, tá však zo psychologického hľadiska nie je takou vážnou okolnosťou, ktorá by opodstatňovala tak závažný zásah do výkonu rodičovských práv otca, akým je nepochybne zákaz jeho styku s maloletým. Aj keď sa matka snažila presvedčiť súd o nevhodnosti úpravy styku otca s maloletým poukazujúc na neprimerané trestanie maloletého otcom, v priebehu konania nebolo zistené, že by bolo takej intenzity, aby vykazovalo porušovanie čl. 19 Dohovoru o právach dieťaťa. U otca išlo len o situačné uchýlenie sa k miernym trestom, nie o patologické trestanie spôsobom, ktorý je v hrubom rozpore so záujmami maloletého. Znalkyňa sa pri formulovaní svojich záverov vysporiadala aj s vplyvom takejto formy výchovy na maloletého, zohľadnila ju pri svojich odporúčaniach a práve v dôsledku toho bol upravený styk v prítomnosti tretej nestrannej osoby na neutrálnom mieste, kde budú vytvorené všetky podmienky preto, aby sa maloletý nebál otca, a aby pri ňom nadobudol istotu. Konajúci súd postupoval správne, ak neprihliadol na zamietavý postoj maloletého k styku s otcom a maloletého nevypočul v konaní, pretože podrobným posúdením jeho osobnosti znalkyňou bolo zistené, že v tomto veku ešte nedokáže posúdiť a objektívne zhodnotiť potrebu vplyvu výchovy svojho biologického otca na formovanie jeho vývinu do budúcnosti. Odvolací súd preštudovaním znaleckého posudku, na ktorý sa matka odvolávala, nezistil, že by znalkyňa doporučila realizovať styk otca s maloletým len za podmienky, že s ním maloletý bude súhlasiť. Práve naopak, znalkyňa vyzdvihovala, že zo psychologického hľadiska je pre ďalší harmonický osobnostný vývin maloletého veľmi dôležité, aby mohol opätovne skorigovať svoj vzťah s otcom cez reálne zažitú a emočne korigujúcu skúsenosť formou pravidelne sa opakujúcich stretnutí, nie jedného, ako si to matka nesprávne interpretovala. V rámci jedného stretnutia po dvoch rokoch by sa podľa názoru odvolacieho súdu nenaplnil účel, ktorý je sledovaný úpravou styku otca s maloletým K.. Odvolací súd nemal dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku a jeho vrátenie konajúcemu súdu, aby sa vysporiadal s prehlásením maloletého, doručeným odvolaciemu súdu 22.7.2013, že sa s otcom nechce stretávať, pretože mu ublížil, a že v prípade donútenia, vyskočí z okna, pretože s rovnakým vyjadrením sa už dôsledne vysporiadala znalkyňa v podanom znaleckom posudku. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že znalkyňa u matky aj u maloletého zistila tendenciu veci nadmerne dramatizovať a zveličovať a dávať im účelovo negatívny význam. Navyše, bolo tiež zistené, že postoj maloletého je značne sýtený matkou, ktorá k otcovi prechováva výrazne nepriateľský vzťah, bráni im stýkať sa a v maloletom udržiava a podporuje výhradne negatívne spomienky na otca, aj keď obaja prežili aj mnoho pozitívnych spontánnych momentov, v rámci ktorých bol maloletý v prítomnosti otca spokojný a usmiaty. Je potrebné konštatovať, že negatívny postoj matky a maloletého voči otcovi primárne nepramení z toho, že by boli priamym svedkom opakovaného nevhodného a neprimeraného správania alebo vplyvu otca na maloletého, ale odvodzujú ho len z výnimočných situácií, keď otec maloletému neúmyselne psychicky ublížil, keď ho potrestal za to, že nedodržiaval zásady hygieny a slušného správania. Maloletý sa pritom pri každom svojom neúspechu utieka pod vplyvom matky k obviňovaniu otca - aj keď práve on je osobou, ktorej veľmi záležalo na tom, aby úspešne fungoval v škole, apeloval na jeho vytrvalosť a poriadok vo veciach, čo maloletý ešte nedokáže riadne oceniť a vyberá si pre seba ľahšiu cestu formou odporu k otcovi. Vzhľadom na súčasné usporiadanie pomerov v rodine aj odvolací súd dospel k záveru, že pre obnovenie vzťahu otec - maloletý je nevyhnutné, aby sa spočiatku realizoval ich styk v kratších intervaloch raz do týždňa v prítomnosti tretej nestrannej osoby, ktorá je odborne uspôsobená na to, aby korigovala a prispôsobovala stretnutie tak, aby bolo v prospech maloletého. Odvolací súd nezistil žiadne objektívne skutočnosti, pre ktoré by nezisková organizácia J. R. Y. nebolo vhodným článkom pre napomáhanie obnove vzťahu medzi otcom a maloletým. Matka v odvolaní neuviedla žiadne konkrétne zistenia, ktoré by potvrdzovali jej obavu, že tento subjekt nebude vedieť kvalifikovane reagovať a vplývať na pozitívny vývoj stretnutí medzi otcom a maloletým. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o povinnosti rodičov spolu s maloletým podrobiť sa psychologickému poradenstvu, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Na tomto závere nič nemení ani zistenie, že súd vo výroku o zamietnutí návrhu matky na zákaz styku s maloletým neuviedol s kým navrhovala zakázať styk, pretože z obsahu rozsudku je možné nepochybne zistiť koho sa výrok týkal a tento formálny nedostatok nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil otcovi poriadkovú pokutu 200 Eur, ktorú ho zaviazal uhradiť na účet Okresného súdu Košice II do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Rozhodol tak na základe zistenia, že otec sa opätovne bez súhlasu súdu vyjadroval počas pojednávania, čím sťažoval postup konania napriek tomu, že bol predtým upozornený, aby nekomunikoval s matkou bez udelenia slova súdom a aj na možné následky, v prípade ak jeho upozornenie nebude rešpektovať. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 53 O. s. p. a skonštatoval, že otec napriek upozorneniu a poučeniu o následkoch nerešpektoval súd, rušil priebeh pojednávania, v dôsledku čoho považoval za primerané uložiť mu pokutu v rozsahu 200 Eur.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby mu konajúci súd v rámci autoremedúry túto pokutu odpustil, alternatívne, aby ho odvolací súd zrušil, pretože v deň pojednávania nastali také okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré mali byť braté do úvahy pri posudzovaní príčin jeho správania sa. Poukázal na to, že pokuta je jeho prvou od roku 2001, odkedy sa pravidelne zúčastňuje pojednávaní. Uviedol, že vždy rešpektoval súd a bola to práve matka, ktorá neustále zavádzala, klamala a hrubo ho znevažovala pred maloletým. Termín pojednávania bol prvý po dvoch rokoch a v čase jeho konania mu mali operovať matku na vážnu diagnózu. Tlak na jeho psychiku sa zdvojnásobil, v dôsledku čoho sa oslabila jeho sebakontrola. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku R.. Ľ.I. E., ktorá u neho zistila emočnú nevyrovnanosť prejavujúcu sa slabšou kontrolou afektivity v záťažových situáciách v blízkych citových vzťahoch. Na záver poznamenal, že je invalidný dôchodca, a že jeho jediný príjem je invalidný dôchodok, z ktorého musí vyživovať nielen maloletého, ale aj svoju dcéru R. z jeho družobného pomeru.
Podľa § 220 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 53 ods. 1, 2 O. s. p., tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo kto hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný
a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami, alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 820 eur. Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa napadnutého uznesenia dospel k záveru, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak uložil otcovi poriadkovú pokutu, pretože rušil poriadok počas pojednávania, ale nestotožnil sa s jej rozsahom v dôsledku toho, že je neprimeraná charakteru a okolnostiam porušenej povinnosti. Okolnosti, ktorými otec ospravedlňoval svoje správanie síce do určitej miery potvrdzujú, že príčina jeho správania nemala len subjektívnu povahu, nie sú však takého charakteru, aby ho úplne oslobodzovali od povinnosti niesť za svoje emotívne správanie pred súdom následky. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie podľa § 220 O. s. p. tak, že uložil otcovi poriadkovú pokutu v rozsahu 100 Eur, ktorú považoval za primeranejšiu povahe, závažnosti, okolnostiam jeho zavineného konania, a jeho následkom, a tiež jeho pomerom. Z pripojeného spisu evidovaného na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8 CoP 7/2013 vyplýva, že invalidný dôchodok nie je jediným príjmom otca, z ktorého si musí plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. K. a mal. R. tak, ako sa snažil presvedčiť odvolací súd v tomto konaní. Okrem neho totiž má dostatočný príjem aj z činnosti súvisiacej so spracovaním dreva, prípadne iných materiálov, z ktorého si môže dovoliť splniť uloženú povinnosť v zákonom stanovenej 3 dňovej lehote od právoplatnosti tohto rozhodnutia, upravenej v § 160 ods. 1 O. s. p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.