Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/340/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členov senátu JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Priečinok 42/VD, IČO: 00 738 298, proti žalovaným: 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, 2. LIMOS, v. o. s., Levice, Moyzesova 3, IČO: 34 114 556, v konaní zastúpený JUDr. Tiborom Sojkom, advokátom so sídlom Levice, Sládkovičova 1, o zaplatenie 133,72 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 13. septembra 2012, č. k. -58, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu o zaplatenie 133,72 eura istiny s príslušenstvom. O náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. - 3, až . Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody na tom skutkovom základe, že medzi účastníkmi konania a to žalobcom a zamestnancom žalovaného v 2. rade došlo pri dopravnej nehode k stretu motorových vozidiel dňa 17. 04. 2009 na ceste medzi R. a D. nad U.. Polícia na zistenie porušenia pravidiel cestnej premávky volaná nebola. V dôsledku stretu vozidiel došlo k uvoľneniu, resp. k odtrhnutiu kolesa, ktorého úlomky zo skrutiek zasiahli a poškodili vozidlo žalobcu Seat Cordoba v prednej časti masky a svetlometu a o škode bol spísaný záznam. Škoda bola odstránená autorizovaným servisom MOBENA, s. r. o. v Želiezovciach, ktorý servis po komunikácii s poisťovňou závadu odstránil a vyzval žalobcu na dorovnanie platby, keď celkové náklady boli v sume 376,04 eura a z tejto škody žalovaný v 1. rade uhradil 242,32 eura a zostatok pohľadávky v sume 133,72 eura tvorí uplatnený nárok v tomto konaní. Účastníci konania priebeh dopravy nehody ani zavinenie vodiča žalovaného v 2. rade nespochybňovali. Súd uplatnený nárok žalobcu na náhradu škody zamietol z nasledovných dôvodov: medzi účastníkmi konania neboli sporné rozhodujúce skutočnosti a to vznik škody, jej výška ani protiprávny úkon zamestnanca žalovaného v 2. rade, kedy pri strete vozidiel došlo k uvoľneniu, resp. k odtrhnutiu kolesa, ktorého úlomky zo skrutiek zasiahli a poškodili motorové vozidlo žalobcu. Ďalej mal súd rovnako zo zhodného udania účastníkov konania jednoznačne preukázané, že nespochybňujú ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou a rovnako ani zavinené konanie zamestnanca žalovaného v 2. rade. Súd žalobu zamietol s poukazom na opakovane vznesenú námietku premlčania zo strany oboch žalovaných. Mal za to, že žalobca sa dozvedel o škodcovi okamžite po dopravnej nehode, čo je zrejmé z č. l. 3 súdneho spisu a dozvedel sa o výške škody. Súd sa stotožnil so staršou judikatúrou, často krát publikovanou v obdobných veciach, kde v na strane 506 a nasl. sa na vymedzenie pojmu „dozvie sa o škode“ poukazuje na to, že premlčacia lehota začína plynúť až vtedy, keď sú poškodenému známe okolnosti rozhodujúce pre určenie celkovej výšky škody. Rovnako sa s uvedenou otázkou vyporiadal i Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí, podľa ktorého sa poškodený dozvie o škode, ak sú mu známe údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobcu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou dodatočného spresnenia. Na základe uvedeného sa súd stotožnil so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných, keď bolo zrejmé, že došlo k menšiemu poškodeniu jednotlivých častí, príp. súčiastok motorového vozidla, ich cenu nebol problém zistiť a to s poukazom na vykonanú správu z likvidácie dopravnej nehody zo dňa 10. 06. 2009, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 15. 6. 2009. Týmto dňom začala plynúť jeho 2-ročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody voči žalovanému v 2. rade, a nie až od 15. 07. 2009. Subjektívna lehota na doručenie žaloby súdu skončila plynúť dňa 15. 06. 2011. Ďalej podľa názoru súdu žalobca mohol získať vedomosť o vzniku rozdielu v úhrade poisťovne a cenou opravy a to už aj pred vyhotovením faktúry za opravu po odovzdaní samotného motorového vozidla do opravy, kedy je obvyklé zo strany servisov spracovávať cenový návrh opravy. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že žaloba bola súdu doručená dňa 12. 07. 2011, t. j. po uplynutí 2-ročnej subjektívnej lehoty v rámci 3- ročnej objektívnej lehoty, ktorá začala plynúť dňa 17. 04. 2009 a skončila plynúť dňa 17. 04. 2012. Ďalej súd zamietol žalobu aj s poukazom na ust. . Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že došlo k technickému zhodnoteniu vozidla vo vzťahu k vymeneným súčiastkam, dielcom za prispenia poisťovne a možnosť so žalobcom súhlasiť, že nedošlo k trhovému zhodnoteniu uvedeného motorového vozidla. Súd sa stotožnil s vyjadrením zástupcu žalovaného v 2. rade v tom smere, že opotrebovaní - amortizácii možno vidieť určité objektívne hľadisko s poukazom na pri určení výšky škody. Podľa názoru súdu je nepochybné, že na základe uvedených skutočností vyvstáva už aj potreba výmeny náhradných dielcov, resp. súčastí a to aj bez poškodenia, na rozdiel od prejednávaného prípadu ako dôsledku dopravnej nehody, kedy došlo k výmene svetlometu ako celku masky chladiča, na rozdiel od iných súčastí vozidla a to napr. čelného skla, atď., ktoré nepodliehajú prirodzenému opotrebeniu. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa .

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a vyhovenia návrhu, ako aj priznania trov konania. Podľa jeho názoru, súd prvého stupňa vyhodnotil predložené dôkazy nesprávne, keď považoval jeho nárok za premlčaný, resp. nesprávne posúdil vec, keď v súvislosti s uplatnenými námietkami žalovaných považoval i právnu argumentáciu ohľadne výšky skutočnej škody vzniknutej na služobnom vozidle za opodstatnenú a správnu. Poukázal na ust. a za dôležité považoval to, že o výške škody jednoznačne a preukázateľne sa dozvedel až z faktúry, ktorá mu bola doručená spolu s listom zo dňa 13. 07. 2009 od zmluvného servisu MOBENA, s. r. o. s oznámením, že žalovaný v 1. rade preplatil z faktúry za opravu jeho vozidla len sumu vo výške 242,32 eura, avšak celková výška faktúry za opravu poškodeného služobného automobilu bola až vo výške 376,04 eura. Z uvedeného dôvodu autoservis MOBENA, s. r. o. ho požiadal o dorovnanie rozdielu faktúry. Dňa 15. 06. 2009 obdržal od žalovaného v 1. rade dokument nazvaný „Oznámenie o poukázaní náhrady škody“ zo dňa 10. 06. 2009. V tomto oznámení mu žalovaný v 1. rade oznamuje, že v prospech zmluvného servisu poukázal náhradu škody vo výške 242,32 eura. Z tohto oznámenia je viac ako zrejmé, že sa nemohol a ani sa nedozvedel o celkovej výške škody na jeho vozidle, nakoľko súčasťou tohto oznámenia nebol žiaden výpočet škody ani predmetná faktúra, dokonca v tomto oznámení sa nespomína konkrétna výška faktúry, resp. škody na vozidle. Z tohto dôvodu absolútne nechápe odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa týkajúce sa premlčania jeho nároku. Mal za to, že až doručením faktúry za opravu vozidla, z ktorej bolo zrejmé, že servisom MOBENA, s. r. o. boli vykonané konkrétne opravy a vymenené konkrétne diely vo výške 376,04 eura, keďže žalovaný v 1. rade preplatil z tejto sumy len poistné plnenie vo výške 242,32 eura, tak potom autoservisom požadovaný rozdiel 133,72 eura predstavuje škodu, ktorá mu vznikla. Nakoľko list od servisu MOBENA, s. r. o. spolu s faktúrou za opravu vozidla mu bol doručený dňa 15. 07. 2009, tak premlčanie nároku je možné ohraničiť na dátum 15. 07. 2011, jeho žalobný návrh bol na súd podaný 12. 07. 2011, takže určite nemohol byť požadovaný nárok premlčaný. K amortizácii a skutočnej škode uviedol, že v dôsledku škodovej udalosti nastáva situácia, keď poškodený si, na rozdiel od vinníka, počínal v súlade s právom, napriek tomu je nútený vynaložiť zo svojho majetku značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. V danom prípade bol nútený doplatiť rozdiel medzi fakturovanou sumou a vyplateným poistným plnením žalovaného v 1. rade. Jeho motorové vozidlo bolo opätovne uvedené do prevádzky schopného stavu. Žalovaný v 1. a 2. rade nesporovali, že by oprava vozidla bola vykonaná neštandardne. Uvádzali však, že výmena niektorých dielov (svetlo, mriežka, chladič) bola nutná aj tak pre ich opotrebovanie, resp. pre ich vek. S týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko obdobné automobily porovnateľne staré a s porovnateľne najazdenými kilometrami má stále vo svojom vozovom parku a výmena uvedených súčiastok na nich nebola nutná pre ich opotrebovanie ani pre vek, ale jedine výmena bola vynútená škodovou udalosťou. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že k oprave vozidla k výmene poškodených dielov by nedošlo, ak by žalovaný v 2. rade nespôsobil dopravnú nehodu. Nakoľko jeho zamestnanec dopravnú nehodu nespôsobil, tak si je istý, že by nemal znášať náklady spojené s uhradením rozdielu skutočnej výšky škody a vyplateným poistným plnením žalovaného v 1. rade.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný v 1. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nárok žalobcu považuje za premlčaný. Ku škode na jeho vozidle prišlo dňa 17. 04. 2009, kedy hneď na mieste žalobca zistil, kto za škodu zodpovedá, ako aj to, aká škoda vznikla - ktoré časti jeho vozidla boli poškodené. Suma opravy bola známa dňa 02. 06. 2009, keď autoservis vystavil faktúru. V tento deň je žalobcom podpísaný aj krycí list, ktorý spolu s faktúrou bol odoslaný žalovanému v 1. rade. Dňa 10. 06. 2009 mu zaslal tzv. vybavovací list, kde mu oznámil, že bolo poukázané plnenie „po odpočítaní zhodnotenia“. Tvrdenie žalobcu, že až z listu od autoservisu sa dozvedel o výške škody, je zavádzajúce. Žalobca sa evidentne o presnú výšku škody nestaral, avšak táto skutočnosť nemôže byť na škodu škodcu a jeho poisťovateľa. Premlčacia doba žalobcovi tak uplynula už dňa 17. 04. 2011 najneskôr dňa 02. 06. 2011.

K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril i žalovaný v 2. rade, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle potvrdiť a priznať mu náhradu trov konania. Je toho názoru, že najneskôr momentom doručenia listu žalobcovi od žalovaného v 1. rade, ktorým mu oznámil, že opravárenskému servisu poukazuje na účet 242,32 eura vznikla žalobcovi možnosť získať vo finančnom vyjadrení vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy, ktorá mu škodovou udalosťou vznikla. Vzhľadom na to, že týmto dňom bol 15. 06. 2009, začala mu plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia lehota, a preto jeho návrh podaný až dňom 12. 07. 2011, bol podaný po uplynutí tejto premlčacej lehoty. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané zhodnotenie vozidla, vychádzajúc zo všeobecne uznávanej súdnej praxe je logické, že výmenou poškodených náhradných dielcov došlo nepochybne k jeho zhodnoteniu. Žalovaný v 2. rade poukazuje predovšetkým na to, že išlo o 13-ročné vozidlo so 169.000 najazdenými kilometrami, pričom došlo k poškodeniu takých dielcov, ktoré sú po takejto dlhej dobe používania prakticky už úplne zamortizované.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa a a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa potvrdiť.

Predmetom nároku žalobcu uplatneného na súde prvého stupňa dňa 12. 07. 2011 bolo zaplatenie sumy 133,72 eura s príslušenstvom voči žalovaným v 1. a 2. rade z titulu náhrady škody. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 17. 04. 2009 došlo medzi obcami R. a D. nad U. ku škodovej udalosti medzi služobným motorovým vozidlom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce a automobilom zn. AVIA 31, EČ: LV XXX AI, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 2. rade a ktoré viedol jeho zamestnanec P. P.. Ku škodovej udalosti neboli privolané príslušné policajné orgány, ale na mieste bola spísaná správa o nehode, kde vodiči oboch zúčastnených motorových vozidiel svojimi podpismi potvrdili zavinenie vodiča P. P. a to motorovým vozidlom, ktorého prevádzkovateľom bol žalovaný v 2. rade. Dňa 15. 06. 2009 obdržal žalobca od žalovaného v 1. rade oznámenie o poukázaní náhrady škody v prospech zmluvného servisu vo výške 242,32 eura. Nakoľko poistným plnením žalovaného v 1. rade nebola v plnom rozsahu pokrytá výška škody, ktorá v skutočnosti činila 376,04 eura, žalobca tak vyzval žalovaného v 2. rade o dorovnanie celkovej výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla, avšak žalovaný na úhradu celkovej výšky škody nereagoval.

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli v konaní opakovane námietku premlčania. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom nárok žalobcu v zmysle s poukazom na ust. ako premlčaný zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke v tom smere, pokiaľ dospel k záveru, že nárok žalobcu je premlčaný. Odvolací súd sa v tejto časti v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, poukazuje na správnosť dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí, a preto s poukazom na ust. sa vo svojom odôvodnení obmedzil už len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v tom smere, že nárok žalobcu je premlčaný, a preto dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa už znovu neopakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že v ust. až je upravený inštitút premlčania. Premlčanie je spojené s plynutím času ako právne významnej skutočnosti. Právny následok premlčania nastáva, ak uplynula zákonom vymedzená doba bez toho, aby oprávnený subjekt uplatnil svoje právo na súde.

V zmysle ust. , právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Citované ustanovenie je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to tzv. subjektívna premlčacia doba a tzv. objektívna premlčacia doba. Plynutie premlčacej doby je viazané na subjektívny moment, ktorý spočíva na vedomosť poškodeného o spôsobenej škode a o tom, kto zodpovedá za škodu. V prípade právnickej osoby nie je ani nevyhnutné, aby túto vedomosť nadobudol štatutárny orgán; postačí, ak sa o tom dozvie niektorý jej organizačný útvar alebo vedúci zamestnanec, do pôsobnosti ktorého patrí vykonávať opatrenia na predchádzanie škodám. V každom prípade tu musí byť vedomosť poškodeného, a nie inej osoby. Pojem „dozvie sa o škode“ ( ) vyjadruje nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone alebo o udalosti, ktorou bola škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde (Z IV str. 634 ods. 3). Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nezávisí od toho, či a kedy si poškodený obstará dostatok dôkazov, alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Subjektívna vedomosť poškodeného o osobe zodpovednej za škodu nepredpokladá nepochybnú istotu v určení osoby zodpovednej za vznik škody. Naisto možno zodpovednosť určitej osoby stanoviť až na základe dokazovania v súdnom konaní, ktoré je začaté až podaním žaloby, teda uplatnením nároku na súde. Zákon preto vychádza z predpokladu, že od osoby, ktorá vie o vzniku škody možno požadovať, aby nárok na súde uplatnila, len čo má k dispozícii také informácie o okolnostiach vzniku škody, vo svetle ktorých sa javí dostatočne pravdepodobná zodpovednosť určitej konkrétnej osoby.

Dozvedieť sa o škode znamená, že sa poškodený dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, že možno právo na jej úhradu dôvodne uplatniť na súde (rozsudok NS ČR z 30. 04. 2002, sp. zn. ).

V zmysle ust. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia (uznesenie NS ČR z 30. 06. 2008, sp. zn. ).

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa správne prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovanými v 1. a 2. rade a túto správne posúdil v zmysle ust. . Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že dňa 17. 04. 2009 došlo ku škodovej udalosti, kedy došlo k poškodeniu služobného motorového vozidla žalobcu a to automobilom, ktorého prevádzkovateľ bol žalovaný v 2. rade a ktoré viedol jeho zamestnanec P. P.. Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporné zavinenie dopravnej nehody, a teda vzniku škody vodičom žalovaného v 2. rade. Je preto nesporné, že žalobca sa o osobe, ktorá zodpovedá za vzniknutú škodu, dozvedel prakticky v okamihu dopravnej nehody, ktorá skutočnosť vyplývala i zo záznamu o nehode, ktorú spísali účastníci tejto dopravnej nehody. Z krycieho listu zo dňa 02. 06. 2009, podpísaného žalobcom vyplynulo, že dáva neodvolateľný súhlas poistiteľovi Allianz - Slovenskej poisťovni, a. s. k úhrade poistného plnenia z poistnej udalosti zo dňa 17. 04. 2009 poistnej zmluvy č. 0990101137 na vozidle továrenskej zn. Seat Cordoba 1,4 Cla, EČ: S. XXX priamo opravcovi a zaväzuje sa uhradiť opravcovi rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením poistiteľa. K uvedenému kryciemu listu je pripojená i faktúra č. 2009/0059 zo dňa 02. 06. 2009, z ktorej faktúry vyplýva rozpis prác v celkovej sume 376,04 eura. Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi poukázanie náhrady škody, pričom z povinného zmluvného poistenia oznámil, že poukáže náhradu škody za poškodené vozidlo vo výške 242,32 eura po odpočítaní zhodnotenia. Pokiaľ súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch na základe oznámenia žalovaného v 1. rade (č. l. 4) o rozsahu náhrady škody z povinného poisteného plnenia po odpočítaní zhodnotenia a to listu zo dňa 15. 06. 2009, jeho názor je správny a rovnako aj správny je jeho záver, že týmto dňom mu začala plynúť subjektívna 2-ročná lehota na uplatnenie nároku na súde, ktorá skončila plynúť dňa 15. 06. 2011. Keďže žalobca podal žalobu na súde až dňa 12. 07. 2011, urobil tak nesporne po uplynutí subjektívne premlčacej doby. Vzhľadom na uvedené odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, konštatuje, že nárok žalobcu nebolo možné priznať pre jeho premlčanie.

Keďže nárok žalobcu bol premlčaný, odvolací súd sa už ani nezaoberal ďalšími námietkami ohľadne amortizácie a tzv. zhodnotenia vozidla v dôsledku protiprávneho konania a to z dôvodu, že v prípade, že nárok je premlčaný, je to prioritný dôvod, pre ktorý je potrebné žalobu zamietnuť.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol, pretože súd prvého stupňa si vymienil rozhodnúť o trovách konania v zmysle . V zmysle preto o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.