Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-80-2008.pdf
PDF · 119.69 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/80/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, K., právne zastúpená: JUDr. Jaroslava Starinská, advokátka, Národná 19, Žilina, proti odporcovi: C. M., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. Z. XX, K.-Z., o úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom: U. M., nar. XX.X.XXXX a P. M., nar. X.X.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto
rozhodol:
Súd maloleté deti U., nar. XX.X.XXXX a P., nar. X.X.XXXX na čas po rozvode
z v e r u j e do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Odporca j e p o v i n n ý platiť výživné na maloletú U. v sume 65 Eur a na maloletého P. v sume 55 Eur s účinnosťou od 24.11.2011 vždy do každého 15.teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť nedoplatok na zameškanom výživnom za čas od 24.11.2011 do 31.10.2013 na maloletú U. v sume 197,34 Eur na maloletého P. v sume 119,83 Eur v mesačných splátkach po 20 Eur na každé dieťa, ktoré splátky budú zročné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich.
Odporca j e o p r á v n e n ý sa stretávať s maloletou U. každú stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod. a každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite, kedy si maloletú U. prevezme v stanovenú hodinu pred bytom navrhovateľky a v stanovenú hodinu ju pred bytom navrhovateľky vráti.
Odporca j e o p r á v n e n ý sa stretávať s maloletým P. každý párny týždeň v čase od stredy od 14.00 hod. do nedele do 16.00 hod. nepretržite, kedy si maloletého P. prevezme v stanovenú hodinu pred bytom navrhovateľky a v stanovenú hodinu ho ju pred bytom navrhovateľky vráti.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu spočiatku domáhala vydania súdneho výroku, ktorým by súd manželstvo účastníkov rozviedol. Čo sa týka výchovy maloletých detí, navrhovateľka žiadala maloletú U. zveriť na čas po rozvode do svojej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať platením výživného sumou v tom čase 1.000,- Sk mesačne. Naopak maloletého P. žiadala zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti odporcu. Neskôr svoj návrh upravila a žiadala, aby U. a P. boli zverení do jej výlučnej starostlivosti. Výživné žiadala určiť na U. v sume 3.000,-Sk a na P. v sume 2.500-Sk.
Na tomto mieste je potrebné podotknúť, že rozsudkom tunajšieho súdu XC/XX/XXXX-XXX ešte dňa 25.10.2010 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, pričom v časti o rozvode manželstva sa rozsudok stal právoplatným dňa 24.11.2011. V časti ohľadne výchovy, výživy Krajský súd / ďalej len KS Žilina/ rozsudok okresného súdu svojím rozsudok 9Co/163/2011 zo dňa 29.9.2011 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaniach však žiadal, aby boli deti zverené do jeho výchovy, opatery, nanajvýš, aby bola určená striedavá výchova. Po tom, ako bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu, zotrval na svojich návrhoch a žiadal, aby po rozvode boli deti zverené do jeho starostlivosti. Poukázal na to, že má vytvorené všetky predpoklady na to, aby mohol riadne zabezpečovať výchovu a zabezpečovať aj ich potreby.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami navrhovateľky, odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdeniami o príjme navrhovateľky a odporcu, správami zo šetrenia pomerov kolízneho opatrovníka, so znaleckými posudkami a zistil nasledovný skutkový stav:
Ako to už bolo vyššie konštatované, manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené, rozsudok o rozvode manželstva sa stal právoplatným dňa 24.11.2011. V časti o výchove, výžive KS svojím rozsudkom rozsudok OS zrušil a preto sa súd zapodieval v tomto konaní už len úpravou práv a povinností rodičov k maloletým deťom.
Konanie o rozvod manželstva je zo zákona spojené s konaním o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode v zmysle ustanovenia § 113 ods. 1 O.s.p. a § 24 Zák. o rodine.
Súd v zmysle intencií rozsudku KS sa bližšie zapodieval potrebami maloletých detí, schopnosťami a možnosťami obidvoch rodičov zabezpečovať ich výživu a výchovu.
Podľa § 24 ods. 1 - 5 Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, upraví súd výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Pri úprave výkonu rodičovských práv k maloletým deťom v otázke zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov vychádzal súd z tvrdení účastníkov, znaleckého posudku, zo stanoviska kolízneho opatrovníka.
Vzhľadom na postoj navrhovateľky a odporcu, ktorí žiadali, aby im deti boli zverenému do ich starostlivosti a odporca navrhoval aj prípadnú striedavú starostlivosť, súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalkyňou P.. Y. X., ktorá bola ustanovená za znalkyňu ohľadne zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov. Táto vo svojom znaleckom posudku, ale i na samotnom pojednávaní uviedla, že je ťažké jednoznačne zodpovedať na otázku zverenia detí, nakoľko obidvaja rodičia sa dokážu o maloleté deti plne postarať. Matka to dokázala za čas od mája 2008 až do vypracovania znaleckého posudku nepretržite, kompletne postarať o obe deti. Deti v škole, v tom čase i materskej škôlke prosperujú na primeranej až veľmi dobrej úrovni. Ďalej znalkyňa uviedla, že je otázne, ako by vplývala na maloleté deti zmena výchovného prostredia v prípade ich zverenia do osobnej starostlivosti otca. Ako vhodnejšie sa jej javilo zverenie detí do osobnej starostlivosti matky. Znalkyňa tiež uviedla, že maloleté deti majú medzi sebou silnú citovú väzbu a je preto vhodné, aby vyrastali spolu v jednom rodinnom prostredí. Zverenie každého dieťaťa do výchovy iného rodiča by malo
negatívny vplyv na zdravý psychický vývin detí. Je teda žiaduce, aby boli zverené jednému z rodičov a aby sa situácia stabilizovala a upokojila.
Súd však na tomto mieste musí uviesť aj niektoré situácie, ktoré znalkyňa opísala vo svojom znaleckom posudku, ktoré sa odohrali v rámci vyšetrenia. Napríklad čo sa týka maloletej U., táto keď prišla so znalkyňou za otcom tak si s otcom padli do náručia a bozkávali sa, objímali a plakali. Pri teste rodinných vzťahov vybrala maloletá U. ako prvú osobu otca, potom matku, seba a brata. Priateľa matky Z. Z. nezaradila do kruhu rodiny. Maloletá U. na otázku znalkyne, ako by to bolo najlepšie vyriešiť, keď má oboch rodičov rada odpovedala, že nevie, najlepšie by bolo 3 dni tu a 3 dni tam, alebo týždeň tu a týždeň tam. Maloletý P. sa s otcom zvítal a opakovane sám žiada, aby mohol ísť pozrieť otca, sadne si mu na kolená, spolu kreslia, hrajú sa, rozprávajú. Maloletý P. sa stále vypytoval kedy budú spolu, a on sa matky pýta či by nemohli ísť k otcovi. Maloletý P. do kruhu rodiny zaradil ako prvú matku, potom otca, sestru a nakoniec priateľa matky. Na otázku znalkyne, ako to teda vyriešia s ich rodičmi maloletý P. odpovedal, že maminka už má Z., tak u maminky jeden víkend a u tatinka druhý víkend pričom podotkol, že aj jeho sestra to tak chce. Záverom znalkyňa konštatovala, že vzhľadom na začiatok školskej dochádzky by nebolo vhodné meniť zásadne celé rodinné prostredie. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok vypracovala znalkyňa v čase ešte pred novelou Zákona o rodine ohľadne striedavej výchovy. Do posudku teda v tom čase nemohla zapracovať aj možnosť striedavej výchovy.
Z najnovšej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie ochrany detí a sociálnej kurately vyplynulo, že matka maloletých detí naďalej býva s maloletými v dvojizbovom byte, kde tieto užívajú vlastnú izbu, ktorá je plne zariadená a prispôsobená potrebám detí a ich veku. Na spanie majú k dispozícií poschodovú posteľ. Maloletá U., v čase písania správy navštevovala 6.ročník ZŠ, teraz už 7. ročník na ul. L. XX, K.. V škole sa stravuje. Maloletý P. v čase rozhodovania súdu navštevoval 4.ročník tej istej školy. Otec maloletých detí prispieva na ich výživu sumou vo výške 106,22 Eur mesačne. Zdravotný stav maloletých detí je primeraný ich veku. Stretávania maloletých detí s otcom prebiehajú v zmysle rozsudku 21P/206/2008 zo dňa 7.8.2008, ktorý sa stal právoplatný dňa 19.8.2008 a to každú stredu v čase od 14.00 hod. do 18.00 hod a každý párny víkend od piatka 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.
Otec maloletých detí býva naďalej na poschodí rodinného domu, ktorý je vo vlastníctve jeho rodičov. Jedná sa o samostatnú bytovú jednotku, ktorá prechádza rekonštrukciou. Maloleté deti užívajú u otca jednu izbu. V blízkej dobe plánuje otec deťom vybudovať vlastné detské izby. V čase písania správy kolíznym opatrovníkom navrhovateľka poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške 138 Eur, ako aj aktivačný príspevok vo výške 63,07 Eur a prídavky na dve deti vo výške 46,20 Eur. V čase písania správy maloletá U. navštevovala volejbalový krúžok, za čo matka platila 15 Eur mesačne a P. navštevoval futbalový krúžok, kde sa platilo 10 Eur mesačne. Navrhovateľka mala náklady súvisiace s bývaním a to nájom vo výške 124 Eur a inkaso vo výške 53,15Eur.
Čo sa týka otca, tento bol tiež v čase písania správy poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur a bol evidovaný na úrade práce, ako uchádzač o zamestnanie.
Zo správy z úradu práce, sociálnych vecí, z poradensko-psychologického procesu zo dňa 2.5.2013 vyplýva, že maloletá U. počas poradensko-psychologického procesu, ktorý prebiehal v dňom 21.3.2013, 26.3.2013 a 16.4.2013, bola otvorená, komunikatívna a spontánne odpovedala na otázky. Má pozitívny citový vzťah k obom rodičom, ak keď tohto času o niečo viac preferuje mamu. S otcom je každý druhý víkend od piatka do nedele a stredy. S oboma rodičmi má pestrý program. S mamou chodia na chatu, výlety na plaváreň. Veľa času trávi aj s bratom, s ktorým má blízky vzťah. Cez víkendy u otca chodieva jazdiť na kone, chodievajú na výlety na chatu v M., navštevujú jej krstných rodičov. Otec žije v spoločne domácnosti so svojimi rodičmi, s ktorými sú často v kontakte. Celkovo vnímala víkendové pobyty u otca ako voľnejšie, majú tam menej povinností ako doma u mamy. Naopak, mama je podľa nej prísnejšia, niekedy aj krčí, pravidelne sa s nimi pripravuje na vyučovanie, najmä s bratom. S maminým priateľom má dobré vzťahy, nemá voči nemu výhrady. S maloletou U. modelovala psychologička rôzne alternatívy úpravy styku s otcom. Maloletá U. sa vyjadrila, že aktuálny stav jej úplne vyhovuje, t.j., že s otcom chce byť v kontakte každý druhý víkend a stredy. Striedavú starostlivosť úplne odmietla. Od mamy to má
bližšie na tréningy, viac jej vyhovuje mamin štýl výchovy. Vie dobre o otcovom želaní, aby boli zverení do striedavej starostlivosti a v tejto veci od neho a jeho rodiny cíti nátlak, čo ju niekedy trápi.
Maloletý P. bol počas spolupráce menej spontánny, skôr smutný, aj keď v komunikácii bol otvorený. Je žiakom už 5.triedy. Po vyučovaní navštevuje futbalový krúžok 3x do týždňa. K obom rodičom má pozitívne citové väzbe, aj keď tohto času viac inklinuje k otcovi. Voľný čas s otcom a mamou trávi podobne, ako sestra. Mamu vníma ako prísnejšiu, často na neho kričí kvôli zlým známkam, upratovaniu. Dáva mu viac trestov, ako sestre. Myslí si, že mama je na jeho sestru milšia, pretože na rozdiel od neho nesúhlasí so striedavou osobnou starostlivosťou. V tomto smere niekedy cíti z maminej strany tlak. Otcov výchovný štýl vníma ako voľnejší, menej prísny, viac mu vyhovuje. Na druhej strane pripúšťa, že aj otec na nich niekedy kričí, ale menej, ako mama. Rovnako, ako sestra sa vyjadril, že otec ich pripravuje na vyučovanie menej dôslednejšie, ako mama. Vôbec sa s nimi nepripravuje na hodiny anglického, nemeckého jazyka, z ktorých má hlavne on nedostatky. K úprave styku sa vyjadril, že by chcel byť s oboma rodičmi napoly, t.j. želal by si striedavú osobnú starostlivosť s týždenným intervalom striedania. Aktuálny kontakt sa mu zdá byť nedostatočný, chýba mu otec a aj starí rodičia. Súhlasil by aj s rozšírením styku s otcom každý druhý víkend o štvrtka alebo stredy večera do nedele.
Čo sa týka rodičov psychológ uviedol, že rodičia spolu vôbec nekomunikujú. Je to otec, ktorý odmieta komunikovať. Z tejto správy napokon vyplynulo, že na základe konzultácie s deťmi a rodičmi vníma kolízny opatrovník pri zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov predovšetkým tieto riziká:
- nesúhlas matky a maloletej U. s touto formou starostlivosti,
- nefunkčnú komunikáciou rodičov - pričom schopnosť rodičov vymeniť si informácie týkajúce sa potrieb maloletých detí je nevyhnutnou podmienkou pre túto formu starostlivosti.
Z týchto dôvodov doporučili, ako vhodnejšiu formu úpravy styku s otcom predovšetkým pre maloletého P. rozšírený kontakt a nevyhnutnou podmienkou je, aby otec zabezpečil riadnu prípravu syna na vyučovanie.
S prihliadnutím na správu kolízneho opatrovníka, na správu referátu poradensko-psychologických služieb dospel súd k záveru, že za súčasnej situácie, ktorá sa oproti prvotnému rozhodnutiu zmenila, rozhodol súd tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke t.j. matke. Na tomto mieste musí podotknúť, že už v znaleckom posudku P.. L. bolo uvedené, že súrodenci majú veľmi blízky vzťah k sebe a že by bolo veľmi nevhodné, pokým by bolo jedno dieťa zverené do starostlivosti navrhovateľky resp. do starostlivosti odporcu. Narušili by sa tým citové väzby medzi súrodencami.
Preto súd ani len neuvažoval o tom, že by rozhodol, že maloletého P. zverí do výchovy otca maloletú U. do výchovy matke. Pokým chcel zachovať pozitívne väzby medzi súrodencami, musel rozhodnúť komu z rodičov zveriť deti do výchovy resp., či pristúpi k návrhu odporcu a určí striedavú výchovu.
Už z referátu poradensko-psychologických služieb vyplýva, že rodičia vôbec spolu nekomunikujú. Je to odporca, ktorý odmieta komunikovať s navrhovateľkou. Jednou z podmienok pri určení striedavej starostlivosti je to, aby rodičia vedeli medzi sebou komunikovať, aby boli schopní si odovzdávať poznatky o výchove maloletých detí, poznatky o ich potrebách. V súčasnosti nie sú schopní komunikovať ani len o potrebách maloletých detí, kto im má čo zakúpiť, akým spôsobom sa má o nich starať, aké učivo s nimi preberať.
Na druhej strane, priznala to aj navrhovateľka, že táto vôbec neinformuje odporcu o prospechu maloletých detí. Neinformuje ho vôbec o tom, aké sa učia predmety. Odporca len ťažko prostredníctvom školy zisťuje, aký majú vôbec rozvrh počas týždňa. Z uvedeného vyplýva, že medzi rodičmi komunikácia úplne viazne. Súd si nevie predstaviť, ako by to bolo, keby pripustil striedavú výchovu, že dva týždne, resp. týždeň by boli deti u otca a druhý týždeň by boli u matky. Bez dôslednej komunikácie by takouto striedavou výchovou trpeli najmä deti. Preto súd autoritatívne rozhodol tak, že deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd pripúšťa, že do budúcnosti sa môže zmeniť výchovné prostredie, prípadne sa môže nariadiť striedavá starostlivosť, avšak len za predpokladu, že rodičia začnú medzi sebou komunikovať o potrebách maloletých detí, o výchovných prostriedkoch, ako zvládajú učivo, aké
sú ich záujmy Bez tejto komunikácie medzi rodičmi nie je možné ani len uvažovať o prípadnom nariadení striedavej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1/ Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2/ Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3/ Zák.. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy z životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4/ Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
V zmysle citovaných ustanovení rozhodoval súd o výživnom na maloleté deti. Súd sa v tejto súvislosti oboznámil s pripojeným rozsudkom tunajšieho súdu 21P/206/2008-71 zo dňa 7.8.2008. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda medzi rodičmi s tým, že maloletá U. a P. M. boli zverení do osobnej starostlivosti matke. Otec sa zaviazal platiť na maloletú U. výživné v sume 1.700,-Sk v tom čase a na maloletého P. v sume 1.500,-Sk.
Týmto rozsudkom bol upravený styk otca s maloletými deťmi, ktorý do súčasnej doby, ako sa vyjadrili jednak rodičia, aj kolízny opatrovník, prebieha v zmysle tohto rozsudku bez problémov. Z tohto rozsudku vyplynulo, že v čase rozhodovania súdu bola matka nezamestnaná, poberala podporu v nezamestnanosti vo výške v tom čase 8.500,-Sk a prídavky na dve deti. Otec bol zamestnaný, jeho mesačný príjem činil od 12.000,-Sk do 17.000,-Sk. Rodičia nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
V súčasnosti, po rozvode manželstva mal súd preukázané, že navrhovateľka je od 1.4.2013 je zamestnaná a pracuje v súkromnej firme. Do uvedenej doby dostávala len dávku v hmotnej núdzi. Jej mesačný príjem je 337,50 Eur. Prídavky dostáva na dve deti v sume 46,20 Eur. Okrem tohto dostáva výživné na dve deti v sume 106,22 Eur. Súdu predložila výdavky ohľadne maloletých detí. Výdavky na U. sú mesačne 257,35 Eur a na P. 197,73 Eur. Jej výdavky sa pohybujú v sume 408,86 Eur. V týchto výdavkoch na maloleté deti je zarátaná strava v škole, školské pomôcky, poistky a podobne. Z uvedeného dôvodu potom žiadala výživné na každé dieťa určiť po 100 Eur. Poukázala na to, že výživné bolo určované naposledy v roku 2008, odkedy sa zmenili pomery na strane detí.
Na strane odporcu mal súd zistené, že od 1.8.2013 pracuje v U.. Do uvedenej doby poberal len dávky v hmotnej núdzi. Pracuje, ako skladník. Jeho čistý mesačný príjem je asi 350 Eur. Podľa jeho vyjadrenia si naďalej plní svoje vyživovacie povinnosti tak, ako to bolo určené rozsudkom z roku 2008. Na dve deti platí spolu 106,22 Eur. Býva stále u svojich rodičov, za robotou dochádza pravidelne každý deň do U.. Doprava ho mesačne stojí vyše 100 Eur - až 120 Eur. Pokým by mal platiť výživné na každé dieťa po 100 Eur, neostal by mu ani cent. Neostávajú mu finančné prostriedky ani to, aby mohol ukončiť rekonštrukciu poschodia, ktoré obýva a kde chce vytvoriť dve samostatné izby pre maloleté deti. Mesačne ho telefón stojí 30 Eur a svojim rodičom za stavu, nájom, energie dáva 100 Eur.
Vzhľadom na odôvodnené potreby detí a vzhľadom aj na tú skutočnosť, že od roku 2008 došlo k zmene pomerov na strane detí, súd pomerene zvýšil výživné oproti roku 2008 a to na U. v sume 65 Eur na maloletého P. v sume 55 Eur, t.j. spolu 120 Eur. Doposiaľ odporca platil vyše 106 Eur. Odporcovi vznikol nedoplatok na zameškanom výživnom pri takto miernom zvýšení výživného za čas od 24.11.2011 do 31.10.3013, kedy bol vynesený rozsudok vo veci samej. Pôvodne platil na maloletú U. 1.700,-Sk (56,42
Eur) a na P. 1.500,-Sk (49,79Eur). Teraz súd toto výživné zvýšil na maloletú U. na sumu 65 Eur a na P. na sumu 55 Eur. Z tohto titulu mu teda vznikol nedoplatok a to u U. 197,34 Eur a u P. 119,83 Eur. Toto zameškané výživné mu súd povolil, vzhľadom na jeho ťaživú finančnú situáciu, splácať v mesačných splátkach po 20 Eur na každé dieťa.
Súd na tomto mieste podotýka, že splátky sú zročné spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich a sú účinné od právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 25 ods. 1/ Zákona o rodine č. 36/05 Z.z. rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2/ Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom súd v rozhodnutí o rozvode.
Súd už konštatoval, prečo rozhodol o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti navrhovateľke. Rodičia sa neodkázali dohodnúť ani na úprave styku, i keď v plnom rozsahu rešpektujú rozsudok ešte z roku 2008, kde schválili rodičovskú dohodu o úprave styku.
Vzhľadom na novú situáciu a s prihliadnutím na vyjadrenie referátu poradensko-psychologického centra súd poopravil úpravu styku na čas po rozvode a to tak, že odporca je oprávnený sa s maloletou U. stretávať každú stredu v čase od 14.00 do 18.00 hod. a každý párny víkend od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod nepretržite. U maloletej U. teda kopíroval rozhodnutie z roku 2008. U maloletého P., ktorý prejavil snahu byť s otcom trvalejšie, túto úpravu styku rozšíril tak, že otec je oprávnený sa s P. stretávať každý párny týždeň v čase od stredy od 14.00 hod. až do nedele do 16.00 hod. nepretržite. Súd takto vyšiel v ústrety samotným maloletým deťom, ktoré pred referátom poradensko-psychologických služieb prejavili, v akom rozsahu by si predstavovali úpravu styku s octom. Z vyjadrenia účastníkov konania vyplynulo, že doposiaľ určená úprava styku je plnohodnotne realizovaná, nedochádza k žiadnym konfliktným situáciám. Odporca však naďalej trval na tom, aby súd doplnil znalecký posudok P.. F. L.. Na druhej strane zasa uvádzal, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Aj s prihliadnutím na vyjadrenie kolízneho opatrovníka súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142 ods.2 O.s.p., to znamená, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Účastníci počas celého konania si neuplatnili trovy konania. O trovách, ktoré vznikli štátu z titulu nariadeného znaleckého dokazovania už bolo rozhodnuté.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Okresný súd v Žiline,
dňa 31.10.2013
JUDr. Ján Rybárik
S u d c a
Za správnosť vyhotovenia: Gregušová