Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5P/65/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: F. S., nar. XX.XX.XXXX, K. S., nar. XX.XX.XXXX a B. S., nar. XX.XX.XXXX, všetky deti bytom u starých rodičov Z. S. a C. S., bytom T. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, deti matky: F. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX a otca: Z. S., nar. XX.XXX.XXXX, bytom tamtiež, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

rozhodol:

I.

Otec je s účinnosťou od 20.09.2011 do 25.07.2012 povinný platiť výživné na maloletého B. vo výške 30 eur mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 204,19 eur súd povoľuje otcovi splácať matke v mesačných splátkach po 10 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

II.

Otec je s účinnosťou od 20.09.2011 do 25.07.2012 povinný platiť výživné na maloletú K. vo výške 50 eur mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 406,98 eur súd povoľuje otcovi splácať matke v mesačných splátkach po 15 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

III.

Otec je s účinnosťou od 27.02.2012 do 25.07.2012 povinný platiť výživné na maloletú F. vo výške 70 eur mesačne vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 143,69 eur súd povoľuje otcovi splácať matke v mesačných splátkach po 10 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV.

Matka je s účinnosťou od 20.09.2011 do 26.02.2012 povinná platiť výživné na maloletú F. vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného predpisu vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Nedoplatok na zročnom výživnom za uvedené obdobie vo výške 135,97 eur súd povoľuje matke splácať otcovi v mesačných splátkach po 6 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

V.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Dňa 20.09.2011 podala matka na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zveril maloletých do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal výživným na každé z detí po 100 eur mesačne s odôvodnením, že s otcom maloletých sú manželia, ale nežijú v spoločnej domácnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä rodnými listami maloletých, sobášnym listom, potvrdeniami o návšteve školy, potvrdeniami príslušných úradov práce sociálnych vecí a rodiny, ďalšími potvrdeniami o príjmoch rodičov a ich nevyhnutných nákladoch, správami kolízneho opatrovníka, správami K. strediska v C., posudkami základnej školy, svedeckými výpoveďami Z. S. a C. S., spisom Okresného súdu Piešťany č.k. XP/XX/XXXX, ďalšími listinnými dôkazmi a obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloleté deti sa narodili z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XP/XX/XXXX zo dňa 18.10.2012. Súčasne na čas po rozvode boli všetky tri maloleté deti zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov Z. S. a C. S. ( rodičov otca mal.) a súčasne bol otec zaviazaný platiť výživné na mal. F. vo výške 70 eur, mal. K. vo výške 40 eur a mal. B. vo výške 40 eur mesačne, matka bola zaviazaná platiť výživné na každé z maloletých detí po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, obaja rodičia vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám starých rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, manželia s deťmi žili v ich rodinnom dome v D., ktorý kúpili v r. 2005. Po pretrvávajúcich konfliktoch medzi nimi, kedy matka opakovane odišla zo spoločnej domácnosti, sa napokon v lete 2011 odsťahovala definitívne. Vzala so sebou dve mladšie deti K. a B., zatiaľ čo staršia dcéra F. zostala bývať u otca, ktorý sa s ňou presťahoval k svojim rodičom. Matka dostala s deťmi ubytovanie v K. stredisku v C., toto mala podľa vyjadrenia menovaného strediska zabezpečené až do apríla 2012. Z dokazovania však vyplynulo, že matka sa počas pobytu v krízovom stredisku snažila čo najskôr nájsť podnájom, kde by s deťmi mohla bývať aj so svojím novým partnerom V. Y., s ktorým nadviazala vzťah od septembra 2011. To sa jej podarilo vo februári 2012, kedy sa dňa 27.02.2012 odsťahovala aj s deťmi do rodinného domu v D. vo vlastníctve matky jej partnera. V rámci medzičasom prebiehajúceho rozvodového konania boli rodičia maloletých súdom vyzvaní k návšteve psychológa, ktorý im doporučil, že by bolo v záujme maloletých, aby boli všetky deti spolu u matky. Preto keď sa matke naskytla možnosť bývať s priateľom a deťmi v podnájme u jeho matky Q. Y., rodičia maloletých sa dohodli, že všetky deti budú v starostlivosti matky a otec teda 27.02.2012 odovzdal matke aj mal. F.. Ako vyplýva aj z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dňa 27.02.2012 sa dostavila na úrad matka a oznámila, že v uvedený deň sa sťahuje so všetkými tromi deťmi k svojmu priateľovi na adresu D. 236. Od 27.02.2012 teda matka mala v starostlivosti všetky tri maloleté deti a tento stav trval až do dovtedy, pokiaľ mala umožnené bývanie v podnájme u p. Q. Y.. Menovaná prenajímateľka však v máji 2012 odmietla rodinu ďalej ubytovávať a žiadala matku, aby sa vysťahovala s tým, že bola ochotná tolerovať ju iba do konca júna 2012, kým deti neukončia školský rok. Keďže matka s deťmi nemala kde bývať, po dohode rodičov so starými rodičmi maloletých C. a Z. S. st., boli všetky tri maloleté deti odovzdané starým rodičom, ktorým boli aj rozsudkom č.k. XP/XX/XXXX- XXX zo dňa 18.10.2012 napokon zverené do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti. Z výpovedí matky, otca, starých rodičov a z obsahu rozvodového spisu, napriek nie celkom zhodným výpovediam menovaných ( uvádzali rozdielne termíny odovzdania napr. matka na pojednávaní dňa 16.09.2013 uviedla termín 25.08.2012, pričom v rámci rozvodového konania na pojednávaní dňa 01.10.2012 uviedla termín 26.07.2012, otec nevedel presne termín odovzdania určiť, stará matka C. S. na pojednávaní dňa 17.10.2013 uviedla termín 24.07.2012, pričom v rámci rozvodového konania na pojednávaní dňa 18.10.2012 uviedla termín prevzatia detí 20.07.2012), súd napokon ustálil, že k odovzdaniu všetkých maloletých do starostlivosti starým rodičom došlo dňa 25.07.2012.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len Zákon o rodine) rodičia maloletého, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia <javascript:%20fZzSRInternal('29995', %20'11455785',%20'11455785',%20'4719234',%20'4719238',%20'0')>, a 26 <javascript: %20fZzSRInternal('29995',%20'11455785',%20'11455785',%20'4719239',%20'4719246',%20'0')> sa použijú primerane.

Podľa § 65 citovaného zákona ak rodičia mal. dieťaťa nežijú spolu, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnakým spôsobom, ak rodičia žijú spolu, avšak jeden z nich neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu.

Podľa § 62 citovaného zákona, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie po dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že maloleté deti K. a B. boli v čase podania návrhu matkou dňa 20.09.2011 už vo faktickej matkinej osobnej starostlivosti a to až do 25.07.2012. Pokiaľ ide o maloletú F., táto bola v jej faktickej starostlivosti od 27.02.2012 do 25.07.2012, nakoľko v čase podania tohto návrhu na súd sa nachádzala v osobnej starostlivosti otca a až v uvedený deň ju odovzdal matke. Hoci je teda zrejmé, že keď matka podala na súd tento návrh, už rodičia spolu nežili, súd nerozhodol o ich zverení tomu ktorému z rodičov, nakoľko ide o obdobie minulé a zveriť dieťa do starostlivosti niektorého z rodičov by bolo možné iba do budúcna. Avšak keďže bolo súčasne zistené, že počas tohto obdobia si rodičia neplnili svoju vyživovaciu povinnosť na deti v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine ( resp. otec si ju plnil iba čiastočne a matka vôbec), bolo potrebné výživné im stanoviť v závislosti od ich schopností a možností ako aj v závislosti od odôvodnených potrieb maloletých.

Súd preto vykonal dokazovanie v uvedenom smere za účelom zistenia majetkových pomerov rodičov a ich schopností a možností v rozhodujúcom období pre účely tohto konania, t.j. od podania návrhu matkou dňa 20.09.2011 do 25.07.2012. Keďže návrhom nebolo žiadané spätné určenie výživného aj za obdobie skoršie t.j. do podania návrhu, súd ani neskúmal, či tu boli dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie takéhoto výživného ( § 77 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine).

Bolo zistené, že mal. B. bol počas rozhodného obdobia v celodennej matkinej starostlivosti, jeho náklady na výživu boli bežné, primerané veku dieťaťa. Mal. K. bola žiačkou 2. triedy ZŠ v D. do 26.10.2011 a od uvedeného dňa navštevovala ZŠ, B. 5, C.. Podľa posudku školy bolo o ňu riadne postarané, bola dobrá žiačka, do školy a zo školy ju vodila matka. Mal. F. bola žiačkou 5. triedy ZŠ C., škola potvrdila, že je dobrou žiačkou, rodina otca so školou spolupracovala. Podľa vyjadrenia účastníkov boli všetky deti zdravé a nemali zvýšené náklady na výživu. Ďalej bolo zistené, že navrhovateľka v čase opustenia spoločnej domácnosti bola na predĺženej materskej dovolenke s mal. B., poberala iba prídavky na deti, finančne jej vypomáhal priateľ V. Y., ktorý pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy. Matka naposledy pracovala brigádnicky v auguste 2011 ako upratovačka na 2 hodiny denne s mesačným zárobkom 80 eur, od septembra 2011 bola evidovaná ako uchádzač o zamestnanie. V rozhodujúcom období teda bola spočiatku bez príjmov, jej jediným príjmom boli prídavky na všetky 3 deti vo výške 65,97 eur. O neplatenú predĺženú materskú dovolenku s mal. B. požiadala z dôvodu, že maloletého v minulom roku nechceli vziať do materskej školy a hoci v tomto školskom roku už by ho vzali, nemala by z čoho mu hradiť náklady. Dňa 22.05.2012 jej skončila predĺžená materská dovolenka, zostala nezamestnaná, požiadala však o dávky v hmotnej núdzi, ktoré jej boli od 01.12.2011 priznané vo výške 157,50 eur a podľa jej vyjadrenia si hľadala prácu v Trnave, no neúspešne. Aj po skončení predĺženej materskej dovolenky si ponechala mal. Samuela vo svojej starostlivosti, čo súdu odôvodnila tým, že nenašla pre neho voľné miesto a preto ho mienila umiestniť až od septembra 2012. Matkine nevyhnutné výdavky pozostávali najmä z bežných výdavkov na stravu, ošatenia a bývania. Q. Y., u ktorej matka bývala od 27.02.2012 do 25.07.2012, síce pre potreby súdu v apríli 2012 čestne prehlásila, že matka jej platí mesačne na inkaso 124,50 eur, nájomné 60 eur a elektrinu 28,89 eur, avšak samotná matka súdu uviedla, že ona neplatí žiadne náklady, pretože nemá z čoho a všetky náklady hradí jej priateľ. Ako vyplynulo z úradného záznamu, spísaného kolíznym

opatrovníkom s prenajímateľkou Q. Y., neprispievanie na bývanie zo strany matky maloletých bez snahy matky zamestnať sa, bolo napokon dôvodom, pre ktorý prenajímateľka žiadala, aby sa matka od nej odsťahovala, pretože nebola ochotná to ďalej znášať. Otec po ukončení spolužitia s manželkou sa presťahoval aj s mal. F. k svojim rodičom a s nimi aj s plnoletou sestrou hospodáril. Otec ako SZČO od 9. 6. 2009 vykonával živnosť v predmete činnosti dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov ( predtým vykonával túto živnosť od 14. 11. 2007 do 30. 6. 2008). Z daňového priznania otca za r. 2009 bolo zistené, že dosiahol príjem 0 eur, následne, ako vyplýva z vyjadrenia Daňového úradu Hlohovec, otec nepodal za zdaňovacie obdobie 2010 ani 2011 daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby. Nízke príjmy zo živnosti otec odôvodnil súdu tým, že keď matka maloletých prvý raz v r. 2011 odišla s deťmi zo spoločnej domácnosti k svojej tete do A. ( kde sa o deti riadne nestarala), po čase sa vrátila na jeden deň, deti mu nechala a prišla až po mesiaci a pol. Otec z dôvodu starostlivosti o deti nemohol chodiť do práce, prišiel o zákazky a dostal sa do finančných problémov, zvyšné zákazky stratil po tom, čo matka mal. o ňom v okolí vyhlasovala, že je narkoman. Keďže v r. 2011 nemal teda zo živnosti žiadne príjmy, snažil sa privyrobiť si aspoň príležitostnými brigádami. Takto mal iba nezdanené brigádnické príjmy cca 8.000 eur brutto za rok, z ktorých musel odviesť svoje odvody do Sociálnej poisťovne aj zdravotnej poisťovne. Keď sa mu nejakú zákazku podarilo získať, zaplatil dva razy po 200 eur navrhovateľke ako výživné na deti, a to konkrétne dňa 07.04.2012 a 16.04.2012. Uviedol, že mieni živnosť zrušiť, pretože z nej nemá žiadne príjmy. Jediný majetok, ktorý rodičia mali a to spoločný rodinný dom v D., museli dňa 21.03.2012 predať, aby mohli vyrovnať úvery, ktoré dom zaťažovali. Ako vyplýva z čl. 3 predmetnej kúpnopredajnej zmluvy, kúpna cena 31.355 eur bola zaplatená vkladom na účet v banke- vyplatením hypotéky. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania, súd porovnaním schopností a možností rodičov, zaviazal otca platiť výživné na mal. K. vo výške 50 eur mesačne a mal. B. vo výške 30 eur mesačne a to od 20.09.2011 ( t.j. od podania návrhu matkou na súd v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine) do 25.07.2012 a zároveň zaviazal otca platiť výživné na mal. F. vo výške 70 eur mesačne za obdobie od 27.02.2012 do 25.07.2012, kedy deti boli v matkinej osobnej starostlivosti. Súd vzal do úvahy, že otec ako živnostník síce nedosahoval žiadne príjmy z podnikania, ale uviedol, že za rok dosiahol z brigád celkový príjem cca 8.000 eur brutto ( čo je priemerne mesačne 666,66 eur brutto). Bolo teda v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať v uvedenom období na výživu svojich troch detí v celkovej výške 150 eur mesačne, čo bolo cca 22,5% z jeho priemerného mesačného príjmu a v zmysle ustálenej súdnej praxe predstavuje primeraný podiel príjmu povinného rodiča na výžive odkázaných osôb. Súd pritom vzal do úvahy, že náklady na bývanie otec uhrádzal spolu s ďalšími tromi dospelými osobami u rodičov otca a zohľadnil aj to, že otec sa s deťmi stýkal v čase ich pomerne častých návštev u starých rodičov, aj keď vecne im neprispieval, alebo iba veľmi sporadicky. Výška výživného u každého z detí bola odstupňovaná podľa potrieb každého z nich, ktoré boli najnižšie u mal. B., ktorý bol najmladší a celý deň bol s matkou v domácnosti, následne boli potreby vyššie u mal. K., ktorá bola staršia a chodila do 2. triedy, mala teda výdavky spojené aj s návštevou školy a napokon najvyššie výdavky mala mal. F. s ohľadom na vyšší vek, ako aj skutočnosť, že jej náklady na školu boli už značné, pretože navštevovala druhý stupeň ZŠ. Takto určené výživné u otca je primerané nielen odôvodneným potrebám maloletých ale aj možnostiam a schopnostiam otca, a berie tiež do úvahy horšie schopnosti a možnosti u matky, ktorá bola prakticky bez prostriedkov, poberala celý čas iba prídavky na deti 65,97 eur a od 01.12.2011 dávky v hmotnej núdzi a nemohla sa podielať na ich výžive sumou vyššou než minimálne výživné podľa Zákona o rodine. Preto súčasne matku súd zaviazal platiť výživné na mal. F. za obdobie, kedy bola táto v starostlivosti otca, t.j. od 20.09.2011 do 26.02.2012, iba výživným vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, ktorou sumou je povinný prispievať na maloleté dieťa každý rodič bez ohľadu na to, či mu to jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery dovoľujú a ide o minimálnu hranicu, pod ktorú výživné každého rodiča na jedno dieťa nesmie klesnúť. Jej výška je určená o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s príslušnými opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorými sa vždy k 01. júlu príslušného kalendárneho roka upravujú sumy životného minima. V zmysle uvedených právnych predpisov 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa predstavovalo v rozhodnom čase od 20.09.2011 do 26.02.2012 sumu 26 eur. Aj keď takto stanovené výživné zo strany matky nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletej F., zároveň však bolo preukázané, že matka z objektívnych dôvodov nebola schopná platiť vyššie výživné.

Obom rodičom súd určil povinnosť platiť výživné vždy do 20.dňa v mesiaci vopred k rukám druhého rodiča, ktorý mal to-ktoré dieťa v starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že rodičia si vyživovaciu povinnosť v tomto rozsahu neplnili, vznikol obom nedoplatok za určené obdobie. Matka neplatila na F. žiadne

výživné, otec na deti zaplatil spolu 400 eur, z toho, ako na pojednávaní súdu uviedol, 200 eur na mal. F. a po 100 eur na mal. B. a mal. K..

Otec mal za obdobie od 20.09.2011 do 25.07.2012 zaplatiť mal. B. na výživu celkovo sumu 304,19 eur. Táto bola vypočítaná ako 30 eur x 9 celých mesiacov- október 2011 až jún 2012, okrem toho alikvótnu časť výživného za 10 dní mesiaca september 2011 vo výške 10 eur (vypočítané ako 30 eur výživného : 30 dní príslušného mesiaca x 10 dní ) a časť výživného za 25 dní mesiaca júl 2012 vo výške 24,19 eur ( vypočítané ako 30 eur výživného : 31 dní príslušného mesiaca x 25 dní), celkovo mal otec na mal. Samuela zaplatiť 270 + 10 + 24,19 = 304,19 eur. Zaplatil iba 100 eur, preto mu vznikol nedoplatok vo výške 204,19 eur.

Otec mal za obdobie od 20.09.2011 do 25.07.2012 zaplatiť mal. K. na výživu celkovo sumu 506,98 eur. Táto bola vypočítaná ako 50 eur x 9 celých mesiacov- október 2011 až jún 2012, okrem toho alikvótnu časť výživného za 10 dní mesiaca september 2011 vo výške 16,66 eur (vypočítané ako 50 eur výživného : 30 dní príslušného mesiaca x 10 dní ) a časť výživného za 25 dní mesiaca júl 2012 vo výške 40,32 eur ( vypočítané ako 50 eur výživného : 31 dní príslušného mesiaca x 25 dní), celkovo mal otec na mal. K. zaplatiť 450 + 16,66 + 40,32 = 506,98 eur. Zaplatil iba 100 eur, preto mu vznikol nedoplatok na K. vo výške 406,98 eur.

Otec mal za obdobie od 27.02.2012 do 25.07.2012 zaplatiť mal. F. na výživu celkovo sumu 343,69 eur. Táto bola vypočítaná ako 70 eur x 4 celé mesiace- marec 2012 až jún 2012, okrem toho alikvótnu časť výživného za 3 dni mesiaca február 2012 vo výške 7,24 eur (vypočítané ako 70 eur výživného : 29 dní príslušného mesiaca x 3 dni ) a časť výživného za 25 dní mesiaca júl 2012 vo výške 56,45 eur ( vypočítané ako 70 eur výživného : 31 dní príslušného mesiaca x 25 dní), celkovo mal otec na mal. K. zaplatiť 280 + 7,24 + 56,45 = 343,69 eur. Zaplatil iba 200 eur, preto mu vznikol nedoplatok na F. vo výške 143,69 eur.

Matka mala za obdobie od 20.09.2011 do 26.02.2012 zaplatiť mal. F. na výživu celkovo sumu eur. Táto bola vypočítaná ako 26 eur x 4 celé mesiace- október 2011 až január 2012, okrem toho alikvótnu časť výživného za 10 dní mesiaca september 2011 vo výške 8,66 eur (vypočítané ako 26 eur výživného : 30 dní príslušného mesiaca x 10 dni ) a časť výživného za 26 dní mesiaca február 2012 vo výške 23,31 eur ( vypočítané ako 26 eur výživného : 29 dní príslušného mesiaca x 26 dní), celkovo mala matka na mal. F. zaplatiť 104 + 8,66 + 23,31 = 135,97 eur a nezaplatila nič, preto jej vznikol nedoplatok na F. v uvedenej sume XXX,XX eur.

Vzniknuté nedoplatky súd povolil rodičom splácať v mesačných splátkach a to s ohľadom na skutočnosť, že obaja majú povinnosť platiť aj bežné výživné stanovené súdom na deti k rukám starých rodičov S. a preto by celý nedoplatok nemali z čoho zaplatiť, u matky súd vzal do úvahy, že odvtedy jej pribudla aj ďalšia vyživovacia povinnosť. Súd takto povolil otcovi splácať výživné na deti po sumách 10, 15 a 10 eur mesačne a matke súd povolil splatiť dlh na výživnom na F. po 6 eur mesačne s tým, že obom rodičom stanovil termín splatnosti splátok vždy k 20. dňu v mesiaci.

O trovách konania bolo rozhodnuté za použitia ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktorá podmienka vo veciach starostlivosti o maloleté deti je splnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.