Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoE-141-2013.pdf
PDF · 73.93 KB
Case nature
Subarea
7CoE/141/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PEMA SLOVAKIA, spol. s.r.o., so sídlom Košice, Pri prachárni 20, IČO: 31 665 802, zastúpený GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Košice, Vodná 28, IČO: 36 730 564, proti povinnému: SATUK spol. s.r.o., so sídlom Komárno, Prievidzská 29/1641, IČO: 36 742 899, o vymoženie pohľadávky vo výške 29.147,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 14. decembra 2012, č. k. 4Er/163/2009-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov exekúcie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, zastavil exekúciu vedenú u súdneho exekútora Ing. JUDr. Bohumila Husťáka, so sídlom Exekútorského úradu Košice, Žriedlová 3. Oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,81 eura do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku (ďalej len EP) konštatujúc, že oprávnený prostredníctvom súdneho exekútora doručil dňa 23. 08. 2011 návrh na zastavenie exekúcie. Vzhľadom na to, že oprávnený navrhol súdu exekúciu zastaviť, súd prvého stupňa podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP exekúciu zastavil. O trovách exekúcie rozhodol v zmysle ust. 196, § 203 ods. 1 EP tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,81 eura. Poukázal na to, že súdny exekútor si vyčíslil trovy vo výške 130,81 eura (vrátane DPH) pozostávajúce z odmeny vo výške 39,88 eura (vrátane DPH) a náhrady hotových výdavkov vo výške 58,67 eura titulom poštovného, 0,65 eura titulom telekomunikačných výdavkov a 16,50 eur titulom poplatkov. Súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 73,81 eura (vrátane DPH) , keď priznal náhradu len za tie výdavky, ktorých vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, najčastejšie pripojenými doručenkami v spise. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi titulom poštovného hotové výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je pripojená fotokópia). Z takéhoto postupu súdneho exekútora podľa názoru súdu vyplýva, že si tieto hotové výdavky uplatňuje aj v súvislosti s iným exekučným konaním a súd nemôže súdnemu exekútorovi priznať duplicitne alebo viacnásobne výdavky, ktoré reálne vznikli iba raz. Súd prvého stupňa preto v zmysle § 22 vyhlášky priznal exekútorovi také výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine, a to konkrétne za doručenie 9 zásielok cestou pošty, t.j. priznal celkovo sumu za doručenie 9 listín, t.j. 16,83 eur (1,87 x 9) vrátane DPH ako náhradu hotových výdavkov.
Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách exekúcie, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote súdny exekútor, ktorý žiadal uznesenie v napadnutej časti zmeniť a oprávnenému uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie vo výške 130,81 eura. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa priznal poštovné vo výške 16,83 eur (vrátane DPH), pričom priznal
iba také výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine. Poukázal na to, že súd nezobral do úvahy to, že niektoré zásielky sa posielajú v obyčajnej obálke a preto v spise absentuje doručenka (napr. výzva zaslaná dňa 07.08.2009, predvolanie zaslané dňa 19.02.2010), prípadne sa niektoré zásielky sa posielajú doporučene a preto absentuje doručenka (žiadosť o udelenie poverenia zaslaná dňa 20. 04. 2009, lustrácia daňový úrad zaslaná dňa 22.05.2009, lustrácia dopravný inšpektorát zaslaná dňa 22.05.2009, správa o stave exekúcie zaslaná dňa 09.02.2010 a zo dňa 05.08.2011, súčinnosť zo dňa 20.08.2010 a zo dňa 17.06.2011, návrh na zastavenie exekúcie zaslaná dňa 19.08.2011, zaslanie spisu na súd dňa 10.10.2011 ...). Z uvedeného vyplýva, že pri vyčíslení hotových výdavkov súdom prvého stupňa došlo k nesprávnemu postupu. Ďalej nesúhlasil s tvrdením súdu, že si uplatnil výdavky za poštovné, ktoré mu vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, keďže výdavky na poštovné si súdny exekútor vyúčtoval v tomto exekučnom konaní a v inom si ich nebude uplatňovať. Navyše dodal, že informácie o poštovnom sa nachádzajú na spisovom obale predmetného exekučného spisu. Na základe uvedeného si uplatňuje náhradu trov konania tak, ako to uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie, pričom žiadal priznať odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/19555 Z.z. (ďalej len vyhláška) vo výške 33,19 eura a náhradu hotových výdavkov vo výške 75,82 eura (poštovné 58,67 eura 0,65 eura telekomunikačné výdavky a 16,50 kolky), t.j. spolu si uplatnil trovy exekúcie vo výške 130,81 eura (vrátane DPH).
Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.
Sudca súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadril, že nemieni odvolaniu vyhovieť a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Odvolací súd prejednal uznesenie súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov exekúcie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) OSP).
Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam, pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania princípov spravodlivosti, ale je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania (§ 1 a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozsudku v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci.
V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa týkajúce sa povinnosti oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 73,81 eura je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, za aké konkrétne úkony súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 39,88 eura (vrátane DPH) podľa § 14 ods. 1, 2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky, nakoľko tieto súd prvého stupňa nekonkretizoval. V tomto smere nie je uvedený ani celkový počet úkonov a poukaz na konkrétne ustanovenie vyhlášky nie je dostatočným podkladom na to, aby odvolací súd
mohol posúdiť správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne tejto časti. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že paušálnou sumou vo výške 3,32 eura sa odmeňuje úkon exekučnej činnosti, ktorým môže byť: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, každé zisťovanie bydliska povinného, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, každé zisťovanie účtu povinného ako aj každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Z porovnania právnej úpravy paušálnej odmeny uvedenej v tomto ustanovení je tak podľa názoru odvolacieho súdu zrejmé, že zákonodarca výslovne rozlišuje prípady, v ktorých sa priznáva súdnemu exekútorovi odmena jednotlivo za každý úkon vykonaný v súvislosti s exekúciou a kedy mu priznáva odmenu za úkon bez ohľadu na počet činností vykonaných exekútorom za účelom vymoženia pohľadávky oprávneného.
Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, za doručovanie akých 9 listín, súd priznal náhradu hotových výdavkov vo výške 16,83 eura podľa § 22 vyhlášky, nakoľko tieto súd prvého stupňa nekonkretizoval. Rovnako súd prvého stupňa nekonkretizoval, že v súvislosti s akým iným exekučným konaním si mal súdny exekútor uplatniť náhradu hotových výdavkoch titulom poštovného aj v tomto konaní, v dôsledku čoho by došlo k duplicitnému priznaniu náhrady hotových výdavkov titulom poštovného.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konane. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne o trovách exekúcie rozhodne tak, aby bolo z odôvodnenia uznesenia zrejmý spôsob určenia a výška prisúdených trov s tým, že sa vyporiada aj s argumentami uvádzanými súdnym exekútorom v odvolaní. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ nie je špecifikácia trov exekúcie súdneho exekútora obsiahnutá aj v samotnom uznesení, musia byť jednotlivé úkony exekučnej činnosti ako aj náhrada hotových výdavkov, za ktoré súd trovy priznáva, presne uvedená v súdnom rozhodnutí.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.