Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14S-29-2012.pdf
PDF · 95.21 KB
Case nature
Area
Subarea
14S/29/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov 1/: S. G., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX G., 2/: I. O., nar. XX.XX. XXXX, bytom G. XXXX/X, XXX XX G., obaja právne zastúpení JUDr. Jánom Chmelom, advokátom, so sídlom Advokátska kancelária Royova 9, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor stavebného poriadku, Kollárova 8, 917 01 Trnava, za účasti: Mgr. S. J., bytom E. X, XXX XX G., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského stavebného úradu Trnava č. KSÚ-OSP-2012/00232/Do zo dňa 19.03. 2012, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcom súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím žalovaný, pôvodne označený Krajský stavebný úrad Trnava, odbor stavebného poriadku, zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Piešťany č.j. 0215/22/8/2011-La zo dňa 18.07. 2011, ktorým prvostupňový stavebný úrad uložil žalobcom ako vlastníkom pozemku parc. č. 6042/2 v k.ú. G., aby strpeli práce na svojom pozemku spojené s postavením lešenia pre montáž podhľadov severnej strechy rodinného domu na pozemkoch parc. č. 6043/2 a 6043/3 v k.ú. G. a omietnutie fasády na predpokladanú dobu prác 10 dní pre stavebníka Mgr. S. J. zo strany svojho pozemku parc. č. 6042/2 v k.ú. G.. Vysporiadal sa s odvolaním žalobcov proti vydanému rozhodnutiu, v ktorom namietali, že strpenie prác malo byť uložené v stavebnom povolení, v ktorom mali byť zároveň určené záväzné podmienky uskutočňovania výstavby. Vzhľadom na skutočnosť, že na realizáciu prác na stavbe rodinného domu Mgr. S. J. je potrebný vstup na susedný pozemok, považoval za vecne správne, ak Mesto Piešťany ako prvostupňový stavebný úrad postupom podľa § 135 ods. 1 Stavebného zákona uložilo žalobcom, aby strpeli vykonanie prác a obmedzenie výkonu vlastníckeho práva na svojom pozemku. Poukázal na obdobnú povinnosť uvedenú v § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka a pripomenul, že správne prvostupňový stavebný úrad v záväzných podmienkach uložil vlastníkovi rodinného domu ďalšie povinnosti vyplývajúce z ust. § 135 ods. 2 Stavebného zákona, ktorým sa mali odstrániť prípadné negatívne dôsledky vykonávania práce z pozemkov susediacich s pozemkom, na ktorom sa nachádza realizovaná stavba rodinného domu. Poukázal pritom na skutočnosť, že stavba rodinného domu je realizovaná na základe právoplatného stavebného povolenia, pričom rodinný dom ako celok musí vyhovovať požiadavkám stavby v zmysle § 43d Stavebného zákona, v súvislosti s čím bola podaná žiadosť o uloženie povinnosť strpieť vykonanie prác vlastníkom susediaceho pozemku.
V žalobných dôvodoch žalobcovia poukazovali na skutočnosť, že stavebné povolenie zo dňa 26.02. 2009 bolo vydané na stavbu rodinného domu na pozemkoch parc. č. 6043/2 a 6043/3 v k.ú. G. pre stavebníka Mgr. S. J., jeho súčasťou je požiadavka dodržať všetky podmienky určené v rozhodnutí o umiestnenie stavby zo dňa 19.09. 2008, pričom toto rozhodnutie o umiestnení stavby bolo v konečnom dôsledku zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 14 S/133/2008 zo dňa 29.04. 2010 v spojení s rozsudkom NS SR č. 3 Sžo/220/2010 zo dňa 02.08. 2011. Uviedli, že podali návrh na obnovu stavebného konania s poukazom na zrušenie rozhodnutia o umiestnení stavby, nakoľko právoplatné stavebné povolenie odkazuje na podmienky uvedené v zrušenom rozhodnutí o umiestnení stavby. Pokiaľ bolo žalobcom vzhľadom na právoplatné stavebné povolenie určené strpieť postavenie lešenia na pozemku, ktorý má šírku 120 cm a slúži ako prechod do ich rodinného domu, súp. č. XXXX v G., znemožní sa im tým prechod a zabráni sa im cesta do ich rodinného domu, pričom pripomenuli, že stavebník nedôvodne posunul svoju stavbu o 5 cm bližšie k majetkovoprávnej hranici a vyslovili názor, že povinnosť strpieť vykonávanie stavebných prác zo svojich pozemkov v súvislosti s realizáciou stavby možno uložiť samostatným rozhodnutím vydaným v konaní na žiadosť stavebníka len v prípade, ak stavebný úrad rešpektuje oprávnené záujmy na ochranu majetku a pohodu bývania susedov ako účastníkov stavebného konania. V tomto prípade však nebolo rešpektované záväzné vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia ako dotknutého orgánu a došlo k pochybeniu, ak uloženie strpenia vykonania prác na svojich pozemkov nebolo obsiahnuté v stavebnom povolení. Žiadali preto napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 07.05. 2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na predchádzajúce správne konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné stavebné povolenie na základe právoplatného rozhodnutia o umiestnení stavby, ktoré bolo až v ďalšom konaní zrušené súdom. Čo sa týka stavebného povolenia, toto bolo preskúmané v mimoodvolacom konaní Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, pričom toto vo svojom vyjadrení zo dňa 08.02. 2012 zdôraznilo, že skutočnosť zrušenia rozhodnutia o umiestnení stavby súdom nemá automaticky vplyv na zákonnosť právoplatného stavebného povolenia z roku 2009 naviac, keď právo stavebníka vyplývajúce z tohto stavebného povolenia už bolo uplatnené. Stavebník začal s uskutočňovaním stavby na základe právoplatného stavebného povolenia a ministerstvo je povinné prihliadnuť aj na práva stavebníka nadobudnuté dobromyseľne. Žalovaný v rámci štátneho stavebného dohľadu zistil, že stavebník realizuje stavbu podľa predloženej projektovej dokumentácie a v rámci plnenia povinnosti v zmysle § 86 ods. 1 Stavebného zákona, tak aj stavebník za účelom uskutočnenia nevyhnutných prác požiadal o umožnenie vstupu na susedný pozemok postupom v zmysle § 135 ods. 1 Stavebného zákona. Vzhľadom na to, že rodinný dom ako celok musí vyhovovať požiadavkám stavby v zmysle § 43d Stavebného zákona, stavebný úrad žiadosti stavebníka vyhovel.
Postupom v zmysle § 250 O.s.p. súd do konania pribral za účastníka aj Mgr. S. J., stavebníka nehnuteľnosti na základe žiadosti, ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie.
Pribratý účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 24.09. 2012 uviedol, že žiadosť podal až po tom, čo neprišlo k dohode medzi ním a žalobcami o umiestnení lešenia na ich časti pozemku v rozpätí maximálne 60 cm, potrebného na vykonanie zateplenia a omietky domu. Postupoval v súlade s § 135 ods. 1 Stavebného zákona. Na základe rozhodnutia postaví jednoduché lešenie zasahujúce 60 cm do susedného pozemku a bude dbať na skutočnosť minimálneho obmedzenia vlastníckych práv vlastníkov a týmto zásahom nebude narúšať priechodnosť pozemku, ani poškodzovať majetok. V ďalšom vyjadrení zo dňa 04.10. 2013 prehlásil, že práce bude vykonávať v súlade s podmienkami uvedenými v rozhodnutí a vyjadroval sa opakovane k vznášaným námietkam nesúvisiacich s vecou samou týkajúcim sa likvidácie, resp. osadenia 6 ks smrekov na hranici pozemkov zo strany žalobcov.
V priebehu súdneho konania došlo v zmysle zák.č. 180/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.10. 2013 k prechodu kompetencií pôvodne označeného žalovaného na Okresný úrad Trnava, súd preto v tomto smere vykonal zmenu v označení žalovaného účastníka.
Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez prejednania veci na pojednávaní. Vyhláseniu rozhodnutia predchádzalo uverejnenie termínu pojednávania tak na vývesnej tabuli Krajského súdu v Trnave, ako aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Podľa § 86 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon)
(1) Vlastník stavby je v súlade s dokumentáciou overenou stavebným úradom a s rozhodnutím stavebného úradu (stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie) povinný udržiavať stavbu v dobrom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť.
(2) Ak vlastník stavbu riadne neudržiava, môže mu stavebný úrad vo verejnom záujme nariadiť, aby sa v určenej lehote a za určených podmienok postaral o nápravu. Užívatelia bytov a nebytových priestorov sú povinní umožniť vykonanie nariadenej údržby stavby.
(3) Ustanovenia odseku 1 a 2 platia primerane aj pre terénne úpravy, práce a zariadenia podľa tohto zákona.
Podľa § 135 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona
(1) Na uskutočnenie stavby alebo jej zmeny a na uskutočnenie nevyhnutných úprav udržiavacích alebo zabezpečovacích prác a na odstránenie stavby a informačných, reklamných a propagačných zariadení môže stavebný úrad uložiť tým, ktorí majú vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám, aby trpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov alebo stavieb.
(2) Ten, v prospech ktorého uložil stavebný úrad opatrenie podľa odseku 1, je povinný dbať, aby čo najmenej rušil užívanie susedných pozemkov alebo stavieb a aby vykonávanými prácami nevznikli škody, ktorým možno zabrániť; po skončení je povinný uviesť susedný pozemok alebo stavbu do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.
Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že stavebník Mgr. S. J. v súvislosti s realizáciou výstavby rodinného domu v zmysle stavebného povolenia č.j. 21002/22/2/2008-La zo dňa 26.02. 2009 právoplatného dňa 04.05. 2009, so začatím výstavby dňa 18.05. 2009, požiadal dňa 11.04. 2011 Mesto Piešťany ako prvostupňový stavebný úrad o uloženie vlastníkom susedného pozemku parc. č. 6042/2 k.ú. G., S. G. a I. O., aby strpeli vykonanie prác zo svojho pozemku. Jednalo sa o práce za účelom postavenia lešenia pri montáži podhľadov severnej strechy rodinného domu a natiahnutia fasády s predpokladanou dobou prác 10 dní. Mesto Piešťany oznámilo dňa 26.05. 2011 dotknutým účastníkom začatie konania o strpení prác a upustenie od ústneho konania.
Proti oznámeniu podala vyjadrenie žalobkyňa 1/, ktorá poukázala na to, že stavebné konanie už prebehlo, pričom podľa jej názoru je odstup povolenej stavby v rozpore s vyhláškou MŽ PSR č. 532/2002, na čo nikto pri stavebnom konaní neprihliadal napriek tomu, že na to opakovane poukazovali.
Prvostupňovým rozhodnutím č.j. 02115/22/8/2011-La zo dňa 18.07. 2011 Mesto Piešťany ako príslušný správny orgán v súlade s § 117 zák. č. 50/1976 Zb. uložil podľa § 135 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. žalobcom, aby strpeli práce v súvislosti s realizáciou povolenej stavby „Rodinný dom“ na parc. č. 6043/2 a 6043/3 v k.ú. G. v rozsahu podanej žiadosti. Rozhodnutím bolo uložené umožniť na svoj pozemok prístup stavebníkovi, resp. stavebným pracovníkom pod odborným dozorom, na dobu potrebnú na realizáciu s tým, že sa opatrenia vzťahujú na časť pozemku parc. č. 6042/2 v šírke 0,60 m od spoločnej majetkovo právnej hranice pozemku, v dĺžke obvodového múru objektu na parc. č. 6043/2 a 6043/3 s tým, že začatie prác je stavebník povinný oznámiť vlastníkom najmenej 3 dni vopred a je treba konať spôsobom, aby nedošlo k škode na pozemku, z ktorého sú práce vykonávané. Stavebníkovi uložil povinnosť uviesť susedný pozemok do pôvodného stavu, resp. poskytnúť náhradu za prípadne spôsobené škody. Námietky účastníkov týkajúce sa poukazu na právoplatné skončené stavebné konanie považoval za nedôvodné s poukazom na § 46b Stavebného zákona, t.j. zodpovednosť osoby vykonávajúcej stavebný dozor za uskutočňovanie stavby.
Proti rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia a namietali, že vo veci už prebehlo právoplatné konanie vo veci stavebného povolenia, pričom neboli zohľadnené ich námietky, že nedostatočné odstupy stavieb v zmysle vyhlášky č. 532/2002 Z.z. budú prekážkou pre údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Stavebníka na pozemok pustia až po právoplatnom rozsudku súdu v jeho prospech. Odpoveď na ich námietku, že stavebný úrad nie je povinný uložiť podmienku strpenia prác na susednom pozemku priamo v stavebnom povolení považujú za nesprávnu, s poukazom na právnu úpravu § 66 ods. 3 písm. f) Stavebného zákona. Zdôraznili, že ak je ich pozemok 1,20 m široký, nevedia, ako bude zrealizovaný prístup, keď im tam postavia 1 m široké lešenie, okrem toho majú uložených na dvore 25 m3 palivového dreva, ktoré nemajú kam preložiť.
Žalovaným v odvolacom konaní odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné a prvostupňové rozhodnutie napadnutým rozhodnutím potvrdil.
Krajský súd má zo svojej ostatnej rozhodovacej činnosti v konaniach týkajúcich sa výstavby rodinného domu Mgr. J. v susedstve žalobcov vedomosť, že susedské vzťahy medzi nimi nie sú optimálne. Na základe žaloby podanej žalobcami došlo k zrušeniu rozhodnutia o umiestnení stavby, postavenej na základe následne vydaného a právoplatného stavebného povolenia, komunikácia medzi susedmi je problematická.
Predmetom súdneho prieskumu v tomto prípade je však výlučne rozhodnutie, ktorým stavebný úrad podľa § 135 Stavebného zákona uložil žalobcom ako vlastníkom pozemku susediaceho s pozemkom, na ktorom je v súlade s právoplatným stavebným povolením postavený rodinný dom Mgr. S. J., aby strpeli vykonanie prác v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre to, aby novostavba spĺňala zákonom vyžadované technické požiadavky. Súd nepovažuje za dostatočnú argumentáciu žalobcov, že tieto skutočnosti sa mali riešiť v stavebnom povolení, resp. konaní o umiestnení stavby. Ustanovenie § 135 Stavebného zákona umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie uložené buď v rámci stavebného povolenia alebo na základe žiadosti stavebníka v situácii, keď bude prístup k jeho nehnuteľnosti zo susedného pozemku so zákonom stanovených dôvodoch preukázateľne nevyhnutný. V tomto prípade stavebník Mgr. S. J. preukázal stavebnému úradu, že je nevyhnutný prístup zo susedného pozemku, je požadované obmedzenie vlastníckych práv žalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti v primeranom rozsahu, tak čo sa týka časového určenia, ako aj priestorového vymedzenia. Nie je nereálne, technicky nemožné, ani neobvyklé, aby bolo vybudované lešenie v šírke 60 cm (umožňujúce pohyb osôb pod ním) aj v priestore o šírke 100 cm ak je jeho postavenie nevyhnutné na vykonanie požadovaných prác. Žalobcovia poukazujúci na okolnosti týkajúce sa neprávoplatnosti rozhodnutia o umiestnení stavby a návrhu na mimosúdny prieskum právoplatného stavebného povolenia, neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že postupom správnych orgánov pri vydávaní napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu zákona, ani, že v dôsledku vydania napadnutého rozhodnutia došlo k poškodeniu, resp. obmedzeniu ich práv v rozsahu nad rámec zákona.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd postupom v zmysle§ 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.