Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/49/2013

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., P. XX, zastúpený R. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., P. XX, proti odporcovi: E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., H. č. XX, zastúpený JUDr. Vierou Šantovou, advokátkou so sídlom Nitra, Sládkovičova 1, o určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 17. júna 2013 č. k. -122, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa sumou 70 eur mesačne, počnúc od 01. 09. 2012 a od 02. 04. 2013 sumou 30 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k jeho rukám. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2012 do 30. 06. 2013 v sume 550 eur povolil odporcovi splácať po 15 eur mesačne spolu s bežným výživným, až do vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1,2 Zákona o rodine ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Za preukázané považoval, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -17 zo dňa 14.06.2011 bola vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľovi zrušená a to počnúc od 10.05.2011, keďže navrhovateľ už ukončil štúdium, brigádoval a sám si platil poistenie. Ohľadne pomerov na strane navrhovateľa súd prvého stupňa zistil, že navrhovateľ bol zapísaný do prvého ročníka Fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a v súvislosti s týmto štúdiom mu pribudli mesačné náklady na živobytie, najmä na stravu, cestovné a školské potreby. Pokiaľ išlo o pomery na strane odporcu, mal súd prvého stupňa za preukázané, že odporca bol do septembra 2012 zamestnaný vo firme Tirex, spol. s r.o., Bratislava, kde zarábal priemerne mesačne 413,36 eura čistého, ale poberal aj diéty priemerne mesačne 973,29 eura čistého, t.j. priemerne mesačne zarábal v čistom 1.386,65 eura od novembra 2012 bol zamestnaný vo firme Trans-union, s.r.o., Bratislava, kde zarábal priemerne mesačne 200,66 eura čistého a poberal aj diéty priemerne mesačne 1.066,50 eura, t.j. priemerne mesačne zarábal 1.267,16 eura. Odporca od apríla 2013 poberá nemocenské dávky, ktoré mu v apríli 2013 boli vyplatené v sume 260,50 eura a v mesiaci máj 2013 v sume 425,50 eura. Ďalej súd prvého stupňa zistil, že odporca má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére F. H., nar. X.X.XXXX, ktorá navštevuje Obchodnú akadémiu v Šuranoch a ktorá pochádza z manželstva s F. H., nar. XX.X.XXXX, ktorá poberá starobný dôchodok v sume 252,20 eura mesačne. Ohľadne pomerov na strane matky navrhovateľa, uviedol, že zarába priemerne mesačne 535,89 eura z hlavného pracovného pomeru a z brigád má priemerný čistý mesačný príjem 77,91 eura, t.j. spolu zarába priemerne mesačne 613,80 eura. Súd prvého stupňa skúmajúc odôvodnené potreby navrhovateľa, ako aj osobné a zárobkové možnosti a schopnosti odporcu dospel k záveru, že výživné v sume 70 eur mesačne od 1.9.2012 do 1.4.2013, keď ešte pracoval a od 2.4.2013 v sume 30 eur mesačne, keď už poberal nemocenské dávky, je na výživu navrhovateľa postačujúce jeho bežným potrebám, ako aj mimoriadnym potrebám súvisiacich so štúdiom (cestovné, stravné a školské potreby).

Podľa názoru súdu prvého stupňa odporca môže v uvedenej sume prispievať na výživu navrhovateľa a to aj s poukazom na o životnom minime v znení neskorších predpisov, podľa ktorého životné minimum na plnoletú fyzickú osobu činilo do 30.6.2013 sumu 194,58 eura mesačne a od 1.7.2013 činí sumu 198,09 eura mesačne. Pri určovaní výšky výživného v sume 70 eur súd prvého stupňa vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu odporcu od novembra 2012 do mája 2013 v sume 1.267,16 eura mesačne. Keďže bolo v konaní preukázané, že odporca je od 2.4.2013 práceneschopný a jeho príjem pozostáva len z nemocenských dávok, súd prvého stupňa odporcovi určil od 02. 04. 2013 výživné na navrhovateľa len v sume po 30 eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2012, kedy navrhovateľ začal navštevovať vysokú školu , do 30. 06. 2013, v sume 550 eur, súd prvého stupňa povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 15 eur spolu s bežným výživným podľa . O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože každý z účastníkov mal vo veci iba čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť, resp. zmeniť a návrh navrhovateľa zamietnuť. Namietal, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, zistený skutkový stav a vykonané jednotlivé dôkazy neposúdil v ich vzájomnej súvislosti a nevyhodnotil ich správne. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil všetky skutočnosti pri rozhodovaní o výške výživného na navrhovateľa. Podľa názoru odporcu súd prvého stupňa nedostatočne preskúmal odôvodnené potreby navrhovateľa. Poukázal na to, že navrhovateľ študuje v mieste svojho bydliska, teda sa mu výrazne nezvýšili náklady na cestovné, ani na stravné, pričom náklady a potreby navrhovateľa súvisiace so štúdiom boli minimálne. Rovnako súd prvého stupňa nedostatočne a nesprávne ustálil jeho osobné a zárobkové schopnosti pri určovaní výšky výživného v sume 70 eur mesačne do 30. 06. 2013. V rámci posúdenia jeho príjmu do uvedeného obdobia súd prvého stupňa zahrnul do jeho príjmu aj diéty, ktoré mu boli vyplatené, ktoré však nemožno započítať v plnej výške, keďže z týchto si hradí všetky poplatky súvisiace s ubytovaním a stravovaním v zahraničí. V tomto smere súd prvého stupňa nesprávne zohľadnil príjem jeho manželky F. H., ktorý pozostáva zo starobného dôchodku, avšak nie vo výške 252,20 eura, ale vo výške 141 eur mesačne. Navyše odporca zabezpečuje aj starostlivosť o jeho dcéru F. H., ktorá navštevuje 2. ročník obchodnej akadémie v Šuranoch. Po zohľadnení uvedených skutočností bol toho názoru, že nie je v jeho osobných a zárobkových možnostiach za obdobie od 01. 09. 2012 do 30. 06. 2013 platiť výživné v sume 70 eur mesačne. Ďalej odporca nesúhlasil ani s určením výživného od 02. 04. 2013 v sume 30 eur mesačne, pretože od apríla je práceneschopný a poberá len nemocenské dávky. Súd prvého stupňa nezohľadnil výdavky ktoré má v súvislosti s liečbou zlomeniny končatiny, ako ani výdavky spojené s dodržiavaním prísnej diéty a to s ohľadom na jeho ochorenie (žltačka typu A). Mal za to, že súd prvého stupňa mal zohľadniť aj osobné a zárobkové možnosti matky navrhovateľa , ktorá žije v spoločnej domácnosti s partnerom , ktorý sa finančne podieľa i na príjme jej domácnosti.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo ( ) a po prejednaní veci bez nariadenia pojednávania podľa dospel k záveru, že nie sú dané podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku ( ), ani na jeho zmenu ( ) a s poukazom na nedostatočne zistený skutkový stav, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa , zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Podľa súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa zákon o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

V predmetnej veci sa navrhovateľ návrhom zo dňa 20. 08. 2012 domáhal voči odporcovi určenia vyživovacej povinnosti v sume 100 eur mesačne od 01. 09. 2012. Návrh odôvodnil tým, že odo dňa 12. 09. 2012 nastúpil na denné bakalárske štúdium na Fakulte stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, v dôsledku čoho sa mu zvýšili náklady na školské potreby, cestovné , ošatenie a mimoškolské aktivity. Okrem toho uviedol, že v máji 2011 prerušil štúdium na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, bol nezamestnaný, pracoval len brigádne a platil si zdravotné poistenie vo výške 46,06 eura. Zároveň dodal, že býva spolu s jeho matkou , ktorá popri zamestnaní chodí aj na brigády.

Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou obidvoch rodičov, ktorá trvá až do doby, kým dieťa nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov, uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Ako okolnosť, počas ktorej trvá vyživovacia povinnosť rodičov (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa akceptuje štúdium. Pre nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť sú dané podmienky ukončením jedného štúdia toho istého stupňa (pojem sústavná príprava na povolanie) a vychádza sa z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom nezaniká po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje a to až do jeho dokončenia. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí teda ani od dosiahnutia určitej vekovej hranice, napr. plnoletosti, ale iba od toho, či dokáže svoje potreby samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať.

Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu. Z uvedeného vyplýva, že právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. V tomto prípade sa skúma oprávnenie, nie povinnosť. Pojem dobré mravy zahŕňajú nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti a tolerancie, poctivosti a dôvery, ktoré princípy súd vždy musí skúmať v

kontexte daného individuálneho prípadu, konania účastníkov a v súslednosti ich úkonov v čase a mieste. Uvedené znamená, že podľa tohto ustanovenia nemožno priznať výživné len v prípade, ak pre to existujú dôvody na strane oprávneného. Predpokladá to teda také správanie oprávneného voči povinnému, ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Nevplýva na zánik vyživovacej povinnosti, tá trvá naďalej, avšak pre prekážku rozporu s dobrými mravmi súd nemôže výživné priznať. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie len na skutočnosti, že navrhovateľ nastúpil do prvého ročníka fakulty stredoeurópskych štúdií Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, v dôsledku čoho mu pribudli mesačné náklady na výživu , najmú na stravu, cestovné a školské potreby. V tomto smere súd prvého stupňa vôbec nezisťoval dôvody, pre ktoré navrhovateľ ukončil štúdium v máji 2011, prečo nedoštudoval ani 1. ročník vysokej školy, na akej fakulte študoval, či po ukončení štúdia poberal aj nejaké dávky, napriek tomu, že v období od 03. 09. 2010 do 09. 05. 2011 bol už študentom vysokej školy. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa vôbec nezisťoval, z akého dôvodu navrhovateľ zanechal štúdium na vysokej škole, a prečo sa opätovne prihlásil na vysokú školu, či začal študovať rovnaký odbor a čo navrhovateľ robil v období od 09. 05. 2011 do septembra 2012. Súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal ani tým, či ukončenie predchádzajúceho vysokoškolského štúdia navrhovateľom bolo zapríčinené subjektívnym prístupom navrhovateľa k plneniu si jeho študijných povinností alebo na strane navrhovateľa existovali objektívne príčiny, pre ktoré došlo k ukončeniu štúdia. Rovnako sa súd prvého stupňa nezaoberal tým, aké dôsledky vo vzťahu k vyživovacej povinnosti odporcu malo zanechanie štúdia na vysokej škole v školskom roku 2010/2011. V ďalšom konaní sa súd prvého stupňa bude zaoberať tým, či sa navrhovateľ sústavným štúdiom pripravuje na svoje budúce povolanie. Za tým účelom vyžiada správu z fakulty , ktorej je navrhovateľ študentom, či navrhovateľ riadne plní svoje študijné povinnosti . Napokon s ohľadom na zistené skutočnosti sa bude zaoberať tým, či sú naplnené podmienky v zmysle zákon o rodine, podľa ktorého vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým nie je schopné živiť sa samo.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa , zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie ( ). V ďalšom konaní, súd doplní dokazovanie a to najmä tým, že bude zisťovať dôvody, pre ktoré dôvody navrhovateľ zanechal predchádzajúce štúdium, prečo nedoštudoval ani 1. ročník vysokej školy, na akej fakulte študoval, či po ukončení štúdia poberal aj nejaké dávky a v nadväznosti na to sa bude zaoberať tým, aké dôsledky vo vzťahu k vyživovacej povinnosti odporcu malo zanechanie štúdia na vysokej škole v školskom roku 2010/2011.Pre posúdenie trvania vyživovacej povinnosti bude mať význam aj to, prečo sa navrhovateľ opätovne prihlásil na vysokú školu a či vzhľadom k jeho študijným povinnostiam by si mohol aspoň čiastočne zabezpečiť finančné prostriedky na svoju výživu. V tomto smere súd prvého stupňa posúdi, určenie vyživovacej povinnosti odporcu nie je v rozpore s dobrými mravmi. Až po takto doplnenom dokazovaní, súd prvého stupňa môže prijať záver, či navrhovateľ nie je schopný sa živiť sám, a či pre správanie navrhovateľa by priznanie výživného nebolo v rozpore s dobrými mravmi.

Záverom odvolací súd upozorňuje súd prvého stupňa, že v zmysle ust. má súd povinnosť rozhodnúť rozsudkom o celej prejednávanej veci. V tejto veci z návrhu na začatie konania vyplýva, že navrhovateľ sa domáhal určenia vyživovacej povinnosti vo výške 100,- eur mesačne. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrhu čiastočne vyhovel, pričom vo zvyšku opomenul návrh navrhovateľa zamietnuť.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím súdom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.