Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-1-2023.pdf
PDF · 105.83 KB
Case nature
Subarea
14CoP/1/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Aleny Čakváriovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1/ A. B. C. - D. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ B. A. E. A., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, deti rodičov: matky - B. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, G. E., zastúpenej advokátom JUDr. Milošom Chrenkom, Hlavná 25, Trnava, a otca - A. D. F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, H., zastúpeného advokátkou JUDr. Denisou Jánošíkovou, Klincová 35, Bratislava, v konaní o návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia vo veci styku s maloletými deťmi, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5P/93/2022-37 zo dňa 30. decembra 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením zo dňa 30.12.2023 súd prvej inštancie zamietol návrh otca maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2022 otec maloletých detí žiadal nariadenie neodkladného opatrenia vo veci styku s maloletými deťmi a to tak, že otec bude oprávnený stýkať sa s maloletými A. B. C. - D. A. a B. A. E. A., každý párny kalendárny týždeň od utorka 14:00 hod. do štvrtka 08:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od piatka od 14:00 hod. do pondelka do 08:00 hod. a v stredu od 14:00 hod do 18:00 hod.. V ďalšom navrhovateľ uviedol, že matka rozhoduje o úprave jeho styku s maloletými podľa svojej úvahy, nastavenia, nálady, pričom tento styk sa realizuje sporadicky, nepravidelne, výlučne cca. 1 x za dva týždne a to i napriek tomu, že otec matku žiada o častejší styk s maloletými, teda rodičia sa nevedia, vzhľadom na konanie matky, dohodnúť na úprave styku otca s maloletými, čo odôvodňuje potrebu autoritatívneho zásahu do pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia, ktorým by bol na čas do rozhodnutia vo veci samej upravený styk otca s maloletými aspoň v nevyhnutnom rozsahu tak, aby bolo zachované právo detí na pravidelný kontakt s otcom a tak, aby nedošlo k deformácii ich vzájomného vzťahu.
2. Po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia prvoinštančný súd dospel k záveru, že podmienky, za ktorých možno nariadiť neodkladné opatrenie, v tomto prípade splnené neboli, nakoľko úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný okamžitý zásah súdu, čo v danom prípade splnené nie je. Prvostupňový súd mal za to, že otcom navrhované neodkladné opatrenie nemá charakter naliehavosti, nakoľko z predložených listinných dôkazov nebolo možné vyvodiť jednoznačný záver, že život, zdravie a priaznivý vývoj maloletých sú vážne ohrozené.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý namietal, že UPSVaR Bratislava ho kontaktoval telefonicky iba raz a to cez vianočné sviatky 28.12.2022, kedy mal zmeškaný hovor. Podľa výpisu z hovorov viacej telefonátov nebolo zo strany UPSVaR Bratislava vykonaných. Hovor bol realizovaný počas vianočných sviatkov, kedy otec maloletých neriešil neprijaté hovory z neznámych telefónnych čísiel. Tým, že UPSVaR vypočul len matku a nevypočul otca, došlo k porušeniu rovností rodičov ako účastníkov konania, keď matka bola zvýhodnená a otec bol znevýhodnený. Otcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa v pohovore pred UPSVaR. Podľa názoru otca, matka uviedla pri vypočutí nepravdivé informácie o tom, že otec má tráviť s deťmi čas každý deň v škole. Uvedené tvrdenie je nepravdivé. Otec síce pracuje ako I. J. K., do ktorej chodia maloleté deti, no počas vyučovacieho procesu sa s nimi nemá čas stretávať, nakoľko je v práci, cez prestávky žiakov D. F., deti majú len 5 minútové prestávky na presun medzi triedami a 25 min prestávku na obed, matka vodí maloleté do školy tesne pred začatím vyučovania a berie ich hneď po skončení vyučovania na krúžky (hudobný a tanečný krúžok). Otec preto nemá možnosť stretávať sa s deťmi v E., ako to nepravdivo uviedla matka. Matka ďalej nepravdivo v decembri 2022 uviedla, že maloleté sú u otca každý druhý víkend. Matka začala umožňovať styk otca s maloletými až od vianočných sviatkov pravidelne (každý druhý víkend). Predtým umožňovala otcovi vídať deti iba sporadicky a bez prespávania.
4. V ďalšom otec maloletých dôvodil, že súd odignoroval názor maloletých detí, ktoré sa vyjadrili v konaní tak, že chcú tráviť viac času s otcom. Súd prvej inštancie ignorovaním názoru maloletých detí porušil Článok 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Podľa názoru otca súd rovnako nesprávne a nedostatočne vyhodnotil zámery matky, ktoré prezentovala od momentu núteného odsťahovania sa otca zo spoločnej domácnosti. Matka kategoricky bez racionálneho a vecného vyhodnotenia odmieta uzatvoriť s otcom dohodu čo i len o dočasnej úprave styku otca s mal. dcérami. Dňa 23.01.2023 sa konal informatívny výsluch rodičov v rámci projektu A. D. na Okresnom súdu Dunajská Streda. Matka kategoricky odmietla všetky návrhy, ktoré navrhoval otec, kolízny opatrovník, či koordinátorka. Matka až tvrdohlavo zotrvávala na stanovisku, že styk otca s mal. deťmi v rozsahu víkendu počas každého párneho týždňa je postačujúci. Matka nereflektuje na prejavenú vôľu maloletých detí, možnosti a schopnosti otca.
5. Záverom odvolania otec navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle jeho návrhu.
6. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletých tak, že napádané uznesenie okresného súdu označila za správne, zákonné a vydané po dostatočnom osvedčení skutkového stavu. Odvolanie otca maloletých považuje za nedôvodné, neobsahujúce relevantné argumenty a nespôsobilé spochybniť správnosť záverov okresného súdu. Otec maloletých nesprávne a neúplné zistenie skutkového stavu vidí v tom, že súd nevykonal šetrenie jeho pomerov prostredníctvom ÚPSVaR Bratislava. V tejto súvislosti matka poukazovala na skutočnosť, že nie je povinnosťou súdu v rámci konania o neodkladnom opatrení vykonať šetrenie v domácnostiach oboch rodičov a v praxi to súdy častokrát nerealizujú. Konanie o neodkladnom opatrení je tzv. skráteným konaním, limitovaným veľmi krátkymi zákonnými lehotami na rozhodnutie. Matka ďalej poukázala na to, že konanie vo veci samej prebieha, a to konanie o rozvod manželstva a o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Obaja rodičia v rovnaký deň podali návrhy na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností (matka na Okresný súd Komárno, kde sa viedlo konanie pod sp. zn. 11P/128/2022 a otec na Okresný súd Dunajská Streda, kde sa vedie konanie pod sp. zn. 10P/95/2022). V tomto konaní bude súd ex lege vykonávať dokazovanie k otázke zverenia maloletých detí do starostlivosti toho-ktorého rodiča, k otázke výživného a tiež k otázke úpravy styku otca s maloletými, teda k tej otázke, ktorá je v tomto konaní sporná. Uvádzala, že procesný opatrovník chcel realizovať aj šetrenie u otca maloletých, avšak s týmto sa nepodarilo spojiť a vykonanie šetrenia v jeho domácnosti objektívne nebolo možné. Ak teda otec v odvolaní namieta, že súd nevykonal šetrenie v jeho domácnosti, nie je to pochybením súdu, ale absenciou spolupráce zo strany otca. Ostatne samotný otec maloletých v odvolaní priznáva, že mu procesný opatrovník volal, on však telefón nezdvihol a ani nezavolal späť.
7. Matka maloletých v ďalšom uvádzala, že otec sa s deťmi stretáva cez víkendy už od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. I keby však bolo pravdivé jeho tvrdenie, že sa s deťmi pravidelne stretáva až od Vianoc (čo nie je), toto jeho tvrdenie popiera dôvodnosť jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a minimálne od Vianočných sviatkov teda neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Ak sa totiž otec maloletých pravidelne s deťmi stretáva v rozsahu každého druhého víkendu, nie je daná potreba upravovať styk neodkladným opatrením. Neodkladným opatrením sa má riešiť iba akútne nebezpečenstvo a stav, ktorý vyžaduje okamžité riešenie, pretože zotrvávanie v tomto stave môže spôsobiť vážnu ujmu na právach detí (typicky situácia, keď matka úplne bráni otcovi v styku s deťmi). Ak sa ale deti s otcom pravidelne stretávajú, neexistuje žiadne bezprostredné nebezpečenstvo ujmy na právach maloletých detí. Svoj vzťah s otcom si naďalej budujú, nedošlo k prerušeniu styku, k znemožneniu stretávania sa a budovania vzťahov s otcom. Rozsah styku navrhovaný otcom v rámci neodkladného opatrenia, je podľa matky natoľko rozsiahly, že presahuje obvyklý rámec rozhodnutia vo veci samej, nakoľko pri deťoch tak nízkeho veku, ako sú ich dve dcéry, otcom navrhovaný rozsah styku by bol nadštandardný aj v rámci rozhodnutia vo veci samej. V konaní o neodkladnom opatrení sa pritom upravuje styk len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, ktorý zabráni prerušeniu alebo výraznému oslabeniu vzťahov medzi rodičom a deťmi. Nakoľko ale sa deti s otcom pravidelne stretávajú je autoritatívny zásah súdu formou neodkladného opatrenia nepotrebný a zákonom vylúčený. S poukazom na vyššie uvedené matka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
8. Otec v písomnom stanovisku k vyjadreniu matky uviedol, že tvrdenia matky ohľadom absencie spolupráce otca s UPSVaR Bratislava sú nepravdivé a irelevantné. Medzičasom UPSVaR Bratislava vykonal šetrenie pomerov u otca, preto otec navrhuje, aby odvolací súd vyžiadal od UPSVaR Bratislava správu zo šetrenia jeho bytových podmienok. K samotným bytovým pomerom otec uvádzal, že sú vyhovujúce. Podľa jeho názoru matka ignoruje skutočnosť, že rodičovské práva majú v rovnakom rozsahu ako otec tak aj matka maloletých. Matke neprináleží kompetencia rozhodovať o tom, ako často sa má otec stretávať s maloletými deťmi. Rovnako matka potvrdila, že nesúhlasí s rozšírením styku, tak ako odporúča kolízny opatrovník. Matka odmieta otca ako rovnocenného výchovného partnera. Aktuálne sa otec s maloletými dcérami stretáva na pravidelnej báze, každý druhý víkend a to od vianočných sviatkov. Matka si uzurpuje rozhodovať o maloletých dcérach. Argumentuje, že nemôžu byt' s otcom počas pracovného týždňa, lebo sa otec nevie s nimi učiť po anglicky. Naliehavý právny záujem súvisí ako s rozsahom času, ktorý strávia maloleté dcéry s otcom, tak i v nebezpečenstve, že obmedzovanie výchovy otca matkou bude mať za následok narušenie vzťahu maloletých dcér s ním. Otec v ďalšom poukazoval na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 2903/14 zo dňa 12.05.2015, podľa ktorého „z požiadavky dočasnosti zásahu ďalej vyplýva aj nutnosť' priebežného preskúmavania jeho opodstatnenosti a primeranosti - teda toho, či je predbežné opatrenie všeobecne stále na mieste v tej podobe, v akej bolo skôr nariadené, a to aj v priebehu súdneho konania, ak došlo k zásahu predbežným opatrením“. Otec citáciou predmetného nálezu chcel preukázať na to, že aktuálne v prípade jeho maloletých dcér je platná iná situácia ako v čase rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia, rovnako iná situácia pri zvažovaní najlepšieho záujmu oboch maloletých dcér a predovšetkým rozsah starostlivosti o maloleté dcéry tak, ako navrhuje matka, je prekonaný pri zohľadnení reálnej potreby maloletých dcér byt' čo najviac s otcom, a to čo najskôr.
9. K vyjadreniu otca sa vyjadril aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý uviedol, že je toho názoru, že styk dieťaťa s rodičmi je jedným zo základných práv pre dieťa a aj pre rodiča. Pri úprave styku rodičia maloletého dieťaťa si majú uvedomiť, že pravidelný styk medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v najlepšom záujme dieťaťa. Dôležitým faktorom je, aby obaja rodičia správne vnímali potreby dieťaťa v záujme najlepšieho psychického vývinu. Úprava a dĺžka styku maloletého dieťaťa a rodiča má byť upravená tak, aby bolo rešpektované právo maloletého na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, zároveň, aby pri úprave bol zohľadnený vek dieťaťa, režim a potreby maloletého dieťaťa.
10. Na repliku otca podala matka prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrenie (doručené odvolaciemu súdu dňa 05.06.2023), v ktorom uviedla, že otec sa už pol roka pravidelne s deťmi stretáva, a to v rozsahu každého druhého víkendu, pričom deti u otca aj prespávajú. Otec má pritom možnosť stretávať sa s deťmi každý školský deň v K., nakoľko je I. L. K., ktorú deti navštevujú a matka vodí deti do školy v dostatočnom predstihu, sú v škole už o 7:30 hod. a vyučovanie im začína až o 8:30 hod.; obdobne deti vyzdvihuje zo školy až o 16:20 hod. Poukazovala aj na to, že sama otcovi maloletých navrhla, aby počas Veľkonočných sviatkov bol s dcérami od štvrtka až do nedele; s týmto otec najprv súhlasil, avšak na poslednú chvíľu uviedol, že mu tento rozsah nevyhovuje a požiadal o stretnutie od soboty do utorka. Toto stretnutie v ním požadovanom rozsahu mu umožnila. Je teda zrejmé, že styk počas prázdnin (jarných, Veľkonočných) sa uskutočnil na základe dohody, čo eo ipso popiera deklarácie otca maloletých, že sa s matkou nedá dohodnúť. Otec teda zavádza súd tvrdeniami, že mu matka neumožňuje styk s deťmi, sama rozhoduje o deťoch a nedá sa s ňou dohodnúť. Otec ďalej vyjadruje obavu zo straty bežných návykov detí pri otcovi. Tu skutočne matka nerozumie, o akých návykoch otec maloletých hovorí, nakoľko on s deťmi aktívne netrávil voľný čas a počas ich spolužitia sa deťom absolútne nevenoval, neviedol ich k žiadnym športovým či iným aktivitám, koníčkom, nechodil s nimi na krúžky. Napokon otcova obava, že súčasný stav môže trvať niekoľko rokov, je neodôvodnená, nakoľko vo veci samej (v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu) je nariadené pojednávanie na deň 08.06.2023 a v konaní o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode je nariadené pojednávanie na 20.06.2023. S poukazom na vyššie uvedené považuje matka za preukázané, že dôvody na dočasnú úpravu pomerov nie sú dané a neexistuje žiadna potreba dočasnej úpravy pomerov v situácii, keď sa otec s maloletými deťmi pravidelne a v dlhšom časovom rozsahu (pol roka) s deťmi stýka. Súd prvej inštancie teda rozhodol správne, keď otcovmu návrhu nevyhovel a takéto rozhodnutie okresného súdu je namieste ako vecne správne potvrdiť.
11. Krajský súd v Trnave po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným účastníkom, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po zistení, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.
12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nebola osvedčená potreba bezodkladnej úpravy pomerov.
13. Podľa § 324 ods. 1 CSP ( zákon č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
14. Odvolací súd v predmetnej veci nezistil žiadne okolnosti spochybňujúce správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý považoval návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný z dôvodu neosvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov spočívajúcej v úprave styku otca s maloletými deťmi, teda pre nesplnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na bod 13 odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje.
15. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia, vrátane úpravy obsiahnutej v ustanoveniach § 360 a nasl. civilného mimosporového poriadku (zákon. č. 161/2015 Z.z., CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok, prípadne právo, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej, a obmedzí sa len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú i právne pomery, i keď len dočasne. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné vydať, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponecháva na voľnú úvahu súdu.
16. Styk rodiča s maloletým dieťaťom sa uskutočňuje predovšetkým v záujme dieťaťa a účelom jeho úpravy je čo najvhodnejším spôsobom a v čo najväčšej miere zmenšovať nepriaznivé dôsledky narušených vzťahov medzi rodičmi, ktoré často majú mimoriadne nepriaznivý dopad na celkový psychický stav dieťaťa a jeho citovú výchovu. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, aby dieťa pokiaľ možno v minimálnej miere pociťovalo výchovu v neúplnej rodine. K splneniu tohto cieľa by mali obaja rodičia prispievať a snažiť sa o vytvorenie priaznivých podmienok bez ohľadu na existenciu rozporov medzi nimi. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani to, že záujem na vytvorení dobrých citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto rodičom. Pri rešpektovaní všetkých vyššie uvedených prirodzených potrieb dieťaťa treba však v každom prípade posúdiť aj schopnosť rodiča na výchovu dieťaťa, a tomuto prispôsobiť úpravu styku. Iba mimoriadne, ak je to potrebné v záujme zdravia dieťaťa, súd styk dieťaťa s rodičom obmedzí, alebo ho i zakáže. Spoľahlivá úvaha o tom, či je styk rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej výchove, s maloletým dieťaťom na prospech tohto dieťaťa a ďalej, aká úprava tohto styku zodpovedá v konkrétnom prípade najlepšiemu záujmu dieťaťa a pomerom oboch rodičov, je podmienená náležitým zistením skutkového stavu veci. Iba v takomto prípade možno zhodnotiť niektoré okolnosti, týkajúce sa maloletého dieťaťa a niektoré skutočnosti, týkajúce sa rodičov, predovšetkým zhodnotenie veku a zdravotného stavu maloletého dieťaťa, jeho citového vzťahu k rodičom, osobných a rodinných pomerov rodičov, vzájomný vzťah rodičov a ich časové a materiálne možnosti a ďalšie významné okolnosti a tomuto potom treba prispôsobiť frekvenciu styku tak, aby bolo stretávanie s druhým rodičom dieťaťu na prospech. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami.
17. V prejednávanej veci sa odvolací súd primárne zaoberal tým, či je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov v zmysle § 325 ods. 2 CSP. V tomto smere sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného opatrenia, okamžitého zásahu formou neodkladného opatrenia. Ako vyplýva z obsahu spisu a vyjadrenia oboch rodičov, styk otca s maloletými dcérami prebieha, obaja rodičia sú schopní sa dohodnúť a aj keď nie podľa predstáv otca, nateraz styk otca s maloletými prebieha a je realizovaný v rozsahu, ktorý nie je možné charakterizovať ako narúšajúci vývoj maloletých detí či ich vzťah k otcovi. V tejto súvislosti nie sú významnými bytové pomery otca, nedostatočnosť zistení ktorých otec v konaní namietal. Aktuálne sa otec s maloletými dcérami stretáva na pravidelnej báze, každý druhý víkend a to od vianočných sviatkov, ako to sám potvrdil.
18. Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že podľa údajov účastníkov konania je na deň 20.06.2023 nariadené pojednávanie vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletých a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, kde bude vykonané náležité dokazovanie, v rámci ktorého budú môcť obaja rodičia prezentovať svoje návrhy, postoje a dôkazy vo vzťahu k úprave práv a povinností k maloletým dcéram.
19. Vychádzajúc z uvedeného, keďže otec ani v odvolacom konaní neosvedčil existenciu takých podstatných skutočností, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť a ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.
20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.
21. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).