Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-380-2012.pdf
PDF · 93.09 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/380/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: T. N. P. T., bytom K., V. č. X/B, zastúpeného JUDr. D.. V. A., advokátkou so sídlom v K., Z.. Sv. T. č. XXXX/XXA proti odporkyni T. T. B., bytom K., A. č. 1, zastúpenej F.. I. I., advokátkou so sídlom v K., L. Z. č. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva k bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 05.septembra 2012, č. k. 14C/271/2011-81 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa o určenie, že vlastníkom bytu č. XX na 3. poschodí vo vchode č. 1, v dome súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku par. č. XXXX/XX na LV č. XXXX pre katastrálne územie K. sú navrhovateľ s odporkyňou v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 1/1. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 228,96 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám Mgr. I. I.. Navrhovateľovi ďalej uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 1,80 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet Okresného súdu Trenčín. Štátu sa náhrada trov konania za tlmočné nepriznal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 05.02.2005, pričom odporkyňa za trvania manželstva uzavrela zmluvu o prevode vyššie uvedeného družstevného bytu so Stavebným bytovým družstvom K. ako kupujúca, bez odporcu a aby bola na vyššie uvedenej zmluve evidovaná ako výlučný vlastník predmetného bytu predložila doklad zo dňa 10.08.2005 vyhotovený v slovenskom jazyku, z ktorého vyplýva, že sa navrhovateľ tohto bytu vzdal. Na základe tejto skutočnosti Stavebné bytové družstvo K. uzavrelo zmluvu o prevode družstevného bytu len s odporkyňou dňa 22.08.2005. Za trvania manželstva bol aj povolený vklad vlastníckeho práva k predmetnému bytu výlučne v prospech odporkyne a v súčasnosti je zapísaný ako jej výlučný majetok v podiele 1/1 na liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území K.. Dňom uzavretia manželstva 05.02.2005 medzi účastníkmi konania vzniklo ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, pričom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníckeho práva, ak to bolo nadobudnuté za trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov. V danom prípade je nepochybné, že zmluva o prevode družstevného bytu bola uzavretá len jedným z manželov za trvania manželstva a doklad o tom, že sa navrhovateľ tohto bytu vzdáva, je bez akéhokoľvek právneho významu. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti, a ku vkladu vlastníckeho práva nepochybne došlo za trvania manželstva účastníkov. Navrhovateľ má v danom prípade naliehavý právny záujem na určení, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., pretože bez takéhoto určenia by nebolo možné dosiahnuť zápis navrhovateľa ako vlastníka tohto bytu v rovnakom podiele ako navrhovateľka. Dôkazné bremeno, že nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nesie navrhovateľ. Pokiaľ tvrdí, že byt bol kúpený za ich spoločné peniaze, je povinný túto skutočnosť preukázať. Nie je podstatné, či zmluvu o kúpe bytu podpísali obaja manželia alebo len jeden z nich, predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov len za predpokladu, ak sa preukáže, že bola kúpená za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Samotný navrhovateľ uviedol, že nevie, aká bola finančná situácia odporkyne pred uzavretím manželstva, ani z akých peňazí bola nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto sporu, vlastne nadobudnutá. V konaní sa preukázalo že účet, z ktorého bola kúpna cena zaplatená, je vedený na meno odporkyne v Slovenskej sporiteľni, a.s. so sídlom v Bratislave a ku dňu uzavretia manželstva boli na ňom uložené aj finančné prostriedky vo výlučnom vlastníctve odporkyne v sume 88 143,20 Sk, ktoré nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na tento účet bolo vložených od uzavretia manželstva dňa 05.02.2005 do zaplatenia ceny za byt s pozemkom a podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu dňa 31.03.2005 v sume 25. 210,-Sk zo spoločných prostriedkov len jedna výplata odporkyne v sume 8.034,-Sk. Kúpna cena za byt s príslušenstvom, ktorá bola predmetom zmluvy zo dňa 22.08.2005 bola Stavebnému bytovému družstvu Trenčín od odporkyne pripísaná na účet dňa 01.04.2005. Nedá sa teda preukázať, z akých finančných prostriedkov boli predmetná nehnuteľnosť, o ktorej tvrdí navrhovateľ, že patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vlastne zaplatená. Je nesporné, že na účte číslo 004120 8027/0900 patriaceho odporkyni sa do zaplatenia kúpnej ceny za predmetný byt nachádzali i jej súkromné prostriedky, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva a spoločné prostriedky z výplaty 8.034,-Sk. Je povinnosťou navrhovateľa, ak chce byť v spore úspešný, preukázať, že predmetná nehnuteľnosť bola zaplatená čo i len z časti zo spoločných prostriedkov. Túto skutočnosť navrhovateľ nepreukázal a preto súd jeho návrhu nevyhovel a žalobu zamietol . Právne vec posúdil podľa § 21 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, § 143, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Os.p. v zmysle ktorého odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech súd priznal náhradu účelne vynaložených trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia (za prípravu a prevzatie veci dňa 01.06. 2012, za účasť na pojednávaní zo dňa 11.06. 2012 a dňa 05.09. 2012) po 58,69 eur/ úkon + 3 x 7,63 eur paušál, podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/, 14 ods. 1 písm. a/,c/, § 16 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (neboli priznané trovy za nahliadnutie do spisu - nejde o úkon právnej pomoci a návrh na výsluch svedka - nie je podaním vo veci samej). Trovy konania v celkovej sume 228,96 eur, bude navrhovateľ povinný zaplatiť odporkyni do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, k rukám Mgr. I. I.. O náhrade trov konania štátu za tlmočné súd rozhodol tak, že štátu náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľovi bol ustanovený tlmočník za účelom konania v jeho materinskom jazyku. V konaní vznikli náklady štátu v súvislosti so zabezpečením správy o stave účtu odporkyne vedeného v SLSP. a.s. ku dňu uzavretia manželstva. Náklady v sume 1,80 eur boli hradené z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu. Štát má proti účastníkom konania podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré platil, podľa výsledku sporu, pokiaľ u účastníka nie sú predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. V danom prípade mala odporkyňa v konaní úspech a náhradu trov konania štátu znáša neúspešný navrhovateľ, u ktorého nie sú dané predpoklady pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Považoval za nekontextné tvrdenie a dôvodenie prvostupňového súdu, že navrhovateľ nepreukázal, že predmetná nehnuteľnosť bola zaplatená, čo i len z časti zo spoločných prostriedkov, keď sám súd v odôvodnení uvádza, že nie je možné preukázať, z akých finančných prostriedkov bola predmetná nehnuteľnosť vlastne zaplatená. Poukázal na viaceré judikáty a stanovisko R 42/1972, v ktorých bol vyslovený názor, že pri nadobudnutí vecí z prostriedkov patriacich jednak do BSM, jednak do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci stávajú predmetnom BSM bez ohľadu na rozsahu použitých prostriedkov z BSM. Za úplne nesprávne považoval odôvodnenie na str. 4 rozsudku, v ktorom prvostupňový súd uvádza, že „... pričom do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko, čo môže byť predmetnom vlastníckeho práva, ak to bolo nadobudnuté za trvania manželstva, zo spoločných prostriedkov „. Ďalej namietal, že prvostupňový súd sa vôbec nevyporiadal s námietkou vznesenou na pojednávaní dňa 05.09.2012, že účastníci nemali modifikované BSM. Listina, ktorú podpísal navrhovateľ dňa 10.08.2012 o tom, že sa vzdáva bytu, a o ktorej navrhovateľ tvrdil, že jej nerozumel, je neplatná. Odôvodnenie rozsudku považoval za nepresvedčivé a je v rozpore s o skutočnosťami zistenými v konaní. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že určí, že byt č. XX na X.poschodí vo vchode č. X, v dome súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku par. č. XXXX/XX na LV č. XXXX pre k. ú. K. je navrhovateľa a odporkyne v BSM v 1/1-ine. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na právnom názore, že navrhovateľ má naliehavý právny záujem na svojej určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p., avšak navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, že predmetný byt, ku ktorému sa dovolával, že patrí do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a odporkyne, bol kúpený za trvania manželstva zo spoločných prostriedkov.
Odvolací súd považuje zamietajúce rozhodnutie v danej veci za správne, avšak posúdenie naliehavého právneho záujmu a dôkazného bremena, ktoré podľa súdu prvého stupňa v danej veci spočívalo na navrhovateľovi, ktorý mal preukázať, že predmetný byt bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov účastníkov, nie je správne.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, aj je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Stav v čase vyhlásenia rozsudku je rozhodujúci i pre posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Nie je totiž vylúčené, aby naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v priebehu konania pominul, alebo len nastal. Podľa názoru odvolacieho súdu možno za trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov pripustiť existenciu naliehavého právneho záujmu na určení, že určitá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva - účastníkov, najmä ak ide o nehnuteľnosť, ktorá je evidovaná v katastri nehnuteľností. Odvolací súd však má za to, že v prípade nezhody medzi účastníkmi o tom, či určitá vec patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je bez významu, či takáto sporná otázka nemôže byť riešená ako predbežná v rámci konania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak už toto zaniklo. V konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd najprv rieši ako predbežnú otázku, či majetkové hodnoty, ktoré účastníci urobili predmetom konania, skutočne do ich bezpodielového spoluvlastníctva patria. Ak zistí, že tieto majetkové hodnoty patria do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vyporiada ich, a ak zistí, že nepatria návrh v tejto časti zamietne. Z uvedeného je zrejmé, že otázka bezpodielového spoluvlastníctva k určitej veci je v rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov otázkou predbežnou pre vlastné vyporiadanie.
Z uvedeného potom vyplýva, že súd prvého stupňa otázku existencie naliehavého právneho záujmu v čase, kedy rozhodoval neposudzoval správne, keďže už predtým /ako to vyplýva z obsahu spisu/ bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov zaniklo a na Okresnom súde Trenčín sp. zn. 22C/49/2012 sa vedie konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, v ktorom je potrebné otázku, či predmetný byt patrí alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov, riešiť ako predbežnú.
Odvolací súd však zaujíma svoje stanovisku aj k veci samej. Vo vzťahu k predmetu tohto konania, ktorým bol návrh navrhovateľa na určenie, že byt č. XX na X.poschodí vo vchode č. X, v dome súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku par. č. XXXX/XX na LV č. XXXX pre k. ú. K. je v BSM účastníkov, bolo treba vychádzať aj z teórie delenia dôkazného bremena. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 ods. 1 O.s.p. ukladá navrhovateľovi, aby v návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti a označil dôkazy, ktorých sa dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Podľa § 120 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy k preukázaniu svojich tvrdení. Z tejto zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca predpokladá uplatnenie základného pravidla o delení dôkazného bremena, podľa ktorého má procesná strana dokazovať skutočnosti zodpovedajúce skutkovým znakom právnej normy, ktorá je pre stranu priaznivá. Každá procesná strana má dokazovať skutkový stav predpokladaný právnou normou, na základe ktorej uplatňuje svoje právo. Podľa § 79 ods. 2 O.s.p. navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Aj u tohto ustanovenia sa jedná o vytvorenie predpokladov k tomu, aby navrhovateľ mohol dokázať skutočnosti, na základe ktorých uplatňuje svoje právo, teda skutočnosti, ohľadne ktorých nesie dôkazné bremeno.
Z uvedených záverov preto treba vychádzať aj v danej veci.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pre uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potom leží dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania manželstva. Pokiaľ sa toto nadobudnutie preukáže a druhý účastník tvrdí skutočnosti, ktoré vec z bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno ohľadne týchto skutočností. Preto aj v danej veci, bolo na navrhovateľovi dôkazné bremeno, aby preukázal, že predmetný byt bol nadobudnutý za trvania manželstva a na odporkyni vzhľadom na jej tvrdenie, že byt zakúpila za svoje výlučné prostriedky, bolo dôkazné bremeno, aby preukázala, že išlo o jej výlučné prostriedky, a nie o prostriedky spoločné, teda z BSM.
Navrhovateľ preukázal, že predmetný byt bol nadobudnutý za trvania manželstva účastníkov, čo nebolo ani sporné vzhľadom na listinný dôkaz, ktorým bola zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 22.08.2005. Odporkyňa tvrdila, že predmetný byt kúpila za svoje výlučné prostriedky, ktoré mala na svojom účte ešte pred uzavretím manželstva a na svoje tvrdenia predložila dôkaz, ktorým bol jej účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s.. Na tomto účte mala odporkyňa ku dňu uzavretia manželstva výlučné finančné prostriedky vo výške 88 143,20 eur, z ktorých podľa jej tvrdenia zaplatila kúpnu cenu za byt. Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyňa takto uniesla dôkazné bremeno, že predmetný byt zakúpila za svoje výlučné finančné prostriedky. Skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu mala na tomto účte aj finančné prostriedky vo výške 8 034,- Sk, mzdu, ktorá jej bola vyplatená za trvania manželstva, a išlo tak o spoločné prostriedky, nie je dostačujúca k tomu, aby mohol byť urobený záver, že byt bol nadobudnutý aj za spoločné prostriedky. Bolo treba vyhodnotiť v tejto súvislosti aj ďalšie listinné dôkazy, samotnú zmluvu o prevode vlastníctva družstevného bytu, ktorú bola uzavretá len medzi odporkyňou a Stavebným bytovým družstvom, ako aj písomné vyhlásenie navrhovateľa zo dňa 10.08.2008 /hoci ho navrhovateľ napáda ako neplatné/, ktoré svedčia i keď nepriamo o tom, že obaja účastníci prejavili vôľu, aby predmetný byt kúpila odporkyňa do svojho výlučného vlastníctva zo svojich výlučných prostriedkov. Tvrdeniu navrhovateľa, že nerozumel slovensky a spoliehal sa na to, čo mu povie odporkyňa sa odvolaciemu súdu javilo ako účelové, nakoľko podpis na vyhlásení navrhovateľa bol overený notárom, u ktorého sa predpokladá, že by takúto okolnosť pri overovaní podpisu zistil, pričom notárka JUDr. I. A. ako svedkyňa potvrdila, že s obsahom vyhlásenia bol navrhovateľ oboznámený aj v anglickom jazyku.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny /vrátane výroku o náhrade trov konania/ podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p, nakoľko odporkyňa si náhradu týchto trov v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e je prípustné.