Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Er-523-2011.pdf
PDF · 79.94 KB
Case nature
Subarea
7Er/523/2011
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: C., o vymoženie 762,02 eur s prísl., a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúciu zastavuje.
Oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi trovy exekúcie vo výške 49,30 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 12.10.2011 súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša vykonaním exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Erikom Končokom so sídlom v Bratislave, č.k. RK-534/10-EK zo dňa 7.6.2010.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené zákonné podmienky na jeho vedenie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení je súd oprávnený opätovne preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok.
V predmetnej exekučnej veci bola medzi povinným a oprávneným uzatvorená dňa 9.1.2008 Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX. Zmluvné strany si v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, v hlave 18 bod 2.1 dohodli, že majetkové spory sa budú riešiť pred jedným z taxatívne uvedených rozhodcov.
Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť. Súd poukazuje aj na to, že v rozhodcovskej doložke sú vopred ustanovení rozhodcovia, ktorí budú v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť. Už len toto ustanovenie porušuje základné zásady prejednania veci nestranným sudcom. Na základe uvedeného sa spotrebiteľ ocitol v znevýhodnenom postavení.
Zo Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za jeho poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd považuje zmluvu uzatvorenú medzi oprávneným a povinným za spotrebiteľskú zmluvu, preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy t.j. zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).
Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení § 53 ods. 4 OZ uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Súd poukazuje na to, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej založil rozhodca svoju právomoc, nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť. Ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodca založil svoju právomoc na rozhodovanie sporu na základe rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi oboma stranami v rámci Zmluvy o revolvingovom úvere. Praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím táto doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Takto koncipovaná rozhodcovská doložka je neplatná v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd zastavil exekúciu, tak ako je to uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur, tak ako to súdny exekútor žiadal.
Podľa § 22 ods. 1 cit. vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 7,90 eur /poštovné výdavky/.
Súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa zvyšuje jeho odmena a náhrady o 20 % DPH.
Celkové trovy exekúcie boli vyčíslené vo výške 49,30 €.
Pretože rozhodcovský rozsudok, ktorý je nespôsobilým exekučným titulom, predložil oprávnený, súd má za to, že zavinil zastavenie exekúcie, preto ho zaviazal na náhradu trov exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na tunajší súd.