Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-423-2013.pdf
PDF · 72.09 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/423/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčániovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci mal. Z. G. nar. XX.X.N. zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov I. E. nar. XX.X.N. bývajúcej v J. F. P. K.. N. a H. G. nar. X.X.N. bývajúceho v T. H. H.Ň. XX v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 27.6.2013 č.k. 14P/123/2012-98 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného pre mal. Z. G. nar. XX.X.N..
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 27.6.2013 č.k. 14P/123/2012-98 zaviazal otca zaplatiť nedoplatok dlžného výživného za obdobie od 1.4.2012 do 30.6.2013 v sume 1.353 € naraz do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zníženie výživného zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku v časti zaplatenia nedoplatku výživného naraz podal v zákonnej lehote odvolanie otec a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti a povolil mu splácať dlžné výživné po 100 € mesačne. Uviedol, že peniaze naraz nezaplatí z dôvodu zlého hospodárenia matky dieťaťa, ale je ochotný ich vložiť na sporiaci účet, kde by matka nemala k nim prístup. Dlžné výživné mu mali požičať rodičia, ale len v prípade, že ich vloží na sporiaci účet maloletého Olivera, nie však k rukám matky. Takúto sumu naraz nie je schopný zaplatiť, pretože s takýmto obnosom peňazí nedisponuje. Konštatoval, že matka dieťaťa sa vyjadrila, že peniaze potrebuje na vyplatenie dlhov svojim rodičom, čo je v rozpore s ich určením. Matke dieťaťa sa zmenili finančné pomery, keďže žije a pracuje v I., preto si svoje dlhy má splatiť sama a nie z peňazí určených pre výživu maloletého Olivera.
Matka dieťaťa uviedla, že tvrdenia otca v odvolaní sú zavádzajúce a ide o jeho subjektívny názor, pretože vedome neplatil výživné v plnej výške a už druhý rok sa podieľa na vyživovacej povinnosti voči maloletému Z. vo väčšej miere sama, keďže otec nerešpektoval rozhodnutie súdu a svojvoľne si upravoval výživné, ktoré posielal maloletému. Tiež uviedla, že mzda počas celej doby postavenia mimo službu bola otcovi dodatočne vyplatená. Poukázala aj na psychické vydieranie otca opakujúce sa v mesačných intervaloch, ktoré vyvrcholilo po súdnom pojednávaní, keď jej s úsmevom na tvári oznámil, aby sa netešila, lebo dlžné výživné jej aj tak naraz nezaplatí. Je pravdou, že býva s maloletým v zahraničí, kde aj pracuje, to však neoslobodzuje otca od vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi. Konštatovala, že dva mesiace letných prázdnin maloletý trávil u jej matky (babky) v J. a otec nenavštívil
syna ani raz, nezavolal mu, čo svedčí o tom, že otec nemá skutočný záujem podieľať sa na výchove dieťaťa a iba hľadá spôsob ako sa vyhnúť vyživovacej povinnosti voči nemu.
Kolízny opatrovník dieťaťa vo vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť ako dôvodný a správny.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie splnením jednej splátky mal za následok zročnosť celého plnenia.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a zákonne rozhodol o spôsobe zaplatenia dlžného výživného pre maloletého Z.. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že vzhľadom k povahe prejednávanej veci, priznanému nároku, dĺžke rozhodovania o návrhu (konanie začaté 20.4.2012) a osobným pomerom otca, nebolo by spravodlivé priznať výhodu splátok, prípadne dlhšiu lehotu splatnosti aj preto, že ide o výnimku zo zásady, že povinnosť uloženú v rozsudku treba splniť do 3 dní. Odvolací súd dodáva, že podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. určenie dlhšej ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu účastníkov konania zvážil, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť splnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadnuť aj na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako v zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je potrebné venovať povoleniu výhody povinnému podľa § 160 ods. 1 O.s.p. v konaniach týkajúcich sa výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou, so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorému výživné slúži a s prihliadnutím na zvýšenú ochranu poskytovanú maloletému dieťaťu. Odvolací súd sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorým zaviazal otca zaplatiť dlžné výživné do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko ide o výživné za obdobie od 1.4.2012 do 30.6.2013, ktoré už malo byť zaplatené, pričom ani matka pri uspokojovaní potrieb dieťaťa nebola zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby dieťaťa tak, ako postupe vznikali. Odvolací súd poznamenáva, že otec vedel, že má vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi, preto pri primeranej prezieravosti mohol a mal vytvárať úspory, pretože súdnu úpravu vyživovacej povinnosti mohol očakávať od začatia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému Oliverovi a je nepochybné, že príjmové pomery otca umožňovali, aby časť príjmu dal na tvorbu úspor, prípadne, aby sa inak pripravil na možnosť zaplatenia výživného pre maloleté dieťa, preto aj vzhľadom na relatívne vysoký dlh na výživnom je od neho možné spravodlivo očakávať splatenie dlhu v 15 dňovej lehote a nie je potrebné mu poskytnúť dlhšiu lehotu na splatenie dlhu ani priznať výhodu splátok. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdil a podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.