Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/283/2013

Uznesenie

Okresný súd v Pezinku, v právnej veci navrhovateľky: K. H., rodená Š., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Š. XX, XXX XX I. S., zastúpená Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460 proti odporcovi : W. H., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom N. Š. XX, XXX XX I. S. o nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupu do bytu , rozhodol

rozhodol:

Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok 33 Eur titulom náhrady trov konania do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom podaným dňa 21.10.2013 sa domáhala navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by mu súd nariadil povinnosť nevstupovať do bytu č. 7 na 4. poschodí bytového domu nachádzajúceho sa na ulici N. Š. Č.. XX vo I. S., zapísaného na LV č. XXXX pre k.ú. Svätý Jur, obec Svätý Jur, okres Pezinok a to až do právoplatného skončenia meritórneho konania.

Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú manželia, z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti

- dcéra A., nar. XX.XX.XXXX a R., nar. XX.XX.XXXX, obe deti sú nezaopatrené a študujú. Na tunajšom súde je podaný návrh navrhovateľky o rozvod manželstva, vedené pod č.k. , v danej veci neprebehlo pojednávanie a návrh dcéry A. o určenie výživného vedený pod č.k. , ktoré nie je právoplatne skončené. Adresa trvalého pobytu odporcu je N. Š. XXX/XX, XXX XX I. S., avšak do nedávneho času odporca dlhoročne od roku 2010 býval v hospodárskej usadlosti na adrese J. Z. XXX/ X, XXX XX U., a len pred niekoľkými dňami sa nasťahoval do bytu na ulici N. Š. XX, I. S. patriaceho do BSM. Odporca takmer po 4 rokoch bývania v Zálesí začiatkom októbra 2013 prišiel so slovami „ tak keď ja sa poriadne nestarám o deti“ do bytu, v ktorom býva navrhovateľka s deťmi, nasťahoval si do bytu posteľ a skriňu a povedal, že odteraz bude v byte bývať. Navrhovateľka sa domnieva, že odporcovi bol doručený návrh dcéry A. o výživné, alebo návrh navrhovateľky o rozvod manželstva, čo ho pravdepodobne nahnevalo. Navrhovateľka a obe dcéry majú z odporcu strach, odporca je agresívnej povahy a už len jeho prítomnosť v ich blízkosti v nich vyvoláva stresové pocity. Ako navrhovateľka, tak aj obe dcéry sú pod dohľadom psychológov. Psychológ ÚPSVaR Bratislava PhDr. Ján Hrustič indikoval, že „ pán H. sa ako k manželke, tak aj k dcéram správa s psychickým násilím a v poradenskom procese sa zameral na posilnenie ich sebavedomia, ktoré mali úplne zničené“. „Ako pani H., tak aj A., navštevujú našu poradňu sporadicky už niekoľko rokov a na základe mnohých stretnutí s nimi môžem konštatovať, že ich problémy, ktoré v poradni riešim, sú spôsobované necitlivým a psychicky násilníckym správaním sa pána H.“.

Odporca po krátkom pobyte byt opustil. Následne sa do bytu vrátil dňa 07.10.2013 a zostal v ňom pár dní. Počas jeho prítomnosti v byte sa obe dcéry zamykajú vo vlastnej izbe. Keď to odporca zistil, kričal, že ak sa budú dcéry pred ním zamykať, vyvalí dvere a dá namiesto nich záves, pretože on potrebuje chodiť na balkón, na ktorý sa dá vyjsť len cez ich izbu. Následne odporca prišiel do bytu dňa 14.10.2013 a tento stav trvá.

Prítomnosť odporcu v byte spôsobuje navrhovateľke a obom dcéram negatívnu psychickú záťaž, nedokážu sa sústrediť, po odchode z bytu si musia svoje veci skrývať, žijú pod stálym stresom a psychickým tlakom. Obe dcéry majú náročné štúdiá a súčasná situácia im výrazne obmedzuje priestor na prípravu do školy.

Odporca má zabezpečené riadne bývanie v Zálesí a jeho nasťahovanie do Svätého Jura je z jeho strany účelovým krokom ako znepríjemniť život ako navrhovateľke tak aj obom dcéram, o čom svedčí fakt, že odporca v Zálesí býval posledné štyri roky a o bývanie v byte vo Svätom Jure nemal záujem. Do októbra 2013 si aspoň čiastočne plnil vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k dcére A., keď uhrádzal náklady súvisiace s jej štúdiom na ZUŠ, na električenku a telefón, ktoré však prestal uhrádzať úplne. Navrhovateľka dostatočne osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy tak sebe ako aj obom dcéram a to vo forme negatívnych psychických následkov. Navrhovateľka sa bude domáhať vo veci samej úplného vylúčenia odporcu z užívania bytu, ktorý je súčasťou BSM.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, dokladmi založenými ku konaniu - LV č. XXXX zo dňa 14.10.2013 (čiastočný), závermi psychologického vyšetrenia R. H. zo dňa 03.09.2010 Centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, správou z psychologickej poradne zo dňa 10.10.2013 ÚPSVaR Bratislava a dospel k názoru, že návrhu navrhovateľky o nariadenie predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Je nesporné, že obaja účastníci konania, ako vyplýva zo samotného žalobného návrhu navrhovateľky a potvrdzuje aj pripojený LV č. XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi na základe zmluvy o prevode družstevného bytu V XXXX/XX bytu č. X X.p. vchod XX bytového domu na ulici N. Š. XXX/XX, XXX XX I. S..

Zo záverov psychologického vyšetrenia Mgr. Aleny Drahošovej (Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Pezinok) R. H. zo dňa 03.09.2010 súd zistil, že ako odporca v minulosti, tak aj jeho dcéra R. kontaktovali Centrum z dôvodu podania prihlášky na školu, ktorú si vybrala a ktorú školu jej otec zmenil. Psychologička konštatovala, že R. je citlivá, submisívna, veľmi ťažko vníma neúspech a prípadné vonkajšie zmeny, v minulosti sa s ňou stretli z dôvodu strachu z matematiky a z dôvodu emocionálnych obtiaží pociťuje napätie a častejší stres, pri rozhovore s ňou boli zistené i závažnejšie problémy vo vzťahu medzi rodičmi, týmto sa podrobnejšie nezaoberala, nakoľko rodičom odporučila situáciu riešiť a centrum neposkytuje poradenstvo pre dospelých. Psychologička skonštatovala, že závažnejšie rodinné ťažkosti však vo výraznej miere ovplyvňujú emocionálne prežívanie dieťaťa. V minulosti sa objavili ťažkosti pri matematike, ktoré však nepramenili z nejakých deficitov v rozumovej oblasti, ale iba z osobnostných čŕt, je veľmi inteligentná, vnímavá citlivá a silno motivovaná na výkon. Neistota a zmena, ktorá nastala pod vplyvom rozhodnutia otca na ňu nepriaznivo doľahla. Nakoľko je submisívna, situáciu zhodnotila tak, že teraz pôjde do tej školy, kde ju prihlásil otec a neskôr uvidí, čo bude ďalej. V skutočnosti sa však bojí presadiť svoj názor, rešpektuje predovšetkým otca, ktorý je v rodine dominantný. Do budúcnosti odporučila riešiť situáciu v rodine a určiť si pravidlá pri výchove dieťaťa, odporučila psychologické poradenstvo pre dieťa ako zvládať záťažové situácie, prípadne nácvik asertívneho správania.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odboru sociálnych vecí a rodiny, referátu poradensko-psychologických služieb Bratislava I-V zo dňa 10.10.2013 (PhDr. Ján Hrustič) adresovanej navrhovateľke na jej žiadosť súd zistil, že v roku 2009 navštívila navrhovateľka s dcérou A. referát, dcéra mala vtedy 18 rokov, s tým, že dcéra má problém komunikovať, pretože prežíva strach z jeho reakcií a správania sa k nej, keďže otec ju svojím správaním ponižuje, neakceptuje jej názory a prežívania,

správa sa k nej direktívne, panovačne, manipulatívne. Podobne aj navrhovateľka sa sťažovala na to, že s manželom nie je možné komunikovať, odsťahoval sa z bytu do rodinného domu v U. a aj napriek tomu kontroluje jej bývanie v spoločnom byte, kde ostala žiť ona s dcérami. Má strach si urobiť opravu kuchyne, lebo jej to bude manžel vyčítať, pretože by kričal, čo si to dovolila urobiť bez jeho vedomia. Obidve sa sťažovali, že jej prispieva na dcéry sumou, ktorou nie sú schopné pokryť základné študijné náklady.

Z tohto ich problému, o ktorom mu obidve hovorili (navštevovali ho potom každá samostatne) indikoval, že pán H. sa ako k manželke, tak aj k dcéram správa s psychickým násilím a v poradenskom procese sa zameral na posilnenie ich sebavedomia, ktoré mali úplne zničené. Záverom uviedol, že obe navštevujú poradňu sporadicky a môže konštatovať, že ich problémy, ktoré rieši, sú spôsobované necitlivým a psychicky násilníckym správaním sa pána H..

Podľa ods. l pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenia , ak je potrebné aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa ust. veta prvá, druhá návrh má okrem náležitostí návrhu podľa s. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať vo veci samej.

Podľa ust. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke na formu predbežného opatrenia. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje , avšak ochrana toho, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje nemôže dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožňovala ochranu práv a záujmov druhej strany. Aj na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad (1.2 ods. 2 Listiny zákl. práv a slobôd) a nemôže byť prejavom svojvôle. Podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitého zásahu súdu prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho ktorého účastníka ohrozené. Preto je potrebné pred jeho nariadením, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti preukazujúce pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nie faktických) pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného, alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že je možné ich nariadiť už pred začatím konania ale aj počas konania. Sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníka ani tretích osôb. Strácajú svoje opodstatnenie momentom, kedy súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie je možné nariadiť v každej veci, v ktorej sa môže konať v občianskom súdnom konaní. Rozlišujeme dve skupiny predbežných opatrení. Opatrenia, ktorých účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon súdneho rozhodnutia. U oboch skupín predbežných opatrení musí súd skúmať, či je návrh osvedčený. Nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec alebo len s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Osvedčenie nároku neznamená, že musí byť nepochybne preukázaný. Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z vymedzenia

predbežného opatrenia uvedeného nároku. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia.

Podľa (z.č. ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa ods. 2 vyššie uvedeného predpisu základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa a) povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach...

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa ods. 1 veta prvá obydlie je nedotknuteľné.

Podľa ods. 3 veta prvá cit. ust. iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Podľa ústavného čl. 12 ods. 1 veta prvá obydlie je nedotknuteľné.

Podľa čl. 4 ods. 1 vyššie cit. ust. povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa ods. 3 cit. ust. zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa ust. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby dočasne nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Podľa ust. , blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa ) (ktorým sa mení a dopĺňa o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

(1) Policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

(2) Vykázanie zo spoločného obydlia oznámi policajt ústne. Vykázanej osobe policajt presne oznámi priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje. Rozsah priestoru policajt určí podľa potreby preventívnej ochrany osoby, ktorá je ohrozená útokom podľa ods. 1.

(3) Policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia

o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a prípadne telefónne číslo, na ktorom bude zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení. Telefónne číslo poskytne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v úradnom zázname.

(4) Ak je s vykázaním zo spoločného obydlia spojené ohrozenie prevádzky objektu alebo znemožnenie výkonu zamestnania vykázanej osoby podľa osobitného predpisu, útvar Policajného zboru o tejto skutočnosti bezodkladne vyrozumie zamestnávateľa alebo prevádzkovateľa objektu, ktorý prijme príslušné opatrenia na náhradné zaistenie prevádzky objektu.

(5) Policajt vyzve vykázanú osobu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia, poučí ju o následkoch neuposlúchnutia tejto výzvy a súčasne vykázanej osobe umožní vziať si zo spoločného obydlia veci slúžiace výlučne jeho osobným potrebám, osobné cennosti a dokumenty a prípadne v lehote do 24 hodín od oznámenia vykázania zo spoločného obydlia aj ďalšie osobné veci a veci nevyhnutné pre jej podnikanie alebo výkon povolania. Policajt vykázanej osobe poskytne informácie o možnostiach ubytovania a písomné poučenie o ďalšom postupe a následkoch nedostavenia sa na súdne pojednávanie a spôsobu doručenia súdneho rozhodnutia. Písomné poučenie poskytne policajt tiež ohrozenej osobe.

(6) Policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na vydanie predbežného opatrenia podľa osobitného predpisu a podľa možnosti poskytnúť jej v písomnej forme informácie o organizáciách na pomoc poškodeným, vrátane informácií o službách nimi poskytovaných a poskytnúť kontakt na organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia.

(7) Na vykonanie úkonov súvisiacich s vykázaním zo spoločného obydlia policajt zabezpečí prítomnosť nezúčastnenej osoby, nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(8) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 48 hodín od vykázania zo spoločného obydlia, ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí v rámci poučenia podľa ods. 5, útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri doručovaní návrhu predbežného opatrenia.

(9) Ak sa počas vykázania zo spoločného obydlia zistí, že neboli splnené podmienky vykázania zo spoločného obydlia podľa ods. 1, vykázanie zo spoločného obydlia útvar Policajného zboru ukončí, o čom sa ohrozená osoba a vykázaná osoba neodkladne upovedomí.

(10) Útvar Policajného zboru preveruje dodržiavanie vykázania zo spoločného obydlia.

Súd po zvážení návrhu navrhovateľky, listinných dôkazov ňou predložených, zhodnotením všetkých skutočností v predložených dôkazoch dospel k záveru, že vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodné. Súd ustálil, že navrhovateľkou popisované násilné správanie sa odporcu nie je v danom prípade preukázané a takého charakteru, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd zasiahol do jeho vlastníckych práv, chránených tak isto , a ktoré by malo za následok ohrozenie jej zdravia, života, či majetku, či zdravia, života a majetku dcéry A. a R., a to navyše takého charakteru a intenzity, ktorý by odôvodňoval veľmi dôvodnú a vážnu obavu psychických následkov, resp. obavu o ich život a zdravie.

V tejto súvislosti musí dať súd do pozornosti vyjadrenie navrhovateľky, že odporca sa v dotknutom byte nezdržiaval prakticky 4 roky, býval v hospodárskej usadlosti v Zálesí, s ňou i dcérami neprichádzal do kontaktu, čím vlastne ani nemohol ohroziť psychickým týraním zdravie jej i detí. Navrhovateľke táto situácia vyhovovala, nakoľko nebola nikým v užívaní bytu rušená a situácia sa začala vyhrocovať po tom, ako sa odporca opätovne do bytu vrátil, na čo mal právo, keďže je takým istým v takom istom podiele a teda rovnakým bezpodielovým spoluvlastníkom bytu.

Dôkazy, o ktoré navrhovateľka opierala svoj nárok - závery psychológov , tieto pochádzajú z obdobia roku 2009 a 2010, pričom vychádzajú jedine z tvrdenia navrhovateľky a jej dcér, psychologička Mgr. Drahošová v danom období riešila s dcérou R. situáciu v období podávania prihlášok do školy, pričom uviedla, že v minulosti riešila s R. situáciu jej strachu z matematiky, okrajovo spomenula rodinné ťažkosti medzi rodičmi, teda aj navrhovateľky. Z jej psychologického šetrenia nevyplynulo psychické týranie detí a navrhovateľky zo strany odporcu. Pokiaľ sa týka správy PhDr. Jána Hrustiča, táto pochádza z roku 2009, kedy mala A. 18 rokov, v ktorej uvádza, že pán H. sa podľa oznámenia matky odsťahoval do rodinného domu v Zálesí a iba zo skutočností, ktoré mu obe hovorili, niečo indikoval, a teda aj necitlivé a psychicky násilnícke sa správanie pána H..

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. , v ktorom si uplatnila navrhovateľka dňa 21.12.2012 rozvod manželstva, charakterizuje navrhovateľka manželstvo ako dobré a harmonické do obdobia v roku 2010, kedy sa odporca odsťahoval zo spoločnej domácnosti do hospodárskej usadlosti v Zálesí, o ňu stratil záujem a v jeho správaní sú prvky agresivity, ktoré však žiadnym spôsobom nešpecifikovala. Uviedla, že manželstvo nevytvára príkladné prostredie pre deti, ktoré sú neustále vystavované stresovým situáciám, ktoré takisto nešpecifikovala a neuviedla, kto z manželov tieto vytvára, prípadne či sú ich pôvodcami obaja manželia. Styk v tom čase s maloletou R. s otcom navrhla bez obmedzenia.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu č.k. (podaného na súd dňa 20.12.2012) o určenie výživného na plnoletú dcéru A. sa dcéra A. vôbec nezmieňuje o psychickom týraní zo strany otca, uvádza v ňom, že adresa jej trvalého pobytu je u otca v U., avšak t.č. sa zdržiava a býva so svojou matkou.

Súd po vykonanom dokazovaní, pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že aplikácia ust. v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko nie sú naplnené skutkové podstaty predmetného ustanovenia zákona (navrhovateľ nebol v súlade s ust. v znení vykázaný policajtom zo spoločného obydlia), preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. , zaviazal v spore neúspešnú navrhovateľku zaplatiť na účet tunajšieho súdu 33 Eur titulom náhrady trov konania v súlade s položkou 1c) Sadzobníka

predbežné opatrenie

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa pokiaľ zákon neustanovuje pre podanie

určitého druhu ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť

podpísané a datované.