Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14C-90-2013.pdf
PDF · 127.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/90/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou,, v právnej veci žalobcu Stavebné bytové družstvo Zvolen, so sídlom ul. Nográdyho 1455/24, 961 50 Zvolen, IČO: 00 222 054, zastúpeného JUDr. Miroslavom Háberom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom ul. Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej J. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom ul. V. XXXX/X, XXX XX F., štátne občianstvo: SR, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 05. 04. 2013, ktorá bola doručená súdu dňa 05. 04. 2013 domáhal voči žalovanej vypratania bytu č. XX, na 5. poschodí bytovému domu č. XXXX/X, na ul. V. vo F. (ďalej len „byt“). Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná bola nájomníčkou bytu na základe Zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23. 08. 1983. Vzhľadom k tomu, že žalovaná hrubo porušovala svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatila nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, dal žalovanej výpoveď z nájmu bytu zo dňa 02. 04. 2008 podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Táto výpoveď bola žalovanej doručená dňa 04. 04. 2008. Výpovedná lehota jej uplynula dňa 31. 07. 2008 a týmto dňom skončil žalovanej nájom predmetného bytu. Žalovaná bola povinná byt uvoľniť do 15 dní od uplynutia výpovednej lehoty. Do dnešného dňa tak neurobila, a to napriek tomu, že bola na vypratanie bytu upozornená výzvou zo dňa 28. 10. 2008 a zo dňa 25. 10. 2011. Žalovaná odo dňa 01. 08. 2008 užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a tým ho núti domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Pretože dobrovoľne neprestala rušiť jeho vlastnícke právo k bytu, je nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva podaním žaloby o vypratanie bytu.
Žalovaná so žalobou nesúhlasila.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej ako účastníčky konania, listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:
Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu Č.j. 3943/B/83 zo dňa 12. 08. 1983 Okresného stavebného bytového družstva Zvolen bol žalovanej a jej manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX ako členom družstva pridelený do osobného užívania manželov predmetný družstevný byt, ktorý prevzali do osobného užívania Zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 23. 08. 1983.
Žalovaná a J. B., nar. XX. XX. XXXX boli manželmi, manželstvo uzavreli dňa 15. 09. 1979, ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 6C/184/1997-16 zo dňa 16. 02. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 03. 1998. Z manželstva účastníkov pochádzajú 3 deti, plnoletá dcéra I. B., nar. XX. XX. XXXX, plnoletý syn J. B., nar. XX. XX. XXXX a maloletý syn N. B., nar. XX. XX. XXXX. V čase rozvodového konania žalovanej z jej manželstva s J. B., nar. XX. XX. XXXX pochádzali dve maloleté deti, syn J., syn N., keď obidve maloleté deti boli na čas po rozvode manželstva zverené do výchovy a opatery žalovanej s tým, že otcovi týchto maloletých detí, J. B., nar. XX. XX. XXXX bola uložená vyživovacia povinnosť voči týmto maloletým deťom.
Podľa výpisu z LV č. XXXX (čiastočný) Správy katastra Zvolen zo dňa 10. 07. 2013 pre okres Zvolen, pre obec Zvolen a pre katastrálne územie Zvolen, žalobca je výlučným vlastníkom v 1/1-ine predmetného bytu.
Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 14C/178/2006 súd zistil, že v tomto súdnom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanej a vtedy už jej bývalému manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX žalobou zo dňa 23. 10. 2006, ktorá bola doručená súdu dňa 31. 10. 2006 vypratania predmetného bytu, ale na základe výpovede z nájmu bytu zo dňa 02. 04. 2004, ktorú žalobca dal podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, teda preto, že ako nájomcovia hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatili nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace. O tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/178/2006-103 zo dňa 12. 06. 2007, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca účinne nedoručil túto výpoveď nájmu bytu bývalému manželovi žalovanej J. B., nar. XX. XX. XXXX, keď tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 01. 2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co 268/07-127 zo dňa 27. 11. 2007, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/178/2006-103 zo dňa 12. 06. 2007 potvrdený.
Dňa 02. 04. 2008 žalobca dal žalovanej, ako i jej bývalému manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX opätovne výpoveď nájmu bytu č. Náj. 26/2008/Hb/2604 a č. Náj. 26/2008/Hb/2603 a to podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka a to opätovne z dôvodu, že hrubo porušovali svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace. V tejto výpovedi vyčíslil nedoplatok uvedených úhrad za užívanie bytu ku dňu 29. 02. 2008 v sume 9.528,- Sk (316,27 Eur). Táto výpoveď nájmu bytu bola žalovanej doručená doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty dňa 04. 04. 2008 a jej bývalému manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty dňa 14. 04. 2008.
Výzvou na vypratanie bytu zo dňa 28. 10. 2008 a opakovanou výzvou na vypratanie bytu zo dňa 25. 10. 2011 žalobca vyzval žalovanú na vypratanie predmetného bytu v prípade prvej výzvy najneskôr do 15. 11. 2008 a v prípade druhej výzvy najneskôr do 10. 11. 2011.
Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 12C/150/2010 súd zistil, že na základe výpovede nájmu bytu zo dňa 02. 04. 2008 žalobca už raz podal žalobu o vypratanie bytu voči žalovanej a jej bývalému manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX a to zo dňa 23. 09. 2010, ktorá bola doručená súdu dňa 23. 09. 2010, keď túto žalobu vzal späť pred začatím prvého pojednávania podaním zo dňa 28. 03. 2011, ktoré bolo doručené súdu dňa 29. 03. 2011 bez uvedenia dôvodu, keď potom súd konanie o tejto jeho žalobe zastavil uznesením č.k. 12C/150/2010-30 zo dňa 28. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2011 a to podľa § 96 ods. 1 a § 96 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.).
Dňa 10. 02. 2011 bola medzi žalovanou a jej bývalým manželom J. B., nar. XX. XX. XXXX uzatvorená Dohoda o zániku spoločného členstva a spoločného nájmu družstevného bytu týkajúca sa predmetného bytu, ktorá bola doručená žalobcovi dňa 29. 03. 2011. Na základe tejto dohody sa stala výlučnou nájomníčkou bytu žalovaná, ktorej zostalo i výlučné členstvo v družstve.
Žalobca listom č. Náj. 26/2008/Hb/3617 zo dňa 04. 07. 2012, ktorý bol žalovanej doručený doporučene do vlastných rúk prostredníctvom pošty dňa 09. 07. 2012, žalovanej oznámil, že na základe toho, že jej bola daná výpoveď nájmu bytu zo dňa 02. 04. 2008, predstavenstvo družstva na svojom zasadnutí dňa 28. 06. 2012 v súlade s článkom 23 ods. 1 písm. e) Stanov družstva z tohto istého dôvodu rozhodlo o jej vylúčení z členstva družstva. Súčasne jej oznámil, že v zmysle článku 23 ods. 4 Stanov družstva jej členstvo zaniká dňom, keď jej bude doručené rozhodnutie predstavenstva o vylúčení z členstva.
Žalobca do súdneho konania dokladal Stanovy Stavebného bytového družstva Zvolen platné a účinné v mesiaci jún 2012, v zmysle článku 23 ods. 1 písm. e) ktorých predstavenstvo môže rozhodnúť o vylúčení člena, ak riadne neplatí predpísanú úhradu za užívanie bytu (miestnosti neslúžiacej na bývanie) alebo za preukázané služby spojené s týmto užívaním za obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Podľa tohto istého článku, ale ods. 4 stanov, v rozhodnutí o vylúčení členstva z družstva musí byť uvedený dôvod podľa ods. 1 tohto článku, ktorý sa nemôže dodatočne meniť. Členstvo zaniká dňom, keď bolo doručené rozhodnutie predstavenstva o vylúčení členovi. Podľa článku 23 ods. 5 stanov, ak člen nesúhlasí s rozhodnutím predstavenstva o vylúčení, môže do 15 dní od doručenia písomného rozhodnutia podať odvolanie na zhromaždenie delegátov. Odvolanie má odkladný účinok.
Žalovaná listom zo dňa 30. 08. 2012, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 31. 08. 2012 požiadala predstavenstvo družstva o zrušenie zániku jej členstva v družstve z dôvodu, že „dlh“ vyplatila. Žalobca na to listom zo dňa 02. 10. 2012 č. Náj. 26/2008/Hb žalovanej oznámil, že nakoľko jej list zo dňa 30. 08. 2012, ktorý považoval za odvolanie bol doručený po uplynutí stanovenej lehoty uvedenej v článku 23 ods. 5 stanov, nie je možné aby tento list, odvolanie bol predložený a prejednaný na zasadnutí zhromaždenia delegátov družstva. Súčasne jej oznámil, že jej členstvo v zmysle článku 23 ods. 4 stanov zaniklo v družstve dňa 09. 07. 2012.
Z výsluchu žalovanej ako účastníčky konania súd zistil, že nesúhlasí s vyprataním bytu. Výpoveď nájmu bytu jej v roku 2008 bola doručená, avšak poukázala na to, že žalobca už v minulosti žiadal na základe tejto výpovede nájmu bytu vypratať ňou predmetný byt žalobou v inom súdnom konaní, vedenom pod sp. zn. 12C/150/2010, keď túto žalobu voči nej o vypratanie bytu podal na základe tejto istej výpovede, pričom ju vzal späť a to preto, lebo dlh uhradila. Následne žalobca v roku 2011 jej dal šek, na základe ktorého mu zaplatila sumu 79,67 Eur, pričom z jeho strany jej bolo prisľúbené, že keď túto sumu uhradí, tak s ňou bude obnovená nájomná zmluva na byt. Je tiež pravdou, že ku dnešnému dňu vyrovnala všetok dlh voči žalobcovi z titulu užívania bytu, keď dňa 21. 06. 2013 mu za týmto účelom vyplatila sumu 401,- Eur, ktorú sumu zaplatila na základe vyúčtovania, ktoré jej žalobca doručil. V predmetnom byte býva stále a to aj so svojimi dvomi deťmi I. B., ktorá je už plnoletá a s N. B., ktorý je ešte maloletý. Je rozvedená od roku 1998. Zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého syna N.. Dcéra I. je zdravotné postihnutá, zabezpečuje starostlivosť aj o ňu. Okrem nich troch už v byte nikto nebýva. Z titulu užívania bytu nemá voči žalobcovi nateraz žiaden dlh. Nemá sa kde s deťmi vysťahovať, nemá inú možnosť bývania. Od narodenia dcéry I. vôbec nepracuje. Poberá za zaopatrovanie dcéry I. peňažný príspevok od štátu v sume 210,- Eur mesačne. Dcéra I. poberá invalidný dôchodok v sume 290,- Eur mesačne. Výživné pre syna N. dostáva od bývalého manžela 10,- Eur mesačne. Tiež poberá rodinné prídavky na syna N.. Žiadne iné štátom vyplácané dávky nepoberá. Jej príjmom je teda iba finančný príspevok za zaopatrovanie dcéry I.. Nájom v byte činí 110,- Eur mesačne.
Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen číslo: B/2012/12473/IVa zo dňa 23. 07. 2012 žalovaná s účinnosťou od 01. 07. 2012 je poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je I. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. 9, F. v sume XXX,XX Eur mesačne.
Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava číslo: 796 231 8276 zo dňa 06. 12. 2012 dcéra žalovanej I. B., bytom V. XXXX/X, F. je poberateľkou invalidného dôchodku od 01. 01. 2013 v sume zvýšenej na sumu 290,90 Eur mesačne.
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, oddelením posudkových činností bol dňa 16. 02. 2005 pod číslom: OPČ.13/kontr./2005/Del. vydaný posudok pre I. B., nar. XX. XX. XXXX, dcéru žalovanej, podľa ktorého sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Rozhodnutím Strednej odbornej školy Technickej, J. Švermu 1, Zvolen zo dňa 20. 04. 2012, číslo: 173/2012/2013/Z-C bol maloletý syn žalovanej prijatý do 1. ročníka tejto strednej odbornej školy.
Žalovaná do súdneho konania doložila predpis úhrad za užívanie bytu platný od 01. 07. 2013, ktorý bol vystavený na jej meno žalobcom a jej doručený, keď ide o predpis zo dňa 22. 05. 2013, podľa ktorého žalobca stanovil žalovanej mesačné úhrady za užívanie bytu odo dňa 01. 07. 2013 v sume 100,22 Eur mesačne, ďalej dokladala Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, ktoré jej žalobca doručil a ktorým jej žalobca vypočítal nedoplatok z tohto vyúčtovania po kompenzácii výsledku vyúčtovania so zostatkom účtu nájomného v sume - 355,10 Eur.
Žalobca do súdneho konania dokladal Sumárnu analýzu platieb zo strany žalovanej za byt za obdobie od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2013, vystavenú na účet žalovanej označený ako: „nájomné“, keď tento vykazoval ku koncu roku 2011 dlh 285,73 Eur, ku koncu roku 2012 dlh v sume 225,33 Eur, dlh ku koncu mesiaca jún 2013 v sume 150,15 Eur. Tento účet vykazuje aj tzv. „penále“ za rok 2011 v sume 22,85 Eur, za rok 2012 v sume 3,56 Eur a ku koncu mája roku 2013 v sume 27,92 Eur.
Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení o úhrade sumy 79,67 Eur a o úhrade sumy 401,- Eur žalobcovi dokladala ústrižok poštovej poukážky na sumu 79,67 Eur podacie číslo 2543 Pošty Zvolen 6 zo dňa 19. 04. 2011 a potvrdenie Unicredit Bank zo dňa 21. 06. 2013 o vložení sumy 401,- Eur v hotovosti na účet žalobcu.
Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Toto ustanovenie Občianskeho zákonníka upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci a zapieracou žalobou. Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Každá z týchto žalôb poskytuje ochranu proti inému spôsobu porušovania oprávnení vlastníka. Žaloba na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadnym právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
V súdenom prípade žalobca podal žalobu o vypratanie bytu ako vlastník bytu s tým, že bol povinný preukázať aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby, teda že mu svedčí vlastnícke právo k bytu, tiež bol povinný preukázať, že žalovaná, voči ktorej žaloba smeruje je pasívne legitimovanou účastníčkou konania, teda že táto byt užíva, pričom nemá na to žiaden právny dôvod.
Podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako 3 mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.
Podľa § 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak nájomca, ktorý je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, pred uplynutím ochrannej lehoty (§ 710 ods. 4) zaplatí prenajímateľovi dlžné nájomné, alebo sa písomne dohodne s prenajímateľom o spôsobe jeho úhrady, rozumie sa tým, že dôvod výpovede nájmu bytu zanikol.
Podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa stará o maloleté dieťa, alebo o bezvládnu osobu, ktorý sú členmi jeho domácnosti, a ak to pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný byt. Náhradný byt môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu, ako má byt, ktorý má nájomca vypratať. Náhradný byt mu možno poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza ním vypratávaný byt. Vzdialenosť náhradného bytu musí však umožniť dennú dochádzku do práce.
Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.
Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený. Ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa § 685 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomnú zmluvu o nájme družstevného bytu možno uzavrieť za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.
Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala byť tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu. Písomná forma nie je nevyhnutná, hoci je pri nájomnej zmluve vhodná. Ak sa však nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Táto je však iba dokladom o tom, že sa nájomná zmluva uzavrela, nie je teda podmienkou vzniku nájomnej zmluvy. Ak sa takáto zápisnica nespísala, zákon s tým nespája žiadne sankcie.
Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace, a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu, konkrétne § 46 O.s.p.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju súd ako neopodstatnenú zamietol.
Žalobca v súdenej veci podal žalobu o ochranu vlastníckeho práva k bytu, ako vlastník bytu. Podal žalobu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka o vypratanie bytu s tým, že je vlastníkom bytu a že žalovaná užívaním bytu zasahuje do jeho vlastníckeho práva, pretože tento byt užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto podal žalobu o ochranu vlastníckeho práva. Preukázal, že je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pretože je vlastníkom bytu, výlučným vlastníkom v 1/1-ine, čo dokladal výpisom z LV č. XXXX Správy katastra Zvolen zo dňa 10. 07. 2013, ktorý bol vyhotovený pre okres Zvolen, obec Zvolen a katastrálne územie Zvolen.
Žalobca však ako vlastník bytu bol povinný ďalej v súdnom konaní preukázať, že žalovaná je pasívne legitimovanou účastníčkou konania, teda že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Má sa na mysli skutočnosť, že žalovaná byt užíva, teda ho má vo faktickej moci, faktickej držbe a že tento byt užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Žalobca skutočnosť, že žalovaná byt užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu však súdu nepreukázal, a preto súd jeho žalobu zamietol.
Žalovaná uzavrela manželstvo s J. B., nar. XX. XX. XXXX dňa 15. 09. 1979, toto ich manželstvo zaniklo rozvodom na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 6C 184/97-16 zo dňa 16. 02. 1998, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 03. 1998.
Žalovanej a jej ešte manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX na základe Zápisnice o dohode a prevzatí bytu zo dňa 23. 08. 1983 vzniklo právo užívať predmetný byt podľa § 155 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 1991, keď tomuto predchádzalo rozhodnutie o pridelení bytu podľa § 154 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 1991, keď išlo o spoločné užívanie bytu manželmi podľa § 175 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 1991, keď toto spoločné užívanie bytu manželmi sa podľa § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi dňom 01. 01. 1992, keď títo súčasne boli i spoločnými členmi družstva, nakoľko išlo o družstevný byt.
Po rozvode manželstva žalovanej s J. B., nar. XX. XX. XXXX, títo napriek tomu, že im manželstvo zaniklo rozvodom, po rozvode manželstva zostali spoločnými nájomcami družstevného bytu, tiež spoločnými členmi družstva.
Žalobca dal žalovaným I) a II) písomnú výpoveď nájmu bytu zo dňa 02. 04. 2008 podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka z dôvodu, že títo ako nájomcovia hrubo porušili svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatili nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, keď nedoplatok uvedených úhrad ku dňu 29. 02. 2008 činil sumu 9.528,- Sk (316,27 Eur). Súčasne im oznámil, že ich nájomný pomer k bytu končí posledným dňom trojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Žalovanej bola táto písomná výpoveď nájmu bytu doručená dňa 04. 04. 2008 a jej bývalému manželovi J. B., nar. XX. XX. XXXX dňa 14. 04. 2008. Písomnú výpoveď žalobca dal podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. V posudzovanom prípade začala žalovanej a jej bývalému manželovi J. B. plynúť výpovedná lehota odo dňa 01. 05. 2008 a uplynula dňa 31. 07. 2008 v zmysle § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď týmto dňom skončil žalovanej a jej bývalému manželovi J. B. nájom predmetného bytu. Ani žalovaná, ani jej bývalý manžel J. B. nenapadli neplatnosť tejto výpovede na súde v zákonnej lehote podľa § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Teda je pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovanej a popri nej i jej bývalému manželovi J. B. skončil nájom bytu dňom 31. 07. 2008. Tieto skutkové tvrdenia žalobca preukázal.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že žalovaná v byte býva aj odo dňa 01. 08. 2008, a to nepretržite spolu so svojimi deťmi, zdravotne ťažko postihnutou plnoletou dcérou I. a s maloletým synom N.. Bývalý manžel žalovanej J. B. sa v byte nezdržuje dlhodobo, od roku 1994 v byte nebýva, ako vyplynulo z dokazovania vedeného pred Okresným súdom Zvolen v konaní pod sp. zn. 14C/178/2006. Žalobca teda v súdnom konaní preukázal i tvrdenie, že žalovaná v byte býva, užíva ho, a teda ho má vo faktickej moci, čo žalovaná nepoprela. Uviedla, že v byte býva v podstate od jeho pridelenia na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu a zápisnice o dohode odovzdaní a prevzatí bytu od roku 1983.
Napriek všetkým týmto skutočnostiam, súd má za to, že žalovaná užíva byt na základe právneho dôvodu, a to na základe novej nájomnej zmluvy ohľadne bytu, ktorá vznikla medzi ňou a žalobcom po zániku nájmu bytu dňa 31. 07. 2008. Je nepochybné, a vyplýva to z vykonaného dokazovania, že účastníci konania po zániku nájmu bytu žalovanou dňa 31. 07. 2008 sa následne správali vo vzájomnom vzťahu tak, ako keby žalovaná bola nájomníčkou bytu, výlučnou nájomníčkou bytu na základe novej nájomnej zmluvy. Jej písomná forma v súdnom konaní nebola preukázaná, ale ako vyplýva z ustanovenia § 685 Občianskeho zákonníka, Občiansky zákonník platnosť nájomnej zmluvy neviaže na určitú formu. Písomná forma nájomnej zmluvy je síce vhodná, ale nie je nevyhnutá. Nájomná zmluva ohľadne bytu môže byť uzatvorená teda i ústne, i konkludentne. Je pravdou, že ak je uzatvorená inak než písomne, má sa vyhotoviť o jej obsahu zápisnica, ak sa však takáto zápisnica nespíše, zákon s tým nespája žiadne sankcie. Pri ďalšom užívaní bytu žalovanou potom, čo jej zanikol pôvodný nájom bytu dňa 31. 07. 2008, žalobca voči žalovanej sa ďalej správal tak, ako keby žalovaná bola ďalej nájomníčkou bytu, a tak sa správala i žalovaná. Dôkazom o tom je žaloba, ktorú žalobca na základe predmetnej výpovede už raz v minulosti podal voči žalovanej a jej bývalému manželovi J. a to na súde dňa 23. 09. 2010, keď podal voči nim žalobu o vypratanie bytu na základe predmetnej výpovede nájmu bytu, pričom konanie o tejto žalobe bolo vedené u Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. 12C/150/2010. Žalobca v tomto súdnom konaní pred začatím prvého pojednávania vzal žalobu späť, keď toto konanie potom bolo na základe tohto späťvzatia žaloby právoplatne zastavané uznesením č.k.12C/150/2010-30 zo dňa 28. 04. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 05. 2011. Žalobca síce v späťvzatí žaloby neuviedol dôvod späťvzatia, ale z výsluchu žalovanej v tomto súdnom konaní súd zistil, že to bolo preto, lebo táto vyplatila celý dlh, ktorý mala na nájomnom a na úhradách spojených s užívaním bytu, čím záležitosť vypratania bytu bola mimo súdneho konania medzi účastníkmi vyriešená. Žalobca po tomto ponechal žalovanú v byte ďalej bývať, správal sa k nej ako k nájomníčke bytu, doručoval jej predpisy nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu, vyúčtovával jej náklady spojené s užívaním bytu ako nájomníčke, o čom dokladal do súdneho konania sám Sumárnu analýzu platieb za obdobie od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2013, v ktorej žalovanú eviduje ako nájomníčku, keď táto skutočnosť vyplýva i z listinných dôkazov, ktoré doložila do súdneho konania žalovaná, konkrétne z predpisu úhrad za užívanie bytu platného od 01. 07. 2013, ktorý jej doručil žalobca ako nájomníčke, tiež z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, ktoré žalobca tiež doručil žalovanej ako nájomníčke. Napokon žalobca prijímal od žalovanej platby za užívanie bytu a za úhrady spojené s užívaním bytu, keď ich prijímal ako nájomné. Z týchto dôkazov potom pre súd vyplynulo, že medzi účastníkmi konania po skončení pôvodného nájmu bola uzatvorená nová nájomná zmluva ohľadne bytu, konkludentne, medzi účastníkmi konania bolo zrejmé, o aký byt ide, bola zrejmá výška nájomného a výška úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Preto žalovaná užíva predmetný byt na základe právneho dôvodu, novej nájomnej zmluvy, keď potom žalobca voči nej podal nedôvodne žalobu o vypratanie bytu.
Pokiaľ žalobca v súdnom konaní prezentoval, že žalovanej zaniklo členstvo v družstve, s čím podľa § 714 Občianskeho zákonníka je zo zákona spojený aj zánik nájmu bytu, keď podľa § 714 prvá veta Občianskeho zákonníka, zánikom členstva osoby v bytovom družstve zanikne aj nájom bytu, túto skutkovú okolnosť žalobca súdu nepreukázal, nedoložil súdu príslušné rozhodnutie, napriek tomu, že súd ho vyzval na predloženie tohto rozhodnutia, len zo samotného oznámenia zo dňa 04. 07. 2010 listom č. Náj. 26/2008/Hb nemožno vyvodiť, že k zániku členstva žalovanej v bytovom družstve došlo v súlade so Stanovami žalobcu. Nakoľko toto rozhodnutie súdu nebolo predložené, napriek tomu, že bolo súdom žiadané, nebolo možné posúdiť, či toto bolo vydané v súlade so Stanovami družstva. Nakoľko predmetné rozhodnutie nebolo predložené, súd potom nemal dôvod skúmať, zisťovať, či zanikol nájom bytu žalovanej v zmysle § 714 prvá veta Občianskeho zákonníka.
Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaná bola v konaní úspešná, žalobca neúspešný, žalovanej by vzniklo právo na náhradu trov konania, keby tieto navrhla priznať. O trovách konania súd rozhoduje len na návrh. Žalovaná takýto návrh nepodala, preto súd o jej trovách rozhodol tak, že sa jej náhrada trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá veta O.s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 O.s.p.)