Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej PhD., v právnej veci žalobcu Inforama, a. s., Bratislava, Mlynské Nivy č. 54, IČO: 35 729 864, zast. JUDr. Zuzana Majcherová, advokátka, AK Mlynské Nivy 54, 821 05 Bratislava, proti žalovanej G.. C. T., nar. XX. XX. XXXX, Y. J., A. XXX/X, o zaplatenie 2.984,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -62 zo dňa 20. decembra 2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -62 zo dňa 20. decembra 2012 potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Okresný súd Žiar nad Hronom napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.984,71 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 960,17 Eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žalobou podanou na súd dňa 12. 01. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.984,71 Eur titulom vyčíslených úrokov z omeškania v zmysle za meškanie s úhradou faktúr za dodávky tovarov za obdobie od 14.01.2008 do 31. 12. 2008. Žalovaná v konaní najprv namietala, že vo vzťahu k žalobcovi si nie je vedomá akéhokoľvek dlhu titulom neuhradených faktúr, na pojednávaní na súde prvého stupňa 20. 12. 2012 však pripustila oneskorené plnenie v súvislosti s úhradou jednotlivých faktúr za dodávky tovaru od žalobcu počas vykonávania podnikateľskej činnosti a tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uhrádzala faktúry oneskorene po dobe jej splatnosti a predmetom konania je vyčíslený úrok z omeškania za obdobie, počas ktorého bola žalovaná s úhradou fakturovanej ceny za dodávku tovaru v omeškaní, nespochybňovala. Poukazovala na svoju insolventnosť a nepriaznivý zdravotný stav.

Súd prvého stupňa vec prejednal a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. Skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním posúdil podľa účinného ku dňu 31. 12. 2008, v zmysle ktorého má žalobca právo na úroky z omeškania vo výške o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba NBS uplatňovaná pred prvým dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba NBS SR v čase omeškania žalovanej s plnením faktúr predstavovala 4,25%. Po zhodnotení skutočností zistených vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pokiaľ žalobca uplatňuje v konaní vyčíslený úrok z omeškania v sadzbe 14,25% p.a., v celkovej výške za príslušné dni omeškania žalovanej pri úhrade jednotlivých faktúr 2.984,71 Eur, jeho nárok je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu aj vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa a žalovanej, ktorá

bola v konaní neúspešná, uložil povinnosť náhrady trov prospech žalobcu ako úspešného účastníka v celkovej výške 960,17 Eur (súdny poplatok 174,- Eur a trovy právneho zastúpenia 786,17 Eur), a súčasne v zmysle uložil žalovanej povinnosť zaplatiť tieto trovy na účet právneho zástupcu žalobcu.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietala, že zo strany žalobcu bola uvedená do závažného omylu.

Žalovaná uviedla, že v súvislosti s výzvou E. a. s. vo veci úhrady pohľadávok žalobcu si v septembri 2009 za prítomnosti svojej účtovníčky telefonicky u žalobcu overovala svoje záväzky za odber tovaru od žalobcu a žiadala o zaslanie kópie faktúr uvádzaných v liste E. a. s., nakoľko si bola vedomá, že nemá voči žalobcovi žiadnu dlžobu. Hlavná ekonómka žalobcu žalovanej jednoznačne oznámila, že sa jedná o omyl s ktorým nemá žalovaná nič spoločné, nepošlú žalovanej žiadne kópie faktúr, pretože žiadne také faktúry, úhradu ktorých by dlhovala žalobcovi, neexistujú. Žalovaná listom zo dňa 18. 09. 2009 oznámila E. J. a. s. J., Manažment rizikových pohľadávok, že nemá voči žalobcovi nijaké záväzky a ani žalobca nemá záväzky voči nej. Tento list zaslala na vedomie žalobcovi, nebola jej doručená žiadna odpoveď. Tvrdila, že až na pojednávaní sa dozvedela, že sa nejedná o faktúry za odobraté lieky, ale ide o penalizačné faktúry, keď ani právnička žalobcu pri telefonickom rozhovore po podaní odporu jej neoznámila, že sa jedná o penalizačné faktúry. Pokiaľ by žalovaná bola vedela, že ide o penalizačné faktúry, okamžite by žiadala o ich odpustenie na základe toho, že žije iba z invalidného dôchodku, ktorý jej ledva stačí na prežitie a nemá žiadne iné finančné príjmy. Poukazovala na nepriaznivý zdravotný stav, na ťažké podmienky pri podnikaní v dedinskej lekárni pri jednom obvodnom lekárovi, ako aj na to, že je slobodná, bezdetná, nemá nikoho, kto by jej pomohol. Žalovaná poberá plný invalidný dôchodok, ktorý jej bol v roku 2010 určený vo výške 318,- Eur, po dvoch exekúciách predstavuje 190,- Eur.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 25. 03. 2012 a uviedol, že jej odvolanie je účelové, nepravdivé a podané v rozpore s jej predchádzajúcimi vyjadreniami. Skutočnosť, že sa jedná o penalizačné faktúry bola jednoznačne uvedená v predsporovej výzve žalobcu a aj v podanom návrhu na začatie konania, a žalovaná bola o tom jednoznačne informovaná aj na pojednávaní dňa 20. 12. 2012, keď zaujala aj jednoznačné stanovisko, že si je tejto dlžnej sumy vedomá. Finančná situácia žalovanej ju nezbavuje povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania, pričom žalobca mal záujem dohodnúť sa so žalovanou na mimosúdnom vyrovnaní veci, avšak žalovaná na výzvy žalobcu nereagovala.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa a v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom podľa a bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu. Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, dospel odvolací súd k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď žalovanú zaviazal na zaplatenie žalobcom uplatnenej sumy 2.984,71 Eur titulom úrokov z omeškania.

Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle , a to za meškanie žalovanej s úhradou faktúr, ktorými žalobca vyúčtoval žalovanej cenu za lieky a zdravotnícky tovar, ktorý žalovanej dodal. Predložil výpočet úrokov z omeškania za meškanie s úhradou tovarových faktúr za obdobie od 01. 01. 2008 do 31. 12. 2008 (celkom 11 tovarových faktúr) v ktorom úroky z omeškania vypočítal za príslušné obdobie meškania s úhradou jednotlivých faktúr vo výške 14,25 % ročne. Listinnými dokladmi, predloženými žalobcom v konaní (dodacie listy, faktúry, doklady o úhradách) bol preukázaný skutkový a aj právny základ žalobcovho nároku. Žalovaná tvrdenia žalobcu ohľadne základu ani výšky uplatneného nároku na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 20. 12. 2012 nespochybnila, a nespochybnila nárok žalobcu ani v odvolaní. Namietala len, že bola v domnení, že žalobca uplatňuje svoju pohľadávku titulom nezaplatených faktúr s tým, že pokiaľ by bola vedela, že sa jedná o úroky z omeškania, bola by žiadala o ich odpustenie.

Súd prvého stupňa pri posúdení skutočností zistených vykonaným dokazovaním správne vychádzal zo znenia účinného ku dňu 31.12.2008, v zmysle ktorého ustanovenia povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania pri meškaní s úhradou peňažného záväzku vyplýva priamo zo zákona. Je potrebné tiež uviesť, že z návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol žalovanej doručený dňa 01. 06. 2012 spolu s platobným rozkazom, vydaným súdom prvého stupňa dňa 16. 05. 2012 pod č. k. -14, jednoznačne vyplýva, že žalobca si uplatnil voči žalovanej vyššie

uvedenú sumu titulom úrokov z omeškania za meškanie s úhradou tovarových faktúr. Ako už bolo uvedené, žalovaná v konaní nespochybnila žalobcom uvádzané tvrdenia a predkladané dôkazy.

Na základe uvedených záverov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa potvrdil. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že o úhrade dlhu v splátkach, resp. aj o jeho odpustení sa žalobca so žalovanou dohodnúť môže, súdy však pri rozhodovaní v tejto veci sú viazané zákonom, ktorý im neumožňuje zohľadniť nepriaznivý zdravotný stav alebo finančnú situáciu žalovanej.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , a . V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorý by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže si však takéto právo neuplatnil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.