Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/72/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa E. Q. s.r.o. so sídlom Z. X. XXXX, Q., IČO XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. R. P., advokátom so sídlom P. P., R. cesta XX proti odporcom 1/ JUDr. R. T., bytom P. P., P. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Q. spol. s r.o. so sídlom P. P., X. XX, IČO XX XXX XXX, 2/ L. H., bytom P. P., R. XX, o zaplatenie 18.603,44 eur s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 22. septembra 2009, č.k. -189 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 221,01 eur a odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške 191,13 eur, na účet právneho zástupcu odporcov 1/, 2/, Advokátska kancelária Q. spol. s r.o., P. P., do troch dní.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa proti odporcom 1/, 2/ na zaplatenie sumy 14.074,22 eur spolu s úrokmi s omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 14.074,22 eur od 29.01.2005 do zaplatenia zamietol. Zároveň zamietol návrh navrhovateľa voči odporkyni 1/ na zaplatenie sumy vo výške 4529,21 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5% ročne zo sumy 346,70 eur od 20.12.2003 do zaplatenia; s 12% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 4.182,43 eur od 30.12.2003 do zaplatenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcom 1/, / trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 5.475,57 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že svoje dokazovanie v prvom rade zameral na otázku existencie platne uzatvoreného právneho úkonu v súvislosti s existenciou dojednaného rozsahu prác medzi účastníkmi konania, resp. dojednanej ceny za vykonané práce. Konštatoval, že navrhovateľ svojím návrhom uplatnil nárok na finančné plnenie tvrdiac, že predmet samotnej zmluvy o dielo, ktorá mala byť uzatvorená medzi účastníkmi konania bol náležitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovaný. Samotný navrhovateľ v návrhu na strane 2 však pripustil okolnosť, že čo sa týka predmetu výkonu práce na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo, v tomto smere dochádzalo počas výkonu prác na nehnuteľnosti k zmenám v súvislosti s ďalšími požiadavkami. Napriek snahe súdu o dokazovanie v tomto smere, žiaden z dôkazných prostriedkov, či už písomného alebo ústneho charakteru v súvislosti s výsluchmi svedkov nepotvrdil po prevedenom dokazovaní skutočnosť, že by pri uzatváraní ústnej zmluvy o dielo tak, ako to tvrdí navrhovateľ bol nezameniteľným spôsobom dojednaný predmet tejto zmluvy vo forme presnej špecifikácie výkonu práce, ktoré mali tvoriť predmet zmluvy o dielo. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom návrhu, ale i ústnych prejavoch tvrdil opak, dôkazné bremeno v tomto smere spočívalo na ňom, pričom podľa názoru súdu v tomto smere toto svoje dôkazné bremeno neuniesol. Ďalšou podstatnou náležitosťou vzniku právneho úkonu a to zmluvy o dielo je dojednanie o poskytnutí ceny za dielo. I keď výška ceny nie je podstatnou náležitosťou zmluvy o dielo dojednanie ceny za dielo túto podstatnú náležitosť tvorí. Pri zohľadnení obrany zo strany odporcov 1/, 2/ súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov i na existenciu eventuálnej dohody o cene predmetu výkonu za dielo. Z prevedeného dokazovania zo samotnej fakturácie v časti platieb zálohových a logicky i s prihliadnutím na okolnosť, že predmet samotnej zmluvy o dielo nebol dojednaný nezameniteľne, logicky vyplynula pre súd skutočnosť, že v danom prípade absentovala i táto podstatná náležitosť eventuálneho vzniku právneho úkonu podľa § 631 Obč. zák., a to dojednanie poskytnutia ceny za vykonané dielo. V tomto smere poukázal i na okolnosť, že čo sa týka faktúr č. 248, 249, resp. č. 183, tieto boli samotným navrhovateľom viackrát prerábané, menila sa výška týchto faktúr a menil sa taktiež finálny príjemca faktúry. Všetky tieto okolnosti viedli súd v danom prípade i k názoru, že účastníci konania nedojednali ani ďalšiu podstatnú náležitosť dvojstranného právneho úkonu a to cenu za dielo. Vzhľadom na obranu zo strany odporcov 1/, 2/ v súvislosti s neexistenciou právneho úkonu a to zmluvy o dielo, ktorá mala byť právnym titulom plnenia podľa uplatneného návrhu, súd v ďalšom vykonal dokazovanie, medzi iným i výsluchom svedka Ing. J. B.. Svedok vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 21.07.2009 potvrdil okolnosť, že v čase od 01.01.2003 až do konca roka 2003 bol konateľom spoločnosti E. Q. s. r. o.. Táto okolnosť vyplynula pre súd i z aktuálneho výpisu z Obchodného registra za rok 2003. Z tohto dôkazného materiálu vyplynula taktiež pre súd okolnosť, že terajší konateľ firmy E. Q. s. r. o. RNDr. R. v čase, keď mala byť uzatvorená ústna zmluvy o dielo, ktorá má byť titulom na plnenie finančných prostriedkov podľa návrhu, nefiguroval vo firme E. Q. s. r. o. ako konateľ a podľa vyjadrenia tohto štatutárneho zástupcu v roku 2003 nebol ani zamestnancom firmy E. Q. s. r. o.. Svedok vo svojej výpovedi pripustil okolnosť, i vzhľadom na značný časový úsek, ktorý uplynul od tejto doby, že pokiaľ objednávky jednotlivých zákaziek realizoval za firmu E. Q. s. r. o. RNDr. R., bol na takéto konanie poverený štatutárnym zástupcom firmy E. na základe ústneho pokynu. Písomný dôkazný materiál, resp. písomné poverenie na takýto úkon zo strany navrhovateľa produkovaný nebol a svedok Ing. B. vo svojej výpovedi uviedol okolnosť, že písomné poverenie na realizáciu úkonov v súvislosti s objednávkami jednotlivých prác v prospech firmy E. Q. s. r. o. neexistovalo. Svedok ďalej potvrdil skutočnosť, že eventuálne existujúce písomné zmluvy medzi firmou E. Q. s. r. o. a ďalším subjektom ohľadom výkonu prác podpisoval výlučne on, ako štatutárny zástupca a konateľ firmy. Uviedol však, že bežným spôsobom realizovala firma E. i výkon prác na základe ústnych zmlúv o dielo. Zároveň uviedol, že čo sa týka existencie ústneho poverenia v prospech terajšieho štatutárneho zástupcu firmy RNDr. R., tento v podstate mohol vykonávať tie isté kroky, ktoré vykonával štatutárny zástupca firmy E. s. r. o., čo bolo bežne zaužívané, vynímajúc aktov, ktoré mohol zo zákona parafovať len sám štatutárny zástupca spoločnosti. Svedok B. vo svojej výpovedi potvrdil, že v čase, keď malo dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo medzi účastníkmi konania, RNDr. R. na základe ústneho plnomocenstva vykonával v podstate všetky úkony ako konateľ firmy, vynímajúc úkonov, ktoré spadali čisto do kompetencie konateľa firmy. Z tejto svedeckej výpovede vyplýva, že v danom prípade RNDr. R. vykonával všetky právne úkony vynímajúc úkonov svedčiacich zo zákona len konateľovi firmy. Je teda zo svedeckej výpovede zrejmé, že toto ústne poverenie sa netýkalo len určitého právneho úkonu. S takýmto prejavom vôle navonok za firmu navrhovateľa, ale zákonodarca v zmysle druhá veta druhá spája zákonnú povinnosť písomne udeleného plnomocenstva pod následkom neplatnosti eventuálneho úkonu pri absencii písomného plnomocenstva. Z tohto pohľadu je zrejmé, že i keby bolo došlo medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o dielo pri existencii dojednania o jej podstatných náležitostiach, takýto úkon by bol z nedostatku aktívnej legitimácie na strane RNDr. R., ktorý by zaväzoval účastníkov dvojstranného právneho záväzku, neplatným. Z takto prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že tvrdenia navrhovateľa ohľadom existencie dojednania predmetu výkonu práce, dojednania ceny výkonu práce a predovšetkým dostatku aktívnej legitimácie pre uzatvorenie právneho úkonu sa javia ako nepravdivé. Na základe prevedeného dokazovania súd konštatoval, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle a teda neexistuje tento právny titul na základe tejto právnej kvalifikácie pre uplatnenie nároku na finančné plnenie. Navrhovateľ vo svojom návrhu, ktorým uplatnil nárok na finančné plnenie konštatuje skutočnosť, že práce na predmetnej domovej nehnuteľnosti boli prerušené v mesiaci december roku 2003 z dôvodu zlých poveternostných podmienok. Pripustil ďalej okolnosť, že ďalšie práce firma E. na predmetnej nehnuteľnosti nerealizovala. I v tomto smere súd vykonal ďalšie dokazovanie predovšetkým výsluchom svedkov a to B. Q., J. Q., resp. D. T.. Všetci traja svedkovia vo svojej výpovedi potvrdili, že firma E. realizáciu prác na domovej nehnuteľnosti prerušila v mesiaci december roku 2003 z dôvodu nedostatočných poveternostných podmienok pre výkon realizovaných prác. Všetci traja svedkovia taktiež zhodne potvrdili, že v roku 2004 firma E. žiadne práce na predmetnej nehnuteľnosti nevykonávala. Taktiež všetci traja svedkovia vo svojich výpovediach potvrdili, že práce na predmetnej nehnuteľnosti neboli dokončené, svedok T. potvrdil jednoznačne, že čo sa týka nedorobkov na opravách predmetnej nehnuteľnosti, tieto dokončieval v roku 2004 on sám. Z prevedeného dokazovania súd v danom prípade nemal preukázané, že by medzi účastníkmi konania došlo k dohode o cene a jej splatnosti iným spôsobom, ako stanovuje zákonodarca v . Navrhovateľ bol teda oprávnený v prípade existencie platného právneho úkonu fakturovať cenu diela až po jeho skončení. Z prevedeného dokazovania mal súd svedecky potvrdené, že práce na predmetnej nehnuteľnosti firmou E. neboli ukončené. Vzhľadom na takto prevedené dokazovanie sa potom javí cena za vykonané práce ako predčasná a z tohto pohľadu sa javí ako predčasná i podaná žaloba. Vzhľadom na horeuvedené prevedené dokazovanie, dôkazné prostriedky vykonané súdom zhodnotené tak jednotlivo, ako v celku viedli súd prvého stupňa k názoru, že nárok navrhovateľa je nedôvodný v celom rozsahu a ako taký ho zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, navrhol ho zmeniť tak, že jeho návrhu bude v celom rozsahu vyhovené. Uplatnil si náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že naďalej zotrváva na právnej kvalifikácii uplatňovaného nároku ako plnenia zo zmluvy o dielo v zmysle Obč. zákonníka. Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že na základe a v rozsahu vykonaného dokazovania bolo preukázané, že k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo nedošlo, nakoľko sa účastníci nedohodli na podstatných náležitostiach, ktoré požaduje pre daný zmluvný typ. Mal za to, že výpovede svedkov podporne potvrdzovali ním uvedené skutočnosti o tom, že s odporcami 1/, 2/ sa dohodli jednak na predmete zmluvy, a to špecifikáciou objednaných prác, ich rozsahu a ďalších technických špecifikácii, ako aj na dohode o cene v tom zmysle, že cena týchto prác bude v hodnote maximálne 550.000 Sk. V súlade s týmto dojednaním boli následne vykonané práce fakturované faktúrou č. 248 splatnou dňa 19.12.2003 vo výške 10.447,20 Sk, faktúrou č. 249 splatnou dňa 29.12.2003 vo výške 126.000,-Sk a faktúrou č. 183 splatnou dňa 28.01.2005 vo výške 424.000,-Sk. Túto cenu považoval za cenu dojednanú zmluvne. Vzhľadom na skutočnosť, že účastníkmi dohody o zateplení domu vo vlastníctve odporkyne 1/ boli obaja odporcovia , nakoľko boli objednávateľmi týchto prác, mal za to, že sú zaviazaní na plnenie z predmetnej zmluvy spoločne a nerozdielne, a to minimálne čo sa týka plnenia faktúry č. 183 vo výške 424.000,-Sk. Poukázal na to, že v čase uzavretia tejto dohody vystupovali ako účastníci zmluvy spoločne na strane objednávateľa a obaja odporcovia sa zúčastnili aj na kompletizácii objednávky na predmetné práce, ktorú akceptoval a v súlade s konkrétnymi dojednaniami prác, tieto realizoval podľa ďalších pokynov objednávateľa. Ďalej poukázal na to, že vypočutí svedkovia, zamestnanci navrhovateľa, ktorí vykonávali vyššie uvedené práce na zateplení domu vo vlastníctve odporkyne 1/, potvrdili rozsah vykonaných prác, ktoré boli následne fakturované navrhovateľom, ako aj skutočnosť, že vedeli každý deň rozsah práce, ktoré majú na diele vykonať. Ďalej uviedol, že objednávatelia sústavne kontrolovali výkon prác osobne, alebo prostredníctvom poverenej osoby, ktorá bola vypočutá pred súdom prvého stupňa (p. D. T.). Dodal, že počas realizácie diela objednávatelia zároveň sústavne rozširovali a upresňovali predmet diela, nakoľko pôvodne mal byť zateplený dom od sokla po strechu a napokon sa zatepľoval aj sokel a celá stavba. Trval na tom, že dohoda o predmete plnenia a ceny za dielo bola od začiatku medzi účastníkmi tejto dohody náležite a nezameniteľne špecifikovaná. Spôsob realizácie diela a rozsah prác bol uskutočnený v súlade s dohodou medzi ním a odporcami ústnou formou. Ďalej poukázal na to, že viackrát navrhoval vykonať v konaní ďalšie dôkazy, a to prepisy nahrávok z vyšetrovacieho spisu ČVS: /BPK-F-2004 zo dňa 04.12.2004 a nahrávky zo dňa 11.01.2005. Napriek tomu, že súd tieto nahrávky od Úradu boja proti korupcii zadovážil a boli založené do spisu, tieto neboli vykonané pred súdom. Naviac na podnet odporkyne 1/ boli dňa 21.07.2009 zapečatené (zalepené v obálke), pričom na strane navrhovateľa tak bolo znemožnené oboznámenie sa s týmito prepismi napriek tomu, že odporkyňa 1/ nepredložila právoplatné rozhodnutie, ktorým by bolo preukázané, že postúpenie prepisov ITP nahrávok je neprípustné. Mal za to, že ITP, resp. prepisy týchto nahrávok z vyšetrovacieho spisu nepodliehajú ochrane utajovaných skutočností, môžu byť použité v občiansko- právnom konaní ako listinný dôkaz pred súdom poukazujúc na príslušné ustanovenia , zákona o ochrane utajovaných skutočností a zákona o policajnom zbore. Namietal, že zneprístupnením uvedených dôkazov bola porušená rovnosť účastníkov konania garantovaná SR, a to vyslovene v jeho neprospech, nakoľko mu ako účastníkovi konania z ust. vyplýva právo oboznámiť sa s celým obsahom spisového materiálu, pričom porušením tohto práva mal sťažené podmienky na prípravu na pojednávanie, čo malo priamy dosah na unesenie dôkazného bremena navrhovateľom v konaní.

Mal za to, že za takýmto postupom súdu možno jednoznačne vidieť snahu napomôcť odporkyni 1/ ako svojej kolegyni priamo nadriadeného súdu. Ďalej uviedol, že odporkyňa 1/ využila na vlastné obohatenie svoje odborné právne znalosti proti nemu ako laikovi, navodila okolnosti, kedy nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy (pričom zo svoje praxe určite vedela, že pri takýchto objemoch prác býva písomná zmluva obvyklá), následne ho zavádzala mimosúdnymi rokovaniami o vzájomnom vysporiadaní. Práve vykonaním listinných dôkazov (prepisy ITP) by boli v konaní pred súdom dostatočne preukázané ním uvedené skutočnosti o existencii konkrétnej dohody medzi ním a odporcami o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo. Poukázal na to, že v tejto súvislosti si konateľ žalobcu RNDr. R. napríklad vyslovene spomína na jednu z nahrávok s odporcom 2/, kde tento uznáva presun časti svojich „neoficiálnych príjmov“, políciou nazývaných úplatkami, proti úhrade za dodanú omietku, t.j. na započítanie oproti faktúre č. 249, ktorú takto bezvýhradne uznal. Tento rozhovor bol natáčaný v reštaurácii vedľa Okresného súdu Banská Bystrica. Pokiaľ sa týka aktívnej legitimácie RNDr. R. k uzatváraniu dvojstranných právnych záväzkov za navrhovateľa, poukázal na svedeckú výpoveď Ing. B., z ktorej vyplýva, že splnomocnenie udelené RNDr. R. sa viazalo na konkrétnu nehnuteľnosť, inak povedané splnomocnenec bol vždy splnomocnený k uzatváraniu zmlúv pre konkrétnu objednávku na zhotovenie diela a teda považoval udelenie tohto plnomocenstva ústnou formou v súlade s § 31 ods. 4 Obč. zákonníka , nakoľko sa týkala určitého konkrétneho právneho úkonu, a to uzavretia zmluvy o dielo s konkrétnym dodávateľom. Jednalo sa teda o špeciálne plnomocenstvo, pre ktoré zákon nevyžaduje písomnú formu. Svedok Ing. B. sa v tomto smere jasne vyjadril, že si spomína, že RNDr. R. bol poverený uzatváraním právnych úkonov, resp. zmlúv a podľa výpovede tohto svedka , tento o vykonávaní prác na predmetnej nehnuteľnosti na základe dohody medzi RNDr. R. a JUDr. T. alebo pánom H. vedel, pričom spoločnosť E. Q. s.r.o. so zastupovaním navrhovateľa v tejto veci súhlasila, všetci jej konatelia s týmto zastupovaním súhlasili a RNDr. R. týmto sústavne ústne poverovali. Pokiaľ súd prvého stupňa zhodnotil na základe výpovede svedkov, že plnomocenstvo nebolo RNDr. R. udelené, v tomto smere odkázal na ust. § 33 ods. 2 Obč. zákonníka. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu konštatoval, že konanie RNDr. R. bolo navrhovateľom schvaľované permanentne, nikdy nedošlo ani k náznaku opačného postoja. V súvislosti s konaním navrhovateľa ako spoločnosti s ručením obmedzeným v rámci predmetu podnikania odkázal ďalej na , podľa ktorého kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza a podľa súvisiaceho ods. 2, ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročí rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. Mal za to, že jednoznačne z výpovede svedka Ing. B. vyplýva, že mal vedomosť o vykonávaní prác v prospech odporcov 1/, 2/ na predmetnej nehnuteľnosti a aj, že tieto činnosti boli vykonávané na základe ústnej dohody medzi navrhovateľom a odporcami a s týmto súhlasil, konanie RNDr. R., ktoré bolo konaním úplne obvyklým v pomeroch navrhovateľa, má jednoznačne povahu konania právne zaväzujúceho navrhovateľa. Mal za to, že nedokončené práce podľa ústnej zmluvy o dielo boli zanedbateľného rozsahu a nebránili prevzatiu diela. Uvedené nedorobky sa mali týkať nedokončenia prác okolo schodísk, okolo spodku nehnuteľnosti, neboli na polystyréne umiestnené sieťky, ako to vyplýva z výpovede svedka pána B. Q.. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že zo strany odporcov nebol navrhovateľ následne vyzvaný k ukončeniu diela, prípadne k odstraňovaniu eventuálnych vát alebo škôd. Poukázal na to, že svedkovia potvrdili, že všetky tieto práce vcelku boli na predmetnej stavbe vykonávané podľa technologického postupu. Ďalej poukázal na to, že z výpovede svedka pána B. Q. zo dňa 21.07.2009 vyplýva, že za odporcov čiastkové práce preberal pán D. T.. Napriek tomu, že ako zhotoviteľ bol ochotný dielo vykonať, nakoľko zo strany odporcov 1/, 2/ nebol ďalej záujem na dokončovaní diela firmou E. spol. s.r.o., uzavreli strany dohodu o ukončení týchto prác s tým, že dovtedy vykonané práce, ako aj práce naviac požadované počas vykonávania diela zo strany odporkyne 1/ budú v plnom rozsahu uhradené. V tomto smere dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a sp. zn. , podľa ktorých je pre určenie momentu vzniku nároku na zaplatenie ceny z diela rozhodujúce jeho prevzatie aj v neukončenom stave. Nárok na zaplatenie činnosti vykonaných zhotoviteľom v súlade so zmluvou o dielo vzniká najneskôr dokončením diela treťou osobu, nakoľko záväzok splniť dielo pre zhotoviteľa sa stáva nemožným v zmysle Obč. zákonníka. V súvislosti s touto argumentáciou dokončenie diela inými zhotoviteľmi potvrdila dňa 25.11.2008 odporkyňa 1/. Z tohto dôvodu nepovažoval svoj návrh na začatie konania v dobe jeho podania za predčasný.

Odporcovia 1/, 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhli napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uplatnili si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 412,14 eur. Uviedli, že odvolanie navrhovateľa neobsahuje žiadne nové skutočnosti a ani právne argumenty, ktoré ešte neboli uvedené v konaní pred súdom prvého stupňa. Čo sa týka námietky navrhovateľa, že súd prvého stupňa nevykonal navrhovateľom navrhnuté listinné dôkazy, a to fotokópie doslovných prepisov nahrávok rozhovorov zo dňa 04.12.2004 a dňa 11.01.2005 z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-119/BPK- S-2004, poukázali na ich písomné podanie zo dňa 12.01.2009 adresované súdu prvého stupňa a navyše aj na znenie o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno- technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Trvali na tom, že tieto listiny nie sú procesne prípustné ako listinné dôkazy a ich vykonanie v tomto občiansko-súdnom konaní by bolo nezákonné a takéto ich použitie by zakladalo zodpovednosť štátu ako aj osoby, ktorá zákon porušila. Vyslovili názor, že fotokópie doslovných prepisov nahrávok uvedených rozhovorov z predmetného vyšetrovacieho spisu nemali byť nikdy súdu prvého stupňa zo strany orgánov činných v trestnom konaní postúpené, a ak už ale postúpené boli (čím bol porušený zákon), súd prvého stupňa postupoval správne, ak tieto fotokópie doslovných prepisov nahrávok nevykonal v tomto súdnom konaní ako listinné dôkazy. Zároveň poukázali na to, že vykonanie prepisov uvedených nahrávok ako listinných dôkazov by bolo vo vzťahu k predmetu tohto občianskeho súdneho konania a iným dôkazom vykonaných v tomto občianskom súdnom konaní nielen nezákonné, ale aj neúčelné, nakoľko bolo preukázané, že RNDr. R. nemal písomné plnomocenstvo na konanie za navrhovateľa, ktoré by mu museli dať obidvaja konatelia navrhovateľa spoločne, nakoľko v čase od 11.12.2002 do 03.02.2004 za navrhovateľa mohli konať len dvaja konatelia spoločne. Pokiaľ navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej tvrdí, že konanie RNDr. R. bolo navrhovateľom schvaľované permanentne, toto jeho tvrdenie nebolo v tomto konaní nijako doteraz tvrdené a ani preukázané. Ďalej uviedli, že odporkyňa 1/ pri riadení svojho domu v I. náhodou našla zvukovo obrazový záznam z obdobia jar - leto 2004, ktorý dokazuje, že dielo nebolo dokončené a teda navrhovateľovi ani z tohto dôvodu nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie ceny za dielo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (, v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Námietky navrhovateľa uvádzané v odvolaní nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku, preto za daného stavu si odvolací súd osvojuje aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje v zmysle K námietkam navrhovateľa uvádzaným v odvolaní dodáva nasledovné:

V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu navrhovateľa zistil v rozsahu zodpovedajúcom a postačujúcom obsahu ust. ,, skutkový stav, ktorý myšlienkovým postupom podľa (hodnotenie dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti) následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho a procesného predpisu. Pri dodržaní uvedených kritérií aj odôvodnenie napadnutého rozsudku vykazuje tie náležitosti tak, ako sú zakotvené v ust. , najmä s poukazom na dodržanie zásady presvedčivosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Podľa § 631 Obč. zákonníka účinného v rozhodnej dobe, zmluvou o dielo sa zaväzuje objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykonaná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa § 37 ods. 1 cit. zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 31 ods. 1, 4 Obč. zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

Podľa § 33 ods. 2 veta prvá Obč. zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa, alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.

Podľa § 15 ods. 1,2 Obch. zákonníka, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa ods. 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporcom 1/, 2/ finančného plnenia vo výške 14.074,22 eur spolu so 8 % úrokmi z omeškania z istiny od 29.01.2005 do zaplatenia a proti odporkyni 1/ finančného plnenia vo výške 4529,21 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 12,5 % ročne zo sumy 346,70 eur od 20.12.2003 do zaplatenia a 12 % úrokmi z omeškania zo sumy 4.182,43 eur od 30.12.2003 do zaplatenia z titulu, že na základe ústnej zmluvy o dielo dodal materiál a vykonal stavebné práce - zateplenie rodinného domu vo vlastníctve odporkyne 1/, ktoré vyúčtoval faktúrou č. 248 splatnou dňa 19.12.2003 vo výške 346,70 eur, faktúrou č. 249 splatnou dňa 29.12.2003 vo výške 4182,43 eur a faktúrou č. 183 splatnou dňa 28.01.2005 vo výške 14.074,22 eur. Odporcovia 1/, 2/ tvrdili, že uvedené faktúry navrhovateľovi neuhradili z dôvodu, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 631 Obč. zákonníka, keď nedošlo k dojednaniu predmetu výkonu práce, dojednania ceny výkonu práce a predovšetkým namietali nedostatok aktívnej legitimácie RNDr. J. R. na uzavretie tejto zmluvy.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil a posúdil, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle § 631 Obč. zákonníka a teda neexistuje tento právny titul na základe tejto právnej kvalifikácie pre uplatnenie nároku na finančné plnenie.

V konaní nebola sporná okolnosť, že RNDr. J. R. komunikoval s odporcom 2/ o vykonaní zatepľovacích prác na rodinnom dome vo vlastníctve odporkyne 1/ na ulici P. v P. P.. Z výsluchu svedka Ing. J. B., konateľa navrhovateľa v rozhodnom období, na pojednávaní dňa 21.07.2009 vyplynulo, že v čase od 01.01.2003 až do konca roka 2003 ( v čase, kedy mala byť uzatvorená ústna zmluva o dielo) RNDr. J. R. nebol ani zamestnancom firmy E. Q. s.r.o. a pokiaľ objednávky jednotlivých zákaziek realizoval za firmu E. Q. s.r.o. RNDr. R. bol na takéto konanie poverený štatutárnym zástupcom firmy E. na základe ústneho pokynu. Vo svojej výpovedi pripustil, že v súvislosti s objednávkami jednotlivých prác v prospech firmy E. Q. s.r.o. písomné poverenie na realizáciu úkonov neexistovalo. Taktiež z jeho výpovede vyplynulo, že RNDr. J. R. v podstate mohol vykonávať tie isté kroky, ktoré vykonával štatutárny zástupca firmy E. s.r.o., čo bolo bežne zaužívané, vynímajúc akty, ktoré mohol parafovať len sám štatutárny zástupca spoločnosti. Aj podľa názoru odvolacieho súdu z uvedenej svedeckej výpovede je zrejmá okolnosť, že toto ústne poverenie sa netýkalo len určitého právneho úkonu. Takýmto prejavom vôle navonok za firmu navrhovateľa je v zmysle § 31 ods. 4 veta druhá Obč. zákonníka spojená sankcia neplatnosti právneho úkonu práve pre absenciu písomného plnomocenstva. K námietke navrhovateľa uvádzanej v odvolaní ohľadne aktívnej legitimácie RNDr. J. R. k uzatváraniu dvojstranných právnych záväzkov za navrhovateľa, odvolací súd poukazuje na výpoveď svedka Ing. B., z ktorej vyplynulo, že splnomocnenie udelené RNDr. J. R. sa viazalo na konkrétnu nehnuteľnosť. Jednoznačne z výpovede svedka Ing. J. B. na pojednávaní dňa 21.07.2009 vyplýva, že na základe jeho ústneho poverenia mal v kompetencii RNDr. J. R. vykonávať, medzi inými, práce v súvislosti s objednávkami jednotlivých prác a uzatváraniami dvojstranných právnych úkonov v súvislosti s realizáciou týchto prác za firmu E. Q. s.r.o. Je teda zrejmé, že svedok ako štatutárny zástupca navrhovateľa v rozhodnej dobe, RNDr. J. R. poveroval objednávkami jednotlivých prác a uzatváraním viacerých dvojstranných právnych úkonov v súvislosti s realizáciou týchto prác za firmu E. Q. s.r.o. Tvrdenie navrhovateľa uvádzané v odvolaní, že udelenie tohto plnomocenstva ústnou formou sa týkalo vždy konkrétneho právneho úkonu, odvolací súd považuje za účelové. Z tejto svedeckej výpovede je zrejmá okolnosť, že toto ústne poverenie sa netýkalo len určitého právneho úkonu. Napokon z výpisu obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vložka č. 7524/S vyplýva, že v období od 10.01.2002 až do 19.03.2004 konanie menom spoločnosti bolo upravené tak, že spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú obaja konatelia spoločne. Druhým konateľom v rozhodnom období navrhovateľa bol Ing. E. B., bytom R. rad, Q., ktorého súhlas na dané splnomocnenie RNDr. J. R. v predmetnej veci absentuje. Pokiaľ v súvislosti s konaním navrhovateľa, ako spoločnosti s ručením obmedzeným, v rámci predmetu podnikania navrhovateľ v odvolaní ďalej poukázal na ust. , ani táto jeho námietka neobstojí. V tomto ustanovení je upravený určitý špeciálny druh zákonného splnomocnenia. Toto špeciálne splnomocnenie má každý, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou (napr. obchodný referent). Ten je potom oprávnený na všetky úkony, ku ktorým obvykle pri tejto činnosti dochádza. Podľa názoru odvolacieho súdu ust. sa teda vzťahuje na osobu, ktorá je aspoň zamestnancom podniku, ktorá bola pri prevádzkovaní podniku poverená určitou činnosťou. RNDr. J. R. je tretia osoba, ktorá nebola zamestnancom podniku, nemala žiadne pracovné zaradenie u navrhovateľa, nebola ani personálne prepojená s navrhovateľom, a preto pokiaľ mal RNDr. J. R. vystupovať ako splnomocnenec navrhovateľa, mal mať udelené plnomocenstvo dvomi konateľmi. Nedôvodná je aj ďalšia námietka uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za to, že účastníci konania sa nedohodli na podstatných náležitostiach, ktoré požaduje na daný zmluvný typ, t.j. zmluvu o dielo. Už namietaná skutočnosť navrhovateľom, že účastníkmi dohody o zaplatení domu vo vlastníctve odporkyne 1/ boli obaja odporcovia, nakoľko boli objednávateľmi týchto prác a preto mali byť zaviazaní na plnenie z predmetnej zmluvy spoločne a nerozdielne, a to minimálne čo sa týka plnenia faktúry č. 183 splatnej dňa 28.01.2005 vo výške 14.074,22 eur, spochybňuje určitosť navrhovateľom tvrdenej ústnej zmluvy o dielo uzavretej medzi účastníkmi a preukazuje tú okolnosť, že v súvislosti s vykonaním uvedených prác sa navrhovateľ žiadnym konkrétnym spôsobom nedohodol na tom, či tieto práce vykoná pre odporkyňu 1/ alebo odporcu 2/ a taktiež nebola preukázaná ani dohoda o odplate za predmetné dielo. Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že ústne uzavretá dohoda, ktorá vyplynula z komunikácie medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ a 2/ je podľa Obč. zákonníka neplatná, keďže je neurčitá, pričom jej neurčitosť spočíva v tom, že nebolo určitým spôsobom podľa Obč. zákonníka dohodnuté, kto bude zmluvnou stranou tejto dohody na strane objednávateľa, rozsah vykonaných prác a aká, resp. akým spôsobom bude určená odplata za takto navrhovateľom vykonané dielo. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa vo vzťahu k odporcom 1/, 2/ správne zamietol, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi navrhovateľom a odporcami 1/ , 2/ nebola uzavretá platná zmluva, na základe ktorej by vznikol záväzok medzi navrhovateľom ako zhotoviteľom a odporcami 1/, 2/ ako objednávateľmi spočívajúci vo vykonaní stavebných prác na rodinnom dome vo vlastníctve odporkyne 1/. Vzhľadom na neplatnosť dohody medzi navrhovateľom a odporcami 1/,2/ z vyššie uvedených dôvodov neobstojí ani ďalšia námietka odporcov uvádzaná v odvolaní, že súd prvého stupňa nevykonal ďalšie dôkazy a to prepisy nahrávok z vyšetrovacieho spisu ČVS: PPZ-119/BPK-S-2004 zo dňa 04.12.2004 a nahrávky zo dňa 11.01.2005, keď vykonanie uvedeného dôkazu nemôže zvrátiť zistený skutkový stav v danej veci. Za daného stavu taktiež na vecnú správnosť napadnutého rozsudku nemôže mať vplyv námietka odporcu uvádzaná v odvolaní, že práce na predmetnom diele boli ukončené, resp. nedokončené boli len v zanedbateľnom rozsahu a nebránili prevzatiu diela, a preto žaloba nebola podaná predčasne. V konaní však nebolo sporné, že navrhovateľ na základe uvedenej neplatnej dohody, ktorá bola výsledkom jeho komunikácie s odporcami 1/, 2/ poskytol plnenie spočívajúce v stavebných prácach na rodinnom dome vo vlastníctve odporkyne 1/, ktoré vykonal do konca roka 2003. Týmto navrhovateľ poskytol odporcom 1/, 2/ plnenie, na základe ktorého sa odporkyňa 1/, resp. odporca 2/ na úkor navrhovateľa podľa Obč. zákonníka bezdôvodne obohatili. Preto odporcovia 1/, 2/ mali povinnosť podľa Obč. zákonníka vydať navrhovateľovi to, čo podľa tejto neplatnej zmluvy od navrhovateľa dostali, teda poskytnúť peňažnú náhradu podľa Obč. zák. Výška tejto peňažnej náhrady v konaní nebola zisťovaná, keďže odporcovia 1/, 2/uplatnili vo vzťahu k navrhovateľovi námietku premlčania. Táto námietka premlčania, vznesená odporcami 1/, 2/ bola dôvodná. Navrhovateľovi najneskôr do konca roka 2003 (december 2003) boli známe všetky skutkové okolnosti týkajúce sa ním poskytnutého plnenia bez právneho dôvodu. Najneskôr do konca roka 2003 navrhovateľ vedel, že odporcovia 1/, 2/ sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili. Návrh na začatie konania podal na súd až dňa 07.04.2006, teda v čase po uplynutí premlčacej doby stanovenej v Obč. zákonníka. Pretože súd na námietku premlčania prihliada ex offo a preto z dôvodu vznesenia námietky premlčania by nárok navrhovateľa na finančné plnenie voči odporcom 1/, 2/ nemohol byť úspešný. Naviac navrhovateľ aj v odvolaní jednoznačne zotrval na právnej kvalifikácii uplatneného nároku ako plnenia zmluvy o dielo v zmysle Obč. zákonníka.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ods., a tak, že úspešným odporcom 1/, / bola priznaná náhrada trov spočívajúca v odmene za právne zastúpenie - za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.02.2011, vychádzajúc u odporkyne 1/ z hodnoty veci 18.603,44 eur a u odporcu 2/ z hodnoty veci 14.074,22 eur. Za tento úkon patrí právnemu zástupcovi odporkyni 1/ odmena v zmysle , , vyhl. č. vo výške 353,4 eur + 20% DPH = 70,70 eur = 424,24 eur, krátené o 50% pri zastupovaní 2 osôb = 212,12 eur + 8,89 eur režijný paušál, vrátane 20% DPH, spolu 221,01 eur. Za vyjadrenie k odvolaniu patrí právnemu zástupcovi odporcu 2/ v zmysle cit. ustanovení odmena vo výške 303,74 + 20% DPH = 60,74 eur, krátené o 50% pri zastupovaní 2 osôb = 182,24 eur (364,48:2) + 8,89 eur režijný paušál, vrátane 20% DPH, spolu 191,13 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .