Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-218-2013.pdf
PDF · 77.9 KB
Case nature
Subarea
26CoE/218/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: IGOLAN, a.s., so sídlom Pri Podlužianke 4688, Levice, IČO: 31 398 626, o vymoženie sumy 1.814,68 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Levice č.k. 12Er/741/2010-14 zo dňa 29. januára 2013, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Levice č.k. 12Er/741/2010-14 zo dňa 29. januára 2013 r u š í a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie nepriznal.
Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 14 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 01.05.2008.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že exekúcia bola zastavená ex lege povolením reštrukturalizácie v zmysle § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Súdna exekútorka JUDr. Anetta Demešová dňa 27.07.2012 doručila súdu žiadosť o rozhodnutie o trovách exekúcie spolu v sume 60,35 eura. Súd prvého stupňa nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie, nakoľko neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať začatie reštrukturalizácie. Taktiež nie je možné aplikovať
ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Proti tomuto uzneseniu podala súdna exekútorka v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Uviedla, že sa nestotožňuje s napadnutým uznesením, nakoľko s poukazom na § 196, § 197, § 200 ods. 2 Exekučného poriadku mal exekučný súdu zaviazať určený subjekt k náhrade trov exekúcie, ktoré súdnej exekútorke vznikli v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Mala za to, že činnosť súdneho exekútora, ktorá je vykonávaná podľa Exekučného poriadku má individuálnu, výrazne špecifickú povahu. To, že počas exekučného konania bolo exekučné konanie zastavené ex lege a to povolením reštrukturalizácie, súdny exekútor nezavinil a ani nemohol v priebehu exekučného konania predpokladať. Exekučné konanie viedol smerom k vymoženiu exekučnej pohľadávky. Nepriznanie trov exekúcie v tomto prípade nemá žiadnu oporu v zákone, ale opiera sa len o medzeru v právnej úprave. V exekučnom konaní v prvom rade znáša trovy exekúcie povinný. Zákon ustanovuje výnimky, kedy je k náhrade trov exekúcie zaviazaný oprávnený a to v § 203 Exekučného poriadku. Ak teda v prípade, že na náhradu trov exekúcie nemôže byť zaviazaný povinný, musí byť na ich náhradu zaviazaný oprávnený. Nakoľko exekučný poriadok žiadnu výnimku v ustanovení § 196 Exekučného poriadku neupravuje, nie je potom možné od súdneho exekútora požadovať, aby exekučnú činnosť vykonával bez nároku na odmenu. Poukázala aj na čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 1 Dodatkového protokolu a navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a následne žiadala, aby boli trovy exekúcie súdnej exekútorke priznané v zmysle vyúčtovania trov exekúcie dňa 24.07.2012 a k ich náhrade zaviazaný oprávnený.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a zistil, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 10.09.2010, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 23.09.2010 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvého stupňa dňa 29.09.2010 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pobočka Levice č.k. 1005087113 zo dňa 30.06.2010. Súdny exekútor písomným podaním zo dňa 24.07.2012 doručeným súdu prvého stupňa dňa 27.07.2012 podal súdu žiadosť o rozhodnutie o trovách exekúcie spolu s ich vyúčtovaním, nakoľko uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36R/3/2012 bola povolená reštrukturalizácia povinného a v zmysle § 118 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa exekučné konanie zastavilo. Následne súd prvého stupňa rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 citovaného zákona, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 199 citovaného zákona, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa § 200 ods. 1 citovaného zákona, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 citovaného zákona, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 citovaného zákona, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 citovaného zákona, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o náhrade trov exekúcie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal a zistil, že nie je vo výroku o trovách exekúcie vecne správne. Súdny exekútor je štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Pri vykonávaní exekúcie postupuje v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Týmto spôsobom súdny exekútor zabezpečuje vykonateľnosť práva. Výkon verejnej moci prostredníctvom súdneho exekútora je výkonom súdnej moci a úkony súdneho exekútora sa považujú za úkony vykonané na základe poverenia súdu. Vyššie citované ustanovenia garantujú súdnemu exekútorovi za túto činnosť právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.
Povinnosť nahradiť trovy exekúcie znáša v prvom rade povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku). Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby trovy exekúcie nahradil (§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku).
Predmetné ustanovenie teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku je však určitá forma procesného zavinenia oprávneného (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo nedostatok majetku povinného (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). Súd prvého stupňa svojím rozhodnutím nepriznal súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie. Konštatoval, že exekúcia bola zastavená ex lege povolením reštrukturalizácie v zmysle § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie následne nepriznal, nakoľko mal za to, že neprichádza do úvahy aplikácia ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku. Oprávnený nezavinil zastavenie exekúcie a ani nemohol predvídať začatie reštrukturalizácie. Taktiež podľa jeho názoru nie je možné aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko nedošlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.
Odvolací súd však uvádza, že v tomto prípade (ak nedošlo k vymoženiu trov exekúcie počas exekúcie), trovy exekúcie by mal znášať povinný, pretože naďalej existuje a keďže účelom reštrukturalizácie je aj snaha o zachovanie prevádzky podniku dlžníka alebo jeho časti, je aj predpoklad, že bude schopný trovy exekúcie uhradiť. Odvolací súd tak poukazuje aj na ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré súd prvého stupňa vo svojich úvahách podrobnejšie nerozvinul a touto skutočnosťou sa vôbec nezaoberal. Odvolaciemu súdu tak nie je zrejmé, na základe akých skutkových a právnych úvah súd prvého stupňa dospel k záverom uvedeným v napadnutom uznesení.
Súdna exekútorka vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nepriznanie trov exekúcie s poukazom na jej špecifické postavenie. V tomto prípade uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 36R/3/2012 bola povolená reštrukturalizácia povinného a v zmysle § 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii sa exekučné konanie ex lege zastavilo.
Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je podstatná časť rozhodnutia. Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, legickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozhodnutia okrem iného
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozhodnutia, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V danom prípade nie je odôvodnenie napadnutého uznesenia dostatočne presvedčivé. Napadnuté uznesenie je v tomto smere neúplné a nepreskúmateľné a bez zohľadnenia vyššie uvedených skutočností aj predčasné. Podľa názoru odvolacieho súdu jeho vydaním sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom. Odvolanie súdnej exekútorky má síce zákonom požadované náležitosti (§ 205 OSP), nemôže však obsahovať konkrétne dôvody nesúhlasu s napadnutým uznesením, nakoľko tieto dôvody v napadnutom uznesení chýbajú. Súdna exekútorka na základe takto vydaného odôvodnenia, nemôže odvolanie riadne odôvodniť a taktiež nemôže pri podaní odvolania plne realizovať svoje procesné práva a plniť procesné povinnosti, ktoré jej zákon umožňuje.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP, odvolací súd rozhodnutie zruší len ak, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci, ktorého vec patrí.
Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.