Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15Pc-6-2023.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/6/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
D. súd Y. F. sudkyňou L.. G. W. v rodinnoprávnej veci navrhovateľky - matky maloletého: O. X., E.. N., O.. XX.XX.J., V. B. P. Č.. XX proti odporcovi: T. X., O.. XX.XX.J., V. O.Á.. P. J./XX, Y. F., t.č. v J. G. a maloletému dieťaťu: Á. M. X., O.. XX.XX.J., bytom ako navrhovateľka, v konaní zast. J. práce, sociálnych vecí a rodiny Y. F., o zapretie otcovstva takto
rozhodol:
I. F. určuje, že T. X., rod. X., nar. XX.XX.J. n i e j e otcom maloletého dieťaťa: Á. M.O. X., E.. X., O.. XX.XX.J. z matky O. X., E.. N., O.. XX.XX.J..
II. O. sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. O., matka maloletého, sa návrhom zo dňa XX.XX.XXXX doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX, domáhala zapretia otcovstva k maloletému, a to proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, ako aj proti maloletému.
2. F. návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX v Y. F., toto manželstvo stále trvá. S manželom si od počiatku veľmi nerozumeli, napokon manžel opustil v auguste XXXX spoločnú domácnosť a odsťahoval sa k jeho vtedajšej priateľke. U. sa nachádza vo výkone väzby. O. v návrhu ďalej uvádza, že od mája XXXX žije v spoločnej domácnosti s priateľom Y. Y., z pohlavných stykov, ktoré spolu udržiavajú už X a pol roka, sa im dňa XX.XX.XXXX narodil maloletý. K. domnienka otcovstva však svedčí odporcovi - manželovi navrhovateľky, ktorý je ako otec zapísaný v rodnom liste maloletého, avšak on nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, nakoľko navrhovateľka s ním od leta XXXX neudržiava žiadne styky, ani pohlavné. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa navrhovateľka intímne stýkala výlučne s jej priateľom Y. Y., ktorý otcovstvo k maloletému uznáva, preto navrhovateľka žiada, aby súd návrhu vyhovel. Na preukázanie svojich tvrdení označila: sobášny list, rodný list maloletého, výsluch odporcu a výsluch svedka.
3. U., ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa k návrhu vyjadril tak, že s návrhom súhlasí. H., že nemôže byť otcom maloletého, nakoľko už od augusta XXXX s manželkou neudržiavajú žiadne styky, a preto nie je fyzicky možné, aby bol otcom dieťaťa. K., aby súd vo veci pojednával v jeho neprítomnosti.
4. P. opatrovník maloletého sa k návrhu písomne nevyjadril.
5. U. ako biologického otca dieťaťa označila svojho partnera. U. sa vyjadrila, že jej partner otcovstvo k maloletému dobrovoľne uznáva.
6. F. vo veci nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, vec prejednal v neprítomnosti ospravedlneného odporcu - manžela matky a procesného opatrovníka, vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a výsluchom svedka, oboznámením sa s vyjadrením odporcu - manžela matky, ako aj listinnými dôkazmi a podstatným obsahom spisu, vrátane pripojených spisov, pričom zistil nasledovný skutočný a právny stav veci:
7. Z rodného listu maloletého vyplýva, že maloletý sa narodil dňa XX.XX.XXXX, pričom ako jej otec je evidovaný muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, t.j. manžel matky, a ako matka je evidovaná navrhovateľka. O. na zapretie otcovstva matka podala na súd dňa XX.XX.XXXX.
8. U. pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že jej manžel nie je otcom, nakoľko sa s ním od leta XXXX vôbec nestýka, jej manžel je t.č. je v J.. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa udržiavala a naďalej udržiava intímne styky jedine so svojim priateľom, s ktorým bývajú v spoločnej domácnosti, ktorý je biologickým otcom dieťaťa, a ktorý svoje otcovstvo uznáva.
9. P. matky ako svedok uviedol, že s navrhovateľkou sa zoznámili v lete XXXX, postupne sa z ich vzťahu stal partnerský zväzok a od mája XXXX žijú v spoločnej domácnosti. C. vzťah s navrhovateľkou udržiava od jesene XXXX. X., že je biologickým otcom maloletého a uznáva svoje otcovstvo k nemu. V čase, kedy došlo k splodeniu maloletého, už navrhovateľka udržiavala sexuálny vzťah len s jeho osobou. V čase, kedy došlo k splodeniu dieťaťa, už navrhovateľka dlhý čas nežila a nebývala so svojim manželom.
XX. P. § 85 ods. X zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
XX. P. § 86 ods. X zákona o rodine manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
XX. P. § 88 ods. X zákona o rodine aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. H. o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
XX. P. čl. X ods. X Y. o právach dieťaťa (oznámenie U. zahraničných vecí SR č.XXX/XXXX Zb.) je každé dieťa registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ je to možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.
XX. V konaní muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, uviedol, že nie je otcom a ani nemôže byť otcom. Z uvedeného mal súd za to, že za týchto okolností je nepochybne dané právo dieťaťa, aby v rodnom liste bol zmenený zápis o otcovstve k nemu, pretože maloleté dieťa má právo poznať svojho biologického otca a má právo mať ho zapísaného v rodnom liste. H. však predchádza úspešné konanie o zapretí otcovstva.
XX. K. maloletého dieťaťa na zapretí otcovstva vyplýva z jeho práva na poznanie jeho biologických rodičov zakotveného v Y. o právach dieťaťa, pričom principiálne je tu vždy záujem na zosúladení biologického a právneho otcovstva. U. v návrhu i na pojednávaní označila muža, ktorý je biologickým otcom maloletého, pričom má záujem zabezpečiť, aby bol zapísaný do rodného listu maloletého na základe dobrovoľného uznania otcovstva. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Z vykonaného dokazovania teda vyplýva konkrétna osoba majúca byť skutočným otcom maloletého dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam. P. judikatúry W. má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení svojich predkov, a teda aj svojej identity (L. proti X., rozhodnutie z XX.XX.XXXX, sťažnosť č. XXXXX/XX), pričom najsilnejší je tento záujem na poznaní svojich predkov, predovšetkým rodičov. K. nie je táto potreba dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo od geneticky príbuzných osôb.
XX. K. ustanovuje podmienky pre zapretie otcovstva. Ak sa dieťa narodí v čase, kedy možno hoci len teoreticky predpokladať, že bolo splodené za trvania manželstva - to znamená v čase do XXX. dňa po
zániku manželstva - potom platí, že možno zaprieť otcovstvo len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa. F. vychádzal zo zhodných tvrdení manželov a výsluchu svedka - muža, ktorý o sebe tvrdí, že je otcom dieťaťa.
XX. Z dátumu podania návrhu na súd (XX.XX.XXXX) a dátumu narodenia dieťaťa (XX.XX.XXXX) mal súd za preukázané, že návrh na zapretie otcovstva bol matkou podaný v prekluzívnej trojročnej lehote upravenej v § 88 ods. X zákona o rodine. S poukazom na jednoznačný a zhodný prednes matky maloletého dieťaťa a muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté v spojení s výsluchom svedka, má súd za preukázané, že muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté, nemôže byť biologickým otcom maloletého, keďže v čase rozhodnom pre jeho splodenie sa (už dlhší čas) vôbec s navrhovateľkou nestýkal, čo potvrdil i svedok. V konaní tak bola preukázaná kvalifikovaná okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúca, aby bol otcom maloletej muž, ktorému svedčí zákonná domnienka.
XX. X. na uvedené, za situácie, že je vylúčené, aby odporca - manžel matky bol otcom maloletého dieťaťa, je potrebné uprednostniť prioritu prirodzenej rodiny a poznanie biologického otca, pretože biologické rodičovstvo je základom pre rodinné vzťahy a má mu byť poskytovaná prioritná podpora a ochrana. F. potom dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo zapísaného v rodnom liste svojho biologického otca, a preto je v záujme maloletého dieťaťa aj zapretie otcovstva, ktoré uvedené umožní.
XX. O. v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletého dieťaťa muž, ktorý je ako otec vedený v rodnom liste maloletého dieťaťa, a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu, súd návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel.
XX. P. § 52 zákona č. XXX/XXXX Z.z. N. mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
XX. P. § 53 C.m.p. v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
XX. P. § 58 C.m.p. o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
XX. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 C.m.p., keď vo výroku II. rozhodol, že navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie výnimky upravenej v ustanovení § 53 C.m.p. a síce, že by bolo priznanie náhrady trov konania úspešnej navrhovateľke spravodlivé, keď zároveň si náhradu trov konania ani neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 C.s.p.).
Proti tomuto rozsudku navrhovateľka nie je oprávnená podať odvolanie, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku na súde účinne vzdala.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 C.s.p.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C.s.p.) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 C.m.p.)