Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Cob/120/2013

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v obchodnoprávnej veci navrhovateľa L. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX P. M. F., štátny občan SR, zast. advokátom JUDr. Jozefom Bendžalom, Letná č.27, 052 01 Spišská Nová Ves proti odporcovi SOMO spol. s r.o., Pod brehmi 4, 841 03 Bratislava, IČO: 17 328 519, zast. AK Mikolaj s. r. o., Košická 56/5590, 821 08 Bratislava, IČO: 36 855 049 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní navrhovateľa proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -204, IČS: 1211227402 zo dňa 3. apríla 2013 jednohlasne takto

rozhodol:

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -204, IČS: 1211227402 zo dňa 3. apríla 2013 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporcovi trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vo výške 81,46 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žalobu navrhovateľa na zrušenie rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom pri IURO, s.r.o., Miletičova 7, Bratislava dňa 24.06.2009, ktorým zaviazal navrhovateľa na zaplatenie sumy 48.167,06 Eur so 14,25% úrokom z omeškania ročne od splatnosti jednotlivých súm až do ich úhrady vrátane náhrady trov súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v prospech odporcu. Navrhovateľ sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku s poukazom na o rozhodcovskom konaní preto, že existujú dôvody, pre ktoré je možné žiadať obnovu konania podľa a nasl. Okresný súd považoval žalobu navrhovateľa, rovnako ako aj Okresný súd Bratislava II, na ktorý ju navrhovateľ pôvodne podal podľa obsahu za žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, a nie za návrh na obnovu konania tak, ako ho navrhovateľ označil.

Navrhovateľ v rozhodcovskom konaní namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, pretože neuznal za platný právny úkon Dohodu I a Dohodu II uzavretú s odporcom a nesúhlasil ani s obsahom svedeckých výpovedí R. B., p. P. a I.. A., ktoré považoval za sporné. Navrhol vykonať dôkaz pravosti jeho podpisu na oboch dohodách znalcom z odboru Písmoznalectva, ktorým sa pravdivosť jeho tvrdení preukáže. Z týchto dôvodov považoval za neplatnú aj rozhodcovskú doložku, obsiahnutú v oboch Dohodách, ktoré nepodpísal.

Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľ, ktorý bol v konaní pred rozhodcovským súdom v postavení odporcu bol zastúpený právne advokátom JUDr. Petrom Balážkom, ktorý prevzal rozhodcovský rozsudok č.k. -151 zo dňa 24.06.2009 dňa 02.07.2009, ako aj tú skutočnosť, že rozsudok rozhodcovského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2009 a vykonateľnosť dňa

07.07.2009. Právny zástupca navrhovateľa v tomto konaní, ale ani samotný navrhovateľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa , prvá veta o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov nepodali.

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že do 30 dní odo dňa, kedy sa navrhovateľ dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol prvýkrát uplatniť navrhovateľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 písm. h/ Zákona o rozhodcovskom konaní nepodal, preto v dôsledku jej uplynutia okresný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel. Z návrhu navrhovateľa, ani z jeho tvrdení nevyplýva, kedy sa o dôvode obnovy konania dozvedel a na preukázanie začiatku behu 30-dňovej lehoty pre uplatnenie svojho práva na všeobecnom súde nepredložil žiadne dôkazy. Podľa názoru okresného súdu je neprípustné, aby si navrhovateľ po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty podľa § 41 ods.1 Zákona o rozhodcovskom konaní svojvoľne, a to v rámci nápravy už skôr zmeškanej lehoty uplatňoval svoje právo, hoci aj v lehote do 3 rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku, pretože takýto výkon práva je v rozpore s § 41 ods.2 cit. zák., ktoré striktným spôsobom upravuje predpoklady na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h/ cit. zák. Súd prisvedčil právnemu názoru odporcu, že navrhovateľom uvádzané dôvody na obnovu konania u neho existovali už počas rozhodcovského konania, a preto všetky ním uvádzané dôvody v návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku mal a mohol uplatniť už v rozhodcovskom konaní. Navyše sa rozhodcovský súd s dôvodmi uvádzanými navrhovateľom v tomto súdnom konaní riadne vysporiadal. Okresný súd preto nepovažoval dôvody uplatnené navrhovateľom v súdnom konaní za také skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom rozhodcovskom konaní a už vôbec nie za také dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. Z vyššie uvedených dôvodov preto okresný súd nevykonal navrhovateľom navrhnutý dôkaz, a to výsluch svedka P. F., ktorý mal vypovedať ku skutočnostiam, kedy malo dôjsť a nedošlo k uzavretiu dohody o splátkach a dohody o rozhodcovskej doložke a či je po práve požiadavka o zaplatenie za ubytovanie od protistrany alebo nie.

S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil navrhovateľ a podal proti nemu odvolanie. Namietal predovšetkým procesné pochybenie súdu, keďže tento konal v neprítomnosti navrhovateľa a nevykonal ním navrhnutý dôkaz, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu záveru. Nesúhlasil s tým, že by mal odporcovi zaplatiť na základe rozhodcovského rozsudku 48.167,06 Eur za ubytovanie svojich zamestnancov, o čom neexistuje žiadna dohoda. V odvolaní poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní nemohol advokát, ktorý ho zastupoval rozhodcovi preukázať, že písomné uznanie záväzku a dohoda o úhrade pohľadávky skutočne existovala, a to pre pochybnosti v tomto konaní uvedené. Jedná sa o neúmerne vysokú cenu, ktorá prevyšuje kúpnu cenu budovy, v ktorej boli zamestnanci zamestnaní, čo samo o sebe dokazuje, že odporca by nikdy takúto dohodu nepodpísal a ani ju neuznal. Uviedol, že súd sa nedostatočne zaoberal skutkovým stavom a vec posúdil z formálneho hľadiska na jeho škodu.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadril odporca podaním doručeným okresnému súdu dňa 13.06.2013, v ktorom poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 16.10.2012 obsahujúce všetky faktické aj právne argumenty, na základe ktorých navrhol návrh navrhovateľa zamietnuť. Odvolanie navrhovateľa, rovnako ako jeho žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku považoval len za ďalší obštrukčný krok z jeho strany, aby zabránil pokračovaniu v exekučnom konaní , v ktorom si odporca uplatnil právo na uspokojenie pohľadávky v pozícii oprávneného.

Odvolanie považoval odporca za neurčité a nezrozumiteľné, pričom zdôraznil, že už na prvom pojednávaní bol navrhovateľ a jeho právny zástupca vypočutý. Okresný súd sa oboznámil so spisom rozhodcovského súdu, ktorého súčasťou boli dve listiny uznania záväzku podpísané navrhovateľom a navrhovateľ aj potvrdil, že jeho právny zástupca prevzal rozsudok a že vo veci nekonal. Na druhé pojednávanie sa ospravedlnil z dôvodu hospitalizácie bez akéhokoľvek potvrdenia a tretieho pojednávania sa ani navrhovateľ a ani jeho právny zástupca bez ospravedlnenia nezúčastnili, preto súd konal v ich neprítomnosti. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 81,46 Eur.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané

prvostupňovým súdom. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom verejne vyhlásené v zmysle a a , čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 24.06.2009 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. Bratislava na základe návrhu obchodnej spoločnosti SOMO spol. s r.o. Bratislava proti odporcovi L. B. NEVOSTAV, Spišská Nová Ves, v ktorom boli obaja účastníci konania zastúpení advokátmi a v ktorom zaviazal fyzickú osobu podnikateľa L. B. NEVOSTAV na zaplatenie sumy 48.167,06 Eur so 14,25% úrokom z omeškania ročne z jednotlivých súm až do zaplatenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že pri rozhodovaní vychádzal rozhodcovský súd z uznania záväzku a dohody o úhrade pohľadávok podpísanej dňa 29.04.2008 oboma účastníkmi, v rámci ktorej odporca (v tejto prejednávanej veci navrhovateľ) uznal podľa § 323 Obch. zák. čo do dôvodu a výšky svoj dlh voči navrhovateľovi v sume 1.71.692,80 Sk a zaviazal sa platiť ho v splátkach do 15.12.2008. Tento dlh sa týkal faktúr, ktoré boli zaplatené čiastočne alebo vôbec a sú špecifikované v odôvodnení rozhodcovského rozsudku. Po podpísaní prvej dohody zaplatil odporca z dlžnej sumy 609.420,56 Sk, v dôsledku čoho zostal neuhradený zvyšok dlhu v sume 1.062.272,61 Sk. Dňa 11.06.2008 podpísali účastníci ďalší dokument označený ako uznanie záväzku a dohoda o úhrade pohľadávky, v rámci ktorej rovnako uznal navrhovateľ v tomto konaní dlh vo výške 430.547,50 Sk a zaviazal sa ho zaplatiť do 30.06.2008. Zvyšok dlhu predstavoval neuhradené faktúry pod č. 2809900430 na sumu 2.100,-Sk, č. 2809900444 na sumu 113.240,50 Sk, č. 2809900467 na sumu 46.820,50 Sk, č. 2809900505 na sumu 360,-Sk a č. 2809900510 na sumu 20.563,-Sk. Zmluvné strany oboch dohôd v čl. IV dohodli rozhodcovskú zmluvu tak, že sa strany podľa (ZRK) dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z tejto dohody vznikli alebo vzniknú (vrátane sporov o jej platnosť a výklad a vrátane sporov o splnenie pôvodných záväzkov dlžníka, ktoré sú predmetom tejto dohody) rozhodne v rozhodcovskom konaní v zmysle nezávislý rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu pri IURO, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 35 979 011 podľa rokovacieho poriadku tohto Stáleho rozhodcovského súdu.

Tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, rozhodcovský súd sa námietkou nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vznesenou odporcom v rozhodcovskom konaní (v prejednávanej veci navrhovateľom) zaoberal a vo veci zistenia jeho právomoci vykonal dokazovanie najmä dvoma dohodami o uznaní záväzku, podpísanými účastníkmi sporu, ale aj písomnými prehláseniami svedkov, prítomných pri ich podpise z ktorých zistil, že L. B. uznal svoj záväzok voči spoločnosti SOMO s.r.o. vo výške 1.671.692,80 Sk, ako aj to, že sa na príprave Dohody č.1 spolu s navrhovateľom podieľali. I.. F. A., konateľ navrhovateľa spoločnosti SOMO s.r.o. v rozhodcovskom konaní potvrdil, že pri podpise Dohody II bol prítomný sám ako konateľ spoločnosti SOMO a L. B.. Námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť, ktorú vzniesol L. B. preto považoval rozhodcovský súd za účelovú a nepravdivú. Podľa o rozhodcovskom konaní rozhodol o nej tak, že rozhodcovský súd má právomoc vo veci konať a rozhodnúť.

Následne rozhodcovský súd zistil, že podľa Dohody I, v ktorej uznal L. B. svoj dlh podľa § 323 Obch. zák. v sume 1.671.692,87 Sk, tento v dohodnutých splátkach nesplatil v celom rozsahu, preto došlo k podpísaniu druhej dohody na sumu 1.062.272,61 Sk rovnako vo forme splácania dlhu v splátkach s tým, že ak nezaplatí dlžník čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý neuhradený dlh vrátane príslušenstva. Keďže navrhovateľ v tomto konaní nezaplatil odporcovi do 15.05.2008 sumu 187.500,- Sk, stal sa v zmysle Dohody I splatným celý neuhradený dlh vrátane príslušenstva, preto vzniklo navrhovateľovi právo aj na úhradu úroku z omeškania vo výške 14,25% ročne podľa § 369 ods.1 Obch. zák. Rozhodcovský rozsudok bol doručený obom právnym zástupcom účastníkov konania, čo navrhovateľ L. B. potvrdil s výhradou, že mu ho právny zástupca nedoručil. Rozhodcovský rozsudok č.k. -151 zo dňa 24.06.2009 nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2009 a vykonateľnosť dňa 07.07.2009. Lehotu 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku na podanie návrhu na jeho zrušenie účastník L. B. ako účastník konania nevyužil a takýto návrh na všeobecný súd nepodal. Uplatnil si však právo podľa § 40 písm.h/ Zákona o rozhodcovskom konaní a na súd podal žalobu na obnovu konania, pričom ako dôvody uviedol tie isté dôvody, ktoré boli rozhodcovskému súdu známe už v priebehu rozhodcovského konania a s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal.

Z dokazovania vykonaného rozhodcovským súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. obchodno -záväzkový vzťah, pretože obaja jeho účastníci boli v čase jeho vzniku podnikateľmi. K zániku živnostenského oprávnenia došlo u navrhovateľa tak, ako to vyplýva z Výpisu zo živnostenského registra ku dňu 05.11.2011, čo nemá žiaden vplyv na posúdenie vzťahu podľa ustanovení .

Podľa a o rozhodcovskom konaní v znení platnom ku dňu 16.11.2011 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c/ jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona.

Podľa § 41 ods.1, prvá veta cit. zák. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa ods.2 cit. ust. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa a právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a/ sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b/ možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Podľa ods.3 cit. ust. návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom rozhodnutia okresného súdu vo veci samej, ktorý je vecne správny, pretože odvolací súd dospel k rovnakým skutkovým zisteniam a skutkovým záverom ako súd prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Z predvolania na posledné pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 03.04.2013, ako aj z oznámenia okresného súdu adresovaného právnemu zástupcovi navrhovateľa, ktoré riadne prevzal a tiež z obsahu zápisnice o pojednávaní z tohto dňa nesporne vyplýva, že účastníci, zvlášť navrhovateľ boli riadne poučení podľa o tom, že musia všetky skutočnosti a dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr do skončenia dokazovania, pretože na neskôr predložené a označené súd neprihliadne.

Podľa a súd môže konať aj bez prítomnosti účastníka konania, ktorý svoju účasť síce ospravedlnil, ale o odročenie pojednávania nežiadal. Neúčasť na pojednávaní navrhovateľ a ani jeho právny zástupca súdu neospravedlnili a o odročenie pojednávania na deň 03.04.2013 nežiadali. Zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu je dôvodom na odročenie pojednávania, avšak návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka

alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Právny zástupca súdu nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz o vážnom dôvode, pre ktorý by bol mal okresný súd pojednávanie odročiť, preto odvolací súd nepovažuje prejednanie veci bez prítomnosti navrhovateľa, ktorý o odročenie pojednávania nežiadal za procesné pochybenie súdu, ktoré by malo za následok nesprávne rozhodnutie alebo ktorým by boli porušené ústavné práva navrhovateľa na spravodlivý proces len preto, že súd konal v jeho neprítomnosti.

Podľa sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Aj keď majú účastníci sporu právo navrhovať dôkazy, je to súd, ktorý rozhodne, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná a ktorý nie. Navrhovateľom navrhnutý dôkaz výsluchom svedka nevykonal súd z toho dôvodu, že pre posúdenie veci súdom nebol podstatný, s čím sa odvolací súd stotožnil.

Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, t. j. podľa , a musí byť podaná v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

V ust. o rozhodcovskom konaní ako lex specialis je upravená subjektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania, ktorá sa musí pre zachovanie práva dodržať, inak nie je možné sa po jej márnom uplynutí úspešne domôcť práv a v ods.2 cit. ust. je stanovená objektívna lehota, ktorá trvá 3 roky a plynie od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Bez ohľadu na to, kedy sa ten, kto obnovu navrhuje dozvedel o dôvode obnovy alebo odkedy ho mohol uplatniť, neskončí beh tejto lehoty skôr, než uplynie 30 dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že subjektívna lehota na podanie žaloby bola zachovaná je povinný tvrdiť a preukazovať ten, kto obnovu navrhuje. Pretože ide o lehoty procesné na zachovanie subjektívnej a objektívnej lehoty na podanie žaloby na obnovu konania stačí, ak je táto podaná posledný deň lehoty na orgán, ktorý má povinnosť ho súdu doručiť ( ).

Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 24.06.2009, právoplatnosť nadobudol 03.07.2009 a vykonateľnosť dňa 07.07.2009, pričom navrhovateľ podal žalobu na súd až 16.11.2011, t.j. nesporne po uplynutí 30 dňovej subjektívnej lehoty.

Z ust. § 40 ods.1 písm.h/ Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že zrušenia právoplatného tuzemského rozhodcovského rozsudku môže účastník napadnúť žalobou podanou na príslušnom súde len ak existujú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa . Navrhovateľ ako dôvod obnovy konania uviedol dôvody obsiahnuté v ust. a , avšak v konaní pred okresným súdom nepreukázal existenciu žiadnych takých skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré by bez svojej viny nebol mohol použiť v pôvodnom, rozhodcovskom konaní a ani neuviedol žiadne dôkazy, o ktorých nevedel a ktoré nemohli byť v pôvodnom konaní vykonané a ktoré by mu privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

Návrh na obnovu konania je v občianskom súdnom konaní koncipovaný ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na to, aby mohla byť znovu právoplatne prejednaná vec, ktorá už bola skončená za predpokladu, že sú dané skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, pre ktoré pôvodné rozhodnutie o veci samej z hľadiska správnosti a úplnosti skutkových zistení a skutkových záverov nemôže obstáť. Návrhom na obnovu konania sa nie je možné domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posúdení veci alebo procesnoprávnych vád, pretože k tomu slúžia podľa povahy rozhodnutia a podľa

povahy namietaného pochybenia iné opravné prostriedky, ktorým je v prejednávanej veci žaloba o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia, ktoré má právo účastník po doručení rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní podať na všeobecný súd.

Návrh na obnovu konania je možné podať len z dôvodov, ktoré sú taxatívne uvedené v , pričom ním nie je možné napadnúť samotné hodnotenie dôkazov súdom. V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že ním uvádzané dôvody sú také, ktoré sú uvedené pod písm.a/ a b/ cit. ustanovenia.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosti a dôkazy sú nové vtedy, ak ich účastník konania napriek tomu, že v čase pôvodného konania objektívne existovali nemohol bez svojej viny použiť preto, že o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, že nemohol splniť povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť. Pôvodným konaním sa rozumie vždy konanie pred súdom prvého stupňa a v prejednávanej veci pred rozhodcovským súdom.

Obnovu konania neodôvodňujú tie prípady nevykonania možného dokazovania rozhodcovským súdom ohľadom skutočností, rozhodnutí a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania síce označené, avšak rozhodcovským súdom boli považované za nerozhodné, a preto ich dokazovanie nebolo vykonané. Rozhodnutie môže účastníkovi privodiť priaznivejší výsledok konania len vtedy, ak súd v pôvodnom konaní vyriešil napr. predbežnú otázku odchylne, než ju neskôr rozhodol príslušný orgán, prípadne že šlo o prípad, kedy súd bol viazaný rozhodnutím iného orgánu alebo vychádzal z rozhodnutia iného orgánu a neskôr sa zistí, že príslušný orgán svojim neskorším rozhodnutím vyriešil rovnaké skutkové okolnosti inak.

Odvolací súd je toho právneho názoru, že o žiaden z týchto prípadov sa v prejednávanej veci nejedná, preto na prejednávanú vec nebolo možné aplikovať ust. .

Pokiaľ ide o dôvod uvedený v , a to, že by bolo možné vykonať dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní pred rozhodcovským súdom, ktoré by mohli privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci je treba uviesť, že v takom prípade ide o situáciu, kedy účastník riadne splnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnutý dôkaz nemohol byť v pôvodnom konaní vykonaný, lebo tomu bránila prekážka objektívnej povahy, napr. že svedok, ktorého označil mal neznámy pobyt alebo že listinu, ktorú označil, neexistovala. V prípade, že by sa neskôr ukázalo, že takýto dôkaz už je možné vykonať a že by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci pre účastníka, ktorý z tohto dôvodu návrh na obnovu konania podal, šlo by o dôvod, pre ktorý by bolo možné obnovu konania povoliť. Na základe dokazovania vykonaného okresným súdom však nie je možné dospieť k záveru, že by bol splnený aj tento zákonom stanovený predpoklad a že by sa v prejednávanej veci jednalo o situáciu upravenú v Dokazovanie, ktoré bolo vykonané pred rozhodcovským súdom nielen listinami, ale aj svedeckými výpoveďami potvrdilo, že odporca nesplnil svoj dlh, ktorý písomne uznal v dvoch rozličných listinách, pričom tento aj čiastočne splatil, preto vykonávať tie isté dôkazy, ktoré už raz vykonané boli, je v prejednávanej veci nadbytočné.

Odvolací súd je preto toho právneho názoru, že nie sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie rozhodcovského rozsudku pre absenciu dôvodov podľa a . Navyše navrhovateľ o ním uvádzaných dôvodoch, a to neplatnosti dohody o rozhodcovskej doložky vedel už v priebehu konania pred rozhodcovským súdom, čo aj namietal a napriek tomu žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zákonom stanovenej lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd nepodal. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že je právne irelevantné, či je dohoda o rozhodcovskeh doložke dohodnutá vo forme samostatnej písomnej zmluvy alebo sa nachádza v inej zmluve, či dohode, teda aj v dohodách riadne podpísaných navrhovateľom, a to na každej strane, nielen na ich poslednej strane, pokiaľ spĺňa v o rozhodcovskom konaní stanovené náležitosti. Okresný súd preto správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

Odvolací súd zistil, že okresný súd správne postupoval , keď návrh na obnovu konania prejednal vecne na pojednávaní, na ktorom zistil, že navrhovateľom tvrdené dôvody obnovy konania neboli preukázané, avšak nemal rozhodnúť rozsudkom, ale tak, ako to vyplýva z ust. , uznesením. Tento nesprávny postup súdu však nemá za následok nesprávne rozhodnutie, v dôsledku čoho odvolací súd rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne, podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že ich náhradu priznal odporcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy odvolacieho konania vyčíslil odporca vo vyjadrení zo dňa 11.06.2013 v sume 81,46 Eur. Tieto zodpovedajú trovám právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 63,07 Eur podľa a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov, 2x 7,81 Eur režijný paušál podľa cit. vyhl. a % DPH v sume 13, Eur podľa cit. vyhl. Navrhovateľ je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia odporcovi na účet právneho zástupcu v súlade s a

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.