Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-83-2013.pdf
PDF · 77.88 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Červenákovou, v právnej veci navrhovateľky: W. J., O.. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XXX, prechodne bytom D. A. XX/X, P., Č. B., proti odporcovi: W.. W. J., L.. X.X.XXXX, J. T. XXX, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Súd manželstvo W. J., rod. J., L.. XX.X.XXXX S. W.. W. J., L.. X.X.XXXX, A. K. XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev býv. Miestneho národného výboru v K. L. Ž., vo zväzku XX, roč. XXXX, na strane XXX, pod radovým č. XX rozvádza.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Na Okresnom súde Levice sa pod sp. zn. 7C/83/2013 vedie súdne konanie vo veci navrhovateľky: W. J., O.. J., L.. XX.X.XXXX, W. J., O.. J., L.. XX.X.XXXX, P. J. T. XXX, prechodne bytom D. A. XX/X, Tlmače, časť Lipník, proti odporcovi: W.. W. J., L.. X.X.XXXX, J. T. XXX, o rozvod manželstva.
Toto súdne konanie začalo dňa 21.8.2013, kedy bol navrhovateľkou podaný návrh vo veci samej na Okresnom súde Levice, ktorým žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. Svoj návrh odôvodnila nasledovne:
Navrhovateľka uzavrela manželstvo s odporcom dňa XX.XX.XXXX pre bývalým MNV K. L. Ž., pričom z ich manželstva pochádzajú dve plnoleté deti C. J., L.. XX.X.XXXX S. S. J., L.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydliskom manželov bolo v Obci T.. Navrhovateľka a odporca uzavreli manželstvo po dvojročnej známosti. Po uzatvorení manželstva si vytvorili spoločnú domácnosť u rodičov navrhovateľky, kde bývali 3 roky. V tomto čase odporca študoval na vysokej škole. Podľa vyjadrenia navrhovateľky bolo ich manželstvo v tom čase veľmi dobré, zariaďovali si rodinný dom E. T., v dome rodičov odporcu, kam sa v roku 1987 presťahovali. Aj v tomto období bolo ich manželstvo harmonické. Postupom času sa odporca čoraz menej venoval svojej rodine, vzťahy medzi manželmi sa narušili, čo viedlo k tomu, že navrhovateľka mienila podať návrh na rozvod už pred siedmimi rokmi. V roku 2007 sa vzťahy medzi manželmi zlepšili, avšak neskôr došlo k rozvratu vzťahov medzi nimi. V roku 2012 navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, žije v P., Č. B. v byte, ktorý je vlastníctvom jej syna. S obomi synmi má navrhovateľka vytvorený dobrý vzťah. Od doby kedy navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť nehospodári s odporcom a tiež spolu nežijú. Navrhovateľka uviedla, že k odporcovi neprechováva žiadne city a nemieni obnoviť manželské spolužitie. Na záver navrhovateľka uviedla, že podľa jej názoru je manželstvo natoľko rozvrátené, že neplní svoju spoločenskú funkciu, a preto navrhla rozviesť manželstvo účastníkov konania.
Dňa 27.9.2013 sa na Okresnom súde Levice konalo v tejto právnej veci pojednávanie, na ktorom súd zistil z výpovede odporcu, že tento sa rozviesť nechce, a preto súd apeloval na účastníkov konania, aby sa pokúsili o obnovu spolužitia a využitie možnosti pohovoru na referáte poradensko-psychologických služieb, ktoré poskytuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach.
Dňa 25.10.2013 bola súdu doručená správa psychologičky Mgr. Soni Balogovej z konzultácie s účastníkmi konania, ktorá sa uskutočnila dňa 16.10.2013 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Z danej správy vyplýva, že navrhovateľka vyjadrila svoje rozhodnutie dať sa rozviesť s odporcom, ktoré dôkladne zvážila. Odporca uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, pretože chce manželstvo zachrániť, pričom si uvedomuje, že nie je to možné zo strany jeho manželky. Psychologička na záver správy uviedla, že nie je možné hovoriť o ďalšej pozitívnej prognóze záchrany manželstva účastníkov konania z dôvodu navrhovateľkinho postoja k návrhu na rozvod manželstva.
Dňa 30.10.2013 sa na Okresnom súde Levice konalo v tejto právnej veci pojednávanie, na ktorom súd zistil z výpovede účastníkov konania nasledujúce skutočnosti:
Navrhovateľka uviedla, že spočiatku bolo ich spolužitie s odporcom usporiadané, navrhovateľka pracovala, odporca študoval. Potom sa im narodilo dieťa a po návrate odporcu z vojny, v čase keď mal ich syn jeden rok sa presťahovali do Kozároviec, do rodičovského domu odporcu. Tento si začali zveľaďovať a prerábať. Prvé nezhody začali vznikať z dôvodu, že tento rodičovský dom nebol vo vlastníctve manželov, pričom doňho investovali svoje financie. Navrhovateľka ďalej uviedla, že odporca začal mať aj iné aktivity, týmto aktivitám sa venoval viac ako rodine. Navrhovateľa sa o rodinu starala sama. Uviedla, že si odporca zvykol vypiť, i keď to nebolo vo veľkom množstve, avšak po požití alkoholu mal „svoju povahu“. V spoločnosti zvykol odporca navrhovateľku ponižovať, urážať, nadávať jej, čo navrhovateľka veľmi ťažko znášala. V mesiaci september 2012 opustila spoločnú domácnosť. Odporca sa snažil zmeniť k lepšiemu, avšak to netrvalo dlho a jeho správanie bolo ako v minulosti. Navrhovateľka rázne vyjadrila svoju neochotu obnoviť spolužitie s odporcom.
Odporca uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí. Je pravdou, že bývali v rodičovskom dome, do ktorého investovali svoje peniaze. V podstate sa vyjadril, že obhospodarovali cudzí majetok, pretože jeho matka nevedela vyriešiť otázku vlastníckeho práva k danému domu, lebo odporca má ďalších troch súrodencov. Navrhovateľka mu povedala, že keď táto situácia nebude vyriešená, odsťahuje sa. Bolo to asi pred 8 rokmi. Keď začala odporcova matka túto situáciu riešiť, nečakane zomrela a preto sa v dedičskom konaní odporca so súrodencami dohodli, že táto nehnuteľnosť pripadne do vlastníctva odporcu a navrhovateľky, keďže rodičia navrhovateľky poskytli finančné prostriedky na vyplatenie podielov odporcových súrodencov k tejto nehnuteľnosti. Odporca má za to, že okrem iného aj nezhody v súvislosti s týmto rodinným domom mali nejaký dopad na manželstvo účastníkov. Potom sa situácia medzi manželmi zlepšila, avšak neskôr opätovne došlo medzi nimi k nejakým nezhodám. Odporca nesúhlasil s tým, že by bola navrhovateľka na všetko sama, odporca sa jej snažil pomáhať i keď je pravdou, že bol 4 roky poslancom, pracoval v Matici slovenskej, v súbore a pod. Odporca žiadal, aby navrhovateľka na rôzne akcie chodila s ním, avšak po celý čas sa jej nemohol venovať. Nesúhlasím však s tým, že by ju ponižoval, urážal. Navrhovateľka pracovala pred tým na Slovenskej pošte, kde mala okruh svojich kamarátok a odporca má za to, že jedna z nich mala na ňu negatívny vplyv, pričom napriek dohováraniu nemienila s ňou kontakty prerušiť. Za záhadných okolností z pošty odišla, bola potom nezamestnaná. Odporca sa vyjadril, že keby si navrhovateľku nevážil, tak jej nenájde prácu u Železnice SR. Zhodne s navrhovateľkou uviedol, že od septembra 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Odporca bol niekoľko krát za navrhovateľkou, snažil sa riešiť situáciu a vzťahy medzi nimi, avšak navrhovateľka na návrhu na rozvod manželstva trvá.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 o rodine (ďalej len ZoR), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 prvá veta ZoR, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za to, že v manželstve účastníkov konania nastal trvalý a vážny rozvrat, keďže manželia už dlhšiu dobu usporiadane spolu nežijú, vzájomne si nepomáhajú a nehospodária spolu. Predpoklady pre obnovenie spolužitia nie sú tu dané, pretože navrhovateľkino rázne odmietanie obnovy spolužitia s odporcom vytvára prekážku toho, aby si manželstvo riadne plnilo svoju spoločenskú funkciu, ako aj to, aby vytvárali zdravé rodinné prostredie. Za týchto okolností manželstvo účastníkov konania je iba formálnym zväzkom, svoje poslanie si neplní, a preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel.
Príčinu rozvratu manželstva súd zistil na strane oboch manželov v počiatku začínajúcich sa nezhôd, keďže tieto vyplývali z nedoriešených otázok spoločného bývania a investícií do rodičovského domu odporcu. Postupom času sa k tomu pridružilo správanie sa odporcu a jeho aktivity mimo rodiny, čo navrhovateľka pociťovala ako zanedbávanie rodiny. Následné zhoršené vzťahy viedli navrhovateľku k opusteniu spoločnej domácnosti a k jednoznačne negatívnemu postoju na zachovanie rodiny a nezáujmu o obnovenie spolužitia s odporcom.
Podľa § 144 veta prvá OSP, účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Keďže súd nezistil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali niektorému z účastníkov priznať náhradu trov konania, súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
V Leviciach, dňa 30. októbra 2013