Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_10C-48-2013.pdf
PDF · 105.14 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/48/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš v právnej veci žalobcu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, IČO: 00 151 866, proti žalovanému C. P., F.. X. X, XXXX, T. A. Q. XXX, Z. S.Z., o zaplatenie 3071,99 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1486,08 eura, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 6,13 eura, ktoré je žalobca p o v i n n ý zaplatiť žalovanému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 28. 12. 2012, sa žalobca (Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline, ktorého univerzálnym právnym nástupcom sa v priebehu konania stalo Ministerstvo vnútra SR, na základe rozhodnutia Ministerstva vnútra SR zo dňa 12. 12. 2012 o zrušení rozpočtových organizácií ku dňu 31. 12. 2012, v zmysle ktorého práva a povinnosti zrušených rozpočtových organizácií prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa - Ministerstvo vnútra SR) domáhal voči žalovanému zaplatenia 3071,99 eura, predstavujúcich úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy 6350 eur od 1. 10. 2006 do 16. 1. 2012. V žalobe uviedol, že so žalovaným dňa 24. 8. 2004 uzatvoril zmluvu číslo 16/2004 o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci zo sociálneho fondu, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanému sociálnu návratnú bezúročnú výpomoc vo výške 340.000 Sk na výstavbu rodinného domu. V čl. 2, bod 2.9 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že pri skončení služobného pomeru splatí zostatok sociálnej návratnej výpomoci prednostne z vyplácaného odchodného a v prípade nevyplatenia odchodného alebo ak odchodné nedosahuje výšku zostatku sociálnej návratnej výpomoci splatí zostatok do 6 mesiacov odo dňa ukončenia služobného pomeru. Žalovaný skončil služobný pomer príslušníka PZ dňa 30. 3. 2006, pričom k poslednému dňu 6-mesačnej lehoty od skončenia služobného pomeru, t. j. k 30. 9. 2006, predstavoval nesplatený zostatok sociálnej návratnej výpomoci 6350 eur. Listom zo dňa 9. 10. 2006 žalovaný požiadal o povolenie splátkového kalendára. Listom zo dňa 6. 3. 2007 žalovaný oznámil, že dodatok k zmluve nie je ochotný podpísať a bude splácať výpomoc aj za podmienok sankčného úročenia. Žalovaný zostatok poskytnutej návratnej výpomoci zaplatil dňa 16. 1. 2012. Dňa 28. 8. 2012 žalovaného vyzvali k úhrade úrokov z omeškania v celkovej výške 3194,75 eura, od ktorej odpočítali preplatok vo výške 112,76 eura, t. j. 3071,99 eura. Podľa čl. 2, bod 2.10 zmluvy v prípade nesplnenia ustanovení bodu 2.9, t. j. nesplatenia zostatku sociálnej návratnej výpomoci v stanovenej lehote, organizácia uplatní sankčné opatrenie - úročenie zostatku sociálnej návratnej výpomoci po dobu omeškania.
Súd vydal vo veci dňa 14. 1. 2013 pod č. k. 1Ro/1258/2012-12 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že služobný pomer ukončil dňa 30. 3. 2006, pričom si nesplnil svoju povinnosť uhradiť nesplatený zostatok sociálnej návratnej výpomoci vo výške 6350 eur do 6 mesiacov od ukončenia služobného pomeru, t. j. ku dňu 30. 9. 2006. Dohoda, ktorú so žalobcom uzavrel, pre uvedený prípad predpokladá sankčné opatrenie - úročenie zostatku sociálnej návratnej výpomoci po dobu omeškania. Porušenie ustanovenia čl. 2.9 zmluvy uzavretej so žalobcom nespochybnil. Spochybnil však výšku vypočítaných úrokov. Po odchode z Policajného zboru a po uplynutí lehoty na plnenie, t. j. od 1. 10. 2006, naďalej pokračoval v plnení svojej povinnosti a splátky splácal. Od 1. 10. 2006 uhrádzal sumu 3000 Sk, resp. 99,58 eura a istinu uhradil dňa 16. 1. 2012. Potvrdil, že listom zo dňa 28. 8. 2012 ho žalobca vyzval na splatenie úrokov vo výške 3071,99 eura. Keďže sa mu výška úrokov z omeškania nezdala, kontaktoval telefonicky pracovníčku Krajského riaditeľstva PZ Žilina, ktorá mu uviedla, že na vypočítanej výške úrokov z omeškania trvajú. Dňa 5. 10. 2012 zaslal výpočet úrokov z omeškania KR PZ Žilina, podľa ktorého výška úrokov má byť stanovená ako úročenie zostatku nesplatenej sociálnej výpomoci po dobu omeškania. Keďže dlh splácal postupne, postupne sa znižovala aj výška istiny. Uvedeným spôsobom výšku úrokov z omeškania vypočítal na 1658,03 eura. Po odpočítaní preplatku vo výške 122,76 eura výška nezaplatených úrokov z omeškania činí 1535,27 eura. Vo svojom stanovisku, zaslanom KR PZ Žilina uviedol, že uvedenú sumu je ochotný zaplatiť. Napriek tomu však KR PZ Žilina trvalo na zaplatení úrokov z omeškania vyčíslených vo výške 3071,99 eura. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby ho súd zaviazal na úhradu úrokov z omeškania vo výške 1535,27 eura. Podaním odporu proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote došlo k zrušeniu platobného rozkazu v plnom rozsahu.
Žalobca v doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 4. 10. 2013, uviedol jednotlivé platby žalovaného na úhradu dlhu, vrátane dátumu ich zaúčtovania, pričom v roku 2006 bolo zaplatených spolu od 1. 10. 2006 9000 Sk, v roku 2007 spolu 30.000 Sk, v roku 2008 spolu 42.000 Sk, v roku 2009 spolu 1194,96 eura, v roku 2010 spolu 1194,96 eura, v roku 2011 spolu 1194,96 eura a v roku 2012 dňa 16. 1. 2012 99,58 eura a 16. 2. 2012 99,58 eura.
Žalobca na súdnom pojednávaní na podanej žalobe trval.
Žalovaný trval na argumentácii uvedenej v podanom odpore proti platobnému rozkazu.
Poverená zamestnankyňa žalobcu pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva, predmetom ktorej bolo poskytnutie návratnej sociálnej výpomoci vo výške 340.000 Sk, ktorú sa zaviazal žalovaný splatiť do 10 rokov po 2850 Sk. Súčasťou zmluvy bolo aj dojednanie o povinnosti žalovaného zaplatiť zostatok dlhu do 6 mesiacov od skončenia pracovného pomeru. Žalovaný skončil pracovný pomer k 30. 3. 2006, kedy bol zostatok dlhu 191.300 Sk. Na základe výzvy na úhradu dlhu žalovaný oznámil, že si je svojho záväzku vedomý a že je ochotný ho splácať. V nadväznosti na to bol vypracovaný dodatok k zmluve o splátkovom kalendári, ktorý žalovaný odmietol podpísať a svojvoľne si určil splátkový kalendár. Posledná splátka bola uhradená 16. 1. 2012. Úrok z omeškania vyčíslili od 1. 10. 2006 a to vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania. V mesiaci február 2012 žalovaný zaplatil ešte splátku, v dôsledku čoho vznikol preplatok vo výške 112,76 eura, ktorý odpočítali od vypočítaného úroku. Pokiaľ by bol žalovaný súhlasil so splátkovým kalendárom, boli by vypočítali úrok z omeškania len zo zostatku nesplatenej sumy. Keďže to odmietol, konal svojvoľne, majú nárok na úrok z omeškania z celej dlžnej sumy.
Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že časť poskytnutej návratnej sociálnej výpomoci splatil počas trvania služobného pomeru. Výšku zostatku dlhu ku dňu ukončenia služobného pomeru, ani ku dňu 1. 10. 2006, nenamietal. Príkazy na úhrady mal pravdepodobne k 15. dňu v mesiaci vo výške 3000 Sk, po prechode na euro 99,58 eura. Splatnosť istiny bola dojednaná do 10 rokov, v prípade nesplnenia podmienok účasti v PZ, postupom upraveným v zmluve. V zmluve je uvedené, že úročiť sa bude len zostatok nezaplateného dlhu. Nepodpísanie dodatku nie je skutočnosťou, z ktorej možno vyvodzovať sankcie. Nemožno platiť úrok z omeškania za sumu, ktorá je už zaplatená. Pri skončení služobného
pomeru mu bolo vyplatené odchodné, ktoré v celom rozsahu, a to približne 80.000 Sk, poukázal na účet KR PZ Žilina.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd vykonal vo veci dokazovanie aj listinnými dôkazmi, a to zmluvou o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci zo sociálneho fondu č. 16/2004, výpisom z účtu žalobcu, žiadosťou žalovaného zo dňa 9. 10. 2006, stanoviskom žalovaného zo dňa 6. 3. 2007, výzvou KR PZ Žilina zo dňa 28. 8. 2012, vrátane poštovej doručenky, stanoviskom žalovaného zo dňa 5. 10. 2012, vyjadrením KR PZ Žilina zo dňa 23. 11. 2012, výpismi z účtovníctva žalobcu, zistiac nasledovný skutkový stav:
Krajské riaditeľstvo PZ Žilina uzatvorilo dňa 24. 8. 2004 so žalovaným zmluvu o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci zo sociálneho fondu č. 16/2004, v ktorej si dojednali poskytnutie bezúročnej návratnej výpomoci zo sociálneho fondu, vo výške 340.000 Sk na výstavbu rodinného domu. V zmysle čl. 2.3 zmluvy sa žalovaný zaviazal splácať uvedenú sumu v splátkach po 2850 Sk, počnúc mesiacom september 2004 do augusta 2014. Podľa čl. 2.9 zmluvy sa žalovaný zaviazal, že pri skončení služobného pomeru splatí zostatok sociálnej návratnej výpomoci prednostne z vyplácaného odchodného a v prípade nevyplatenia odchodného alebo ak odchodné nedosahuje výšku zostatku sociálnej návratnej výpomoci splatiť zostatok najneskôr do 6 mesiacov odo dňa ukončenia služobného pomeru. Podľa čl. 2.10 zmluvy v prípade nesplnenia ustanovení bodu 2.8 a 2.9, t. j. nesplatenia zostatku sociálnej návratnej výpomoci v stanovenej lehote, organizácia uplatní sankčné opatrenie - úročenie zostatku sociálnej návratnej výpomoci po dobu omeškania, pričom úroková sadzba bude stanovená vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, vyhlasovanej Národnou bankou Slovenska, platnej v čase vzniku dlhu.
Dňa 9. 10. 2006 žalovaný požiadal Krajské riaditeľstvo PZ Žilina o povolenie splácania dlhu formou splátok, a to aj v prípade úročenia zostatku, tak, ako doposiaľ, až do doby splatenia celkového zostatku.
Dňa 6. 3. 2007 žalovaný zaslal Krajskému riaditeľstvu PZ Žilina odpoveď na výzvu na podpísanie dodatku ku zmluve o výpomoci zo sociálneho fondu, v ktorej uviedol, že po uplynutí lehoty 6 mesiacov bude naďalej splácať pôžičku a uvedené podmienky si plní, a to aj za podmienky, že zostatok bude úročený. Žiaden dodatok k zmluve ohľadne úročenia nie je potrebné podpisovať.
Žiadosťou zo dňa 28. 8. 2012 Krajské riaditeľstvo PZ Žilina vyzvalo žalovaného na úhradu sumy vo výške 3071,99 eura, predstavujúcich úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 6350 eur od 1. 10. 2006 do 16. 1. 2012, a to v lehote do 30. 9. 2012. Uvedenú výzvu žalovaný prevzal dňa 6. 9. 2012. Dňa 5. 10. 2012 žalovaný oznámil Krajskému riaditeľstvu PZ Žilina, že v dôsledku úhrady jednotlivých splátok sa zostatok nesplatenej sociálnej návratnej výpomoci znižoval, preto celková výška úroku z omeškania, po odpočítaní preplatku vo výške 122,76 eura, predstavuje 1535,27 eura, ktoré je ochotný uhradiť.
Krajské riaditeľstvo PZ Žilina dňa 23. 11. 2012 žalovanému oznámilo, že na uplatnenej výške úrokov z omeškania trvajú.
Súd sa oboznámil aj s výpisom účtovníctva a s výpisom z účtu žalobcu, z ktorých zistil, že v mesiaci apríl 2006 bolo poukázané na účet Krajského riaditeľstva PZ Žilina z odchodného 80.000 Sk.
Podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov, zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 10a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, účinného do 31. 12. 2008, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, nakoľko v časti, uvedenej vo výroku rozsudku, mal preukázanú jej dôvodnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že Krajské riaditeľstvo PZ v Žiline a žalovaný uzatvorili dňa 24. 8. 2004 zmluvu o poskytnutí sociálnej návratnej výpomoci zo sociálneho fondu, ktorá, vzhľadom na svoj obsah, má charakter zmluvy o pôžičke. Na základe uvedenej zmluvy bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 340.000 Sk, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať veriteľovi v splátkach po 2850 Sk. Účastníci zmluvy si pre prípad skončenia služobného pomeru žalovaného pred uplynutím lehoty konečnej splatnosti dlhu dojednali povinnosť žalovaného vrátiť nesplatenú časť pôžičky do 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru. Keďže služobný pomer žalovaného bol skončený k 30. 3. 2006, lehota na vrátenie nezaplateného zostatku pôžičky, v zmysle čl. 2.9 zmluvy, uplynula dňa 30. 9. 2006 a dňom 1. 10. 2006 sa dostal žalovaný s plnením svojho záväzku do omeškania. Výška nesplateného zostatku pôžičky ku dňu 1. 10. 2006 predstavovala 6350 eur. V zmysle čl. 2.10 zmluvy si účastníci dojednali, pre prípad nesplnenia povinnosti vrátiť pôžičku v lehote 6 mesiacov od skončenia služobného pomeru, povinnosť žalovaného platiť úrok z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby, vyhlásenej Národnou bankou Slovenska v čase vzniku dlhu, a to zo zostatku sociálnej návratnej výpomoci po dobu omeškania. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi sporné neboli. Medzi účastníkmi bol sporný výpočet výšky úrokov z omeškania. Žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v zmysle zákonného ustanovenia § 517 Občianskeho zákonníka. V prípade, že sa dlžník dostane do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku voči veriteľovi, má veriteľ právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré v predmetnom prípade, prihliadajúc k začiatku omeškania s plnením dlhu, predstavovali dvojnásobok diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania, t. j. 9,5 % ročne. Je potrebné uviesť, že úroky z omeškania prislúchajú veriteľovi vždy len z dlhu, s plnením ktorého je dlžník v omeškaní. Veriteľovi neprislúchajú úroky z omeškania z tej časti dlhu, ktorá už bola splnená. Napokon, uvedená skutočnosť bola aj výslovne účastníkmi zmluvy dojednaná v čl. 2.10 zmluvy, podľa ktorého úročený bude zostatok sociálnej návratnej výpomoci. Preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania len vo výške 1486,08 eura, v sadzbe 9,5 % ročne, ktorá zodpovedala výške dvojnásobku diskontnej sadzby vyhlásenej Národnou bankou Slovenska k prvému dňu omeškania, avšak vždy len zo zostatku nesplatenej istiny poskytnutej pôžičky. Žalobcovi potom prislúchali úroky z omeškania v celkovej výške 1608,78 eura, a to zo sumy 6350 eur od 1. 10. 2006 do 16. 10. 2006 vo výške 26,44 eura, zo sumy 6250,42 eura od 17. 10. 2006 do 16. 11. 2006 vo výške 50,43 eura, zo sumy 6150,84 eura od 17. 11. 2006 do 18. 12. 2006 vo výške 51,22 eura, zo sumy 6051,26 eura od 19. 12. 2006 do 16. 1. 2007 vo výške 45,67 eura, zo sumy 5951,68 eura od 17. 1. 2007 do 16. 2. 2007 vo výške 48,02 eura, zo sumy 5852,10 eura od 17. 2. 2007 do 16. 3. 2007 vo výške 42,64 eura, zo sumy 5752,52 eura od 17. 3. 2007
do 16. 4. 2007 vo výške 46,41 eura, zo sumy 5652,94 eura od 17. 4. 2007 do 16. 5. 2007 vo výške 44,13 eura, zo sumy 5553,36 eura od 17. 5. 2007 do 18. 6. 2007 vo výške 47,69 eura, zo sumy 5453,78 eura od 19. 6. 2007 do 16. 7. 2007 vo výške 39,74 eura, zo sumy 5354,20 eura od 17. 7. 2007 do 16. 8. 2007 vo výške 43,20 eura, zo sumy 5254,62 eura od 17. 8. 2007 do 17. 9. 2007 vo výške 43,76 eura, zo sumy 5155,04 eura od 18. 9. 2007 do 16. 10. 2007 vo výške 38,90 eura, zo sumy 5055,46 eura od 17. 10. 2007 do 3. 1. 2008 vo výške 103,94 eura, zo sumy 4955,88 eura od 4. 1. 2008 do 5. 2. 2008 vo výške 42,56 eura, zo sumy 4856,30 eura od 6. 2. 2008 do 18. 2. 2008 vo výške 16,43 eura, zo sumy 4756,72 eura za deň 19. 2. 2008 vo výške 1,23 eura, zo sumy 4657,14 eura od 20. 2. 2008 do 17. 3. 2008 vo výške 32,72 eura, zo sumy 4557,56 eura od 18. 3. 2008 do 16. 4. 2008 vo výške 35,58 eura, zo sumy 4457,98 eura od 17. 4. 2008 do 16. 5. 2008 vo výške 34,80 eura, zo sumy 4358,40 eura od 17. 5. 2008 do 16. 6. 2008 vo výške 35,16 eura, zo sumy 4258,82 eura od 17. 6. 2008 do 16. 7. 2008 vo výške 33,25 eura, zo sumy 4159,24 eura od 17. 7. 2008 do 18. 8. 2008 vo výške 35,72 eura, zo sumy 4059,66 eura od 19. 8. 2008 do 16. 9. 2008 vo výške 30,64 eura, zo sumy 3960,08 eura od 17. 9. 2008 do 16. 10. 2008 vo výške 30,92 eura, zo sumy 3860,50 eura od 17. 10. 2008 do 18. 11. 2008 vo výške 33,15 eura, zo sumy 3760,92 eura od 19. 11. 2008 do 16. 12. 2008 vo výške 27,40 eura, zo sumy 3661,34 eura od 17. 12. 2008 do 16. 1. 2009 vo výške 29,54 eura, zo sumy 3561,76 eura od 17. 1. 2009 do 16. 2. 2009 vo výške 28,73 eura, zo sumy 3462,18 eura od 17. 2. 2009 do 16. 3. 2009 vo výške 25,23 eura, zo sumy 3362,60 eura od 17. 3. 2009 do 16. 4. 2009 vo výške 27,13 eura, zo sumy 3263,02 eura od 17. 4. 2009 do 18. 5. 2009 vo výške 27,17 eura, zo sumy 3163,44 eura od 19. 5. 2009 do 16. 6. 2009 vo výške 23,87 eura, zo sumy 3063,86 eura od 17. 6. 2009 do 16. 7. 2009 vo výške 23,92 eura, zo sumy 2964,28 eura od 17. 7. 2009 do 17. 8. 2009 vo výške 24,68 eura, zo sumy 2864,70 eura od 18. 8. 2009 do 16. 9. 2009 vo výške 22,36 eura, zo sumy 2765,12 eura od 17. 9. 2009 do 16. 10. 2009 vo výške 21,59 eura, zo sumy 2665,54 eura od 17. 10. 2009 do 16. 11. 2009 vo výške 21,50 eura, zo sumy 2565,96 eura od 17. 11. 2009 do 16. 12. 2009 vo výške 20,03 eura, zo sumy 2466,38 eura od 17. 12. 2009 do 18. 1. 2010 vo výške 21,18 eura, zo sumy 2366,80 eura od 19. 1. 2010 do 10. 2. 2010 vo výške 14,16 eura, zo sumy 2267,22 eura od 11. 2. 2010 do 16. 3. 2010 vo výške 20,06 eura, zo sumy 2167,64 eura od 17. 3. 2010 do 16. 4. 2010 vo výške 17,48 eura, zo sumy 2068,06 eura od 17. 4. 2010 do 17. 5. 2010 vo výške 16,68 eura, zo sumy 1968,48 eura od 18. 5. 2010 do 9. 6. 2010 vo výške 11,78 eura, zo sumy 1868,90 eura od 10. 6. 2010 do 16. 7. 2010 vo výške 17,99 eura, zo sumy 1769,32 eura od 17. 7. 2010 do 16. 8. 2010 vo výške 14,27 eura, zo sumy 1669,74 eura od 17. 8. 2010 do 16. 9. 2010 vo výške 13,47 eura, zo sumy 1570,16 eura od 17. 9. 2010 do 18. 10. 2010 vo výške 13,07 eura, zo sumy 1470,58 eura od 19. 10. 2010 do 15. 11. 2010 vo výške 10,71 eura, zo sumy 1371 eur od 16. 11. 2010 do 16. 12. 2010 vo výške 11,06 eura, zo sumy 1271,42 eura od 17. 12. 2010 do 17. 1. 2011 vo výške 10,58 eura, zo sumy 1171,84 eura od 18. 1. 2011 do 16. 2. 2011 vo výške 9,14 eura, zo sumy 1072,26 eura od 17. 2. 2011 do 16. 3. 2011 vo výške 7,81 eura, zo sumy 972,68 eura od 17. 3. 2011 do 18. 4. 2011 vo výške 8,35 eura, zo sumy 873,10 eura od 19. 4. 2011 do 16. 5. 2011 vo výške 6,36 eura, zo sumy 773,52 eura od 17. 5. 2011 do 16. 6. 2011 vo výške 6,24 eura, zo sumy 673,94 eura od 17. 6. 2011 do 18. 7. 2011 vo výške 5,61 eura, zo sumy 574,36 eura od 19. 7. 2011 do 15. 8. 2011 vo výške 4,18 eura, zo sumy 474,78 eura od 16. 8. 2011 do 16. 9. 2011 vo výške 3,95 eura, zo sumy 375,20 eura od 17. 9. 2011 do 17. 10. 2011 vo výške 3,02 eura, zo sumy 275,62 eura od 18. 10. 2011 do 16. 11. 2011 vo výške 2,15 eura, zo sumy 176,04 eura od 17. 11. 2011 do 16. 12. 2011 vo výške 1,37 eura, zo sumy 76,46 eura od 17. 12. 2011 do 16. 1. 2012 vo výške 0,61 eura. Od takto vyčíslenej sumy úrokov z omeškania súd odpočítal preplatok na zaplatených splátkach vo výške 122,70 eura, nakoľko žalovaný zaplatil dňa 16. 1. 2012 splátku vo výške 99,58 eura, pričom zostatok dlhu predstavoval už len 76,46 eura, t. j. navyše 23,12 eura a splátku vo februári 2012 vo výške 99,58 eura. Súd potom priznal žalobcovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 1486,08 eura (1608,78 eura - 122,70 eura) a v zostávajúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi priznanú sumu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, prihliadajúc k výške priznaného plnenia.
Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd priznal v konaní úspešnejšiemu žalovanému pomernú časť náhrady trov konania. Úspech žalovaného v konaní predstavoval 1585,91 eura, čo percentuálne činí 51,6 %, jeho neúspech 1486,08 eura, čo percentuálne činí 48,4 %, pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje 3,2 % (51,6 % - 48,4 %). Žalovaný si na súdnom pojednávaní uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za podaný odpor, cestovného a náhrady za stratu času, pričom samosudkyňou bol poučený o povinnosti vyčísliť trovy konania v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, vrátane následkov nevyčíslenia trov konania. Nakoľko žalovaný si trovy konania v zákonnej lehote nevyčíslil, súd mu, v súlade so zákonným ustanovením § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, priznal len náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku, a to 3,2 % zo zaplateného súdneho poplatku za odpor, čo činí 6,13 eura.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o p o d a ť odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.