Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/89/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: TOUR4U, s.r.o., so sídlom Šikmá 4, 821 06 Bratislava, IČO: 36 801 658, zastúpený: Advokátska kancelária Paul Q, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária Budinský, s. r. o., so sídlom Pri Starej Prachárni 16/133, 831 04 Bratislava, IČO: 47 247 339, proti žalovanému v 1. rade: DONAU WELLE s. r. o., so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08 Bratislava, IČO: 47 330 821 a žalovanému v 2. rade: DANUBE WAVE s.r.o., so sídlom Špitálska 2212/16, 811 08 Bratislava, IČO: 47 330 635, obaja žalovaní zastúpení: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Bajkalská 21/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 862 746, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. - 346 zo dňa 13.4.2023 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. - 346 zo dňa 13.4.2023 m e n í tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení: Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb za účelom prezentovania a predaja svojich služieb zákazníkom a zdržať sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, to všetko až do rozhodnutia vo veci samej.

Vo zvyšku napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeným súdu dňa 25.10. 2022 domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému v 1. a 2. rade uloží povinnosť:

- zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb, vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich služieb zákazníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem o služby žalobcu k vyhliadkovým vozidlám žalovaných, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou alebo poukazom (voucherom) žalobcu, resp. výslovne prezentujú záujem kúpiť vyhliadkovú trasu ponúkanú žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zdržať sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zdržať sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú identické alebo podobné so službami žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej;

- zmeny pracovných odevov predajcov žalovaných zabezpečujúcich predaj vyhliadkových trás vozidlami žalovaných, najmä zmenu krikľavo-žltej, resp. krikľavo- bledozelenej farby na inú, dostatočne odlišnú farbu od pracovných odevov žltej a neónovo-žltej farby žalobcu a iných príslušných vizuálnych prvkov tak, aby boli dostatočne odlíšené od farby a dizajnu dlhodobo charakteristického pre pracovné odevy používané u predajcov žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

2. O tomto návrhu rozhodol Okresný súd Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie“) svojim uznesením č. k. - 217 zo dňa 7.11.2022 tak, že tento návrh v celom rozsahu zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 337 zo dňa 28.2.2023 tak, že toto uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. - 217 zo dňa 7.11.2022 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zrušil napadnuté uznesenie predovšetkým z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku bezodkladnosti ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, čo bolo aj odvolacou námietkou žalobcu. Odvolací súd poukázal na to, že samotný atribút bezodkladnosti bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná aj po dlhšie časové obdobie. Súd prvej inštancie preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany hneď po vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Odvolací súd zdôraznil, že v tomto prípade má ísť o nekalosúťažné konanie žalovaných, pričom toto konanie má dlhodobú, periodickú povahu, vyplýva zo samotnej podstaty predmetu podnikania. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie tým, že návrh zamietol z dôvodu nepreukázania podmienky bezodkladnosti, nezaoberal sa splnením ďalších nevyhnutných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, najmä či žalobca osvedčil nekalosúťažné konanie. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, či súd prvej inštancie nepovažoval za osvedčené nekalosúťažné konanie ako právny nárok, alebo nekalosúťažné konanie považuje za osvedčené, ale tento stav podľa jeho názoru nevyžaduje neodkladnú úpravu. Podľa odvolacieho súdu, ak je osvedčené nekalosúťažné konanie, rozhodujúce bude hľadisko zabránenia vzniku škody, prípadne rozširovanie ujmy dotknutého účastníka, t. j. či navrhovaným neodkladným opatrením možno predísť hroziacej ujme a či tento stav vyžaduje úpravu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Odvolací súd ďalej konštatoval, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či sú osvedčené podmienky nekalosúťažného konania, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, t. j. či je nárok osvedčený a predložené listinné dôkazy odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy (princíp opodstatnenosti), ani tým, či neodkladným opatrením možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ navrhovaného neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti). Pre rozhodnutie, či bola osvedčená bezodkladná úprava pomerov, bolo potrebné vysporiadať sa s listinnými dôkazmi, ktorými žalobca osvedčoval svoj nárok. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie, že ani v prípade nariadenia neodkladného opatrenia by príslušníci mestskej polície nemali právomoc zasahovať, odvolací súd uviedol, že prípadné vykonateľné neodkladné opatrenie predstavuje zákonnú povinnosť žalovaných rešpektovať uložené povinnosti a navrhovateľ neodkladného opatrenia má možnosť domáhať sa jeho vykonania formou exekúcie. Skutočnosť, že porušenie neodkladného opatrenia nie je trestným činom marenia výkonu rozhodnutia a nemôže nahrádzať činnosť exekútora bez ďalšieho neznamená, že navrhovateľovi nebude poskytnutá súdna ochrana. Odvolací súd preto uzavrel, že úlohou súdu prvej inštancie bude v intenciách uvedených dôvodov odvolacieho súdu posúdiť, či žalobca osvedčil danosť nároku, t. j. nekalosúťažné konanie žalovaných, a či predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a to vo vzťahu k jednotlivým výrokom navrhovaného petitu neodkladného opatrenia.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom súd prvej inštancie o podanom návrhu žalobcu rozhodol uznesením č. k. - 346 zo dňa 13.4.2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), posúdil návrh podľa a ; a ; ; v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a podľa ; a a (ďalej len „“) a opätovne návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že aby mohlo byť určité konanie kvalifikované ako nekalosúťažné, musia byť kumulatívne splnené tri podmienky: ide o konanie v hospodárskej súťaži, takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, takéto konanie je

spôsobilé privodiť ujmu. Súd prvej inštancie konštatoval, že splnenie prvej podmienky generálnej klauzuly má za osvedčené, pretože je nesporné, že konanie žalovaných zasahuje do sféry činnosti žalobcu. Jedná sa o priamych konkurentov, čo je preukázané aj zhodnými predmetmi podnikania, ktoré majú sporové strany zapísané v obchodnom registri. Naviac, z predložených dôkazov (čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu, predložené obrazové a obrazovo-zvukové záznamy) je nepochybné, že zamestnanci sporových strán prichádzajú pravidelne do vzájomnej interakcie (konfliktnej), pričom konanie žalovaných (oslovovanie potencionálnych zákazníkov žalobcu) je spôsobilé zasiahnuť do sféry činnosti žalobcu a ovplyvniť jeho ekonomické výsledky. Pri posúdení splnenia druhej podmienky generálnej klauzuly nekalosúťažného konania vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení obsiahnutých v žalobe (návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) a v podanom odvolaní, ktoré žalobca preukazoval priloženými listinami a obrazovými a obrazovo-zvukovými záznamami. Na základe vyhodnotenia týchto dôkazov možno konštatovať splnenie aj druhej podmienky, teda osvedčenie konania žalovaných, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takéto konanie žalovaných mal súd prvej inštancie preukázané jednak z predložených fotografií (pracovníci žalovaných majúcich oblečené tričká/bundy s nápismi propagujúcimi služby žalovaných, ako sa pohybujú v tesnej blízkosti žalobcovho predajného stánku; pracovníci žalovaných sa pohybujú so svojím predajným stánkom mimo priestor, ktorý im bol vyčlenený v rozhodnutí o povolení užívania verejného priestoru) ako aj z predložených obrazovo-zvukových záznamov sú preukázané praktiky žalovaných, keď zámerne oslovujú záujemcov o služby žalobcu stojacich v rade pri žalobcovom stánku, snažiac sa ich odlákať a predať im ich vlastné služby. Súd prvej inštancie mal taktiež predbežne za osvedčené aj agresívne správanie sa žalovaných (konateľky a zamestnancov), ktoré evidentne vyplýva z predložených video záznamov. Uvedené správanie žalovaných možno podľa názoru súdu prvej inštancie hodnotiť ako v rozpore so všeobecnými princípmi slušného správania či etiky, prípadne možno uzavrieť, že všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu by ich považovali za rozporné s ustálenými mravnými názormi, obyčajami a zvyklosťami. Čo sa týka tretej podmienky, súd prvej inštancie konštatuje reálnu možnosť hrozby ujmy. V prvom rade sa jedná o ekonomickú ujmu (škodu) keď žalovaní môžu svojím na teraz osvedčeným nekalosúťažným správaním odčerpať časť tržieb žalobcu, najmä tým, že sa snažia aktívne odlákať potenciálnych zákazníkov žalobcu, ako aj agresívne správanie žalovaných voči zamestnancom žalobcu zas môže mať vplyv na ochotu týchto zamestnancov zotrvať v pracovnom pomere so žalobcom, čo môže taktiež spôsobiť žalobcovi ujmu v jeho pôsobení v hospodárskej súťaži. Na základe súčasného stavu konania možno konštatovať osvedčenie nekalosúťažného konania žalovaných.

6. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení ďalej skúmal, či pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a či je táto úprava bezodkladne potrebná, t. j. či medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Z predložených listín (vrátane fotografií) je podľa súdu prvej inštancie evidentné, že konanie žalovaných, ktoré súd vyššie vyhodnotil ako osvedčené nekalosúťažné konanie, naďalej pretrváva. S ohľadom na tieto predložené listinné dôkazy a na argumentáciu v podaniach žalobcu možno konštatovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom k osvedčeniu nekalosúťažného konania a k nateraz preukázanému pokračovaniu tohto právom nepovoleného konania súd prvej inštancie konštatoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov na právnu ochranu žalobcu. Súd prvej inštancie rozhodol, že napriek osvedčeniu právneho nároku a uznaniu potreby bezodkladnej potreby úpravy pomerov konštatuje, že má za to, že nie sú splnené všetky podmienky na vyhovenie návrhu žalobcu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). Súd prvej inštancie sa preto vyjadril k jednotlivým výrokom navrhovaného petitu žalobcu:

- Návrh na zdržanie sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb, vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich služieb zákazníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej považuje súd prvej inštancie za nevykonateľný z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti, nakoľko takto navrhovaný petit neumožňuje identifikovanie rozsahu judikovanej povinnosti. Zároveň nie je zrejmé, čo sa má pokladať za užívanie vozíkov žalobcu (či sa má jednať priamo o obsluhu zákazníkov z konkurenčného vozíka, prípadne používania jeho odkladacích priestorov);

- Návrh na zdržanie sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem o služby žalobcu k vyhliadkovým vozidlám žalovaných, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetný návrh považuje súd prvej inštancie za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia, keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na

hospodárskej súťaži (aj s ohľadom na rozhodovaciu prax ÚS SR - sp. zn. ). Takto judikovaná povinnosť, by vo veľkej miere znemožnila žalovaným realizovať ich podnikateľskú činnosť, čo nie je v súlade s princípom proporcionality, najmä za situácie keď nie je právoplatne judikované nekalosúťažné konanie;

- Návrh na zdržanie sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou alebo poukazom (voucherom) žalobcu, resp. výslovne prezentujú záujem kúpiť vyhliadkovú trasu ponúkanú žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd opätovne predmetný návrh považuje za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia, keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na hospodárskej súťaži. Čo sa týka prípadného výkonu, tak tento možno taktiež vyhodnotiť ako maximálne problematický, pretože exekúcia by sa netýkala majetku a preto by tretie osoby (zákazníci) neboli povinné vydať exekútorovi v rámci súčinnosti záznamy alebo dokumenty (objednávky a voucheri);

- Návrh na zdržanie sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Opätovne tu súd prvej inštancie konštatoval nemožnosť výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nie je absolútne jasné čo sa má považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky žalobcu. Súd prvej inštancie zároveň podotkol, že v tomto štádiu konania nemá za osvedčené naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolávania nebezpečenstva zámeny, vzhľadom k tomu, že v tomto rozhodnutí sa vyjadroval len k osvedčeniu naplnenia generálnej klauzuly;

- Návrh na zdržanie sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Aj tu súd prvej inštancie konštatoval nemožnosť výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nie je absolútne jasné, čo sa má považovať za nepravdivé, urážlivé a klamlivé tvrdenia o službách žalobcu a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov. Naviac na riešenie jednotlivých narušení občianskeho spolunažívania sú príslušné správne orgány, prípadne ak bola dosiahnutá intenzita spáchania trestného činu, tak orgány činné v trestnom konaní;

- Návrh na zdržanie sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú identické alebo podobné so službami žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetný návrh považuje súd za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia, keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na hospodárskej súťaži. Vydaním navrhovanej časti petitu by následne boli obmedzení na účasti v podnikateľskej súťaži;

- Návrh na zmenu pracovných odevov predajcov žalovaných zabezpečujúcich predaj vyhliadkových trás vozidlami žalovaných, najmä zmenu krikľavo-žltej, resp. krikľavo- bledozelenej farby na inú, dostatočne odlišnú farbu od pracovných odevov žltej a neónovo-žltej farby žalobcu a iných príslušných vizuálnych prvkov tak, aby boli dostatočne odlíšené od farby a dizajnu dlhodobo charakteristického pre pracovné odevy používané u predajcov žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Predmetný návrh považuje súd za v rozpore s princípom proporcionality neodkladného opatrenia, keďže by žalovaných obmedzil neprimeraným spôsobom v účasti na hospodárskej súťaži. Zo žiadnych predložených listín nevyplýva, že by bol žalobca disponentom oprávnenia (napr. ochrannej známky), ktoré by ho oprávňovalo na vylúčenie iných subjektov z používania krikľavo-žltej, resp. krikľavo- bledozelenej farby na pracovných odevoch. Súd prvej inštancie mal za to, že nosením predmetných odevov žalovanými sa nezasahuje do práv žalobcu.

7. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac podľa a , t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Žalobca v odvolaní uviedol, že závery napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie nie sú správne, nemajú oporu v obsahu súdneho spisu, predložených dôkazoch a skutkovom stave. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie rozhodoval v rozpore s predloženým návrhom žalobcu a predloženými dôkazmi. V prípade nesprávnych skutkových zistení súdu, žalobca vo viacerých bodoch svojho návrhu poukázal na konania žalovaných, ktoré očividne napĺňajú vyššie uvedené znaky skutkovej podstaty vyvolania nebezpečenstva zámeny (kopírovaním pracovných odevov, predajných vozíkov, používanie falošných prospektov, mapiek, propagačných tabúľ a brožúr silne pripomínajúce reklamné materiály a služby ponúkané žalobcom, atď.) a predložil k tomu i zodpovedajúce dôkazy (čestné vyhlásenia, fotodokumentáciu, reklamné materiály žalobcu a žalovaných). Častokrát pritom služby, ktoré predajcovia žalovaných zákazníkom prezentujú ani reálne žalovaní neposkytujú a zákazníci sú uvedení pri predaji do omylu, či možno jednoznačne definovať ako konanie proti dobrým mravom

a za vyvolávanie nebezpečenstva zámeny zo strany žalovaných vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca podľa svojho názoru uviedol a predloženými dôkazmi osobitne k tomuto bodu dostatočne osvedčil, že trasy Golden Express (žalovaných) nie sú podobné a už vôbec nie totožné s trasami Prešporáčikov (žalobcu). I napriek tejto skutočnosti predajcovia žalovaných prezentujú pomocou svojich propagačných materiálov (letáčikov, prospektov, mapiek, predajných tabúl, brožúr, atď.) zákazníkom služby a trasy, ktoré ponúka výlučne žalobca, čím ich uvádzajú do omylu o totožnosti poskytovateľa služieb a rozsahu poskytovaných služieb. Žalobca tiež poukázal a predložil sťažnosti viacerých zákazníkov, ako i svedecké výpovede, ktoré sa dostali k žalobcovi a ktoré taktiež popisujú viaceré praktiky zo strany predajcov žalovaných. Tieto praktiky žalovaných sú pritom spôsobilé naplniť i skutkovú podstatu osobitnej formy nekalosúťažného konania - vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Na základe uvedeného a dôkazov predložených spolu s návrhom, žalobca nemôže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie v bode 24 napadnutého uznesenia, že súd v tomto štádiu konania nemá za osvedčené naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Okresný súd ďalej v bode 24 napadnutého uznesenia namieta nemožnosť výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nemá byť jasné čo možno považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky. Žalobca k tomuto dôvodu zamietnutia uvádza, že už v samotnej zákonnej definícii v zákonodarca používa pojmy ako obaly, tlačivá, katalógy a reklamné prostriedky a ďalej ich v zákone bližšie nevysvetľuje, keďže vychádza z predpokladu, že ide o všeobecne známe a širokej verejnosti dostatočne zrozumiteľné pojmy, ktorých obsah je jasný. Žalobca sa tiež v odvolaní vyjadril k ním tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v napadnutom uznesení. Súd prvej inštancie, podľa žalobcu, nesprávne poukázal na princíp proporcionality a princíp efektívnosti neodkladného opatrenia, kedy by navrhované povinnosti žalovaných obmedzili neprimeraným spôsobom v hospodárskej súťaži ako aj navrhované neodkladné opatrenie by bolo v časti materiálne nevykonateľné. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 12.1.2023, ktorý k princípu proporcionality v bode 22 svojho uznesenia uviedol, „že v prípade predbežnej súdnej ochrany, týkajúcej sa nekalej súťaže sa môžu zvýšiť nároky na dodržanie práva na spravodlivý proces, ako aj nároky na formuláciu samotných súdnych opatrení, najmä ak sú opatrenia, ktoré žalobcovia navrhujú uložiť, tvrdšie a nezvratnejšie. Konkrétna formulácia opatrení má zohľadniť potrebu proporcionality medzi porušením práv a nariadenými neodkladnými opatreniami, pričom sa vždy musia brať do úvahy aj záujmy tretích osôb.“ V prípade jednotlivých návrhov žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa rôznych konaní žalobca uviedol, že nepopiera dôležitosť princípu proporcionality a súhlasí s prezentovaným názorom Ústavného súdu v jeho nedávno prijatom uznesení, avšak nechápe na základe čoho dospel súd prvej inštancie k názoru, že žalobcom navrhované petity z návrhu majú byť v rozpore s týmto princípom. Predajný vozík žalobcu má presne vymedzené miesto a žalovaní nemajú žiadne povolenie na predaj na tomto mieste (verejnom priestranstve) a konajú v rozpore s povolením od správcu komunikácie - Magistrátu Hl. mesta BA, čiže ide o protiprávne konanie z ich strany. Súd prvej inštancie súčasne v tom istom bode 22 napadnutého uznesenia konštatuje, že by sa prijatým opatrením vo veľkej miere znemožnila žalovaným realizovať ich podnikateľská činnosť, čo taktiež nemá byť v súlade s princípom proporcionality. S týmto tvrdením žalobca zásadne nemôže súhlasiť, keďže, tak ako žalobca už uviedol vyššie, prijatým opatrením by len súd zakázal, tak či tak neoprávnený predaj zo strany žalovaných pri predajnom stánku žalobcu. Žalovaným by po vydaní neodkladného opatrenia nič nebránilo ďalej vykonávať ponuku a predaj služieb pri ich vlastnom predajnom stánku, v súlade s ich vlastným povolením zvláštneho užívania miestnej komunikácie, čiže v súlade so zákonom. Žalobca ďalej uviedol, že výrok neodkladného opatrenia vždy pracuje s určitou mierou neurčitosti, ak má obsiahnuť čo najširšiu potenciálnu množinu prípadov, čo však neznamená, že ho možno automaticky považovať z tohto dôvodu za nevykonateľný a zamietnuť ho. Podľa názoru žalobcu pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia ide o dostatočne špecifikovaný (určitý) petit. Potenciálnych zákazníkov žalobcu možno ľahko identifikovať ako osoby, ktoré v súvislosti s ponukou vyhliadkových jázd oslovili žalobcu pri jeho jedinom a riadne povolenom predajnom mieste žalobcu na Nám. E. Suchoňa s požiadavkou na zakúpenie poskytovaných služieb. Exekútor dokáže ľahko identifikovať prípady porušenia nariadeného opatrenia, keďže už na prvý pohľad sú ľahko identifikovateľní konkurenční predajcovia žalovaných ako aj ich konanie spočívajúce v oslovovaniu a odvádzaniu potenciálnych zákazníkov žalobcu. Žalobca v odvolaní ďalej poukázal na vyjadrenie súdu prvej inštancie, ktorý uviedol v napadnutom uznesení, že na jednej strane sám identifikoval praktiky žalovaných ako nekorektné (nemravné) pričom neskôr v tom istom napadnutom uznesení prezentuje súd prvej inštancie opačný názor, keď uvádza že zákaz zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou alebo poukazom žalobcu, by zamedzil predmetné praktiky žalovaných, považuje súd prvej inštancie v rozpore s princípom proporcionality a neprimerané obmedzenie účasti na hospodárskej súťaži. Žalobca

taktiež nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie v súvislosti s návrhom uloženia povinnosti „zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej“ konštatuje nemožnosť výkonu takéhoto rozhodnutia, keďže nemá byť absolútne jasné, čo sa má považovať za nepravdivé, urážlivé a klamlivé tvrdenia o službách žalobcu a na adresu žalobcu alebo jeho zamestnancov. keďže z doterajšieho dokazovania je zrejmé, že žalobca a jeho zamestnanci sú na verejnosti vystavení opakujúcim sa urážlivým a klamlivým tvrdeniam zo strany žalovaných, čím dochádza k ich znevažovaniu a zastrašovaniu. Je preto len namieste poskytnúť žalobcovi a jeho zamestnancom súdnu ochranu proti takémuto konaniu, ktorej sa žalobca domáha. K ďalšej námietke súdu prvej inštancie z bodu 25 napadnutého uznesenia, že na riešenie jednotlivých narušení občianskeho spolunažívania sú príslušné správne orgány, prípadne, ak bola dosiahnutá intenzita spáchania trestného činu, tak orgány činné v trestnom konaní žalobca uvádza, že s týmto nemôže súhlasiť, keďže podaním svojho návrhu na súd realizuje svoje právo na súdnu ochranu zakotvené v SR, ktoré mu patrí bez ohľadu na skutočnosť, či sa obrátil alebo neobrátil v tej istej veci aj na správne orgány alebo orgány činné v trestnom konaní. Žalobca sa pritom viackrát v minulosti na správne orgány a orgány činné v trestnom konaní obrátil, avšak tieto nedokázali efektívne nekalosúťažnému konaniu žalovaných zabrániť. Žalobca je toho názoru, že súd prvej inštancie nemôže argumentovať pri zamietnutí návrhu príslušnosťou správnych orgánov alebo orgánov činných v trestnom konaní a zbaviť sa tak vlastnej príslušnosti vo veci rozhodnúť, keďže by tým bol žalobca pozbavený svojho práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces. V súvislosti s návrhom žalobca v tom, že žiada zdržania sa akejkoľvek formy využívania svojho predajného (súkromného) vozíka a predajného miesta (stojiska) na Námestí E. Suchoňa vrátane postávania predajcov žalovaných v jeho bezprostrednej blízkosti uvádza, že práve týmto konaním, tak ako je zrejmé z predloženej fotodokumentácie, predajcovia žalovaných bežne operujú a odvádzajú zákazníkov žalobcu a preto nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že takýto návrh považuje za nevykonateľný z dôvodu jeho absolútnej neurčitosti, v dôsledku nemožnosti identifikovať rozsah judikovanej povinnosti. V prípade návrhu žalobcu, aby sa žalovaný zdržal porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby a trasy sú identické alebo podobné so službami žalobcu, žalobca v odvolaní uviedol, že v predošlých podaniach dostatočne preukázal, že existujú značné rozdiely v trasách ako i v dĺžke a kvalite poskytovaných služieb medzi žalobcom a žalovaným (rozdielne jazdené trasy a zastávky, ich počet, dĺžka trás, iné cudzojazyčné nahrávky výkladov, atď.), pričom žalobca si za posledných 25 rokov vybudoval v tejto oblasti určité renomé, ktoré zákazníci oceňujú. Žalovaní sú si tohto vedomí a preto pri ponuke svojich služieb (trás) šíria nepravdivé informácie, že ich vlastné služby a trasy sú identické alebo podobné so službami žalobcu, ktoré zákazníci výslovne požadujú (preukázateľné klamanie spotrebiteľov). Žalovaní nakoniec z tohto profitujú, keďže často turistov (spotrebiteľov), ktorí sú neznalí miestnych pomerov v Bratislave, získajú ponukou nižšej sumy a uvedením do omylu o rozsahu a kvalite poskytovaných služieb s odkazom na služby žalobcu. Napokon, čo sa týka návrhu žalobcu vo veci odlíšiteľnosti pracovných odevov, žalobca opakovanie uviedol, že bol nútený niekoľkokrát v posledných rokoch meniť dizajn a farbu svojich pracovných odevov, keďže tieto boli opakovane zo strany žalovaných kopírované, s cieľom vyvolávania nebezpečenstva zámeny žalovaných so žalobcom v očiach zákazníkov, aby následne mohli žalovaní z tohto omylu zákazníkov profitovať. Poskytnutím ochrany žalobcovi vydaním príslušného opatrenia, ktorý by spočíval v zmene pracovných odevov žalovaných dostatočne odlíšiteľných od pracovných odevov žalobcu, by princíp proporcionality porušený nebol, keďže žalovaní by mohli využívať akúkoľvek inú farbu. Žalobcovi je v podstate jedno akú farbu budú mať pracovné odevy žalovaných, len ak nebudú identické s pracovnými odevmi žalobcu a tak spôsobilé vyvolať u zákazníkov nebezpečenstvo zámeny sporových strán.

9. Na základe uvedeného preto žalobca odvolací súd žiada, aby zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovie.

10. K odvolaniu žalobcu sa písomným podaním zo dňa 15.5.2023 vyjadrili obaja žalovaní. Títo vo svojom vyjadrení uviedli, že výrok súdu prvej inštancie formulovaný v napadnutom uznesení považujú v celom rozsahu za vecne, aj po právnej stránke správny. Žalovaní návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako bezdôvodný odmietajú, keď žalobca v ňom neosvedčil danosť práva, nevymedzil v ňom úplne aktuálne zistený skutkový stav ohľadom uplatneného nároku, pričom tieto účelovo skreslil na svoj prospech, neosvedčil v ňom existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená, resp., že je potrebné bezodkladne upraviť pomery sporových strán. Navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia je zároveň voči žalovaným šikanózny a excesívny. V tomto smere sa preto žalovaní v celom rozsahu stotožňujú s obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, keďže navrhované neodkladné

opatrenie je zjavne nevykonateľné pre absolútnu neurčitosť. Požadovať zdržania sa určitého konania vo forme zákazu „postávania v blízkosti predajných vozíkov“ je absolútne neurčité. Na verejnom priestranstve nie je možné zakázať akejkoľvek osobe stáť. Navyše, pojem „v blízkosti“ je natoľko neurčitý, že nie je ani možné vyhodnotiť, či ide o vzdialenosť meranú v centimetroch, metroch, či dokonca desiatkach alebo stovkách metrov. Taktiež požiadavka žalobcu, aby sa žalovaní zdržali „oslovovania potenciálnych zákazníkov“, „predaja svojich vyhliadkových trás“, „porovnávania“ ohľadom vlastných a cudzích služieb, sú požiadavky na zásah do práv žalovaných, ktorý je absolútne excesívny a zasahujúci do riadnej a povolenej podnikateľskej činnosti žalovaných, pričom takýto prípadný zásah absolútne nie je primeraný údajnej ujme, ktorú deklaruje žalobca. Okrem toho žalobca absolútne nepreukázal, z akého dôvodu požaduje nariadenie neodkladného opatrenia tak voči žalovanému 1. a súčasne aj voči žalovanému 2., t. j. riadne nešpecifikoval, ktoré zo skutkových okolností, ktoré popisuje a údajného ohrozenia jeho nárokov a v akej miere, spôsobil žalovaný 1. a ktoré žalovaný 2. Bez takéhoto preukázania nie je možné konštatovať primeranosť zásahu do práv oboch žalovaných v rovnakom rozsahu tak, ako požaduje žalobca. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnil len zjavne subjektívnym pocitom ohrozenia svojho nároku bez preukázania takého objektívneho stavu, ktorý by odôvodňoval zákonnosť a primeranosť nariadenia neodkladného opatrenia. Navyše, žalobca účelovo skresľoval ním opísaný skutkový stav, pričom jeho tvrdenia sa absolútne nezakladajú na pravde. Žalobca tak, podľa žalovaných, zjavne neosvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ani obavu z ohrozenia exekúcie, pričom bez osvedčenia aspoň jednej z uvedených nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie. Žalobca aj naďalej vo svojom odvolaní zjavne duplicitne tvrdí skutočnosti, ktoré už formuloval pred súdom prvej inštancie pred vydaním napadnutého uznesenia. Žalovaní majú za to, že tieto argumenty žalobcu nemôžu obstáť, pričom súd prvej inštancie sa správne s touto argumentáciou už vysporiadal v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom aplikoval na posúdenie daného prípadu relevantný právny predpis.

11. Na základe uvedených skutočností preto žalovaní považujú napadnuté uznesenie za správne a odvolaciemu súdu navrhujú, aby toto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako vecne správne potvrdil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej iba „CSP“) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

13. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

14. Podľa <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> pred začatím konania, počas konania a jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa , <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015> v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí žalobca pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa , <http://zakony.judikaty.info/predpis/zakon-160/2015>ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žiada bezodkladne upraviť pomery medzi stranami, je existencia potreby úpravy pomerov medzi stranami a naliehavosť situácie vyžadujúca si ich úpravu, teda, že bez okamžitej úpravy týchto pomerov prostredníctvom súdneho zásahu by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené alebo porušené. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na nariadení neodkladného opatrenia právny záujem. To znamená, že musí na základe právne významných skutočností osvedčiť, že pomery medzi stranami si vyžadujú úpravu a že táto úprava je bezodkladne potrebná, t. j. že medzi stranami nastal taký stav vzťahov, ktorý neznesie odklad. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rovnako relevantné, či ním možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti neodkladného opatrenia) a či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah tak, že by malo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov (princíp proporcionality neodkladného opatrenia). V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa v zásade nevykonáva dokazovanie, ale súd o ňom rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania a bez výsluchu a vyjadrenia strán. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (resp. pre účely nariadenia neodkladného opatrenia osvedčovacia povinnosť) však aj v tomto type konania zaťažuje navrhovateľa ( ). Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie ( ).

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením opätovne zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (uznesenie č. k. - 217 zo dňa 7.11.2022, ktorým súd prvej inštancie návrh v celom rozsahu zamietol, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. - 337 zo dňa 28.2.2023 zrušený a vrátený na ďalšie konanie a nové rozhodnutie). Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (viď ods. 3) posudzoval, či bolo v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčené nekalosúťažné konanie, pričom dospel k záveru, že splnenie prvej podmienky generálnej klauzuly je osvedčené, pretože je nesporné, že konanie žalovaných zasahuje do sféry činnosti žalobcu. Uviedol, že sa jedná o priamych konkurentov, čo je preukázané aj zhodnými predmetmi podnikania, ktoré majú sporové strany zapísané v obchodnom registri. Naviac, z predložených dôkazov (čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu, predložené obrazové a obrazovo-zvukové záznamy) je nepochybné, že zamestnanci sporových strán prichádzajú pravidelne do vzájomnej interakcie (konfliktnej), pričom konanie žalovaných (oslovovanie potencionálnych zákazníkov žalobcu) je spôsobilé zasiahnuť do sféry činnosti žalobcu a ovplyvniť jeho ekonomické výsledky. Pri posúdení splnenia druhej podmienky generálnej klauzuly nekalosúťažného konania vychádzal súd prvej inštancie z tvrdení obsiahnutých v žalobe (návrhu na vydanie neodkladného opatrenia) a v podanom odvolaní, ktoré žalobca preukazoval priloženými listinami a obrazovými a obrazovo-zvukovými záznamami. Na základe vyhodnotenia týchto dôkazov konštatoval splnenie aj druhej podmienky, teda osvedčenie konania žalovaných, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa súdu prvej inštancie správanie žalovaných možno hodnotiť ako správanie v rozpore so všeobecnými princípmi slušného správania či etiky, prípadne možno uzavrieť, že všetci spravodlivo, poctivo, čestne a svedomito konajúci účastníci súťažného zápasu by ich považovali za rozporné s ustálenými mravnými názormi, obyčajami a zvyklosťami. Čo sa týka tretej podmienky, súd prvej inštancie mal za osvedčenú aj reálnu možnosť hrozby ujmy. Vzhľadom k osvedčeniu nekalosúťažného konania konštatoval súd prvej inštancie potrebu neodkladnej úpravy pomerov, napriek tomu dospel k záveru, že nie sú splnené všetky podmienky na vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky efektívnosti a proporcionality, prípadne vykonateľnosti rozhodnutia, čo odôvodnil v odsekoch 21 až 27 napadnutého uznesenia.

21. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie týkajúcich sa osvedčenia nekalosúťažného konania ako aj potreby skúmania, či navrhovaným neodkladným opatrením objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či jeho právne účinky neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality) a či je materiálne

vykonateľné, nestotožňuje sa však so záverom, že v prípade každého jednotlivého výroku navrhovaného petitu neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolanie žalobcu považuje odvolací súd za čiastočne dôvodné a k odvolacím námietkam, týkajúcich sa jednotlivých výrokov navrhovaného neodkladného opatrenia uvádza nasledovné:

22. Súd prvej inštancie zamietol výrok navrhovaného petitu neodkladného opatrenia - zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb, vrátane postávania v ich blízkosti za účelom prezentovania a predaja svojich služieb zákazníkom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej z dôvodu, že ho považuje za nevykonateľný pre jeho neurčitosť. Žalobca v tejto časti namietal nesprávne právne posúdenie, podľa jeho názoru, súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o neurčitosti a teda aj nevykonateľnosti judikovanej povinnosti. Odvolací súd sa stotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že z návrhu je zrejmé, že žalobca sa domáha, aby sa žalovaní zdržali akejkoľvek formy využívania predajného vozíka a predajného miesta (stojiska) žalobcu. V tejto časti pokladá odvolací súd navrhované neodkladné opatrenie za dostatočne určité a vykonateľné, pričom o osvedčení nároku nie sú vzhľadom na osvedčenie nekalosúťažného konania a potrebu neodkladného opatrenia pochybnosti. Zároveň je odvolací súd toho názoru, že neodkladné opatrenie je v tejto časti efektívne a proporcionálne, keďže uloženou povinnosťou možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (aby žalovaní nevyužívali jeho predajný vozík a miesto) a zároveň neobmedzí žiadnym spôsobom žalovaných pri výkone ich podnikateľskej činnosti. Uloženou povinnosťou sa naopak zabráni protiprávnemu konaniu žalovaných, ktoré žalobca osvedčil listinnými dôkazmi, predovšetkým fotodokumentáciou, z ktorej vyplýva, že zamestnanci žalovaných sa bežne zdržiavajú, resp. využívajú predajné miesto žalobcu. V časti navrhovaného neodkladného opatrenia - zdržať sa postávania v blízkosti predajného miesta žalobcu, odvolací súd námietke žalobcu nevyhovel, pretože má za to, že neuvedením, resp. nenavrhnutím konkrétnej vzdialenosti napríklad v metroch od predajného vozíka žalobcu, nie je možné presne určiť povinnosť žalovaným a túto časť petitu považuje aj odvolací súd za nevykonateľnú. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie v tejto časti tak, že uložil žalovaným povinnosť zdržať sa využívania informačných predajných vozíkov a predajných miest žalobcu na ponuku svojich služieb.

23. Odvolací súd sa stotožnil aj s odvolacou námietkou týkajúcou sa zamietnutia výroku navrhovaného neodkladného opatrenia - zdržať sa používania prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny so žalobcom, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd prvej inštancie opätovne konštatoval nemožnosť výkonu tejto časti rozhodnutia, keďže nie je podľa jeho názoru absolútne jasné, čo sa má považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky žalobcu. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že v tomto štádiu konania nemá za osvedčené naplnenie osobitnej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolávania nebezpečenstva zámeny. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne skutkové zistenie ohľadne nenaplnenia skutkovej podstaty nekalosúťažného konania vyvolania nebezpečenstva zámeny v súvislosti s používaním prospektov, letákov, mapiek, tabúľ a brožúrok žalobcu na predaj vlastných služieb žalovaných a nemožnosť výkonu rozhodnutia v súvislosti s týmto návrhom. Podľa odvolacieho súdu navrhované neodkladné opatrenie v tejto časti nemožno považovať ani za nevykonateľné ani za neosvedčené. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, že nevykonateľnosť je daná tým, že nie je jasné čo možno považovať za prospekty, letáky, mapky, tabule a brožúrky (ďalej iba propagačný materiál). Za rozhodujúce odvolací súd považuje, že ide propagačný materiál žalobcu, ktorý používa pri výkone svojej podnikateľskej činnosti a neodkladným opatrením má byť zabránené, aby ho používali pri výkone svojej podnikateľskej činnosti žalovaní. Nie je žiadúce, ani v súdnej praxi zaužívané, aby výrok navrhovaného neodkladného opatrenia obsahoval presné znenie propagačných materiálov žalobcu, ktoré majú byť predmetom zdržovacieho nároku, postačuje, keď je zrejmé, že ide o propagačný materiál patriaci žalobcovi a je pre žalobcu príznačný (propaguje jeho služby). Odvolací súd súhlasí so žalobcom, že ide o dostatočne určité pojmy, ktoré používa bez bližšej špecifikácie aj zákonodarca (napr. ). Ako už bolo uvedené, rozhodujúce je, že ide o materiál propagujúci činnosť žalobcu, čo vyplýva zo samotných propagačných materiálov a navrhovaným neodkladným opatrením sa má zabrániť, aby ich používali žalovaní pri propagácii svojej podnikateľskej činnosti. Tento výrok je teda podľa odvolacieho súdu vykonateľný a nárok možno považovať za osvedčený. Ak súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje na základe predložených listinných dôkazov osvedčenie konania žalovaných ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nemôže na strane druhej konštatovať na podklade tých istých dôkazov, že nebolo osvedčené nebezpečenstvo zámeny. Odvolací súd bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej, poukazuje na listinné dôkazy - sťažnosti zákazníkov

a svedecké výpovede (listinné dôkazy pripojené k návrhu žalobcu bod 2.12), z ktorých vyplýva, že konateľka žalovaných uviedla zákazníkov do omylu tvrdením, že služby z letáku žalobcu poskytujú aj oni. Ak teda bolo osvedčené takéto konanie žalovaných, je žiadúce, aby bolo zabránené žalovaným využívať propagačný materiál na ponuku svojich služieb a vyvolávanie nebezpečenstva zámeny. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zmenil napadnuté uznesenia aj v tejto časti navrhovaného neodkladného opatrenia.

24. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa nesprávneho právneho posúdenia zvyšných výrokov navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože podľa odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, ak tieto navrhované výroky zamietol. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pokiaľ ide o navrhovaný výrok - zdržať sa oslovovania a odvádzania potenciálnych zákazníkov, ktorí už prejavili záujem o služby žalobcu a zdržať sa predaja svojich vyhliadkových trás osobám, ktoré sa preukážu záväznou objednávkou a voucherom žalobcu, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že tento návrh je v rozpore s princípom proporcionality. Podľa odvolacieho súdu žalovaní pri oslovovaní zákazníkov nemajú povinnosť skúmať, či už zákazník prejavil záujem o služby žalobcu, ani skúmať či majú voucher žalobcu. Je bežné, že zákazník sa pri dvoch ponukách rozhoduje, ktorú si vyberie, preto zakázať potenciálne oslovovanie zákazníkov a ponúkať svoje služby pri dodržaní zákonných povinností, by bolo neprimeraným zásahom a obmedzením činnosti žalovaných.

25. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd nesprávne posúdil návrh - zdržať sa akýchkoľvek nepravdivých, urážlivých a klamlivých tvrdení o službách žalobcu, odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou, že takýto petit je akceptovateľný. Podľa odvolacieho súdu z navrhovaného výroku nie je zrejmá špecifikácia, čoho konkrétne sa majú predmetné tvrdenia týkať a vo vzťahu k akému okruhu osôb sa má uložiť povinnosť. Odvolací súd taktiež nesúhlasí s odvolacou námietkou vo vzťahu k návrhu - zdržať sa porovnávania a šírenia nepravdivých informácií, že vlastné služby sú identické alebo podobné so službami žalobcu. Žalobca argumentuje tým, že žalovaní získavajú turistov ponukou nižšej sumy a uvedením do omylu o rozsahu služieb s odkazom na služby žalobcu. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že služby poskytované stranami sporu sú podobné, teda konkurenčné a nariadené neodkladné opatrenie v časti zdržania sa používania propagačného materiálu na predaj vlastných služieb a vyvolávania nebezpečenstva zámeny je postačujúce na rozlíšenie služieb každej zo sporových strán.

26. Pokiaľ ide o posledný navrhovaný výrok - zmena pracovných odevov, odvolací súd v tomto štádiu konania pokladá takýto návrh za jednoznačne neproporcionálny. Takéto neodkladné opatrenie môže žalovaných obmedziť neprimeraným spôsobom a nie je efektívne riešiť túto prípadnú povinnosť formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je výnimočným opatrením a vzhľadom na skutočnosť, že prebieha aj konanie vo veci samej, kde sa vykonáva dokazovanie, prípadné uloženie tejto povinnosti (jeho opodstatnenosť) bude výsledkom dokazovania.

27. Odvolací súd na záver uvádza, že pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy predovšetkým predmet konania a vzhľadom na osvedčenie nekalosúťažného konania posudzoval, či navrhované neodkladné opatrenie spĺňa zákonné kritéria a či jeho prostredníctvom možno docieliť úpravu pomerov medzi stranami sporu. Odvolací súd je toho názoru, že neodkladným opatrením v znení ako rozhodol odvolací súd, je zachovaný princíp opodstatnenosti, efektívnosti, proporcionality aj materiálnej vykonateľnosti a je poskytnutá dostatočná ochrana žalobcovi do právoplatného skončenia vo veci samej. Uloženým neodkladným opatrením je zabránené žalovaným využívať predajné miesto aj propagačný materiál žalobcu, čím je dostatočne zabezpečené odlíšenie služieb každej zo strán sporu do právoplatného skončenia vo veci samej.

28. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zmenil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( a ).

30. Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0 ( veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).