Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoE-147-2013.pdf
PDF · 126 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoE/147/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 a Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: J.. V. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom V. - W., D. XXXX/XX, naposledy bytom V. - W., V. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpená opatrovníkom JUDr. Danou Gáborovou, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Nitra, o vymoženie sumy 476,33 eura (14.350,-Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. apríla 2011, č. k. 18Er/60/2004-19 v spojení s dopĺňacím uznesením zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 18Er/60/2004-49 a v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. októbra 2012, č. k. 18Er/60/2004-50, takto
rozhodol:
Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ako aj v zastavujúcej časti p o t v r d z u j e a v časti trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie vo výške 67,93 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie vo výške 110,39 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 574 ods. 2, § 39 zákona č. 40/1960 Zb. Občianskeho zákonníka, § 238 ods. 1, 2, § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Preskúmaním spisového materiálu dospel k záveru, že splnomocnenie (dohoda o splnomocnení), ktoré je súčasťou zmluvy o úvere, je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Žlnayom k uznaniu právneho záväzku (dlhu), a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre toto exekučné konanie. Mal za to, že z ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka jasne vyplýva, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie povinnej o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinnej uznal jej záväzok, považoval za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Zdôraznil pritom, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnení Mgr. Kušníra dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Okrem toho podľa neho z toho vyplývala aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule. Na základe vyššie uvedených skutočností
súd prvého stupňa postupoval v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a rozhodol s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku o neprípustnosti exekúcie a následne o zastavení exekúcie. S poukazom na ustanovenia § 196, § 199, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ustanovenia § 27, § 2, § 3, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška), ako aj spisový materiál, dospel súd prvého stupňa k záveru, že poverenému súdnemu exekútorovi pri vykonávaní exekúcie vznikli nevyhnutné trovy exekúcie, k zaplateniu ktorých zaviazal oprávneného z dôvodu, že zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, keď predložil návrh na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v rozpore so zákonom. Uviedol, že súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 118,35 eura, pozostávajúcej podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky zo sumy 47,81 eura za 6 hodín exekučnej činnosti účelne vynaložených na exekúciu, v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky zo sumy 23,90 eura za 6 úkonov exekučnej činnosti, v zmysle § 22 vyhlášky zo sumy 42,70 eura a v zmysle § 23 vyhlášky zo sumy 3,95 eura. Konštatoval, že súdnemu exekútorovi priznal v zmysle § 14 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 2 vyhlášky: 5 hodín účelne vynaložených na exekúciu x 6,64 eura/hod = 33,20 eura, z toho DPH 20% je 6,64 eura, suma spolu s DPH je 39,84 eura (vypracovanie úkonov: žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť Dopravný inšpektorát, žiadosť o súčinnosť Register obyvateľov SR, žiadosť o súčinnosť Mestský úrad, žiadosť o súčinnosť Sociálna poisťovňa, žiadosť o súčinnosť zamestnávateľ, príprava podkladov na súpis hnuteľných vecí a vykonanie súpisu, upovedomenie o nevykonaní súpisu hnuteľných vecí, celkom v trvaní 300 min/5 zač. hod.), ďalej v zmysle § 14 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky: písm. a) 1 úkon, písm. b) 1 úkon, písm. c) 1 úkon, písm. g) 1 úkon, písm. h) 1 úkon, písm. j) 1 úkon, celkom 6 úkonov exekučnej činnosti x 3,32 EUR/úkon = 19,92 eura, z toho DPH 20% je 3,98 eura, suma spolu s DPH je 23,90 eura. V zmysle § 22 náhrada hotových výdavkov - poštovné 10,98 eura, spotrebný materiál 4,12 eura, cestovné náhrady 27,60 eura, spolu 42,70 eura a v zmysle § 23 vyhlášky: náhrada za stratu času: 5 začatých polhodín × 0,66 eura = 3,30 eura + 20% DPH = 3,95 eura. Uviedol, že trovy exekúcie spolu tvorili sumu 39,84 + 23,90 + 42,70 + 3,95 = 110,39 eura. Ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi nepriznal odmenu vo výške 6,64 eura s príslušnou DPH špecifikovanú v zmysle § 14 ods. 2 vyhlášky za úkon „spracovanie vzniknutých trov exekúcie“ v trvaní 30 min, nakoľko mal za to, že tento úkon nevedie k účelnému vymáhaniu pohľadávky oprávneného, ide o administratívny úkon v zmysle § 25 vyhlášky, a preto mu odmena nepatrí.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia, tvrdiac, že v tomto prípade súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi a v tomto konaní súd uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Na podporu svojho tvrdenia uviedol, že predmetné plnomocenstvo preskúmal notár JUDr. Ondrej Ďuriač pri spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj Okresný súd Nitra. V súvislosti s plnomocenstvom poukázal na dôležitú skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že by sa povinná vzdala svojho práva, pretože podľa neho udelením plnomocenstva povinná rozšírila možnosť uznania záväzku za jej osobu aj na osobu splnomocniteľa. Okrem toho sa nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že v čase uzatvorenia zmluvy dlh neexistoval a nebola známa ani jeho výška, a preto v tom čase povinná nemohla realizovať svoje právo dlh uznať a taktiež nemohla na takéto právo splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra. Poukázal pritom na rozdiel medzi uznaním dlhu, resp. záväzku podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, teda podľa procesného práva. Zastal názor, že zákon účastníkom hmotnoprávneho vzťahu za istých podmienok dovolil, aby si zabezpečili exekučný titul bez toho, aby ich vec z hľadiska hmotného práva preskúmal v občianskom súdnom konaní a vyniesol o tom definitívne a záväzné rozhodnutie súd. Ak by mal exekučný súd vykonať takéto preskúmanie veci v rámci exekučného konania, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pretože takéto preskúmanie ide nad rámec preskúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu. S poukazom na § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka uviedol, že predmetným uznesením súdu, ktorým sa predmetná exekúcia vyhlásila za neprípustnú a zastavila sa, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného konania (od okamihu udelenia poverenia až doteraz) k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia jeho právoplatnosti situácia, kedy si on ako oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Okrem toho
vyjadril nesúhlas s priznanou výškou trov exekúcie namietajúc, že podľa ustanovenia § 25 vyhlášky, pokiaľ ide o priznanú náhradu hotových výdavkov, patria sem aj položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné. Záverom poukázal aj na skutočnosť, že z predloženej časovej špecifikácie trov súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti, konkrétne žiadosť o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie a taktiež upovedomenie o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť.
V priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a Súdnemu dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a tiež v zastavujúcej časti je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 OSP a v časti týkajúcej sa trov exekúcie je potrebné ho podľa § 220 OSP zmeniť.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.
Na margo návrhu na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku exekučné konanie nemožno prerušiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takýmto osobitným zákonom je predovšetkým zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a nie Občiansky súdny poriadok. Vzťah Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku je vymedzený v § 251 ods. 4 OSP, podľa ktorého sa na exekučné konanie podľa Exekučného poriadku použijú ustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Subsidiárne používanie prvej až štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v exekučnom konaní znamená, že v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku sa ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku použijú len na riešenie otázok, ktoré nie sú upravené v Exekučnom poriadku vôbec, alebo nie sú upravené vyčerpávajúco, to všetko však len za predpokladu, že to povaha konkrétnej procesnej situácie nevylučuje.
K povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd dodáva, že táto platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti rozhodnutiu ktorého nemožno podať žiaden opravný prostriedok. Aj súd rozhodujúci v poslednom stupni
má však výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu Európskej únie len na návrh účastníka konania, avšak predpokladom takéhoto procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikujú ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah úniových právnych noriem. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. októbra 2010).
Teda zmyslom predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva.
V danom prípade bolo predmetom odvolacieho konania preskúmanie uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, keďže zistil, že notárska zápisnica ako podklad pre vykonanie exekúcie je neplatný právny úkon. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, v danom prípade bolo podstatnou právnou otázkou posúdenie, či sú splnené predpoklady na vedenie exekučného konania, na ktoré je súd povinný prihliadať počas celého konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Právny záver súdu prvého stupňa o tom, že exekučný titul je neplatný právny úkon, sa opiera o ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce všeobecné náležitosti právnych úkonov a ich neplatnosť, a nie o právne normy upravujúce otázku zmluvných podmienok, ktoré obsahujú transponované normy komunitárneho práva, ktorých výkladu sa oprávnený domáha. S poukazom na to, že v každej konkrétnej veci súd rozhoduje na základe vnútroštátneho práva a okolností prípadu, odvolací súd nevidí význam pre postup v zmysle čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako i odvolacieho súdu, sa opiera o ustanovenia Exekučného poriadku a Občianskeho zákonníka, a nie o právne normy komunitárneho práva a už vôbec v danom prípade nedošlo k aplikácii vnútroštátnych procesných a hmotnoprávnych ustanovení s odkazom na smernicu 93/13/EHS a k určeniu zmluvnej podmienky za neprijateľnú na základe právnych noriem transponovaných na základe komunitárneho práva. Naviac, podľa odvolacieho súdu zmyslom predbežnej otázky oprávneného nebolo zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, ale rozhodnúť spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov Slovenskej republiky.
Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd navrhnuté otázky určené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev za neopodstatnené a irelevantné, preto odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. c) OSP zamietol.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 26. 02. 2004, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 11. 03. 2004, požiadal súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 14.350,-Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 2.532,-Sk, trovy exekúcie vo výške 500,-Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.068,-Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.752,-Sk a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 14.350,-Sk od 28. 10. 2003 do zaplatenia. Za exekučný titul označil Notársku zápisnicu uloženú v Zbierke listín pod číslom N 5403/2003, NZ 120276/2003, vyhotovenú JUDr. Ondrejom Ďuriačom so sídlom v Partizánskom, dňa 13. 12. 2003. Vyššie označený súdny exekútor doručil dňa 18. 03. 2004 súdu prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej pripojil i návrh na vykonanie exekúcie, osvedčený odpis Notárskej zápisnice tvoriaci exekučný titul, plnomocenstvo a zmluvu o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Súd prvého stupňa vydal dňa 31. 03. 2004 poverenie súdnemu exekútorovi. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 požiadal oprávnený o zmenu súdneho exekútora, ku ktorej sa vyjadril súdny exekútor a vyčíslil si trovy exekúcie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením tak, že exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil ju a oprávnenému
uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, so sídlom exekútorského úradu: P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie vo výške 110,39 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Keďže súd prvého stupňa opomenul rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, dopĺňacím uznesením zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 18Er/60/2004-49 o predmetnom návrhu oprávneného rozhodol tak, že ho zamietol.
Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.
Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovené.
Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.
Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je uvedený súhlas s vykonateľnosťou.
Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 23. 05. 2003 uzavreli zmluvu o úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení advokáta Mgr. Tomáša Kušníra povinnou na uznanie záväzku z úveru v mene povinnej v notárskej zápisnici ako exekučného titulu tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274 písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva.
Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo udelené povinnou Mgr. Tomášovi Kušnírovi v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval, nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto konania zástupcu bola potom povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť, rovnako ako ani nemala vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.
Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla Mgr. Tomáša Kušníra ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. Bruna Žlnaya v predmetnej notárskej zápisnici. Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý exekúciu zastavil, bol preto odvolacím súdom vyhodnotený za správny.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného, že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej zápisnice.
Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a rozhodovať aj o trovách exekúcie.
Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t. j. v znení účinnom do 31. augusta 2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t. j. v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, t. j. v znení účinnom do 31. augusta 2005, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor vykonáva úkony exekučnej činnosti v súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov takto vykonanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný (§ 197 ods. 1 Exekučného poriadku) a za podmienok stanovených v ustanovení § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný. Okrem toho, oprávnený musí uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol predvídať, ak k zastaveniu došlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Keďže v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie začatej dňa 11. 03. 2004, v zmysle § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov sa trovy exekúcie súdneho exekútora určujú podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30. 04. 2008 (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu. (ods. 2)
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu (ods. 2).
Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, avšak nesprávne určil ich výšku, ktorú namietal aj oprávnený v druhej časti svojho odvolania. Oprávnený ohľadom výšky trov exekúcie v odvolaní namietal, že podľa ustanovenia § 25 vyhlášky, pokiaľ ide o priznanú náhradu hotových výdavkov, patria sem aj položky ako spotrebný materiál, obálky, telekomunikačné poplatky, kolky, archivácia a iné. Záverom poukázal aj na skutočnosť, že z predloženej časovej špecifikácie trov súdneho exekútora je evidentné, že zo strany súdneho exekútora dochádza k duplicitnému počítaniu odmeny za úkony exekučnej činnosti, konkrétne žiadosť o udelenie poverenia a získanie poverenia na vykonanie exekúcie a taktiež upovedomenie o začatí exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj obsahu súdneho a exekučného spisu, dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne priznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za úkony: žiadosť o udelenie poverenia 30 min., upovedomenie o začatí exekúcie 40 min., žiadosť o súčinnosť - Sociálna poisťovňa 20 min., žiadosť o súčinnosť - Dopravný inšpektorát 20 min., žiadosť o súčinnosť - Register obyvateľov SR 20 min., príkaz na začatie exekúcie - (zamestnávateľ) 30 min. Rovnako nesprávne priznal aj poštovné za doručenie exekučného spisu + vyčíslenie trov exekúcie v sume 1,68 eura, pretože predmetná doručenka sa v exekučnom spise nenachádza. Odvolací súd sa nestotožnil ani s priznaním spotrebného materiálu v sume 4,12 eura, nakoľko uvedené výdavky je potrebné považovať za administratívne práce a tie sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora v zmysle § 25 vyhlášky. Ohľadom nepriznania časovej odmeny odvolací súd sa stotožňuje s názorom oprávneného o duplicitnom uplatnení odmeny a to za úkony žiadosť o udelenie poverenia, upovedomenie o začatí exekúcie, žiadosť o súčinnosť - Sociálna poisťovňa, Dopravný inšpektorát, Register obyvateľov, a za príkaz na začatie exekúcie, nakoľko odmena za tieto úkony bola vyúčtovaná aj podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3, § 15 ods. 1 vyhlášky. K nepriznaniu odmeny za uvedené úkony odvolací súd považuje za potrebné dodať, že vyhláška, ani exekučný poriadok neustanovuje, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky, ale je zrejmé, že musí ísť o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky, čo v danom prípade splnené nebolo. Ohľadom nepriznania časovej odmeny za úkon spracovanie vzniknutých trov exekúcie odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne nepriznal odmenu za uvedený úkon, pričom aj odvolací súd poukazuje na to, že nejde o výkon exekučnej činnosti, ale o uplatnenie práva súdneho exekútora na trovy exekúcie, v ktorej časti konania sa aj súdny exekútor stáva účastníkom konania.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi vzniklo právo na náhradu trov exekúcie v sume 67,93 eura, pozostávajúcej podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky v spojení s § 14 ods. 2 vyhlášky z odmeny vo výške 23,90 eura (3 x 6,64 eura + DPH) za žiadosť o súčinnosť - Mestský úrad, S. s O, s.r.o., prípravu podkladov na súpis hnuteľných vecí a výkon súpisu hnuteľných vecí a upovedomenie o nevykonaní súpisu hnuteľných vecí t.j. za 3 začaté hodiny v sume 3 x 6,64 eura s 20% DPH, podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky z odmeny vo výške 23,88 eura (6 x 3,32 eura + DPH) za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie (zamestnávateľ), doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, za každé ďalšie zisťovanie bydliska povinného, za každé ďalšie zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa a za každé ďalšie zisťovanie majetku povinného - Dopravný inšpektorát, t.j. 6 úkonov po 3,32 eura s 20% DPH, podľa § 22 vyhlášky z hotových výdavkov za poštovné vo výške 9,3 eura, podľa § 23 vyhlášky z náhrady za stratu času vo výške 3,95 eura (4 polhodiny x 0,66 eura + 20% DPH) za čas strávený na ceste do miesta bydliska povinnej pri vykonávaní súpisu hnuteľných veci povinného, pretože vzdialenosť Šaľa - Nová Ves nad Žitavou je cca 50 km, pričom cesta trvá do 50 minút, teda jedna cesta predstavuje 2 polhodiny podľa § 23 vyhlášky a cestovných náhrad vo výške 6,9 eura (jedna cesta 3,45 eura) za účasť na súpise hnuteľných vecí povinného v rozsahu cestovného Veolia Transport Nitra, a. s., podľa § 22 ods. 2 citovanej vyhlášky, pretože uplatnené cestovné si súdny exekútor riadne nezdokladoval.
Pokiaľ si teda súdny exekútor uplatňoval cestovné náhrady, mal postupovať podľa § 22 ods. 2 vyhlášky v spojení s ustanoveniami § 7 ods. 4 a 5 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, teda mal súdu predložiť technický preukaz cestného motorového vozidla, ktoré použil na cestu na vykonanie súpisu hnuteľných vecí povinného za účelom zistenia spotreby pohonných látok a tiež doklad o kúpe pohonnej látky, ktorou by preukázal cenu pohonnej látky, z ktorého by bola zrejmá súvislosť s pracovnou cestou. Keďže súdny exekútor uvedené doklady nepredložil, odvolací súd mu priznal cestovné len vo výške cestovného hromadným prostriedkom, ktorý zistil u ARRIVA NITRA, a. s. (http://cp.atlas.sk/bus/ spojenie/).
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ako aj v zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v časti trov exekúcie podľa § 220 OSP zmenil tak, že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, trovy exekúcie vo výške 67,93 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.