Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3To-28-2023.pdf
PDF · 111.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/28/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Datlovej a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. júna 2023, v trestnej veci obžalovaného I. I., nar. XX.XX.XXXX v X., stíhaného pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a poškodených H. P., J. N. a L. N., proti rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/136/2022-455 zo dňa 21.02.2023, takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného I. I., nar. XX.XX.XXXX v X., trvalým pobytom P. č. XXX, prechodne bytom P., I. č. X a tiež v N. republike J., K. XX, E., toho času V.-T.-N.. XX, XXXXX E., V.,
o d s u d z u j e
podľa § 149 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. d), j), l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. d), j), l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.
II. Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolania poškodených H. P., J. N., L. N. zamieta.
Vo výroku o vine a vo výroku o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému S.. G. Z. S. zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/136/2022-455 zo dňa 21.02.2023 bol obžalovaný I. I. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 20.03.2022 v čase asi o 01:30 hod. vo P. spred bytového domu na ulici S. č. X sa zmocnil tam odstaveného osobného motorového vozidla zn. S. G. E XXX, EČ: X v hodnote 5 200 €, majiteľa L. N.
po tom ako uvedené vozidlo odomkol J. N. a kľúče ponechal v jeho spínacej skrinke, následne toto viedol obvinený I. I. po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, hoci nie je držiteľom vodičského preukazu po miestnych komunikáciách vo P., kde na G. U.. F./XXXX pred budovou N. K. nerešpektoval výzvu na zastavenie vozidla hliadkou polície OO PZ P., ktorej sa snažil uniknúť, vozidlo viedol rýchlosťou min. 119 km/h, teda vyššou ako dovolenou pre daný úsek cesty (50 km/h), v dôsledku čoho pri prejazde pravotočivej zákruty s ním prešiel do protismernej časti vozovky, nakoľko prekročil jej medznú rýchlosť, kde čelne narazil do kamenného múru oplotenia rímskokatolíckeho kostola, a tým došlo k vznieteniu vozidla, pričom pri nehode utrpel spolujazdec vo vozidle S. N. úrazovo-krvácavý šok pri krvácaní do telových dutín a mimo organizmu v dôsledku viacnásobných poranení tela, ktorým zraneniam počas prevozu vozidlom rýchlej lekárskej pomoci do nemocnice v čase o 03.32 hod. podľahol, ďalší spolujazdec J. N. utrpel zranenia a to poranenie mozgu a lebky s krvácaním do mozgu a s bezvedomím, odreninu čela, nosa a pomliaždenie brušnej steny, ktoré si u neho vyžiadali dobu liečby od 20.03.2022 do 08.05.2022, teda nad 42 dní, pri nehode bola majiteľovi vozidla S. G., L. N. spôsobená škoda jeho zničením v celkovej výške 5 200 €, P. J. K. S., H. J. 1, P. škoda poškodením kamenného múru v celkovej výške 4 000,01 € a následne vykonaným znaleckým dokazovaním bola u obvineného I. I. stanovená prítomnosť alkoholu v krvi v čase nehody v koncentrácii najmenej 0,56 g/kg a takým konaním tento porušil ustanovenia § 3 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 2 písm. a), d), § 9 odsek 1, § 16 odsek 1, 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov. Za to bol obžalovaný I. I. odsúdený podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), písm. l), písm. d) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, na ktorého výkon bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 7 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. boli poškodení H. P., J. N., L. N., S.. G. Z. S. (P. J. K. S., H. J. 1, P.) odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 21.02.2023 odvolanie obžalovaný a obhajca obžalovaného, ktoré obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu písomne zdôvodnil podaním zo dňa 08.03.2023. Z obsahu podaného odvolania vyplynulo, že smeruje voči výroku o treste, ktorý považoval obžalovaný vzhľadom na jeho pomery za neprimerane prísny. Bol toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to s ohľadom na jeho osobu, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje s tým, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Poukázal na skutočnosť, že k spáchaniu skutku sa dobrovoľne priznal, keď na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.02.2023 urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré vyhlásenie okresný súd prijal s tým, že vo veci vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Zdôraznil, že svoje konanie oľutoval a zároveň prisľúbil, že sa už obdobného konania nedopustí. Trestné činy spáchal ako osoba vo veku blízkom veku mladistvých. V súčasnosti si plne uvedomuje nebezpečnosť svojho konania, svoje konanie veľmi ľutuje, poučil sa a chce viesť riadny život. Stratil najlepšieho kamaráta, čo si bude vyčítať celý život. Nebolo jeho úmyslom niekomu ublížiť a už vôbec nie spôsobiť smrť svojmu najlepšiemu kamarátovi. Spomienky na túto tragickú udalosť v ňom vyvolávajú psychické rozrušenie, zo spáchaného skutku má traumu. S celou rodinou žije v J., kde riadne pracuje na pozícii výrobný pomocník a má uzatvorený pracovný pomer. Škoda, ktorú si v konaní uplatnila zdravotná poisťovňa W., a.s., v plnej výške uhradil. Tiež je ochotný nahradiť spôsobenú škodu ostatným poškodeným, a to podľa finančných možností a schopností s tým, že s poškodenými už uzatvoril dohodu a so splácaním škody mu pomôžu aj jeho rodičia. V ďalšej časti podaného odvolania namietal aj uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 7 rokov, keď takto uložený trest považoval za neprimerane vysoký, a to s poukazom na § 61 ods. 3 Tr. zák., ktorý citoval a uviedol, že v minulosti nebol trestne stíhaný ani odsúdený, pred spáchaním skutku viedol riadny život, a preto bol toho názoru, že neboli splnené podmienky na uloženie trestu zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bol toho názoru, že pri určovaní výmery trestu súd neprihliadol na jeho pomery, a preto mu uložil neprimeraný trest. Nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky považoval za trest, ktorý je v zrejmom nepomere s účelom trestu tým, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a ani na jeho nápravu nie je výkon trestu odňatia slobody nevyhnutný. Preto navrhol, aby mu odvolací súd uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestu ustanoveného týmto zákonom s jeho podmienečným odkladom a s určením primeranej skúšobnej doby. Alternatívne, aby mu uložil trest domáceho väzenia, ktorý považoval s ohľadom na jeho pomery za postačujúci. Zároveň súdu zaslal
písomný sľub, že sa v určenom čase bude zdržiavať v obydlí na určenej adrese a pri výkone kontroly poskytne potrebnú súčinnosť. Zároveň navrhol, aby mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v dolnej polovici trestnej sadzby. Splnomocnený právny zástupca poškodených H. P., J. N. a L. N., Z.. Q. N. (plná moc na č. l. 16-18) sa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára 2023 po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania. Napriek tomu poškodení H. P., J. N. a L. N. podali v zákonom stanovenej lehote podaním, ktoré bolo doručené Okresnému súdu v Lučenci dňa 16.03.2022 odvolanie proti rozsudku okresného súdu čo do výroku o náhrade škody. Namietali, že súd prvého stupňa nemal dôvod o náhrade nimi uplatnenej škody nerozhodnúť a odkázať ich v celom rozsahu na konanie vo veciach občianskoprávnych, pretože si svoje nároky uplatnili v konaní riadne a včas, pričom ani výška škody nebola sporná. Poukázali na ust. § 287 ods. 1 Tr. por. a tvrdili, že každý z nich si v adhéznom konaní uplatnil svoj nárok na náhradu škody čo do dôvodu aj výšky, pričom výška škody bola nesporná, a preto súdu prvého stupňa nebránila nijaká prekážka, aby o ich nároku na náhradu škody rozhodol. V súlade s vyššie citovaným ustanovením mal obžalovaného zaviazať na náhradu jednotlivých nimi uplatnených nárokov na náhradu škody. Žiadali preto, aby krajský súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a aby vo veci sám rozhodol tak, že obžalovaného zaviaže na náhradu škody voči jednotlivým poškodeným. Okrem uvedeného poškodení, súc si vedomí toho, že nemajú právo odvolať sa čo do výroku o treste uviedli, že sa s ním nestotožňujú, pretože ho považujú za neprimerane nízky s ohľadom na okolnosti, akým bol skutok spáchaný a najmä s ohľadom na celkové správanie sa obžalovaného po spáchaní skutku. Uviedli, že zo strany obžalovaného nebola voči nim prejavená nijaká ľútosť, či ospravedlnenie sa za nevratné následky, ktoré poškodeným svojím nezodpovedným konaním spôsobil. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací pred tým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., pričom nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 ods. 1, ods. 2 Tr. por., a preto odvolací súd vo vzťahu k odvolaniu obžalovaného nepostupoval podľa § 316 Tr. por. Vo vzťahu k odvolaniam poškodených H. P., J. N. a L. N. odvolací súd zistil, že boli podané oprávnenými osobami v zmysle § 307 ods. 1 písm. c) Tr. por. a v lehote ustanovenej v § 309 ods. 1 Tr. por., avšak na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. februára 2023 došlo v ich mene k vzdaniu sa práva na podanie odvolania v zmysle § 312 ods. 1 Tr. por., a preto odvolací súd postupoval podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a odvolania poškodených H. P., J. N. a L. N. zamietol ako odvolania podané osobami, ktoré sa odvolania výslovne vzdali v súlade s § 316 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného I. I., ktorý bol na verejné zasadnutie riadne a včas predvolaný a ktorý predložil súhlas a žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti poškodených H. P., J. N., L. N., L. K. W., a.s. a poškodeného S.. G. Z. S. ((P. J. K. S., H. J. 1, P.), pretože na uvedený postup boli splnené procesné podmienky. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu považuje za zákonný a správny, a preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné. Rozhodnutie o odvolaniach poškodených H. P., J. N. a L. N. ponechal na úvahe odvolacieho súdu. Novozvolená právna zástupkyňa (plná moc na č. l. 484 spisu) poškodených H. P., J. N. a L. N. na verejnom zasadnutí zotrvala na podanom odvolaní a navrhla, aby krajský súd rozhodol v súlade s ich odvolacím návrhom a poškodeným priznal nárok na náhradu škody v takom rozsahu, ako bol v odvolaní špecifikovaný. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí zotrval na podanom odvolaní a na dôvodoch v ňom uvedených. Poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu, svoje konanie oľutoval, uvedené činy spáchal vo veku blízkom veku mladistvých a pred ich spáchaním viedol riadny život. Poukázal tiež na to, že obžalovaný stratil svojho najlepšieho kamaráta
a zo spôsobenej dopravnej nehody a jej následkov má traumu. Škoda, ktorá vznikla zdravotnej poisťovni W., a.s. bola v celom rozsahu uhradená. S ohľadom na pomery obžalovaného považoval uložený trest odňatia slobody za neprimeraný a navrhol, aby bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu a s určením primeranej skúšobnej doby. Alternatívne navrhol uloženie trestu domáceho väzenia. Vo vzťahu k uloženému trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu navrhol, aby odvolací súd tento trest obžalovanému uložil v dolnej polovici zákonom stanovenej sadzby. S výrokom rozsudku okresného súdu, ktorým boli poškodení odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na civilné konanie, vyslovil súhlas. Primárne je nutné konštatovať, že výrok o vine obžalovaného I. I., ktorým bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a z prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je vyššie uvedený, už nadobudol právoplatnosť, pretože obžalovaný na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom následne na položené otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. por. odpovedal kladne ,,áno“, a preto okresný súd po procesnom postupe podľa § 257 ods. 7 Tr. por. jeho vyhlásenie uznesením prijal a vo veci rozhodol rozsudkom. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k výrokom o uložených trestoch a ani v postupe súdu predchádzajúcom týmto výrokom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, z podnetu podaného odvolania obžalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku len v časti výrokov o uložených trestoch, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom také chyby nezistil. Dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného čo do výroku o uloženom úhrnnom treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu bolo dôvodné, pretože uložené tresty boli neprimerané, a preto podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodujúc vo veci sám obžalovaného I. I. odsúdil tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd predovšetkým konštatuje, že súd prvého stupňa v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci pre rozhodnutie o obžalovanému uloženom treste odňatia slobody a treste zákazu činnosti a v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Napriek tomu, že okresný súd pri ukladaní trestov prihliadol na skutočnosti a zásady vyplývajúce z § 36 Tr. zák. § 37 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 Tr. zákona, obžalovanému uložený úhrnný trest odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 7 rokov nezodpovedá zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 ods. 1 až 4 Tr. zákona, pretože je s ohľadom na okolnosti danej veci a pomery obžalovaného neprimerane prísny. Uvedené nedostatky prvostupňového rozhodnutia odvolací súd odstránil tak, že výroky o treste odňatia slobody, jeho výkone a o treste zákazu činnosti zrušil a nahradil ich vlastným rozhodnutím.
Krajský súd k uvedenému uvádza, že za prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, z ktorého bol obžalovaný uznaný za vinného, ustanovuje Trestný zákon v § 149 ods. 2 trestnú sadzbu od 2 rokov do 5 rokov. Za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona, z ktorého bol obžalovaný tiež uznaný za vinného, ustanovuje Trestný zákon v § 216 ods. 2 trestnú sadzbu od 1 roka do 5 rokov. V zhode so skutkovými zisteniami okresného súdu aj odvolací súd vzhliadol u obžalovaného tri poľahčujúce okolnosti, a to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák., keď podľa odpisu z registra trestov a podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov doposiaľ nebol trestne stíhaný a ani priestupkovo postihnutý,
že sa priznal k spáchaniu trestných činov a trestné činy úprimne oľutovali v zmysle § 36 písm. l) Tr. zák., keď na hlavnom pojednávaní po príslušnom procesnom postupe vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že trestné činy spáchal vo veku blízkom veku mladistvých v zmysle § 36 písm. d) Tr. zákona, keď v čase skutku mal krátko pred dovŕšením 19. roku veku (§ 127 ods. 2 Tr. zákona). Rovnako ako okresný súd aj odvolací súd u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, teda, že skutkom, ktorý mu bol kladený za vinu spáchal viac trestných činov. Vzhľadom k tomu, že bol uznaný za vinného z dvoch prečinov (prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona a prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zákona), bolo potrebné mu v súlade s § 41 ods. 1 Tr. zákona uložiť úhrnný trest, a to podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Takým trestným činom bol prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona, ktorému prislúcha trestná sadzba trestu odňatia slobody od 2 do 5 rokov. S poukazom na prevahu poľahčujúcich okolností v pomere 3:1 k priťažujúcim okolnostiam sa horná hranica tejto trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 3, ods. 8 Tr. zákona znižuje o tretinu, v dôsledku čoho bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na 2 roky až 4 roky, pretože základom pre zníženie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby (5x12=60; 2x12=24; 60-24=36; 36:3=12; 60-12=48 (mesiacov) =4roky). S poukazom na uvedené ukladal krajský súd obžalovanému trest odňatia slobody v rámci takto upravenej trestnej sadzby 2 roky až 4 roky.
Pri určovaní výmery trestu odňatia slobody vychádzal odvolací súd zo zásad ukladania trestov upravených v § 34 Tr. zákona a zohľadnil všetky skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného. Osobitne prihliadol na to, že obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré okresný súd uznesením prijal a ktoré považoval odvolací súd za významnú skutočnosť vyznievajúcu v jeho prospech, a to v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia NS SR č. 44/2017, z ktorého (okrem iného) vyplýva, že ...samotné vyhlásenie viny obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a jeho následné prijatie súdom samo o sebe síce nie je možné považovať za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. n) Tr. zák., ale len za poľahčujúcu okolnosť podľa ust. § 36 písm. l) Tr. zák., avšak takýto postoj je potrebné vziať v úvahu, keďže neodvolateľne prijme všetky právne účinky uznania viny, dokonca bez toho, aby vopred vedel, aký druh trestu a v akej výmere mu bude následne súdom uložený... Okrem uvedeného v jeho prospech zohľadnil aj jeho bezúhonný život, keď sa doposiaľ nedostal do stretu so zákonom, čo svedčí o tom, že rešpektuje spoločenské normy, a teda skutok, ktorý mu bol kladený za vinu možno považovať za ojedinelý exces z riadneho spôsobu života spôsobený jeho nerozvážnosťou a nedostatkom životných skúseností s ohľadom na jeho mladý vek, ktorý dovŕšil v čase skutku. V jeho prospech svedčilo aj to, že svoje konanie oľutoval, uvedomil si jeho nebezpečnosť a má záujem a snahu sanovať, resp. odstrániť spôsobené následky, keď časť vyčíslenej škody už uhradil. Napriek zníženiu výmery trestu odňatia slobody v súlade s odvolacím návrhom obžalovaného mu odvolací súd nevyhovel v časti navrhovaného uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, pretože takto navrhovaný trest by bol s ohľadom na okolnosti danej veci a spôsobený ťažký následok neprimerane mierny. Odvolací súd pritom zobral do úvahy tie skutočnosti, ktoré svedčili v neprospech obžalovaného, a síce, že obžalovaný sa zmocnil cudzieho motorového vozidla, ktoré riadil napriek tomu, že nemal vodičské oprávnenie, naviac ho riadil aj pod vplyvom alkoholu rýchlosťou, ktorou dvojnásobne prekročil povolenú rýchlosť v danou úseku cesty a ktorá nezodpovedala charakteru cesty ani jeho vodičským skúsenostiam, čím porušil aj zákon o cestnej premávke. Spôsobom svojej jazdy spôsobil jednak väčšiu finančnú škodu na majetku iných osôb (zničením osobného motorového vozidla a poškodením kamenného múru), ale najmä nezvratný následok - smrť spolujazdca a ťažkú ujmu na zdraví ďalšieho spolujazdca.
Berúc do úvahy všetky vyššie uvedené skutočnosti bol odvolací súd toho názoru, že u obžalovaného bude účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie ako aj z hľadiska generálnej prevencie naplnený len nepodmienečným trestom odňatia slobody, ktorý obžalovanému uložil v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby, a to vo výmere 2 roky a 6 mesiacov a na jeho výkon ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Krajský súd obžalovanému zároveň podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, pretože sa trestných činov, z ktorých bol uznaný vinným dopustil v súvislosti s touto činnosťou. Pri úvahách o výmere tohto trestu zohľadnil všetky vyššie uvedené
skutočnosti, ktoré svedčili v prospech aj v neprospech obžalovaného a pri jeho ukladaní tohto druhu trestu vychádzal z upravenej trestnej sadzby, ktorá zodpovedala prevahe poľahčujúcich okolností. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona je možné uložiť trest zákazu činnosti na 1 rok až 10 rokov. V prípade obžalovaného sa horná hranica tejto výmery znížila o jednu tretinu (1x12=12; 10x12=120; 120-12=108; 108:3=36; 120-36=84 (mesiacov) =7rokov), a preto bolo obžalovanému možné uložiť trest zákazu činnosti na 1 rok až 7 rokov. Hoci krajský súd znížil trest zákazu činnosti uložený obžalovanému okresným súdom, nebolo možné vyhovieť jeho odvolaniu a uložiť mu trest zákazu činnosti v dolnej polovici zákonnej sadzby, pretože zníženie tohto trestu v požadovanom rozsahu by bolo neprimerané okolnostiam danej veci a nebol by naplnený účel tohto trestu. V týchto súvislostiach krajský súd poukazuje na už vyššie uvedené okolnosti, ktoré obžalovanému pri ukladaní trestu priťažovali. Nemožno pritom prisvedčiť argumentácii obžalovaného, že tento trest možno podľa § 61 ods. 3 Tr. zák. vymerať v hornej polovici zákonom určenej sadzby len v prípade, ak by bol v minulosti trestne stíhaný alebo odsúdený, pretože uvedené zákonné ustanovenie sa na obžalovaného pre nesplnenie v ňom uvedených podmienok nevzťahuje a ani z iných zákonných ustanovení nevyplýva dôvodnosť uplatnenej odvolacej argumentácie. V nadväznosti na všetky už vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd pre obžalovaného za primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 5 rokov.
Takto obžalovanému uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu je zákonný, primeraný a správny a ako celok v dostatočnej miere zabezpečí dosiahnutie účelu trestu, ktorým je ochrana spoločnosti a zároveň zohľadňuje aj osobu obžalovaného, u ktorého doposiaľ nebolo zistené protiprávne konanie. V primeranom rozsahu obsahuje prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z § 34 ods. 1 a ods. 4 Tr. zák., ako aj ďalších ustanovení, ktoré upravujú zásady ukladania trestov.
Výrok o vine obžalovaného už nadobudol právoplatnosť, a preto tento výrok krajský súd nepreskúmaval a v tejto časti zostal napadnutý rozsudok okresného súdu nedotknutý. Rovnako nedotknutý zostal aj výrok o náhrade škody vo vzťahu k poškodenému S.. G. Z. S. (P. J. K. S., H. J. 1, P.), pretože nebol odvolaním napadnutý.
Odvolania poškodených H. P., J. N. a L. N. odvolací súd zamietol podľa § 316 ods. 1 Tr. por., pretože boli podané osobami, ktoré sa odvolania výslovne vzdali.
Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého rozsudku okresného súdu v celom výroku o treste krajský súd rozhodol z vyššie uvedených dôvodov o odvolaní obžalovaného tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to pomerom hlasov 3:0 (§ 163 ods. 4 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.