Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-161-2013.pdf
PDF · 83.71 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/161/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Sogu a sudcov JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Ota Jurča v právnej veci žalobkyne: C. A., s miestom podnikania Michalovce, Ivana Krasku 812/67, IČO: 32695691, zapísaná v ŽR pod č.807-3240, zastúpená JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom, Advokátska kancelária Michalovce, kpt. Nálepku 8, proti žalovanému: A. S., bývajúcemu v A., J. XXX/X, zastúpenému JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou, so sídlom v Michalovciach, Nám. Osloboditeľov 25, o 14.243,35 € a prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Michalovciach zo dňa 5.12.2012, č.k. 20C/119/2011-147 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet advokáta JUDr. Jána Kizivata náhradu trov odvolacieho konania 373,86 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa preskúmavaným rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 14.243,35 € s 9,5% úrokom z omeškania ročne od 16.7.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni trovy konania na účet právneho zástupcu žalobkyne v sume 3.670,05 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Vychádzal z toho, že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody na osobnom motorovom vozidle, ktoré mala v užívaní na základe zmluvy uzavretej so spoločnosťou Volkswagen finančné služby Slovensko, s.r.o. Bratislava, pričom túto škodu spôsobil žalovaný. Ďalej prihliadol k tomu, že bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní, ako aj v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. 8T 161/2010 preukázané, že žalovaný viedol motorové vozidlo značky SEAT ALTEA EČ A.-XXX-T. dňa 11.9.2010 a týmto vozidlom spôsobil dopravnú nehodu nárazom do múrika kruhového objazdu na S. Q. K. A.. Ďalej mal za preukázané, že žalovaný predmetné vozidlo viedol napriek zákazu vedenia motorových vozidiel všetkých druhov, ktorý mu bol uložený rozhodnutím veliteľa 22. mechanizovaného práporu v A. zo dňa 28.4.2010, za čo bol odsúdený za prečin marenie výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 8T/161/2010 zo dňa 29.11.2010. O tejto skutočnosti žalobkyňa ani jej syn nemali vedomosti, pričom syn žalobkyne zapožičal predmetné motorové vozidlo žalovanému, čo je zrejmé z výpovede žalobkyne a svedka O. A.. Samotný žalovaný si musel byť vedomý skutočnosti zákazu riadiť motorové vozidlo všetkých druhov a napriek tejto skutočnosti viedol predmetné motorové vozidlo a týmto spôsobil dopravnú nehodu, čím porušil ustanovenia zákona o zákaze, ktorý mu bol uložený na vedenie motorových vozidiel. To, že žalobkyňa nedala súhlas na zapožičanie motorového vozidla žalovanému, nemá žiadny vplyv na jeho zavinenie, keďže túto skutočnosť by mohla namietať len spoločnosť Volkswagen finančné služby Slovensko s.r.o.
Bratislava a nie žalovaný v tomto konaní. Výšku škodu mal jednoznačne za preukázanú znalecký posudkom ako listinným dôkazom znalca U.. O. G. vo výške 14.307 € s tým, že hodnota motorového vozidla v poškodenom stave predstavovala ku dňu 17.12.2010 sumu 1.004 €. Zo správy poisťovne Kooperatíva založenej v spise vyplynulo, že napriek havarijnému poisteniu vybavili vec bez plnenia v súlade s osobitnými poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel podľa článku 3 výluky z poistenia, v zmysle ktorého právo na plnenie nie je, ak časť vozidla bola poškodená alebo zničená v dôsledku toho, že vozidlo viedla osoba, ktorá nemala predpísané oprávnenie na vedenie vozidla. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobkyňa nemala nárok na platbu v súvislosti so spôsobenou škodou žalovaným v rámci poistného plnenia od poisťovne Kooperatíva. Keďže výška škody na motorovom vozidle bola nepochybne preukázaná záver znalca O. G. k totálnej škode na motorovom vozidle bol potvrdený výpoveďou svedka U.. O. L.Z., ako aj kúpnou cenou, za ktorú bolo motorové vozidlo odpredané spoločnosťou Autoinvest SK pani T.. Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť žalobkyni 14.243,35 €, a to ako rozdiel škody spôsobenej na motorovom vozidle v sume 14.307 € a všeobecnej hodnoty vozidla v poškodenom stave, ktorá bola stanovená sumou 1.004 € s prirátaním zmluvnej pokuty, ktorú žalovaná zaplatila za predčasnú splatnosť úveru v sume 456,16 € a nákladov na odhlásenie motorového vozidla 484,19 €. Keďže žalovaný sa s úhradou tejto sumy dostal do omeškania, súd prvého stupňa priznal aj úrok z omeškania od 16.7.2011, keďže výzva žalobkyne smerovala žalovanému dňa 11.7.2011.
O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku sa včas odvolal žalovaný. Má za to, že súd prvého stupňa nedostatočne odôvodnil rozhodnutie, pokiaľ rozhodol len na základe jediného zákonného ustanovenia a to § 420 ods. 1 Obč. zákonníka a stotožnil sa s názorom žalobkyne, že marenie výkonu úradného rozhodnutia bolo protiprávnym úkonom, ktorý bol v príčinnej súvislosti so vznikom škody. S týmto názorom žalovaný nesúhlasí. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že motorové vozidlo nepoužil bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. Motorové vozidlo neukradol, trvá na svojom vyjadrení, ktoré súdu doručil dňa 16.9.2011, že v kritický deň požíval alkoholické nápoje spolu so synom žalobkyne, ktorý mu dal kľúče od motorového vozidla, pričom on sám nemal súhlas od žalobkyne na to, aby mu motorové vozidlo dal, preto je toho názoru, že spoluzodpovedným za vznik škody je aj syn žalobkyne. Poukázal tiež na to, že výška škody zistená ohľadajúcim policajtom je v zjavnom nepomere s požiadavkou žalobkyne, ktorá žiadala 27.000 €. Namietala, že znalecký posudok U.. O. G. bol v tejto veci predložený len ako dôkaz listinou, nie ako znalecký posudok podľa § 127 ods. 1 O.s.p.. Týmto postupom mu bolo odňaté právo byť prítomným pri vykonaní dôkazu, pretože toto vozidlo od incidentu nevidel a má pochybnosti, či škody hodnotené U.. G. boli ním spôsobené. Za týchto okolností bolo možné aj použitie zákonného ustanovenia § 450 OZ, ktorým by sa mal súd zaoberať aj bez návrhu. Keďže dňa 9.11.2010 podal návrh na zabezpečenie dôkazov znalcom na odstránenie poškodeného motorového vozidla, nemôže súhlasiť s tým, že má zaplatiť aj úrok z omeškania, pretože jeho návrh predchádzal viac ako pol roka výzvu žalobkyne. Tento návrh je dôkazom toho, že mal snahu vec riešiť mimosúdnou cestou pri zachovaní všetkých zákonných opatrení, preto nesúhlasí ani s tým, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania, ktorých účelnosť v konaní nie je v rozsudku vôbec zdôvodnená, napriek tomu, že je to povinnosťou súdu. Z uvedeného dôvodu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál + 20 % DPH, spolu 373,86 €. K odvolacím námietkam uviedla, že v konaní bolo preukázané, že ku vzniku škody došlo protiprávnym konaním žalovaného, ktorý napriek zákazu činnosti riadiť motorové vozidlo, o čom nemala žalobkyňa a jej blízke osoby vedomosť, či motorové vozidlo od syna žalobkyne požičal v stave, v akom sa nachádzal, motorové vozidlo viedol a zapríčinil škodu. Nesúhlasí s tvrdením žalovaného a toto ani nebolo nepreukázané, aby syn žalobkyne mal vedomosť o použití alkoholických nápojov žalovaným, príp. vedomosť o tom, že žalovaný má zákaz riadiť motorové vozidlá. Zotrvala na tvrdení, že s jej vedomím a súhlasom došlo k poskytnutiu motorového vozidla žalovanému, a teda tvrdenia o tom, že vozidlo poskytol syn žalobkyne proti jej vôli a bez jej súhlasu sú tvrdením účelovým. Z uvedeného má potom za to, že medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody existuje priama príčinná súvislosť, ktorá má za následok zodpovednosť za vznik škody. O uvedomení si tohto následku svedčí aj skutočnosť, že žalovaný spočiatku tvrdil, že je škodu ochotnú uhradiť, avšak s odstupom času toto svoje stanovisko zmenil.
Poukázala ďalej na ust. § 125 O.s.p., z ktorého vyplýva, že za dôkazy môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorým možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb, právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Žalobkyňa má za to, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa poukazuje na znalecký posudok vypracovaný znalcom U.. O. G. nie ako na znalecký posudok, ale ako na listinný dôkaz, pričom na preukázanie výšky škody a reálneho stavu motorového vozidla boli vykonané aj ďalšie dôkazy, a to výsluchy svedkov.
Ďalej uviedla, že pred podaním žaloby prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvala listom zo dňa 11.7.2011 žalovaného na úhradu škody vo výške 14.243,35 €. Žalovaný výzvu prevzal 13.7.2011, avšak škodu dobrovoľne neuhradil. Z týchto dôvodov si žalobkyňa v konaní uplatnila aj nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške od 16.7.2011, t.j. nasledujúci po uplynutí lehoty, v rámci ktorej umožnila žalovanému dobrovoľne dlh splniť. Preto aj úrok priznaný v napadnutom rozsudku je priznaný správne. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa trov konania, má za to, že z odvolania nie je zrejmé, ktoré úkony zo strany žalobkyne sa považujú za neúčelné v súvislosti s uplatňovaním a bránením jej práva proti žalovanému. Je toho názoru, že v konaní boli vykonané úkony účelné, aj z toho dôvodu považuje rozhodnutie v tejto časti za vecne správne.
Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.), rozsudok verejne vyhlásil v súlade s ust. § 156 ods.1 O.s.p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust. § 156 ods.3 O.s.p..
Odvolací súd po preskúmaní veci v súlade s ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.
Správne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje aj odvolací súd a s týmito sa v celom rozsahu stotožňuje.
Odvolacie námietky považuje odvolací súd v celom rozsahu za neopodstatnené. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd sa s touto námietkou nestotožňuje, má za to, že súd prvého stupňa náležite rozhodnutie odôvodnil a v odôvodnení sa vyporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami rozhodujúcimi pre posúdenie veci.
Námietka žalovaného o nedostatočnom zistení škody v súvislosti s jej ohodnotením je neopodstatnená.
S poukazom na ust. § 125 O.s.p. súd môže ako dôkaz použiť aj znalecký posudok, ktorý bol vykonaný na žiadosť účastníka konania, pričom tento dôkaz posudzuje ako dôkaz listinou. Žalovaný neuvádza prečo tento dôkaz by nemal byť hodnoverný. Na podporu tohto dôkazu súd prvého stupňa ešte vypočul aj svedka U.. L.Z.C.D., ktorý závery uvedené v tomto listinnom dôkaze potvrdil.
Správne súd prvého stupňa rozhodol aj ohľadom úroku z omeškania, keďže z vykonaného dokazovanie nepochybne vyplynulo, že žalovaný sa s plnením dlhu dostal do omeškania, pričom dlh nesplnil ani napriek výzve žalobkyne, ktorú prevzal dňa 13.7.2011. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, keďže ani odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že náhrada trov konania žalobkyni nebola priznaná v správnej výške. Žalovaný ani nenamietal nesprávnosť výpočtu, avšak tvrdil, že súd nemal priznať náhradu trov konania z dôvodov, že on sa chcel mimosúdne dohodnúť.
Z týchto dôvodov krajský súd podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ust. § 142 os. 1 O.s.p. za použitia ust. § 224 O.s.p., pričom úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania za advokátske zastúpenie a to v rozsahu 1 úkonu právnej pomoci v sume 303,74 €, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky 655/2004, ako aj režijného paušálu vo výške 7,81 € a 20 % DPH 62,31 €, spolu 373,86 €.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.