Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5CoE-141-2013.pdf
PDF · 100.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/141/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: JUDr. Petr Pečený, advokát, Námestie sv. Martina 9, Holíč, proti povinnej: W. S., nar. XX. XX. XXXX, V. XXXX/X, K., adresa pre doručovanie: X. S. X, K., o vymoženie sumy 924,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 25. mája 2012 č. k. 7Er/1314/2011-11, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Povinnej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, Exekútorský úrad so sídlom v Trnave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05. 12. 2011 zamietol. Návrhom zo dňa 28. 11. 2011 oprávnený žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása vykonaním exekúcie v neprospech povinnej vymožením pohľadávky vo výške 924,36 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok č. k. PEC-TRIO- KD 75/2011 zo dňa 29. 06. 2011, vydaný JUDr. Radimom Kuchtom, rozhodcom so sídlom Sibírska 1329, Holíč, právoplatný dňa 30. 06. 2011 a vykonateľný dňa 04. 07. 2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 35, § 37, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní; § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov; § 2 písm. a/ a b/, § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch; § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka. Exekučný súd na základe vyššie uvedených ustanovení z úradnej povinnosti
- ex offo skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. Z formálnej stránky preskúmal, či má rozhodcovský rozsudok všetky formálne náležitosti, ktoré vyžaduje § 34 ZoRK a z materiálnej stránky, či exekučný titul má splnené všetky hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu, a to napr. rozpor s právom, t. j. dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi a pod. Súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený s povinnou uzavrel dňa 31. 01. 2008 Zmluvu o úvere č. 3801204226, pričom ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa preto musí aplikovať spotrebiteľské právo. Postavenie zmluvných strán je postavením dodávateľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd poukázal na formu úverovej zmluvy, ktorá je napísaná malým písmom s nahusteným textom, bez odsekov znemožňujúca riadne prečítanie zo strany spotrebiteľa, je vypracovaná nezrozumiteľne, a týmto spôsobom porušujúca informačné povinnosti zakotvené v zákone o spotrebiteľských úveroch, v zákone o ochrane spotrebiteľa a v Občianskom zákonníku. Preskúmaním všeobecných úverových podmienok oprávneného zistil, že v hlave 14. Záverečné ustanovenia, v § 19 je obsiahnutá neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 4 OZ. V zmysle tohto ustanovenia všeobecných
zmluvných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že majetkové spory vzniknuté z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou budú rozhodované jediným rozhodcom určeným JUDr. Radimom Kuchtom, nar. 17. 02. 1962, Sibírska 1329, Holíč, ktorý je vedený v zozname rozhodcov a môže určiť aj sám seba. V § 20 tejto 14. hlavy všeobecných úverových podmienok sa uvádza, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že rozhodcovská doložka dojednaná podľa § 19 tejto hlavy týchto úverových podmienok sa v rozsahu rozhodovaní konkrétneho majetkového sporu, vo veci ktorého nebolo zahájené rozhodcovské konanie, ruší zahájením súdneho konania vo veci tohto konkrétneho majetkového sporu. Cieľom takto koncipovanej rozhodcovskej doložky bolo dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, dáva zmluvným stranám na výber riešenie sporov príslušným súdom alebo rozhodcom, avšak výber závisí od výberu toho účastníka, ktorý začne konanie skôr. Z praxe je zrejmé, že toto konanie začne dodávateľ, ktorému konanie pred rozhodcovským súdom vyhovuje. Súd mal za to, že rozhodcovská doložka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a tento nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Uvedené skutočnosti boli dostačujúce pre záver súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na jej zásadný dopad na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Vzhľadom k uvedenému súd dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky spôsobujúcej hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobým mravom a ako taká je neplatná. Súd svoj názor o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky oprel o judikatúru súdneho dvora, a to C-240/98, C-168/2005, C-243-2008, do pozornosti dal rozsudok súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodrígues Nogueira a smernicu Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993. Na základe uvedeného súd dospel k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o vydania poverenia súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Juhásovi.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd uznesenie zmenil tak, že poverí súdneho exekútora JUDr. Petra Juhása, Matuškova 1, Trnava v exekučnej veci o vymoženie pohľadávky vo výške 924,36 eura spolu s úrokom vyčísleným súčtom čiastky vo výške 375,53 eura a čiastky stanovenej vo výške 9 % ročne z čiastky 924,36 eura odo dňa 29. 11. 2011 do zaplatenia a trovy konania vo výške 208,48 eura a aby vymohol trovy exekúcie tvorené poplatkom za žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi vo výške 16,50 eura, odmenu advokáta za právne služby 71,37 eura a 2 x 7,21 eura ako paušálnou náhradou hotových výdavkov a DPH, t. j. celom 119,45 eura. Uviedol, že vydané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho nemajú závery súdu oporu vo vykonanom dokazovaní. Poukázal na skutočnosť, že nerozumie náhlemu obratu v správaní sa súdu, keď nebol na nedostatky svojich návrhov nijak upozornený a napriek vydaniu množstva poverení zrazu začal žiadosti o udelenie poverenia zamietať. Poukázal na zmätočnosť rozhodovania Okresného súdu Nitra. Namieta skutočnosť, že povinná v postavení spotrebiteľa nemala možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, ktorú uzavrela a takéto tvrdenie súdu nemá oporou vo vykonanom dokazovaní. Súd neskúmal, za akých podmienok bola zmluva uzatvorená a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR č. j. 23 Cdo 1201/2010 z 26. 10. 2010, ktorý konštatoval, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a nemožno ju chápať ako obranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Podotkol, že zmluva bola uzavretá dobrovoľne bez akéhokoľvek nátlaku a vzhľadom na uvedený typ úverovej zmluvy možno len ťažko predpokladať, že k jej uzavretiu povinnú viedla finančná tieseň. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že povinná nemohla ovplyvniť voľbu riešenia sporu, nakoľko po podaní žaloby oprávneným rozhodca vyzval povinnú k súčinnosti a vyzval ju na vyjadrenie sa k predkladanému návrhu. Povinná výzvu rozhodcu prevzala 19. 05. 2011, avšak zostala nečinná. Vzhľadom na uvedené má za to, že práva povinnej neboli nijak ukrátené. Uviedol, že povinná mala na svoju obranu možnosť podať námietku predpojatosti rozhodcu alebo požiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia iným rozhodcom, t. z., že mala k dispozícii niekoľko inštitútov, ktorými mohla dosiahnuť nápravu rozhodnutia, resp. alternatívu konania, ktoré nevyužila. Pokiaľ ide o neprijateľnosť rozhodcovskej doložky poukázal na nesprávny preklad a výklad originálnej verzie Smernice 93/13/EHS od slovenskej vo vzťahu k § 53 a § 54 OZ, ktorá je nejednoznačná a mätúca. V súvislosti s tým dáva do pozornosti smernicu č. 2008/48/EHS, ktorá priamo ukladá povinnosť štátom zaviesť vhodné a účinné mechanizmy pre mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov v súvislosti s úverovými zmluvami. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32 Cdo 2282/2008 zo dňa 31. 7. 2008, ktorý konštatoval, že zmluvné strany si môžu platne dohodnúť, že spory ktoré vznikli z ich zmluvy, budú rozhodované vybraným rozhodcom žalujúcou
stranou zo zoznamu rozhodcov vedených súkromným subjektom, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom. Má za to, že rozhodcovská doložka je v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a k dnešnému dňu je platne dojednaná, a tak vyvoláva s ňou spojené právne účinky. Uviedol, že ako oprávnený v predmetnom exekučnom konaní preukázal na vyššie uvedenom naliehavý právny záujem, nakoľko predmetným zamietavým rozhodnutím mu bude objektívne zamedzené domôcť sa reálneho vymoženia jeho pohľadávky, ktorá voči povinnému nepochybne existuje.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.
Podľa § 219 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
V zmysle ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je úverová zmluva.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 02. 12. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným
podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 14. 12. 2011 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. PEC-TRIO-KD 75/2011 zo dňa 29. 06. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. 06. 2011 a vykonateľnosť dňa 04. 07. 2011. Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia z dôvodu splnenia podmienok na zamietnutie žiadosti podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní.
Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Zákonná úprava teda dáva exekučnému súdu právo preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a či zároveň nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené posudzuje exekučný súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnil. Odvolací súd sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.
V danej právnej veci ide o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní skúmať nekalú povahu sankcie obsiahnutú v zmluve o úvere a uplatnenú v rozhodnutí rozhodcovského súdu, ale aj preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady 93/13/ EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa, a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
Ak súdny exekútor podá žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúma súlad exekučného titulu (v tomto prípade rozhodcovského rozsudku), žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a aj návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/2008, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Z výroku uvedeného rozsudku vyplýva, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí následne i bez návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Súd je povinný ex offo skúmať neprijateľnosť podmienok upravených v rozhodcovskej doložke v rámci vnútroštátnych procesných pravidiel, môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa má za to, že predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko zaväzuje povinného na plnenia, ktoré sú právne nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi, preto v ďalšom odkazuje na dôvody uvedené súdom prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí ako na svoje vlastné. Stotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúce z Hlavy 14 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže odporca (povinný) toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. O platnú doložku by išlo iba v prípade individuálneho dojednania rozhodcovskej doložky, kedy by mal spotrebiteľ možnosť pochopiť celý význam a všetky dôsledky tohto dojednania. Z predmetnej rozhodcovskej doložky, a to z Hlavy 14 § 20 Úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. podľa ktorého, majetkové spory vzniknuté zo zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom zvoleným JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je vedený v zozname rozhodcov môže za rozhodcu zvoliť aj sám seba.
Podľa názoru odvolacieho súdu vyššie uvedená rozhodcovská doložka prakticky de facto vylučuje všeobecný súd z prejednania veci, pretože z nej jednoznačne vyplýva, že všetky spory zo zmluvy môžu byť prejednané iba pred jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom. Táto rozhodcovská doložka odníma spotrebiteľovi (povinnej) možnosť v celom rozsahu domáhať sa svojho práva zo zmluvy na všeobecnom súde. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodcovskú doložku posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorá spôsobuje jej neplatnosť.
Jedným z cieľov legislatívy európskej únie a členských štátov je zvýšenie ochrany záujmov spotrebiteľov. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Táto zákonná definícia vymedzuje jeden zo subjektov spotrebiteľskej zmluvy (ak je táto za spotrebiteľskú zmluvu považovaná), pričom dôvodom zavedenia a konkretizácie subjektu vzťahov „obchodných“ - spotrebiteľských v právnom poriadku je zvýraznenie potreby ochrany týchto subjektov pred „silnejšími“ subjektmi. Dôvody takejto potreby možno hľadať v charaktere priemerného spotrebiteľa, ktorý vstupuje do právnych vzťahov najmä pre aktuálnu potrebu uspokojenia svojich spotrebiteľských potrieb. Iná kvalita bdelosti v procese kontraktácie sa vyžaduje od subjektu - zmluvnej strany - nespotrebiteľa, a iná kvalita bdelosti sa vyžaduje od spotrebiteľa. Súdnu ochranu však nemožno uprieť ani menej bdelému, či skoro pasívnemu až ľahostajnému spotrebiteľovi. Jeho ochrana je ale založená a rozsahom upravená zákonom, preto možno ochrániť spotrebiteľa len v obmedzenom rozsahu. Ak teda zákon stanovuje, že neprijateľnou podmienkou s dôsledkom neplatnosti je práve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, potom stanovenie konkrétneho rozhodcu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Odvolací súd konštatuje, že je potrebné rozhodcovskú doložku so svojimi dôsledkami ozrejmiť spotrebiteľovi takým spôsobom a v takom čase, aby si aj priemerný spotrebiteľ uvedomil vážne dôsledky založenia právomoci rozhodcovského orgánu, pričom doložka nevylúči a ozrejmí spotrebiteľovi možnosť vec prejednať v súdnom konaní. Možnosť alternatívne si vybrať rozhodcovské, alebo súdne konanie sa musí javiť naplnené vo vzťahu k priemernému spotrebiteľovi aj fakticky.
Z uvedených podstatných dôvodov súd prvého stupňa, ako exekučný súd, správne v štádiu posudzovania rozporu žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného a exekučného titulu so zákonom celú žiadosť súdneho exekútora zamietol, pretože exekučný titul, na základe ktorého žiadal súdny exekútor exekúciu vykonať vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný, nakoľko rozhodcovský súd nemal založenú právomoc rozhodovať spor účastníkov konania.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP rozhodol tak, že ich náhradu povinnej nepriznal, pretože jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.