Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-114-2010.pdf
PDF · 81.86 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci J. Z., I.. XX.X.XXXX, Z. N., B. Č. Ľ. Č.. X, na návrh matky V. M., I.. X.XX.XXXX, Z. N., B. Č. Ľ. Č.. X, za účasti otca T. Z.L., I.. XX.XX.XXXX, I. Z. N., K. Č.. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou JUDr. Antóniou Svičinovou, pracovníčkou Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Z v y š u j e výživné zo strany otca pre J. Z., I.. XX.X.XXXX zo sumy 33,19 Eur na sumu 60,- Eur mesačne od 27.5.2010 do 30.6.2011, ktoré je otec p o v i n n ý posielať synovi vždy do 25. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné, ktoré vzniklo jeho zvýšením od 27.5.2010 do 30.6.2011 v sume 326,04 Eur, súd p o v o ľ u j e otcovi splácať spolu s bežným výživným v 15,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .
Tým m e n í výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 11C 511/99-12 zo dňa 26.10.1999.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka dňa 27.5.2010 požiadala súd o zvýšenie výživného pre syna zo sumy 33,19 Eur na sumu 100,- Eur v čase, keď dieťa bolo ešte maloleté. Vo svojom návrhu uviedla, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté pred 11 rokmi a odvtedy sa pomery na strane ich syna niekoľkokrát podstatne zmenili.
Po dovŕšení plnoletosti sa J. v celom rozsahu k jej návrhu pripojil a dňa 30.5.2012 požiadal o výživné od otca vo výške 300,- Eur.
Otec sa k návrhu nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil. Keďže sa súdu nepodarilo zistiť miesto jeho súčasného pobytu, pre konanie mu ustanovil opatrovníčku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisom Okresného súdu Košice I č. 11C 511/99 a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
O výživnom pre oprávneného rozhodol Okresný súd Košice I rozsudkom č. 11C 511/99-12 zo dňa 26.10.1999. Zveril maloletého J. do výchovy a opatery matky a zo strany otca určil pre dieťa výživné vo výške 1.000,- Sk (33,19 Eur) mesačne. V tom čase mal oprávnený päť rokov. Obaja rodičia boli v tom čase nezamestnaní a poberali sociálne dávky.
V čase podania návrhu na zvýšenie výživného mal oprávnený 16 rokov a navštevoval prvý ročník SOU Telekomunikácií v Košiciach.
Jeho nástupom na strednú školu sa podstatne zvýšili jeho potreby. Do školy začal cestovať MHD. Za cestovný lístok sa platí 10,- Eur mesačne. Na začiatku školského roka mu matka kupovala školské pomôcky a potreby, zabezpečovala jeho oblečenie, obuv a hygienické potreby. J. chcel navštevovať počítačový krúžok, čo mu však jeho matka nemohla umožniť, pretože na to nemala finančné prostriedky.
Matka oprávneného nikde nepracuje. Je invalidná dôchodkyňa a poberá invalidný dôchodok vo výške 250,- Eur a rodinné prídavky. Spolu so synom býva u svojej matky, ktorá jej s jeho výchovou pomáhala.
Matka poberala rodinné prídavky na syna do 1.3.2012, ani po opakovanej výzve nedoručila na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice potvrdenie o návšteve školy, preto ich vyplácanie jej bolo pozastavené.
Otec oprávneného pracuje údajne v zahraničí. Súd vyzval jeho príbuzných, aby oznámili, kde sa ich syn, resp. brat nachádza. Matka otca oprávneného uviedla, že nepozná adresu svojho syna, vie len toľko, že naposledy pracoval v Belgicku, ale o prácu prišiel a so stratou zamestnania prišiel aj o ubytovanie, býval od júna roku 2011 v karavane.
Otec sa so synom nestretáva, nikdy ho neobdarúva, nad rámec súdom určeného výživného na jeho potreby neprispel. Na J. výživu posiela určené výživné matka jeho otca vo výške 33,- Eur.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčí. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčia.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd zvýšil výživné pre J. od podania návrhu jeho matkou. Od určenia výživného až do času, kedy prestal študovať na strednej škole sa jeho potreby preukázateľne niekoľkokrát zvýšili v každom smere. Aj keď matka oprávneného uviedla, že jej bývalý manžel, J. otec v čase, keď spolu žili v zahraničí dobre zarábal, vzhľadom k tomu, že sa nepodarilo zistiť, aký bol jeho príjem v skutočnosti, súd nemohol vyhovieť návrhu matky a oprávneného v celom rozsahu. Preto výživné zvýšil len na sumu, rovnajúcu sa približne dvojnásobku životného minima vychádzajúc z dikcie zákona, že sumu rovnajúcu sa 30 % životného minima musia platiť aj rodičia, ktorí žijú len zo sociálnych dávok a aj takí, ktorí ani tieto dávky nepoberajú. To, že otec oprávneného mal pravidelný príjem, súd zistil z tvrdenia matky otca oprávneného, že jej syn v cudzine pracoval do júna 2011. Keďže ani oprávnený už dlhšie neštudoval, súd výživné zvýšil do konca školského roku 2011. Preto v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol. Nevyhovel oprávnenému a výživné nezvýšil na sumu 300,- Eur a priznal zvýšenie výživného len do doby, kedy ukončil štúdium.
Týmto zvýšením vzniklo dlžné výživné ako násobok sumy o ktorú bolo výživné zvýšené vo výške 326,04 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať spolu s bežným výživným v 15,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.