Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-194-2012.pdf
PDF · 81.07 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/194/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Rastislavom Dlugošom, v trestnej veci obžalovaného X. P., nar. XX.XX.XXXX V. F., trestne stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 30. októbra 2013 takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n ý : X. P., nar. XX.XX.XXXX V. F., trvale bytom F., O. Č.. XXXX/XX, netrestaný, stíhaný na slobode,
j e v i n n ý, ž e
dňa 11.03.2012 v čase o 03.30 hod. na Nám. M. R. Štefánika v Brezovej pod Bradlom fyzicky napadol J. Č., nar. XX.XX.XXXX V. F., a to tak, že ho neznámym predmetom viackrát udrel do oblasti hlavy, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, tržno-zmliaždenú ranu v spánkovo-temennej oblasti hlavy vľavo, čo si vyžiadalo liečenie poškodeného spojené s pracovnou neschopnosťou a s obmedzením poškodeného v bežnom spôsobe života dôvodne trvajúcim od 12.03.2012 do začiatku mesiaca apríl 2012,
t e d a
- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
-2-
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 41 ods. 1, § 364 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur (jedentisíc eur).
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený, ustanovuje sa mu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený J. Č., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom O. J. Č.. XXX/XX, B. X. B., s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Dňa 12.12.2012 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená pod sp. zn. Pv/358/2012 obžaloba Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom na obvineného X. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a dôkazov zabezpečených v prípravnom ko-naní vydal samosudca Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 28.12.2012 pod č.k. 2T/194/2012-115 trestný rozkaz, ktorým obvineného uznal vinným v zmysle obžaloby a uložil mu trest. Proti trestnému rozkazu podal obvinený včas odpor.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2013 za účasti obžalovaného a jeho obhajcu vykonal dokazovanie a zistil nasledovné:
Obžalovaný X. P. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, a po porade so svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za 2T/194/2012-155
trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Zistiac následne stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.12.2012, sp. zn. Pv/358/2012, doručenej súdu dňa 12.12.2012, pričom tiež podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Vzhľadom na priznanie viny obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a obhajcu obžalovaného prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní, subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného pod právnu normu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví. Súčasne svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, nakoľko sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného. Obžalovaný sa uvedených trestných činov dopustil ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt. Súd nemal za preukázanú absenciu trestnej zodpovednosti obžalovaného za tento skutok. U obžalovaného ide o konanie úmyselné, pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom, ktorým je ochrana zdravia a verejného poriadku.
Z odpisu z registra trestov obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Z evidencií Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom a miestnej organizačnej jednotky Policajného zboru bolo zistené, že bol právoplatne postihnutý za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, spáchaný dňa 21.02.2011, pri ktorom s inou osobou napadol fyzicky tretiu osobu. Dňa 05.05.2012 bol postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a dňa 18.08.2012 blokovou pokutou za rýchlosť jazdy.
-4-
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prezentoval ústrižok poštovej poukážky, z ktorej vyplynulo, že dňa 12.11.2012 uhradil poškodenému škodu vo výške 628,80 Eur.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred pácha-teľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliad-ne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okol-nosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne súd na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ spáchal viac trestných činov.
U obžalovaného súd identifikoval poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere zohľadnil súd najmä to, že po spáchaní skutku viedol obžalovaný riadny život, nahradil ešte pred rozhodnutím o vine a treste poškodenému škodu v rozsahu uplatneného nároku, na hlavnom pojednávaní vyhlásil vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a v rámci svojho prednesu na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku úprimne oľutoval. Vezmúc do úvahy aj okolnosti spáchaného skutku, zapojenie jednotlivých aktérov do priebehu skutkového deja a vyhodnotiac ich participáciu na spôsobenom konečnom následku dospel súd k záveru, že na obžalovaného je možné v rámci jeho prevýchovy na riadneho občana pôsobiť aj alternatívnym trestom, t.j. takým, ktorý nie je spojený s odňatím slobody. S poukazom na tieto úvahy uložil súd obžalovanému podľa § 41 ods. 1, § 364 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) Trestného zákona a s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výmere 1.000,- Eur (jedentisíc eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť obžalovaným úmyselne zmarený, ustanovil mu súd náhradný trest odňatia slobody vo výmere 100 (sto) dní. Takto uložený trest považuje súd s poukazom na okolnosti tohto prípadu za zákonný, dôvodný a primeraný, od ktorého možno 2T/194/2012-156
dôvodne očakávať efektívnu nápravu obžalovaného do budúcnosti. Uložený trest súčasne primeranou mierou vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Na hlavnom pojednávaní bol prezentovaný listinný dôkaz o tom, že došlo k dobrovoľnej úhrade škody poškodenému zo strany obžalovaného. Keďže poškodený sa na hlavnom pojednávaní dňa 30.10.2013 nezúčastnil a teda sa k tejto skutočnosti nemohol vyjadriť, pričom bolo potrebné formálne predpokladať, že na svojom nároku zotrváva, odkázal ho súd podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčí-ne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.