Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/139/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky Ľ. R., W.. XX. XX. XXXX, F. C. Z. XXX/XX, XXX XX F. F., v konaní právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Ľudová 14, 040 11 Košice, IČO: 47 234 466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 256,- Eur s prísl., takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 251,-- Eur s 5,5 % úrokom z omeškania od 28. 05. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V časti ohľadom sumy 5,-- Eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 27. 05. 2013 až do zaplatenia súd konanie z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia 431,72 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 16,50 Eur.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.06.2013 domáhala voči odporcovi zaplatenia 256 Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s písomnými vyjadreniami navrhovateľky a odporcu, výsluchom navrhovateľky, zmluvou o úvere zo dňa 08.06.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 14.07.2011, dokladmi o úhradách a ďalšími listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka tvrdila, že zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrela dňa 08.06.2010 s odporcom došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany odporcu vo výške 200 Eur.

Zmluvu uzavrela ako spotrebiteľka. V čase uzavretia zmluvy bola na dôchodku, nepodnikala ani nebola zamestnaná. Peniaze použila na osobný účel pre domácnosť. Je bežnou praxou odporcu pri uzatváraní

obdobných úverových zmlúv snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt, a ak to nie je možné (ak dlžník nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtnúť políčko určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania. Navyše ako spotrebiteľ absolútne nemala a nemohla mať vedomosť, čo zaškrtnutie daného políčka znamená a má spôsobiť.

Keďže išlo o spotrebiteľský úver podľa o spotrebiteľských úveroch, zmluva musela obsahovať podstatné náležitosti uvedené v citovaného zákona. Zmluva o úvere však neobsahovala všetky podstatné náležitosti, konkrétne konečnú splatnosť úveru, RPMN a výšku úrokov ako ani priemernú RPMN. Preto sa úver podľa citovaného zákona považoval za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľka bola odporcom uvedená do omylu. Vyhrážal sa jej exekúciou, preto mu uhradila nielen celú istinu úveru vo výške 200 Eur, ale aj sumu 256 Eur predstavujúcu poplatok. Keďže nemala povinnosť platiť ani poplatky ani úroky z úveru, došlo na strane odporcu k bezdôvodnému obohateniu vo výške 256 Eur. Aj keď vo veci bol vydaný rozsudok rozhodcovského súdu, ide o nulitný právny akt. Zmluva o úvere, resp. všeobecné podmienky, obsahovali rozhodcovskú doložku, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Najvyšší súd v jednom zo svojich rozhodnutí vyslovil, že podpísané zmluvnými stranami musia byť aj všeobecné podmienky, inak má tento nedostatok za následok neplatnosť dojednania rozhodcovskej doložky.

Odporcu výzvou zo dňa 21.05.2013 požiadala o vrátenie uvedenej sumy do 27.05.2013. Nakoľko jej ju doposiaľ neuhradil, obrátila sa na súd a okrem vydania bezdôvodného obohatenia žiadala priznať jej aj zákonný úrok z omeškania od 27.05.2013.

S návrhom odporca nesúhlasil. Podľa neho zmluva o úvere nie je spotrebiteľskou zmluvou. Navrhovateľka vstúpila do právneho vzťahu s odporcom na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania, a teda nie na svoju súkromnú potrebu. Toto vyhlásenie potvrdila svojim podpisom. Zmluva o úvere pritom umožňovala aj iný obsah vyhlásenia, teda navrhovateľka mala možnosť vybrať si.

Zákon o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. a/) nepovažuje úver, ktorý bol poskytnutý na účel povolania za spotrebiteľský. Dôležitý pritom je účel poskytnutia úveru, nie účel, na ktorý navrhovateľka finančné prostriedky naozaj použila. Poukázal aj na to, že konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ. Záväzok je potom potrebné charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovi dobrú vieru, ktorá je všeobecným princípom zmluvného práva. Zmluva potom nemusela obsahovať ani údaj o RPMN a veriteľ (odporca) mohol od navrhovateľky žiadať poplatok za poskytnutie úveru.

Ďalej mal za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú upravuje zákon. Navrhovateľka plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, táto nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, nikdy neodpadol ani právny dôvod na plnenie.

Vo veci bol dňa 14.07.2011 vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 05966/11. Rozhodcovský súd mu priznal plnenie na základe zmluvy o úvere. Ak teda navrhovateľka dobrovoľne plnila na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku, nedošlo k bezdôvodnému obohateniu (uznesenie Krajského súdu v Prešove, č.k. -93).

Navrhovateľke vytkol nesprávnosť vyčíslenej sumy, keď suma podľa Potvrdenia o prevzatí finančných prostriedkov zo dňa 22.09.2010 bola pripísaná na úhradu inej zmluvy o úvere (VS/číslo zmluvy XXXXXXXXX).

Podľa , sa na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa a (ďalej len „“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa a kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci dňa 08.06.2010 uzavreli zmluvu o úvere. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru navrhovateľke vo výške 200 Eur. Navrhovateľka mala istinu úveru 200 Eur vrátiť odporcovi spolu s poplatkom vo výške 196 Eur v 12 mesačných splátkach po 33 Eur. Zmluva obsahovala aj prehlásenie, na aký účel sa úver poskytuje. V predmetnej zmluve bolo zaškrtnuté políčko povolanie. Práve z tohto dôvodu odporca nepovažoval úver za spotrebiteľský.

Zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, ktorú odporca bežne používa pri poskytovaní úverov. Text zmluvy je predtlačený, dlžník len dopĺňa svoje údaje. Pokiaľ ide o vyhlásenie na aký účel sa úver poskytuje, zmluva obsahuje len 4 políčka - 1. na výkon zamestnania, 2. na výkon povolania, 3. na výkon podnikania alebo 4. na iný účel. Praktiky odporcu sa stali predmetom preskúmavania súdov i správnych orgánov, napr. Slovenskej obchodnej inšpekcie (SOI). Rozhodnutím Ústredného inšpektorátu SOI zo dňa 27.05.2013, číslo , mu bola uložená pokuta pre porušenie zákazu nekalých obchodných praktík v súvislosti so zaškrtnutím políčka v zmluve majúceho presvedčiť o poskytnutí úveru na výkon povolania spotrebiteľa. V rozhodnutí pritom poukazuje na neexistenciu možnosti pre spotrebiteľa vyznačiť svoju požiadavku poskytnúť spotrebiteľský úver. Absencia tejto možnosti poukazuje sama o sebe na snahu veriteľa neposkytnúť spotrebiteľské úvery a priori. Toto tvrdenie oprel správny orgán o vyjadrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 06.05.2013, z ktorého vyplýva, že posledný poskytnutý spotrebiteľský úver touto spoločnosťou bol v roku 2008.

Krajský súd v Prešove rozhodnutím z 26.05.2011, sp. zn. vyslovil, že konanie, ktorým sa presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel, ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11.05.2005 o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú praktiku a zároveň môže napĺňať atribúty agresívnej obchodnej praktiky, čo znamená, že ak sa podstatne zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

V konaní navrhovateľka vyvrátila odporcovo tvrdenie o účele úveru. Uviedla, že už 8 rokov je na dôchodku, teda aj v čase uzavretia zmluvy bola dôchodkyňou a nikde nepracovala. Úver si brala ako spotrebiteľka, nie na účely neexistujúceho povolania. Súd mal za to, že odporca pri uzavretí zmluvy

nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď vôbec nezisťoval aké povolanie by mala navrhovateľka vykonávať, či vôbec má uzavretie zmluvy nejaký súvis s údajným povolaním. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, v tomto prípade odporcu (rozhodnutie Krajského súdu v Trnave z 23.02.2010, č.k. -46). Zo strany odporcu išlo o nekalú obchodnú praktiku, keď chcel úverovú zmluvu vylúčiť z režimu ochrany spotrebiteľa. Vo vyhlásení určil na výber účelu úveru až 3 varianty zárobkovej činnosti (zamestnanie, podnikanie, povolanie) a následne iný účel. Bežný spotrebiteľ ako slabšia strana zmluvy, zväčša nevie na čo sú odporcovi také údaje (resp. aké následky má takto označený účel úveru), nevie čo sa rozumie spotrebiteľským úverom. V dôsledku nekalých obchodných praktík odporcu pri určovaní účelu úveru a skutočnosti, že navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy nevykonávala povolanie, súd uzavrel, že úver bolo potrebné považovať za spotrebiteľský. Preto naň aplikoval ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ktorý sa vzťahuje na zmluvy uzavreté do 10.06.2010 (vrátane).

Ďalej sa súd zaoberal skutočnosťou, že podľa tvrdenia odporcu bolo vo veci rozhodnuté rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 05966/11 zo dňa 14.07.2011. V rozhodcovskom konaní súd rozhodoval na základe predloženej blankozmenky a priznal odporcovi zmenkový úrok a zákonný úrok. Istinu už žalovaná (v tomto konaní navrhovateľka) uhradila, preto rozhodcovský súd návrh v tejto časti zamietol. Svoju právomoc vo veci konať odvodzoval od rozhodcovskej doložky.

Na neplatnosť takejto rozhodcovskej doložky a početnú judikatúru súdov SR o tejto otázke poukázala navrhovateľka. Judikatúra súdov SR skutočne považuje doložku v zmluvách, resp. všeobecných podmienkach odporcu za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp zn. z 30.05.2013, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ). Išlo predovšetkým o rozhodnutia exekučných súdov. Napr. Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí č.k. -118 z 26.10.2012 vyslovil, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia o rozhodcovskom konaní, napr. alebo . Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „práva patria bdelým“ („vigilantibus iura scripta sunt“). Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Poukázal aj na znenie ustanovenia citovaného zákona, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Z jeho formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Rozhodcovskú doložku v zmluve o úvere uzavretej s dlžníčkou považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle . Dôsledkom takto dojednanej rozhodcovskej doložky je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.

Predmetný prípad je však iný v tom, že navrhovateľka dobrovoľne uhradila odporcovi dlh vzniknutý na základe zmluvy o úvere, preto voči nej nebolo vedené exekučné konanie. V dôsledku uvedeného nedošlo ani k vyhláseniu neplatnosti rozhodcovskej doložky (ako v obdobných prípadoch, kde oprávneným v exekučnom konaní bol odporca) exekučným súdom. Je však nespravodlivé a rozpore so zásadou ochrany spotrebiteľa, aby súdy poskytovali ochranu len spotrebiteľom, ktorí svoje dlhy neuhradili dobrovoľne a vedie sa proti nim exekúcia. Keďže ochrana spotrebiteľa má prednosť pred zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“ súd mal za to, že je potrebné zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej doložky. Nebol dôvod odchýliť sa od právneho názoru iných všeobecných súdov (vyššie uvedené rozhodnutia), ktoré vyhlásili odporcom dojednanú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj v tomto prípade mal súd za to, že rozhodcovská doložka (uvedená v čl. 14 všeobecných podmienok poskytnutia úveru) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.

1 a 5 , nakoľko jej dôsledkom je, že ak dodávateľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa rozhodcovskému konaniu musí podrobiť.

Navyše rozhodcovská doložka ani nebola platne dojednaná, nakoľko nebola dodržaná písomná forma v zmysle . Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. Štandardná rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. V prípade, ak sa rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu alebo iný právny vzťah (rozhodnutie NS SR sp. zn. ). V danom prípade bola rozhodcovská doložka uvedená vo všeobecných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami. Rozhodcovský súd potom nemal právomoc konať. Nedostatok jeho právomoci odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Vydaný rozhodcovský rozsudok je potom len formálne existujúcim titulom a z právneho hľadiska je nulitným.

Súd na rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt neprihliadal. Úverovú zmluvu podrobil preskúmaniu podľa o spotrebiteľských úveroch. Zistil, že zmluva neobsahuje viacero podstatných náležitostí vyžadovaných ustanovením citovaného zákona. Konkrétne neobsahovala náležitosti podľa písm. g/ (konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,), písm. h/ (ročná úroková sadzba), písm. j/ (ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere), písm. k/ (priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Podľa sa preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.

Navrhovateľka z titulu zmluvy o úvere uhradila odporcovi celkovo sumu 451 Eur, čo vyplýva z predloženého splátkového kalendára (č.l. 73e spisu). Odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 200 Eur, teda navrhovateľka mu okrem istiny zaplatila ešte 251 Eur. Na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa , nakoľko prijal plnenie z neplatného právneho úkonu. Zmluva o úvere sa totiž v časti úrokov a poplatkov považovala za neplatnú. Pôvodne žiadala, aby jej odporca z titulu bezdôvodného obohatenia vrátil sumu 256 Eur, v časti 5 Eur s prísl. svoj návrh zobrala späť pred prvým pojednávaním. Súd preto konanie v tejto časti podľa zastavil.

Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že navrhovateľka plnila dobrovoľne na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku a teda nedošlo k bezdôvodnému obohatenia, súd už vyššie uviedol, že rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 05966/11 je nulitným právnym aktom. Na základe vyššie uvedených skutočností návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 251 Eur vyhovel.

Okrem istiny si navrhovateľka uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,5% ročne od 27.05.2013 do zaplatenia. Odporcu vyzvala listom zo dňa 21.05.2013 na vrátenie platby prijatej neprávom do 27.05.2013. Keďže odporcovi určila lehotu na plnenie do 27.05.2013, až nasledujúcim dňom došlo k omeškaniu odporcu. Súd potom podľa navrhovateľke priznal úrok z omeškania 5,5% ročne zo sumy 251 Eur od 28.05.2013 a vo zvyšku (úročenie za deň 27.05.2013) návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa . Navrhovateľka v konaní bola úspešná (neúspešná bola len v nepatrnej časti úrokov z omeškania) v dôsledku čoho jej vzniklo mu právo na náhradu trov. V lehote upravenej si uplatnila trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 461,11 Eur podľa vyhlášky MS SR č. . Tieto pozostávali zo 4 úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia vrátane prvej porady, návrh na začatie konania, vyjadrenie k vyjadreniu odporcu, účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013), hodnota 1 úkonu bola 21,58 Eur stanovená podľa vyhlášky z hodnoty sporu, režijného paušálu 4 razy po 7, Eur (podľa vyhlášky), náhrady za stratu času podľa vyhlášky vo výške 208, Eur (16 začatých polhodín x 13, Eur) a cestovného vo výške 135, Eur. Právny zástupca navrhovateľky cestoval na pojednávanie dňa

30.10.2013 z Košíc do Banskej Bystrice a späť vo vzdialenosti spolu 494 km (2 x 247 km) osobným motorovým vozidlom značky I. E. s priemernou spotrebou 6,2 l/100 km pri cene benzínu 1,469 Eur/l, čo predstavuje 44,99 Eur za spotrebované pohonné látky. Základná náhrada pri sadzbe 0,183 Eur/km, predstavovala 90,40 Eur.

Súd navrhovateľke nepriznal náhradu za úkon právnej služby vyjadrenie k vyjadreniu odporcu (ani režijný paušál z neho), nakoľko nebol účelne vynaložený. Súd nevyzval navrhovateľku, aby sa k vyjadreniu odporcu vyjadrila, takéto vyjadrenie mohol urobiť a aj urobil na pojednávaní, za ktorý mu súd náhradu priznal.

Rozsudkom priznané trovy navrhovateľky potom predstavujú celkovú sumu 431,72 Eur (z toho 88,17 Eur za 3 úkony + 3x režijný paušál, náhradu za stratu času 208,16 Eur a cestovné náhrady 135,39 Eur).

Navrhovateľka bola podľa a) o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Podľa prvá veta citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd návrhu navrhovateľky vyhovel a povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania uložil odporcovi podľa

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom

rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie

treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa , odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona

a noviel - Exekučný poriadok.