Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/240/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom v Bratislave, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, proti žalovanému: O.. P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., D. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Nám. legionárov 5, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 887,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 29. 11. 2012 č.k. -68, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom, došlým súdu dňa 29. 09. 2011 domáhal zaplatenia istiny 887,67 eura s úrokmi z omeškania. Žalovanému poskytol právny predchodca navrhovateľa - Q. a.s. na základe zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby v Sk a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu pod č. XXXXXXXXXX povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 30.000,- Sk. V rozpore so zmluvnými dojednaniami žalovaný nezabezpečil dostatok peňažných prostriedkov, žalobca zúčtoval žalovanému na ťarchu jeho účtu, čím sa jeho účet dostal do nepovoleného čerpania. Nevyrovnal peňažné prostriedky do 01. 10. 2008, žalobca v súlade s ust. 4.3.4 písm. b/ VOP odstúpil od zmluvy o bežnom účte a zároveň podľa bodu 4.3.8. VOP zrušil účet, pričom dňom zrušenia zanikol zmluvný vzťah založený zmluvou o bežnom účte. Žalobcovi tak vzniklo právo na vrátenie dlžnej sumy vo výške 1.085,47 eura rovnajúcej sa nepovolenému prečerpaniu vzniknuvšie na účte žalovaného s príslušenstvom. Pohľadávka s príslušenstvom bola postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi Q. bankou, a.s. ako postupcom a obchodnou spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom vo výške 1.085,47 eura s príslušenstvom. Po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil pohľadávku sčasti a to vo výške 197,80 eura dňa 17. 05. 2010, pričom plnenie má povahu uznania neuhradeného záväzku, ktorý uplatnil v tomto konaní voči žalovanému. Zostatok neuhradenej sumy predstavuje 887,67 eura. Súd prvého stupňa rozsudkom z 29. 11. 2012 č.k. -68 takto rozhodol: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 887,67.-eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.085,47.-eur od 02.10.2008 do 17.05.2010 a úrok z omeškania vo výške 8,5 % z dlžnej sumy 887,67.-eur od 18.05.2010 do zaplatenia, ako i náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 53.-eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 212,16.- eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jána Šoltésa, advokáta, so sídlom Karadžičova č. 8, P.O.BOX 205, Bratislava a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

V odôvodnení rozsudku uviedol, že vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi - zmluvou o bežnom účte z 13. 05. 2006, výpisom z bankovej knihy, podmienkami vedenia bežného účtu, všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o ukončení zmluvného vzťahu a postúpení pohľadávky. Mal za preukázaný skutkový a právny stav: „Právny predchodca navrhovateľa /Q. banka a.s., U. námestie 3, T./ uzatvoril s odporcom dňa 13. 05. 2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní ďalších produktov a služieb č.XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal zriadiť a viesť pre odporcu bežný účet Q. C., ako i povolené prečerpanie na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 30.000,- Sk a odporca sa zaviazal čerpať finančné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do výšky zmluvne povoleného prečerpania. Odporca nezabezpečil na účte dostatok finančných prostriedkov, čím sa účet odporcu dostal do nepovoleného prečerpania. Navrhovateľ odstúpil od zmluvy, dátum posledného platného rámca bol 29. 10. 2008. Výška neuhradeného zostatku predstavovala 1.085,47 eura. Na navrhovateľa bola postúpená pohľadávka dňa 14. 12. 2009. Odporca po postúpení pohľadávky uhradil sumu 197,80 eura dňa 17. 05. 2010.

Podľa § 261 ods. 1 písm. d) Obch. zák. touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov konania záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí, zmluvy o úvere, zmluvy o kontrolnej činnosti, zasielateľskej zmluvy, zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku, zmluvy o tichom spoločenstve, zmluvy o otvorení akreditívu, zmluvy o inkase, zmluvy o bankovom uložení veci, zmluvy o bežnom účte a zmluvy o vkladovom účte.

Podľa § 708 ods. 1 a 2 Obch. zák. zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obch. zák. banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb.

Podľa § 711 ods. 1 Obch. zák. za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

Podľa § 324 ods. 1 Obch. zák. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa§ 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

V danom prípade mal súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a odporcom bol založený záväzkový vzťah týkajúci sa vedenia bežného účtu a v súvislosti s ním poskytnutia povoleného prečerpania. Odporca nezabezpečil dostatok finančných prostriedkov na účte, pričom výška neuhradeného debetného zostatku predstavovala sumu 887,67-eur, ktoré súd navrhovateľovi priznal. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vzniesol námietku premlčania, súd na námietku premlčania neprihliadol s poukazom neuplynutím premlčacej doby, ako i s poukazom na tú skutočnosť, že odporca dňa 17. 05. 2010 uhradil časť svojho záväzku, ktorý uznal.

Zároveň súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle , Obč. zák., vl. nar. č. zák. odo dňa, kedy sa odporca dostal do omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 53 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci /príprava a prevzatie, podanie návrhu, písomné vyjadrenie/, jeden úkon 51,45 eur 2x7,41, 1x7,63 eur režijný paušál. Zároveň súd priznal i 20 % DPH, nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platcom DPH.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane žalovaného. Domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeny rozsudku a zamietnutia návrhu. Namietal aplikáciu noriem vo veci vzhľadom na ust. o ochrane spotrebiteľa v znení novely od 25. 11. 2004, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. V predmetnej veci ide o právo uplatňované zo spotrebiteľskej zmluvy. Poukazoval aj na ust. , . Podľa jeho názoru zmluvná podmienka koncipovaná v rámci predformulovanej štandardnej zmluvy spotrebiteľa nezaväzuje, pokiaľ je formulovaná nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa . Ide o tzv. jednostrannú kogentnosť ustanovení v záujme vyššej ochrany spotrebiteľa. Poukazoval na doterajšiu aplikačnú prax súdov i teórie o prednostnom použití civilného kódexu pred obchodným kódexom. S poukazom na tieto závery nie je možné akceptovať argumentáciu súdu o aplikácii noriem aj vo vzťahu k premlčaniu záväzku žalovaného. Odmietol akceptovať záver súdu, že uhradením časti záväzku 17. 05. 2010 uznal žalovaný svoj dlh v zmysle ustanovení . Právny predchodca žalobcu

- Tatra banka, a.s. odstúpil od zmluvy dňa 29. 10. 2008. Žalobca podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia po uplynutí dvojročnej premlčacej doby ( ), pretože bola súdu doručená 29. 09. 2011. Trval preto na vznesenej námietke premlčania, na uplatnenie ktorej je oprávnený. Odôvodňoval aj svoje zákonné oprávnenie podať odvolanie proti rozsudku.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka z 15. 06. 2013 súhlasil s jeho odvolaním v celom rozsahu.

Odvolací súd prejednal vec v dôsledku odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania a za splnenia zákonných podmienok vyhlásil rozsudok, ktorým podľa potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v odôvodnení sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. Aj odvolací súd je toho názoru, že právny predchodca žalobcu - Q., a.s. uzatvoril so žalovaným dňa 13. 05. 2006 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní ďalších produktov a služieb s prečerpaním na bežnom účte v rozsahu úverového rámca v sume 30.000,-Sk. Súd prvého stupňa posúdil právny vzťah ako vzťah spravujúci sa podľa so všeobecnou 4-ročnou premlčacou dobou. Žalovaný nezabezpečil na účte dostatok finančných prostriedkov, čím sa úver žalovaného dostal do nepovoleného úverového rámca. Dátum posledného platného rámca bol 29. 10. 2008. Výška neuhradeného zostatku predstavovala 1.085,47 eura. Po postúpení pohľadávky žalobcovi dňa 14. 12. 2009 žalovaný uhradil dňa 17. 05. 2010 sumu 197,80 eura.

Charakter spotrebiteľskej zmluvy má aj tzv. absolútna obchodná zmluva o úvere podľa , lebo podľa o ochrane spotrebiteľa - spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Ani osobitný predpis - Zákon o spotrebiteľských úveroch - neustanovuje spotrebiteľský úver ako jeden zmluvný typ, ale ho charakterizuje ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Na účely zákona ( o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zo samotnej skutočnosti, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, nevyplýva výlučná pôsobnosť na daný vzťah.

Ako základný predpis pre riešenie otázok záväzkového práva je potrebné aplikovať v súlade s tretiu časť (týkajúce sa premlčania, úrokov z omeškania, uznania záväzkov a ďalších inštitútov upravených dvojkoľajne (v i a pod.).

Úpravu zmluvného typu v a nasl. je teda potrebné doplniť o derogujúce a dopĺňajúce ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch.

ako lex generalis v zmysle je potrebné aplikovať na riešenie otázok neupravených v . Do tejto kategórie noriem je nutné v zmysle a Zákona o ochrane spotrebiteľa, okrem iného zradiť aj ustanovenia na ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Premlčanie sa teda aj v spotrebiteľských zmluvách majúcich formu absolútneho obchodu spravuje výlučne . Ten v ust. upravuje premlčaciu dobu ako štvorročnú, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak.

Právny predchodca žalobcu v súlade s ust. bodu 4.3.4 písm. b/, 4.3.8. Všeobecných obchodných podmienok odstúpil od zmluvy o bežnom účte č. XXXXXXXXXX a zároveň dňa 14. 12. 2009 zrušil účet č. XXXXXXXXX/XXXX, pričom dňom zrušenia účtu zanikol zmluvný vzťah založený predmetnou zmluvou. Žalovanému bolo oznámené Q. bankou, a.s. T. postúpenie jej pohľadávky 1.085,47 eura (32.700,80 Sk) s príslušenstvom, ktorú má voči nemu, novému veriteľovi - žalobcovi - na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14. 12. 2009. Žalovaný po postúpení pohľadávky zaplatil žalobcovi dňa 17. 05. 2010 sumu 197,80 eura. Zostatok neuhradeného dlhu tak činil 887,67 eura.

Súd prvého stupňa preto správne rozhodol, keď vyhovel žalobnému návrhu. Pohľadávka bola uplatnená v zákonnej štvorročnej premlčacej dobe ( ). Pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je súladné so zákonom v celom rozsahu, odvolací súd ho podľa potvrdil ako vecne správne.

V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, lebo mu žiadne nevznikli a ani si ich preto neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.