Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-138-2022.pdf
PDF · 135.54 KB
No categories available
8P/138/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľky - manželky: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F., občan SR, zastúpenej: JUDr. Zuzana Bejdová, LL.M. advokáta so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica proti manželovi navrhovateľky: A. G. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXXX/XX, XXX XX C. F., občan SR, zastúpenému: Mgr. Romana Kovačovičová, advokátka, Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, za účasti maloletého dieťaťa: C. C., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, občan SR, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky A. B. C., G. H., nar. XX. XX. XXXX a manžela A. G. C., nar. XX. XX. XXXX uzatvorené dňa 27. 10. 2017 v Banskej Bystrici , zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Banská Bystrica, vo zväzku 48, ročník 2017, na strane 8, pod poradovým číslom 373, r o z v á d z a.
II. Súd maloletého C. C., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky A. B. C., nar. XX. XX. XXXX.
Otec maloletého A. G. C., nar. XX. XX. XXXX sa z a v ä z u – j e prispievať na výživu maloletého C. C., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 450,- EUR mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
III. Súd styk otca s maloletým dieťaťom neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene dňa 24. 10. 2022 domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloletého syna C. zveril do jej výchovy a opatery a otca zaviazal výživným vo výške 450,- EUR. Zároveň žiadala, aby súd styk otca s maloletým neurčil. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 27. 10. 2017 uzatvorili manželstvo v Banskej Bystrici. U oboch účastníkov sa jedná o druhé manželstvo, z ktorého pochádza ich maloletý syn C., nar. XX. XX. XXXX. Manželia v čase podania návrhu netvorili spoločnú domácnosť. Manželská kríza za prehĺbila v roku 2019, kedy manžela navrhovateľky prevelili do Bratislavy, pričom domov chodil na víkendy a teda trávil minimálny čas s rodinou. V tom čase navrhovateľka na podnet ich syna zabezpečila psa, čo manžel zle prijal. Od roku 2019 sa výrazne zhoršila komunikácia a prístup manžela navrhovateľky k ich
manželskému životu. Toto sa prejavovalo nevraživými a nevhodnými komentármi k psovi, ktoré napriek opakovaným upozorneniam zo strany manželky prejavoval slovne a fyzicky aj pred maloletým. V noci z 19. 08. 2022 na 20. 08. 2022 došlo k ďalšej konfrontácii, ktorá spočívala vo verbálnych útokoch za prítomnosti syna. Následne po tom ako navrhovateľka chcela opustil spálňu došlo zo strany manžela aj k fyzickému útok na jej osobu a to uzavretou dlaňou do tvárovej oblasti hlavy. Navrhovateľka po polnoci telefonicky kontaktovala tiesňovú linku, pričom do rodinného domu sa dostavila aj hliadka polície, ktorá spísala záznam. Trestné oznámenie nepodala. Od tohto dňa manžel na ňu stupňoval kritiku a nespokojnosť s jej konaním. Odmietal zodpovednosť za svoju úlohu v konflikte. Navrhovateľka trvala na tom, aby jej manžel opustil spoločnú domácnosť na adrese nehnuteľnosti, ktorá jej patrí do výlučného vlastníctva. Majú rozdelené predstavy o nakladaní s peniazmi, o spoločnom hospodárení, nemajú jednotné predstavy ani o výchove syna. Na jej naliehanie dňa 14. 10. 2022 manžel opustil spoločnú domácnosť. Nemá záujem obnoviť manželské spolužitie. Každý z manželov má svoj účet, pričom manžel prispieval na úhradu nákladov sumou približne 450,- EUR mesačne vrátane nákupov, ktoré obstarával. Navrhovateľka je zamestnaná ako technik BOZP Spoločného operačného veliteľstva OS SR v Banskej Bystrici s mesačným príjmom približne 600,- EUR a zároveň vykonáva podnikateľskú činnosť. Má dve vyživovacie povinnosti k maloletej I. H., nar. XX. XX. XXXX a k Viktorovi. Manžel navrhovateľky je profesionálny vojak s hodnosťou major, pričom pracuje ako náčelník oddelenia tvorby kľúčových doktrín SOV OS SR v Banskej Bystrici. Jeho priemerný príjem je približne 2.500,- EUR. Manžel navrhovateľky v čase podania návrhu býval v trojizbovom byte na adrese J. XX, K. K., ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve spolu s dcérou L. C. C. a synom B.. Manžel navrhovateľky má dve vyživovacie povinnosti k maloletému C. a synovi B.. Pravidelné náklady navrhovateľky sú 36,- EUR preddavok na elektriku, 47,- EUR preddavok na plyn, 4,84 EUR koncesionársky poplatok, 20,- EUR preddavok na dodávku pitnej a úžitkovej vody, 35,- EUR čistenie žumpy, 17,- EUR palivové drevo, 30,- EUR náklady na drogériu a kozmetiku pre tri osoby, 350,-EUR strava troch členov domácnosti, 29,- EUR poplatok za internet a televíziu, 22,- EUR poplatok mobilnému operátorovi, 250,- EUR nákup PHM do motorového vozidla, 20,- EUR náklady vynaložené na stravu a starostlivosť o psa. Čo sa týka ročných nákladov tieto predstavujú 192,- EUR ročné poistenie nehnuteľnosti, 528,- EUR poistenie motorového vozidla, 552,- EUR ročné náklady na servis auta, 240,- EUR ročné náklady na povinné servisné kontroly kotla, komínov, 96,- EUR poplatok za komunálny odpad. Pravidelné náklady na maloletého Viktora sú 10,- EUR poplatok za predškolské zariadenie, 30,- EUR strava v predškolskom zariadení, 46,- EUR výučba anglického jazyka, 25,- EUR náklady na oblečenie, 15,- EUR náklady na obuv, 10,- EUR náklady na výživové a vitamínové doplnky, 5,- EUR náklady na nákup vecí na tvorenie a kreatívny vývoj dieťaťa, 50,- EUR mesačne sporenie matky, 55,- EUR poplatok za členstvo v plaveckom klube Banská Bystrica a 40,- EUR náklady na korčuľovanie. Navrhovateľka je zároveň zaťažená úverom na bývanie v UniCredit banke, a.s. kde mesačná splátka predstavuje 285,- EUR. Za trvanie manželstva uzatvorili ďalšiu zmluvu o úvere na bývanie vo výške 25.750,- EUR, kde mesačnú splátku platí navrhovateľka 99,- EUR. Zároveň sú zaťažení spoločnou zmluvou o splátkovom úveru v J. J. na sumu 134.000,- EUR, ktorú uzatvorili dňa 28. 07. 2022, kde je výška splátky 625,58 EUR. Z tohto úveru bola čiastka 65.000,- EUR použitá na vyplatenie úveru na oddelený majetok manžela, ktorý bol splácaný počas trvania manželstva zo spoločných prostriedkov. Časť spotrebného úveru vo výške 10.000,- EUR použil manžel na osobnú spotrebu. Maloletý navštevuje Materskú školu na ulici Družby v Banskej Bystrici. Maloletý je viazaný na prostredie, v ktorom býva od svojho narodenia, na sestru Zoju, s ktorou trávi čas. V domácnosti matky má vytvorené prostredie, ktoré dôverne pozná a predstavuje pre neho pocit zázemia a bezpečia. V domácnosti otca nikdy nespal. Občasne zavítal na návštevu svojich nevlastných súrodencov, medzi ktorými je výrazný vekový rozdiel. Maloletý je naviazaný aj na psa, ktorý je v domácnosti matky a bol aj zdrojom konfrontácii medzi manželmi. V čase podania návrhu bol manžel vysielaný na týždňové pracovné pobyty do Liptovského Mikuláša. S prihliadnutím na príjem otca, jeho náklady, ďalej náklady na maloleté dieťa, domácnosť je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať výživným vo výške 450,- EUR. Na základe týchto skutočností žiadala, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
3. Súd zo sobášneho listu zapísaného v knihe manželstiev matričného úradu v Banskej Bystrici zistil, že navrhovateľka s odporcom dňa 27. 10. 2017 uzatvorili manželstvo.
4. Súd z rodného listu maloletého zistil, že rodičmi maloletého dieťaťa sú navrhovateľka a manžel navrhovateľky.
5. Súd z potvrdenia o poslednom spoločnom pobyte manželov zistil, že týmto je C. F., Pred jarkami 1511/12.
6. Súd z výpisu zo živnostenského registra matky zistil, že táto podniká pod obchodným menom A. B. C. – ProfiSpráva.
7. Súd zo zmluvy o splátkovom úvere zistil, že táto bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a navrhovateľkou a manželom navrhovateľky ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy bol úver vo výške 134.000,- EUR, mesačná splátka je vo výške 625,58 EUR vždy do 15.-teho dňa v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 15. 09. 2022, splatnosť poslednej splátky 15. 10. 2046.
8. Súd zo zmluvy o úvere na bývanie uzatvorenej medzi spoločnosťou UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. a navrhovateľkou, vtedy ešte B. M. zistil, že predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie úveru na výstavbu nehnuteľnosti v sume 75.000,- EUR. Výška anuitnej splátky bola 297,83 EUR platná pre prvé obdobie fixácie. Konečná splatnosť úveru 25. 07. 2043.
9. Súd zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi UniCredit Bank a.s. ako veriteľom a navrhovateľkou a manželom navrhovateľky zistil, že títo uzatvorili zmluvu o úvere na bývanie, predmetom zmluvy bolo poskytnutie 25.750,- EUR.
10. Súd zo správy zo sociálneho zisťovania vykonaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici zistil, že títo listom zo dňa 14. 12. 2022 súdu oznámili, že chceli vykonať šetrenie v domácnosti otca – manžela navrhovateľky, t. č. bytom J. XX vo veci konania rozvodu manželstva. Úrad sa v dňoch 09. 12. 2022 a 14. 12. 2022 sa pokúšal vykonať sociálne zisťovanie v domácnosti otca na jeho adrese a všetky pokusy boli neúspešné. Na zvonenie nikto nereagoval ani po viacerých pokusoch zvonenia obyvateľov bytového domu úradu nikto neotváral. Z tohto dôvodu úrad zanechal v schránke otca predvolanie s telefónnym číslom a textom, aby otec úrad kontaktoval. Nakoľko otec nereagoval na predvolanie úradu a žiadnym spôsobom úrad späť nekontaktoval z daného dôvodu nebolo možné sociálne zisťovanie uskutočniť.
11. Súd zo správy Mesta Banská Bystrica zo dňa 16. 12. 2022 vo veci manžela navrhovateľky zistil, že G. C. sa na predvolanie nedostavil ani neospravedlnil. Menovaný je ženatý, jeho manželka je B. C.. Predmetná osoba nemá záznam o spáchaní priestupku.
12. Súd uznesením č. k. 8P/138/2022-88 zo dňa 09. 01. 2023 konanie prerušil v zmysle § 98 ods. 1 C. s. p. Prerušenie navrhli účastníci na informatívnom stretnutí. Podľa § 98 ods. 2 C. m. p. súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov.
13. Súd z výpisu Spoločného operačného veliteľstva OS SR v Banskej Bystrici zistil, že priemerná mzda navrhovateľky bola vo výške 565,11 EUR v čistom. Súd zo správy Daňového úradu v Banskej Bystrici, pobočka Zvolen zistil, že navrhovateľka za zdaňovacie obdobie roku 2022 mala základ dane 16.721,26 EUR, daňovú povinnosť 1.980,71 EUR.
14. Súd z Oznámenia Úradu finančného zabezpečenia v Bratislave, pracovisko Zvolen (č. l. 138) zistil, že manžel navrhovateľky mal za posledných 5 mesiacov december roku 2022 až apríl 2023 priemerný príjem vo výške 2.655,21 EUR.
15. Súd z vyjadrení navrhovateľky na informatívnych stretnutiach zistil, že čo sa týka prvého informatívneho stretnutia konaného dňa 04. 01. 2023 uviedla, že od decembra spolu komunikuje s manželom a pokúsi sa o obnovu manželského spolužitia, avšak na svojom návrhu trvá. Z dôvodu pokusu o obnovu ich vzťahu žiada o prerušenie konania, resp. zrušenie a odročenie pôvodného termínu pojednávania. Touto cestou žiada o poskytnutie lehoty troch mesiacov. Na druhom informatívnom stretnutí konanom dňa 08. 06. 2023 uviedla, že tri mesiace navštevovali psychologičku a rozoberali ich vzťah. Navrhovateľka po stretnutiach so psychologičkou sa rozhodla, že
chce pokračovať s návrhom na rozvod a počas tých troch mesiacov sa dozvedela nové veci, ktoré robil manžel poza jej chrbát. Od Vianoc manželia obnovili spoločnú domácnosť za účelom obnovy manželského spolužitia, pričom počas tejto doby pretrvávali medzi manželmi konflikty, manžel si poza manželkin chrbát nasťahoval do svojho bytu bývalú manželku. Aj na základe tohto teda matka v apríli žiadala otca, aby opustil spoločnú domácnosť. Následne súhlasila s tým, aby ešte do rozvodu zostal, nakoľko v jeho byte bývala jeho bývalá manželka. Minulý týždeň navrhovateľka požiadala manžela, aby opustil tento víkend spoločnú domácnosť, nakoľko konflikty stúpali. Navrhovateľka uviedla, že konflikty medzi manželmi pretrvávajú a nevie si predstaviť fungovanie v takomto vzťahu. Obaja manželia zhodne uviedli, že posledný intímny styk bol pred rokom. Navrhovateľka stále trvá na rozvode, nakoľko vníma pretrvávajúce problémy v manželstve. Taktiež uviedla, že nikdy spolu nehospodárili, každý mal svoj vlastný účet, pričom otec uhrádza matke výživné na maloletého vo výške 60,- EUR na jej účet.
16. Súd z vyjadrenia otca na informatívnych stretnutiach zistil, že na informatívnom stretnutí, ktoré sa konalo dňa 04. 01. 2023 tu otec uviedol, že nesúhlasí s tým, aby bolo konanie prerušené na tri mesiace, ale až do septembra 2023, kedy má maloletý nastúpiť do školy. Manžel uviedol, že s návrhom sa neoboznámil, nakoľko medzi ním a manželkou došlo k zmieru a preto si návrh na rozvod neprečítal. Na informatívnom stretnutí dňa 08. 06. 2023 opätovne uviedol, že s návrhom na rozvod nesúhlasí. Má za to, že od novembra fungujú ako rodina, čomu dopomohla aj poradňa. Čo sa týka ubytovania bývalej partnerky, tam za ním prišla dcéra, že matka nemá kde bývať, lebo ju opustil partner a žiadala, aby v byte otca bývala dcéra s bývalou manželkou. Manžel uviedol, že svoju manželku má stále rád takú aká je. Uviedol, že nevidí dôvod na rozvod manželstva, nesúhlasí s tým, avšak ak to bude v záujme maloletého a ak to bude nutné bude súhlasiť s rozvodom, ale nebude súhlasiť so zverením maloletého do výhradnej starostlivosti matky. Uviedol, že vlastní trojizbový byt na Sládkovičovej 58 v Banskej Bystrici. Zároveň má automobil značky Volksvagen Turan, ktorý nadobudol v manželstve s manželkou, rok výroby 2017. Iné nehnuteľnosti nevlastní. Jeho výdavky sú hypotéka na byt na Sládkovičovej 58 v Banskej Bystrici 625,58 EUR, životné poistenie 85,- EUR, mesačné poistenie bytu 15,- EUR, výživné na maloleté 60,- EUR, SBD vo výške 135,- EUR, RTVS 4,95 EUR, elektrika 30,- EUR, plyn 11,-EUR, HBO vo výške 4,66 EUR, ďalej telefón, internet a televízia 81,- EUR, Apple disk 20,- EUR, D. J. J. 105,- EUR, vreckové pre Tomáša 200,- EUR, strava 450,- EUR, oblečenie 150,- EUR, nafta 250,- EUR, servis 120,- EUR, poistenie vozidla Turan 179,-EUR, daň z nehnuteľnosti byt na Sládkovičovej 20,- EUR a smeti vo výške 23,- EUR. Zároveň uviedol, že v súčasnosti byt na Sládkovičovej ulici je prázdny. Zároveň na konci stretnutia uviedol, že ak súd manželstvo rozvedie tak žiada, aby súd maloletého zveril do striedavej alebo spoločnej starostlivosti.
17. Súd vytýčil pojednávanie na deň 14. 06. 2023 s tým, že manžel navrhovateľky písomným podaním zo dňa 06. 06. 2023 žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu neodkladných pracovných dôvodov na základe tohto, že v dňoch 12. 06. až 16. 06. 2023 je mimo Slovenskej republiky v Grécku. Súd oznámil manželovi navrhovateľky listom zo dňa 07. 06. 2023, že nebude akceptovať jeho žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 06. 06. 2023 a to z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keďže strana ktorá žiada o odročenie má toto urobiť bezodkladne po tom ako sa o takomto dôvode dozvedela, pričom predvolanie na pojednávanie bolo doručené manželovi navrhovateľky dňa 12. 05. 2023 a podľa priloženej písomnej dokumentácie bolo manželovi navrhovateľky dané oznámenie o konaní kurzu 11. 05. 2023. To znamená, že tento žiadosť o odročenie pojednávania zaslal po uplynutí 26 dní od kedy už mu bolo dané predvolanie na pojednávanie, ktoré si prevzal t. j. nie bezodkladne. Okrem toho právna zástupkyňa manžela navrhovateľky v opätovnej žiadosti o odročenie pojednávania na strane 2 ods. 3 sama uvádza, že z dôvodu skutočnosti, že došlo k zmene na poste ministra došlo k podpisu plánu zahraničných aktivít až 23. 05. 2023 a následne 25. 05. 2023 došlo k zakúpeniu leteniek a ich následnému zaslaniu a informovaniu účastníka o účasti. Aj z tohto jednoznačne vyplýva, že ak aj manžel navrhovateľky nemohol vedieť presne kedy pôjde na služobnú cestu sám potvrdil, že 25. 05. 2023 už sa o tomto dozvedel, čo predstavuje časový úsek 12 dní od kedy sa dozvedel o tom, že sa zúčastní a kedy sa zúčastní tohto pracovného stretnutia, pretože ako súd vyššie poukázal až 06. 06. 2023 požiadal o odročenie pojednávania. Pre súd je takáto žiadosť o odročenie pojednávania neopodstatnená, keďže k tomuto nedošlo bezodkladne po tom ako sa mal účastník ospravedlniť. Okrem tohto súd poukazuje na to, že v prípade ak by manžel navrhovateľky
bezodkladne t. j. 25. 05. 2023 resp. 26. 05. 2023 požiadal o ospravedlnenie z neúčasti súd by takúto požiadavku akceptoval a mohol by určiť buď skorší termín pred konaním pracovnej cesty ako termín pojednávania, resp. krátko po konaní pracovnej cesty. Avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že k tomuto nedošlo a došlo k ospravedlneniu až 12 dní od oznámenia kedy pôjde na pracovnú cestu, takéto správanie manžela navrhovateľky je neakceptovateľné. Okrem toho súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že samotný manžel navrhovateľky sa k predmetnému konaniu stavia takým spôsobom, že ignoruje výzvy súdu ako aj iných orgánov, keďže napriek tomu, že súd listom zo dňa 06. 12. 2022 vyzval manžela navrhovateľky, aby sa k návrhu vyjadril, aby predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, tento do dňa pojednávania to žiadnym spôsobom neurobil. Taktiež správania manžela navrhovateľky dotvára aj jeho správanie čo sa týka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, kde títo svojim listom zo dňa 14. 12. 2022 poukázali na tú skutočnosť, že otec napriek tomu, že bol vyzvaný aby sa s nimi spojil a že chceli urobiť u neho šetrenie, tento napriek tomu, že mu toto bolo oznámené žiadnym spôsobom nereagoval a takisto aj zo správy Mesta Banská Bystrica zo dňa 16. 12. 2022 bolo oznámené, že chceli prešetriť pomery, avšak manžel navrhovateľky ani na ich výzvu žiadnym spôsobom nereagoval. Uvedená situácia len preukazuje charakter akým spôsobom otec spolupracuje a aký má záujem na vyriešení situácie s tým, že tento jeho postoj, ak je takýto ku súdom, Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Mestu Banská Bystrica, možno aj k niektorým iným inštitúciám je naozaj akoby skôr pohŕdajúcim postojom a nie postojom konštruktívnym, kde chce vyriešiť svoje problémy v rámci manželského spolužitia, kde zatiaľ podľa súdu len na toto poukázal tým, že sa nechce rozvádzať bez akýchkoľvek konkrétnych skutočností, čo všetko preto robí, aby k rozvodu nedošlo.
18. Súd z vyjadrenia navrhovateľky na pojednávaní konanom dňa 14. 06. 2023 zistil, že táto na svojom návrhu trvá. Urazili ju aj niektoré vyjadrenia jej manžela, kde jedno konkrétne aj uviedla na pojednávaní.
19. Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni navrhovateľky na pojednávaní zistil, že podľa nich manželstvo je nefunkčné, vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, dochádza k rôznym hádkam. Manželka vyzvala manžela, aby opustil spoločnú domácnosť, pričom tento toto zatiaľ odmietol. Na základe tohto teda trvajú, aby súd manželstvo rozviedol, určil výživné vo výške 450,- EUR a styk otca s maloletým neurčoval.
20. Súd z vyjadrenia právnej zástupkyni manžela navrhovateľky na pojednávaní zistil, že oni nesúhlasia s rozvodom, podľa nich vzťahy nie sú tak narušené, aby súd manželstvo rozviedol. Nesúhlasia ani s takou navrhovanou úpravou práv a povinností k maloletému ako navrhuje matka.
21. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o rodine“) manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
23. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
24. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
25. Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
26. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
27. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
28. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
29. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
30. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
33. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania a tvrdenia účastníkov dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je v plnom rozsahu dôvodný. Čo sa týka návrhu na rozvod manželstva súd poukazuje na to, že v zmysle § 1 ods. 1 zákona o rodine manželstvom je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Zároveň súd poukazuje, že jednou zo základných funkcií manželstva je vzájomné sa rešpektovanie, ďalej rešpektovanie svojej dôstojnosti, pomáhanie si, spoločná starostlivosť o deti a vytvárania zdravého rodinného prostredia. Ak dôjde k narušeniu niektorých z vyššie uvedených atribútov povinností a tieto sú dlhodobejšieho charakteru, pričom obnovenie manželského spolužitia nemožno očakávať, tak potom ako je to uvedené v § 23 ods. 1 zákona o rodine, v tom prípade je dôvod, aby súd manželstvo rozviedol. Manželstvo teda má aj funkciu, aby vytváralo čo najvhodnejšie prostredie na uspokojenie citových a sexuálnych potrieb manželov, funkcie výchovnej spočívajúcej v založení rodiny a funkcie vzájomnej pomoci spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia domácnosti si všestranne pomáhajú a taktiež je tu funkcia hospodárska v tom, že v rámci rodiny ako spotrebnej jednotky sú obaja manželia povinní vzájomne sa starať o uspokojenie potrieb. Základným predpokladom teda pre rozvod manželstva je skutočnosť, že manželia resp. jeden z nich sa vzájomne odcudzia s tým, že už jeho citové, rodinné, sexuálne a výchovné funkcie nie sú napĺňané v takom rozsahu ako to predpokladá manželstvo, pričom musí ísť o dlhodobejší stav, minimálne podľa súdu niekoľko mesiacov. To znamená, že takéto správanie je dané ako súd vyššie uviedol aj rozsahom dĺžky, ktorá spôsobuje vážny rozvrat manželstva. Podľa tvrdenia navrhovateľky táto súdu potvrdila, že obnova manželského spolužitia podľa nej nie je možná a vylúčila akúkoľvek možnosť obnovenia manželského spolužitia. Z vyjadrení tak navrhovateľky ako aj manžela navrhovateľky, oni samotní poukázali v rámci druhého informatívneho stretnutia konaného dňa 08. 06. 2023, že posledný intímny styk bol približne pred rokom. Navrhovateľka opakovane tvrdila, že ich manželstvo už dlhodobo nefunguje s tým, že z jej strany ako aj zo strany jej manžela spočiatku boli ochotní vyvinúť snahu o nápravu narušených vzťahov, avšak toto sa ani napriek tomu, že navštevovali poradňu nestalo, čo len súd utvrdzuje v domnení, že ak napriek aj odbornému poradenstvu nedôjde k normalizácii vzťahov medzi manželmi tak, ako to vyžaduje zákon o rodine, tak v tomto prípade je manželstvo v rámci citových väzieb navrhovateľky voči odporcovi
tak narušené a rozvrátené, že toto manželstvo súd musí rozviesť, keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v dobrovoľnom zväzku, tak ako to vyjadruje § 1 ods. 1 zákona o rodine.
35. Tak, ako súd poukázal na § 1 ods. 1 zákona o rodine to znamená, že ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa predovšetkým atribútom harmonického fungovania, vzájomnej lásky a náklonnosti, tieto atribúty majú v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Aj keď naplnenie takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas robiť obtiaže, takéto narušenie týchto vzťahov by nemalo byť dlhodobého charakteru. Podľa súdu dlhodobým charakterom nenaplnenia funkcií manželstva je ak tieto pretrvávajú viac ako niekoľko mesiacov. Navrhovateľka podaním návrhu zo dňa 24. 10. 2022 poukázala na zlé vzťahy medzi ňou a jej manželom a teda na trvalejšie pretrvávanie týchto vzťahov, pretože toto muselo byť už pred podaním tohto návrhu. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že hoci na informatívnom stretnutí dňa 04. 01. 2023 obidvaja účastníci navrhli prerušenie predmetného konania, pričom v zmysle Civilného sporového poriadku je toto možné na obdobie troch mesiacov, navrhovateľka po uplynutí tejto lehoty hneď žiadala, by súd začal konať v rámci rozvodu, jej návrhu vyhovel a to z toho dôvodu, že ani odbornými poradňami a tým, že mala za to, že je možné ešte obnoviť manželské spolužitie k tomuto nedošlo. Za týchto okolností, keďže navrhovateľka prejavila vôľu ukončiť manželstvo rozvodom a na tomto trvala aj po uplynutí viac ako siedmych mesiacov od podania návrhu nešlo o nejaké krátkodobé, možno skratové konanie, ktoré by možno pramenilo z nejakého jedného, resp. viacerých maličkých nedorozumení. Súd, keďže ide o dobrovoľný zväzok účastníkov manželstva takéto manželstvo rozviedol, pretože nikoho nemožno držať v manželstve proti jeho vôli, ak sú medzi manželmi vzťahy vážne narušené. Na tomto nemôže zmeniť nič ani tá skutočnosť, že jeden z manželov si želá, aby súd manželstvo nerozviedol a to z dôvodu, že z manželstva pochádzajú deti. Bolo by absolútne nelogické keby tú skutočnosť, že z manželstva pochádza ešte nejaké maloleté dieťa súd manželstvo pre takúto skutočnosť nemohol rozviesť, pretože keby tomu tak bolo tak by zákonodarca určite sám vypustil zo zákona o rodine možnosť rozviesť manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti v čase rozvodu tohto manželstva. Aj samotný manžel navrhovateľky si musí byť vedomý tej skutočnosti, že podmienkou manželstva je vzájomná láska, cit a nie len určité spoločné bývanie bez týchto atribútov, pričom v prípade ak jeden, síce cíti k druhému ešte takéto city, avšak ten druhý toto už dlhodobo odmieta, tak nie je možné prikázať tomu druhému, aby mal rovnaký postoj ako ten manžel, ktorý sa rozviesť nechce a aby nežiadal o rozvod. Zároveň, čo sa týka samotného postoja manžela navrhovateľky k predmetnému konaniu, tento žiadnym konkrétny spôsobom nepoukázal na to a ani nevyvrátil tie tvrdenia, ktoré navrhovateľka v návrhu uviedla ako dôvod na rozvod manželstva. Len absolútne všeobecným spôsobom poukázal na to, že podľa neho je manželstvo harmonické, pričom konkrétne sa nevyjadril k tomu, čo manželka uviedla ako dôvod, pre ktorý by mal súd manželstvo rozviesť. Tak ako súd vyššie poukázal tá skutočnosť, na ktorú poukázal, že sa nechce rozviesť z dôvodu, že z manželstva pochádza maloleté dieťa, tak takýto dôvod súd nemôže akceptovať, lebo nie je zákonným dôvodom preto, aby súd manželstvo nerozviedol.
36. Na základe týchto skutočností teda súd, čo sa týka rozvodu manželstva tomuto vyhovel.
37. Vo veci práv a povinností na čas po rozvode k maloletému synovi Viktorovi súd taktiež navrhovateľke aj v tejto časti vyhovel. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že tak z návrhu a opísaných skutočností navrhovateľky ako aj zo správy zo šetrenia pomerov a vyjadrenia kolízneho opatrovníka na pojednávaní boli uvedené dôvody, pre ktoré má byť maloletý zverený do výchovy a opatery na čas po rozvode matke. Súd poukazuje na to, že síce otec s týmto nesúhlasil, avšak dôvody, pre ktoré by maloletý mal byť zverený do striedavej resp. spoločnej starostlivosti nekonkretizoval žiadnym spôsobom. Teda neuviedol protiargumenty pre zverenie maloleté do výchovy a opatery matke. Otec, ako súd poukázal mal možnosť sa od decembra 2022 podrobne vyjadrovať k predmetnému návrhu, o ktorom sa musel dozvedieť, resp. dozvedieť mal, keďže mu tento návrh bol súdom zaslaný. Súd poukazuje na to, že otec sa písomne absolútne nevyjadril a len v krátkosti na informatívnom stretnutí poukázal na to, že nesúhlasí so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky. Podmienka zverenia maloletého dieťaťa do striedavej starostlivosti resp. do spoločnej starostlivosti rodičov je daná vtedy, ak súd má preukázané, že u obidvoch rodičov je vhodné prostredie na výchovu maloletého dieťaťa. Čo sa týka spoločnej starostlivosti súd poukazuje na to, že ide o pomerne nový inštitút v zákone o rodine, pričom hlavným predpokladom takéhoto zverenia by malo byť, že rodičia maloletého žijú v jednej domácnosti.
Aj na základe preukázaných skutočností, že v čase, keď návrh bol podávaný rodičia maloletého nežili spolu, avšak neskôr obnovili spoločnú domácnosť, napriek tejto skutočnosti súd musí poukázať, že aj na pojednávaní konanom dňa 14. 06. 2023 tak navrhovateľka ako aj jej právna zástupkyňa poukázali na tú skutočnosť, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti a tiež na tú skutočnosť, že jej manžel bol vyzvaný, aby spoločnú domácnosť opustil. Z tohto dôvodu teda nie je predpoklad, aby mohla byť určená spoločná osobná starostlivosť, keďže navrhovateľka žije vo výlučne svojej nehnuteľnosti, pričom aj jej manžel samotný potvrdil, že on sám má svoj byt a teda, že by mohol v tomto bývať, keďže už jeho bývalá manželka aj s dcérou túto domácnosť opustili. Avšak, nakoľko teda navrhovateľka prejavila vôľu, že si neželá, aby jej terajší manžel s ňou ešte býval nie je možné za týchto okolností maloleté dieťa zveriť do spoločnej starostlivosti rodičov. Čo sa týka návrhu na zverenie do striedavej starostlivosti, na ktorú poukázal otec maloletého súd takémuto návrhu nemohol vyhovieť a to predovšetkým z dôvodu, že nemal žiadnym spôsobom preukázané aké má možnosti otec, aby u neho jeho syn mohol byť v striedavej starostlivosti t. j., či už každý druhý týždeň, resp. dva týždne u otca, dva týždne u matky alebo iným spôsobom, ktorý definuje striedavá starostlivosť. Samotná tá skutočnosť, že súd nemal preukázané či otec má resp. nemá vhodné podmienky bola daná správaním sa otca voči súdu ako aj voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a Mestu Banská Bystrica. Tak ako súd poukázal v tomto rozsudku súd dal výzvu na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj na Mesto Banská Bystrica o prešetrenie pomerov. Z odpovede, tak samotného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici ako aj Mesta Banská Bystrica vyplynulo, že títo z dôvodu na strane otca nemohli takéto prešetrenie vykonať, keďže tento žiadnym spôsobom nereagoval na to, aby mohli vykonať u neho šetrenie pomerov do akého prostredia by mohol byť maloletý začlenený, či je to vhodné prostredie resp. nie je vhodné prostredie, či tam niekto v súčasnosti býva resp. nebýva, ako je zariadený predmetný byt, či to zariadenie vyhovuje pre výchovu maloletého v jeho veku, či má svoju vlastnú izbu, pomôcky atď. Teda len samotné správanie sa otca zamedzilo súdu nemožnosť zistenia podstatných skutočností, aby mohol súd posúdiť vhodnosť prostredia otca na výchovu maloletého. Nakoľko nebol splnený ani základný predpoklad možnosti zverenia maloletého do striedavej starostlivosti súdu preukázaný z dôvodu na strane otca, súd nemohol ani začať rozhodovať o zverení maloletého do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Čo sa týka úpravy styku otca s maloletým, tento súd neurčil vzhľadom na tú skutočnosť, že otec nenavrhoval, aby súd upravil styk, pričom z návrhu matky je jednoznačne uvedené, že táto nenavrhuje, aby bol styk medzi maloletým a otcom upravený rozsudkom. Z tohto teda súd nemal preukázanú potrebu úpravy styku, keďže matka tvrdila, že otcovi nebude brániť v styku s maloletým a že na tomto sa budú vedieť dohodnúť. Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda nemal dôvod určovať styk maloletého s otcom a zároveň súd pripomína, že v čase rozhodovania tak ako tvrdila matka, v súčasnosti ešte rodičia maloletého žili v spoločnej domácnosti s tým, že teda v prípade bývania v spoločnej domácnosti je nereálne určovať styk rodiča s maloletým dieťaťom, avšak samozrejme bolo preukázané, že do budúcnosti matka si neželá a žiada otca maloletého, aby sa zo spoločnej domácnosti vysťahoval a preto v prípade, ak sa nebude môcť realizovať styk, ktorý by bol v prospech maloletého, teda nie tak ako si myslí možno jeden alebo druhý rodič, ale tak, aby to bolo vyvážené tak súd určí úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
38. Vo veci vyživovacej povinnosti otca voči maloletému súd poukazuje na to, že povinnosť starať sa o výživu maloletého dieťaťa je odrazom zásady, podľa ktorej sa na zabezpečení osobných potrieb a výživy podieľajú obaja rodičia podľa svojich možností a schopností (v ktorých sa zohľadňuje vzdelanie, zdravotný stav resp. aj iné skutočnosti, ktoré majú vplyv na ich sociálny status a tiež materiálne a finančné zázemie) a podľa pomeru ich zárobkov a celkovej finančnej a sociálnej situácie. Zákonná úprava vychádza z predpokladu, že osobná starostlivosť o maloleté dieťa, ktorú poskytuje jeden z rodičov predstavuje materiálnu hodnotu v určitom rozsahu porovnateľnú s finančným príspevkom, ktorý poskytuje druhý rodič vo forme výživného. Náročnosť osobnej starostlivosti o dieťa je samozrejme determinovaná vekom dieťaťa a ďalšími aspektami (napr. zdravotným stavom a podobne) s tým, že pri určovaní výšky výživného je potrebné brať ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa a možnosti a schopnosti otca. Ich miera je podľa okolnosti prípadu rôzna, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zariadenia, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, potrieb záujmov atď. Zároveň však potreby maloletého dieťaťa nie sú jediným relevantným kritériom pri určovaní výživného , pretože tieto sa musia skúmať vo vzťahu k životnej úrovni povinného rodiča (§ 62 ods. 2 zákona o rodine).
Pri vyššej životnej úrovni rodiča, predovšetkým kedy sa skúma jeho príjem súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá môže aj prevyšovať reálne odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a dokonca mohol by súd určiť aj možnosť tvorby úspor v zmysle § 63 ods. 3 zákona o rodine. V prípade, ak by rodič naopak mal nižšiu priemernú mzdu ako je potreba pre plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu v takýchto prípadoch sa môže určiť výživné aj nižšie, avšak minimálne také, ktoré by malo pokryť reálne odôvodnené alebo nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa. Z vyššie uvedených skutočností teda vyplýva, že povinnosť oboch rodičov o maloleté dieťa sa starať neznamená mechanickú rovnosť výšky výživného, ktorá by sa mala vynásobiť dvomi, že ak rodič, ktorému dieťa nie je zverené do výchovy a opatery platí, napr. ako v tomto prípade výživné 450,- EUR tak by mali byť výdavky na výživu maloletého v sume 900,- EUR, ale znamená to, že úhrada potrieb na výživu dieťaťa, ktorú poskytujú obidvaja rodičia matka poskytuje aj tým, že sa o maloletého stará a teda ide o tzv. nefinančné t. j. materiálne plnenie a tiež o tzv. osobnú starostlivosť, ktorá sa tiež považuje za určitý spôsob starostlivosti, ktorý nahrádza finančnú čiastku určenú výživným v určitej výške.
39. Vzhľadom na tie skutočnosti, že otec sa k výške výživného žiadnym spôsobom nevyjadril, nespochybnil žiadnym spôsobom tie náklady, ktoré má jednak matka výlučne svoje, ďalej náklady, ktoré sú dané na maloletého a náklady, ktoré je potrebné brať ako aj náklady matky spolu s maloletým ako napr. platenie energií, stravy atď. súd vychádzal len z tých skutočností, ktoré boli v spise uvedené predovšetkým zo strany matky, avšak aj s poukazom na otca, ktorý ako súd však poukázal sa písomne žiadnym spôsobom k tomuto nevyjadril. Na základe uvedeného súd preskúmaním dospel k záveru, že bežné výživné vo výške 450,- EUR spĺňa všetky uvedené zákonné aspekty a teda zabezpečuje splnenie primárnej zákonnej podmienky pre určenie výživného, ktorou je zabezpečenie oprávnených potrieb maloletého vyplývajúcich predovšetkým z možností a schopností platenia takéhoto výživného v rámci svojich príjmov zo strany otca. Súd poukazuje, že otec v súčasnej dobe za posledných päť mesiacov od decembra 2022 do apríla 2023 mal priemernú mzdu v celkovej výške mesačne v čistom 2.655,- EUR. Aj po zohľadnení deklarovaných nákladov otca tomuto zostanú dostatočné prostriedky na to, aby platil bežné výživné vo výške 450,- EUR mesačne, pretože takto určené výživné v žiadnom prípade neohrozí zabezpečenie jeho dôvodných a objektívne opodstatnených potrieb. Zároveň súd poukazuje na to, že samotná výška výživného 450,- EUR predstavuje z príjmu otca v percentuálnom vyjadrení 16,9% s tým, že teda otcovi po zaplatení výživného zostane percentuálne z jeho príjmu ešte 83,1% na jeho osobné potreby. Teda otec celkove bude platiť vyživovaciu povinnosť len vo výške necelej pätiny z celého príjmu a preto podľa súdu takto určené výživné je jednak v prospech maloletého, ktorým sa dokážu pokryť jeho potreby a zároveň aj v prospech otca maloletého, keďže otcovi zostane z jeho príjmu vyše 83%.
40. O trovách konania súd rozhodol tým spôsobom, že v zmysle § 52 C. m. p. nepriznal žiadnemu z účastníkov trovy konania. § 1 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 18 zák. č. 36/2005 Z. z. § 22 zák. č. 36/2005 Z.z. § 23 ods. 1, 2 zák. č. 36/2005 Z. z. § 24 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. § 62 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z. z. § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne (§ 362 C. s. p.).
Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p.,t. j. 1.odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 2.ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.