Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-359-2013.pdf
PDF · 86.67 KB
Case nature
Subarea
9Co/359/2013
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: B. M. (predtým Z.), nar. XX. XX. XXXX, bytom O., I. XXX, zast. Mgr. Henrietou Slavkovskou, advokátkou so sídlom Levice, Sládkovičova 5, proti odporcovi: T. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., V. F. XX, o uloženie povinnosti, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 9. septembra 2013, č. k. 9C/247/2013-31, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške 270,40 eura právnej zástupkyni navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie v dôsledku späťvzatia návrhu zastavil a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke trovy konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 6,70 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 173,60 eura na účet právnej zástupkyne, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní od právoplatnosti. O vrátení súdneho poplatku navrhovateľke vo výške 291,18 eura, prostredníctvom Daňového úradu Nitra prvostupňový súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Svoje rozhodnutie v zastavujúcej časti odôvodnil poukazom na ustanovenie § 96 ods. 1, 3 OSP a v časti náhrady trov konania poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Konštatoval, že návrh bol podaný dôvodne, k zastaveniu konania nedošlo vinou navrhovateľky, a preto navrhovateľke patrí náhrada trov konania, ktoré jej v súvislosti s uplatnením si svojho práva vznikli. Trovy konania pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 6,70 eura (navrhovateľka zaplatila súdny poplatok vo výške 298,50 eura a vrátený jej bol vo výške 291,18 eura) a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. Vychádzajúc z predmetu sporu - určenie právnej povinnosti v zmysle § 80 písm. b/ OSP, ako aj alternatívny petit pozostávajúci z troch plnení dospel súd k záveru, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, t.j. suma 60,07 eura (§ 11 ods. 1 písm. a/), nakoľko predmet konania nemožno oceniť peniazmi. Náhradu trov právneho zastúpenia v plnej výške prvostupňový súd priznal za dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a za podanie návrhu. Za tretí úkon právnej služby - späťvzatie návrhu priznal odmenu vo výške jednej polovici v zmysle § 14 ods. 8 vyhlášky z dôvodu, že podanie nesmerovalo k veci samej. Spolu teda odmenu za právne zastúpenie prvostupňový súd priznal spolu s režijným paušálom 3 x 7,81 eura vo výške 173,60 eura.
Proti tomuto uzneseniu v časti náhrady trov konania podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhajúc sa ním zmeny napadnutej časti rozhodnutia tak, že odporca bude zaviazaný zaplatiť jej náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 835,05 eura, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
vrátane prvej porady s klientom dňa 21. 05. 2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2013, písomné podanie na súd zo dňa 28. 05. 2013 podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2013 a písomné podanie na súd zo dňa 21. 08. 2013 podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013 á 270,54 eura plus režijný paušál. Mala za to, že základná sadzba tarifnej odmeny jej patrí v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. zo sumy 10.104,96 eura, čo je suma 270,54 eura za jeden úkon právnej služby spolu s režijným paušálom, čo je spolu suma 835,05 eura. Nesúhlasila s právnym názorom súdu prvého stupňa, tvrdiac, že v predmetnej veci je možné jednoznačne vyjadriť hodnotu žalovaného práva v peniazoch, pretože ku dňu podania návrhu bola suma nesplatených úverov vo výške 10.104,96 eura a túto sumu bola aj ona naďalej zaviazaná spoločne a nerozdielne spolu s odporcom zaplatiť. O uvedenej skutočnosti podľa názoru navrhovateľky svedčil aj alternatívny petit na plnenie, a preto hodnota sporu je suma 10.104,96 eura. Nesúhlasila s priznaním odmeny vo výške 1 za úkon späťvzatie návrhu, tvrdiac, že predmetné podanie smerovalo k veci samej, išlo o späťvzatie v merite veci a vyhláška č. 655/2004 Z. z. v znení platnom od 01. 07. 2013 upravuje v § 14 ods. 8 úkony právnej služby v trestnom konaní a v konaní o priestupkoch, pričom predmetný úkon nebol úkonom právnej služby v trestnom konaní.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že súd prvého stupňa správne posúdil a upravil vyúčtovanie odmeny za právne služby v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. tak, že bol povinný uhradiť navrhovateľke trovy konania za súdny poplatok 6,70 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 173,60 eura na účet právnej zástupkyne do troch dní po právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, že navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.
K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov. Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal.
Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29. 05. 2013 domáhala uloženia povinnosti odporcovi podať banke žiadosť o vypustenie jedného z dlžníkov zo Zmluvy
o poskytnutí spotrebného úveru č. 000682511110209 zo dňa 12. 02. 2009 a na základe tejto žiadosti podpísať dodatok k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. 000682511110209 zo dňa 12. 02. 2009 a poskytnúť banke všetku potrebnú súčinnosť v predmetnej veci. Okrem toho sa domáhala uloženia povinnosti odporcovi podať banke žiadosť o vypustenie jedného z dlžníkov zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 003255711030610 zo dňa 03. 06. 2010 a na základe tejto žiadosti podpísať dodatok k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru č. 003255711030610 zo dňa 03. 06. 2010 a poskytnúť banke všetku potrebnú súčinnosť v predmetnej veci a pre prípad, že banka jeho žiadosti nevyhovie, bude odporca povinný splatiť úvery s príslušenstvom poskytnuté bankou účastníkom konania počas trvania ich manželstva, v zmysle článku VII. Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 15. 06. 2011 a to: úver zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 000682511110209 zo dňa 12. 02. 2009 a úver zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 003255711030610 zo dňa 03. 06. 2010 do 3 dní odo dňa, kedy banka žiadosti o vypustenie jedného z dlžníkov zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 0006825111110209 zo dňa 12. 02. 2009 alebo žiadosti o vypustenie jedného z dlžníkov zo Zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru č. 003255711030610 zo dňa 03. 06. 2010 nevyhovela a nahradiť trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku 606 eur a trovy právneho zastúpenia .
Následne po podaní návrhu navrhovateľka podaním zo dňa 21. 08. 2013 zobrala svoj návrh v celom rozsahu späť z dôvodu, že odporca svoj záväzok dobrovoľne splnil tak, že dňa 22. 07. 2013 podal banke žiadosť o zmenu zmluvných podmienok a na základe tejto žiadosti dňa 24. 07. 2013 podpísal Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 000682511110209 zo dňa 12. 02. 2009 a tým poskytol banke všetku potrebnú súčinnosť v predmetnej veci a banka jeho žiadosti vyhovela. Okrem toho odporca dňa 22. 07. 2013 podal banke žiadosť o zmenu zmluvných podmienok a na základe tejto žiadosti dňa 24. 07. 2013 podpísal Dodatok č. 1 k Zmluve o poskytnutí spotrebného úveru reg. č. 003255711030610 zo dňa 03. 06. 2010 a tým poskytol banke všetku potrebnú súčinnosť v predmetnej veci a banka jeho žiadosti vyhovela. S poukazom na uvedené navrhla o trovách konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 OSP tak, že odporca je povinný nahradiť trovy konania navrhovateľke v sume 835,05 eura.
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie podľa § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľke trovy konania súdny poplatok 6,70 eura a trovy právneho zastúpenia 173,60 eura na účet právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti. Následne posledným výrokom rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku tak, že navrhovateľke sa vracia zaplatený súdny poplatok v sume 291,18 eura, prostredníctvom Daňového úradu Nitra. Uvedené uznesenie napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka vo výroku, ktorým jej súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania v sume 6,70 eura za súdny poplatok a v sume 173,60 eura za trovy právneho zastúpenia.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že k zastaveniu konania došlo pre správanie odporcu, ktorý až po podaní návrhu splnil povinnosť, pričom návrh bol podaný dôvodne, a preto navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 OSP.
V § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. sú uvedené pravidlá pre výpočet výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (ktorou je buď výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva), pokiaľ je táto vyčísliteľná pevnou sumou.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2013, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.
Zostáva teda určiť, či konanie, predmetom ktorého je uloženie povinnosti, podať bankám žiadosť o vypustenie jedného z dlžníkov zo Zmlúv o poskytnutí spotrebného úveru a na základe týchto žiadostí podpísať dodatok k Zmluvám o poskytnutí spotrebného úveru a poskytnúť bankám všetku potrebnú súčinnosť v predmetnej veci, alternatívne pre prípad, že banky žiadostiam nevyhovejú, uloženie povinnosti splatiť úvery s príslušenstvom, je možné posúdiť ako vec, resp. právo, ktorých hodnotu nie
je možné vyjadriť v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s neprimeranými ťažkosťami, alebo ako vec, ktorej tarifná hodnota je známa.
Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že ten posúdil predmetný spor ako vec, ktorej hodnotu nemožno vyčísliť v peniazoch, a preto priznal navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 vyhlášky.
Podľa názoru odvolacieho súdu, predmetom sporu v tomto prípade je uloženie dvoch povinností týkajúcich sa úverov, pričom výška jednotlivých úverov nie je pre predmet sporu rozhodujúca. Z tohto dôvodu je potrebné vychádzať pri rozhodovaní o náhrade trov konania z ustanovenia § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. a základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby odvodiť z výpočtového základu zisteného podľa § 1 ods. 3 citovanej vyhlášky. Keďže išlo o spojenie dvoch vecí, základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou sa zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach (§ 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) Alternatívny návrh v danom prípade nemožno považovať za samostatnú vec.
Z uvedených dôvodov odvolací súd v tejto časti odvolanie navrhovateľky posúdil ako čiastočne dôvodné a bol toho názoru, že súd prvého stupňa mal základnú sadzbu tarifnej odmeny zvýšiť o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny zo spojenej veci v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a odmenu za jeden úkon právnej služby priznať vo výške 80,09 eura ako súčet sumy 60,07 eura (1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky) a sumy 20,02 eura (1/3 z 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky).
Následne sa odvolací súd zaoberal navrhovateľkou namietanou jednou polovicou odmeny za späťvzatie návrhu, pričom dospel k záveru, že za tento úkon právnej zástupkyni navrhovateľky patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 13a ods. 1 vyhlášky v znení účinnom od 01. 07. 2013. Keďže predmetný úkon bol vykonaný v roku 2013, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby predstavovala sumu 60,07 eura a režijný paušál 7,81 eura.
S poukazom na uvedené bolo potrebné ustáliť, že náhrada trov prvostupňového konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,70 eura a z trov právneho zastúpenia za poskytovanie právnych služieb advokátom podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb (advokátska tarifa) za 3 úkony právnej služby po 80,09 eura (§ 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30. 06. 2013 - prevzatie a príprava, písomné podania na súd - návrh, a podľa § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 07. 2013 písomné podanie na súd - späťvzatie návrhu) + 3 x 7,81 režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), čo je spolu 263,70 eura.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov, podľa § 220 OSP zmenil a priznal navrhovateľke náhradu trov prvostupňového konania vo výške 270,40 eura (6,70 eura za súdny poplatok + 263,70 eura za trovy právneho zastúpenia).
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 2 OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, vzhľadom na čiastočnú úspešnosť každého účastníka v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.